Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. október 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205239
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714205239.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35724803, zastúpený Advokátskou kanceláriou Tomáš
Kušnír, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36613843, proti žalovanej 1/ Q. S., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom G., H. XXXX/XX, štátna občianka SR, 2/ Q. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
G., I. XXXX/XX, štátna občianka SR, zastúpená AK Uhaľ, s.r.o., so sídlom Zvolen, Nám. SNP 6/11, IČO:
47236655 a 3/ Y. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G., R. XXXX/XXX, štátna občianka SR, zastúpená
JUDr. Dianou Hrončekovou, advokátkou, so sídlom Banská Bystrica, Komenského 10 E, o zaplatenie 4

182,40 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 14. 07.
2015 č. k. 15C/127/2014-127 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

II. Žalovaným 1/,2/,3/ priznáva náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu v celom
rozsahu, rozhodnutie o trovách konania odložil na rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej s poukazom na ust. § 151 ods. 3 OSP. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca

uplatnil nárok z postúpenej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako postupníkom a W. W. ako postupcom
zo dňa 28. 06. 2011. V zmysle uvedenej zmluvy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej
z úverovej zmluvy, ktorá bola zabezpečená ručením. Vyššia špecifikácia postúpenej pohľadávky v
danej veci bola prílohou č. 1, ktorú žalobca doložil k žalobe. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č.
L. uzavretej 28. 06. 2011 vyplýva, že zmluva nadobudla platnosť dňom podpísania, účinnosť až dňom
vyplatenia odplaty podľa čl. XIII. bod 2 s tým, že podľa čl. II. bod 1 sa pohľadávkou rozumie každá
jednotlivá pohľadávka postupcu voči dlžníkovi vrátane jej príslušenstva uvedená a špecifikovaná v

prílohe č. 1 k zmluve. Podľa čl. XIV. bod 4 sa zmluvné strany dohodli, že príloha č. 1 k tejto zmluve
bude postupníkovi odovzdaná ku dňu účinnosti tejto zmluvy. Ku dňu podpísania zmluvy o postúpení
pohľadávok, príloha č. 1 nebola súčasťou zmluvy, neobsahovala teda podstatné náležitosti, konkrétne
predmetpostúpeniaanenadobudlaplatnosť,nemohlotedadôjsťkplatnémupostúpeniupohľadávky.Ide
o absolútnu neplatnosť a absolútne neplatný právny úkon, ktorý nemôže vyvolať zamýšľané následky.
Súd teda vyvodil, že predmet postúpenia nebol súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávky, odkazoval
len na prílohu č. 1, ktorá ku dňu podpísania zmluvy nebola súčasťou zmluvy a preto súd zmluvu o

postúpení pohľadávky považoval za neplatnú. Okrem toho mal súd za to, že nedošlo k platnému
postúpeniupohľadávkyajzdôvoduporušeniaustanovenízákona obankách,pretožekudňupostúpenia
pohľadávky nebol splatný celý úver, nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti W. W., a. s. a preto táto
nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov v celosti inému subjektu. Žalobcanevedel preukázať doručenie výziev žalovaným za účelom splatenia omeškaných splátok a poskytnutia
zákonnej lehoty na splnenie povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy. Zmluva o postúpení pohľadávok
je podľa názoru súdu neplatný právny úkon podľa § 39 OZ. Aj z tohto dôvodu žalobca nepreukázal

aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby a domáhania sa vyplatenej dlžnej sumy.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal
nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Nesúhlasí s názorom,
že ku dňu podpísania zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré mali byť špecifikované v prílohe č. 1,

nebola táto súčasťou zmluvy a teda zmluva neobsahovala podstatné náležitosti s následkom absolútnej
neplatnosti. Poukázal na to, že zoznam pohľadávok, ktoré boli predmetom postúpenia bol súčasťou
zmluvy o postúpení už ku dňu jej podpisu. Predmetný zoznam bol na CD nosiči odovzdaný postupníkovi
až ku dňu vykonania úhrady odplaty, teda ku dňu účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. Poukázal
na to, že súd vyhlásil zmluvu o postúpení pohľadávok za absolútne neplatnú bez ohľadu na skutočnosť,
že nemal vedomosť o dátume úhrady kúpnej ceny v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok, nakoľko

nie je vylúčené, aby táto bola uhradená už v čase podpisu zmluvy zmluvnými stranami, pritom žiadna
zo sporových strán platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok nespochybnila, v obchodnom styku ide
o štandardne využívané postupy a formulácie. Ďalej žalobca uvádza, že v konaní boli predložené
oznámenia o postúpení pohľadávok postupníkom spolu s podacím hárkom a teda námietky žalovaných
týkajúce sa zmluvy o postúpení pohľadávok označil za irelevantné. Pokiaľ ide o splatnosť pohľadávky

ku dňu jej postúpenia, poukázal na bod 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok majúc za to, že
v zmysle tohto ustanovenia postupca, a následne postúpením pohľadávky žalobca, boli oprávnení, nie
však povinní predčasne ukončiť záväzkový vzťah. Na žalobcu prešli zmluvou o postúpení pohľadávok aj
všetky práva súvisiace s danou pohľadávkou. Žalobca sa stal veriteľom pohľadávky, pričom základným
právom veriteľa je v zmysle § 488 OZ právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Pokiaľ
ide o ustanovenie § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 o bankách, toto nemožno spájať s aktívnou
legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo zákona nevplýva, že by podmienky uvedené
v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Účelom
predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva. Žalobca poukázal na skutočnosť,

že oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazuje
odoslanie tejto písomnosti žalovanej, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na
vymáhanie postúpenej pohľadávky. Pokiaľ ide o prípadnú aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka,
týkajúcich sa premlčania na daný prípad nesúhlasí s týmto názorom, podľa žalobcu v danom prípade je
potrebné aplikovať Obchodný zákonník, pretože zmluva o úvere je absolútnym obchodno-záväzkovým

vzťahom. Poukázal na niektoré rozhodnutia, ktoré korešpondujú s jeho právnym názorom ( napr.
rozhodnutie NS SR 7 MCdo 9/2014, 2 MCdo 3/2011, 6 MCdo 4/2012). Navrhol zmeniť napadnutý
rozsudok podľa § 220 OSP prípadne zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Zároveň uplatnil náhradu trov konania, na to ako prvoinštančného tak aj odvolacieho.

4. Žalovaná 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu označila rozsudok súdu prvej inštancie za vecne
správny s tým, že sa stotožňuje s právnym názorom, podľa ktorého zmluva o postúpení pohľadávok bola
hodnotená ako absolútne neplatný právny úkon. Konkrétne poukázala na neurčitosť predmetu zmluvy
o postúpení pohľadávok. Konkrétne nie je z nej možné určiť, ktoré pohľadávky sú predmetom zmluvy
a či predmetom zmluvy je pohľadávka W. W. a.s. voči žalovanej 3/ z titulu dohody o ručení. Pretože

predmet zmluvy je podstatnou náležitosťou daného zmluvného typu, jeho absencia zakladá absolútnu
neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 OZ, na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti.

5. Obdobným spôsobom ako žalovaná 3/ sa k podanému odvolaniu vyjadrila aj žalovaná 2/, pričom
uviedla, že napriek tvrdeniu žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci a nedostatočnom zistení

skutkového stavu nedoložil žalobca žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, a neodôvodnil, v čom vidí
nesprávne právne posúdenie veci. Poukazuje na absenciu prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok
a spochybňuje tiež tvrdenie žalobcu o prípadnom neskoršom doložení CD nosiča a jeho vierohodnosti.
Má za to, že žalobca toto svoje tvrdenie nepreukázal. Ďalej sa vyjadruje k povinnosti postupcu bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky a na dôkaz predložených podacích

hárkov. Uvádza, že tieto nepreukazujú odoslanie písomností, nezakladajú teda aktívnu legitimáciu
žalobcu. Zákon nevyžaduje odoslanie oznámenia o postúpení pohľadávky, ale výslovne vyžaduje
oznámiť túto skutočnosť dlžníkovi, čo sa v tomto prípade neuskutočnilo. O doručení oznámenia o
postúpení pohľadávky nemá žalovaná 2/ vedomosť, čo tvrdila od začiatku konania. Nesúhlasí snázoromžalobcu,žeprávnevzťahyvzniknutépred01.01.2008saspravujúustanoveniamiObchodného
zákonníka, bez akýchkoľvek pochybnosti je zrejmé, že pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah na predmetnú
vec sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.). Navrhla rozsudok okresného súdu

potvrdiť a priznať žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej CSP)
prejednal vec v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385
ods. 1 a contrario CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v celom rozsahu podľa §

387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Žalobca v odvolaní nesúhlasí s dôvodmi napadnutého rozsudku, podľa odvolateľa okresný súd vecne
správne právne posúdil, keď ho nepovažoval za aktívne vecne legitimovaného v konaní.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na

zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva. O omyl pri aplikácii práva ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, avšak nesprávne ho interpretoval.

9. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky

zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len
časti svojho peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka, alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez súhlasu
klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke, alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo
len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol 1 rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na základe ktorého vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

10. Spôsobilým predmetnom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba

pohľadávka, alebo jej časť za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky a skutočnosti,
že klient banky je napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené
podmienky sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené
v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie. Sprísnenie
zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný

predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie vždy je
zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v priebehu
trvania úverového vzťahu.

11. V zmysle predchádzajúceho teda uvedené podmienky sú zákonným predpokladom pre platné

postúpeniepohľadávkybanky. Splnenietýchtozákonompožadovanýchpredpokladovzostranyžalobcu
preukázané nebolo. Vzhľadom na skutočnosť, žalobca nepreukázal splnenie všetkých predpokladov
možnosti postúpenia pohľadávky ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách, postúpenie pohľadávky
nemožno považovať za platné a preto odvolací súdu zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru,
že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalovaným uplatnené v tomto

konaní. Z dôvodu, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu, bolo potrebné žalobu zamietnuť.

12. Správny bol záver súdu prvej inštancie aj v tom, že právny predchodca žalobcu bol oprávnený
postúpiť svoju pohľadávku voči žalovaným len potom, ako bola žalovaná napriek jej písomnej výzve
nepretržite dlhšia ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením (čo i len časti peňažného záväzku

voči banke), aj bez jej súhlasu. Takéto predpoklady však v tomto prípade splnené neboli, resp. z
vykonaného dokazovania ich splnenie nevyplynulo a preto bolo potrebné na takúto pohľadávku hľadieť
ako na nepostupiteľnú. Pokiaľ ide o podací hárok, ktorým žalobca preukazuje doručenie predmetnej
výzvy na plnenie žalovaným, ide o dôkaz, že oznámenie bolo doručované, ale nie dôkazom o doručení.13. Odvolací súd v ďalšom odkazuje na dôvody súdu prvej inštancie, v ktorom tento súd poukazuje na
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok vzhľadom na jej neurčitosť v časti týkajúcej sa samotnej

pohľadávky - konkrétne absencia prílohy č. 1, ktorá mala obsahovať práve zoznam (špecifikáciu)
postúpených pohľadávok.

14. Odvolací súd teda uzatvára, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca nemá
aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, pričom preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo

pasívnej je imanetnou súčasťou každého súdneho rozhodnutia. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2 Cdo 205/2009).

15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1, 2 a to z tých istých dôvodov, ako rozhodol súd prvej inštancie, keď sa s dôvodmi
rozhodnutia v tomto smere odvolací súd stotožnil.

16. Pokiaľ ide o rozhodnutie o nároku na náhradu trov odvolacieho konania o tomto bolo rozhodnuté s
poukazom na ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď žalovaným 1/,2/,3/ ako úspešným
sporovým stranám priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O ich výške
bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP.

17. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).