Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. október 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215221212
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215221212.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia
s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanej: J. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX,
o zaplatenie 140,15 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno
zo 6. septembra 2016, č. k. 6C/762/2015-37, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu voči žalovanej o zaplatenie140,15 eura s prísl.
zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. § 52
ods. 1 až 4, § 100 ods. 1, § 101 a § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), § 5b zák. č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. V odôvodnení ďalej uviedol, že
z predložených faktúr bolo zrejmé, že ich splatnosť nastala v dňoch 09. 06. 2011, 11. 07. 2010 a 11.
08. 2010. Odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej-ktorej faktúry sa žalobca mohol domáhať na súde
zaplatenia vyfakturovanej sumy a od tohto dňa začala plynúť 3-ročná všeobecná premlčacia doba na

uplatnenie práva. Pri všetkých týchto faktúrach premlčacia doba uplynula pred 01. 01. 2015, pričom
žaloba na súd bola podaná až dňa 21. 12. 2015. Vzhľadom na to, že žalované právo je premlčané,
rozhodol v zmysle výroku napadnutého rozsudku. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením
§ 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“) a v konaní úspešnej
žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keďže jej žiadne trovy nevznikli.

2. Žalobca napadol rozsudok v zákonnej lehote odvolaním, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia

žalobevcelomrozsahu.Zároveňsiuplatnilnáhradutrovodvolaciehokonania.Ďalejuviedol,žežalovaná
uznala svoj dlh vzniknutý z titulu nezaplatenej ceny riadne a včas za poskytnuté telekomunikačné
služby, čo do právneho dôvodu aj výšky. Toto uznanie dlhu ako jednostranný úkon, bolo žalovanou
podpísané, má písomnú formu a je v ňom uvedená kauza vzniku dlhu, výška dlhu, ako aj prísľub
žalovanej svoj dlh voči žalobcovi splniť. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď vyhodnotil toto
uznanie dlhu žalovanou za právne neúčinné. Uznaním dlhu dochádza podľa § 110 ods. 1 druhej vety OZ
kzaloženiuplynutianovej10-ročnejpremlčacejdobybezohľadunato,čižalovaná,ktorásvojdlhuznala,

v čase uznania vedela alebo nevedela o premlčaní pohľadávky žalobcu. Poukázal pritom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR. Nová 10-ročná premlčacia doba začína plynúť priamo zo zákona bez ohľadu na
to, či uznávajúci prejav vykonal spotrebiteľ alebo nie. Týmto svojim názorom má za preukázané, že ním
uplatnený nárok nie je premlčaný.3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti § 363 CSP prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) za splnenia povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako

aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý

rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi
súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto
ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k
námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
dostatočne odôvodnené a tým aj preskúmateľné.

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd sumarizuje, že v súdenej veci
predmetom konania je nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní
na základe zmluvy o pripojení, ktoré právny predchodca žalobcu - T Mobile vyfakturoval žalovanej a
to faktúrou č. 7105279067 splatnou do 09. 06. 2011 na sumu 248,95 eura, faktúrou č. 7006042762

splatnou do 11. 07. 2010 na sumu 47,44 eura a faktúrou č. 7007031993 splatnou do 11. 08. 2010 na
sumu 95,21 eura. Premlčacia trojročná doba začala plynúť nasledujúci deň po splatnosti jednotlivých
faktúr a u poslednej faktúry uplynula dňa 12. 08. 2013, teda pred podaním žaloby na súd, ktorá bola
podaná až dňa 21. 12. 2015.

11. Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva.

12. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatneniapráva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

13. Na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie k dôvodom odvolania žalobcu k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci - k aplikácii ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa odvolací súd
uvádza, že sporom dotknutá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je potrebné aplikovať normy
spotrebiteľského práva a to zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, Smernicu rady č. 93/13/

EHS z 05. 04. 1993 a Zákon o ochrane spotrebiteľa ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú
v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nepochybne je totiž zmluvou
typovou, uzatvorenou medzi právnym predchodcom žalobcu, ktorý bol podnikateľom, s predmetom
konania, ktorý sa týkal jeho podnikateľskej činnosti (dodávateľ) a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý
nemámožnosťjejpredformulovanýobsahovplyvniťatedaprivzájomnejkontraktáciibolazjavnáfaktická
nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Za danej situácie tak na právne vzťahy strán sporu je

dôvodné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a to aj pokiaľ ide o posúdenie premlčania. Súd
prvej inštancie v danom prípade takto postupoval, vzal na zreteľ ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. keďže
ako „orgán rozhodujúci o nárokoch za spotrebiteľské zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod
brániaci priznaniu plnenia požadovaného návrhom a zohľadnil i ust. § 52 ods. 2 vetu tretiu OZ, účinnú
od 01. 05. 2014. Zákonom č. 102/2014 Z. z. pod bodom 11, čl. VIII bol do zákona č. 250/2007 Z. z.

o ochrane spotrebiteľa zavedený nový § 5b, pričom ide nepochybne o legislatívne vyjadrenie princípu
ochrany slabšej strany, in concreto spotrebiteľa v právnych vzťahoch. Tento zákon nadobudol účinnosť
1. mája 2014, a zákonodarca nestanovil žiadne intertemporálne pravidlá. Inými slovami, okrem údaja
o účinnosti novej právnej úpravy absentujú pravidlá koexistencie starej a novej právnej úpravy. Môže
preto vzniknúť otázka, či sa nová právna úprava obsiahnutá (okrem iného) v spomínanom ustanovení

§ 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa má aplikovať aj na vzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia
účinnosti novej právnej úpravy.

14. Celkové nastavenie spoločenských procesov v oblasti ochrany spotrebiteľa je nepochybné.
Smeruje k maximalizácii ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany v právnych vzťahoch. Pomerne

jasným a nepochybným sa javí úmysel zákonodarcu i zákona a výklad konkrétneho ustanovenia
je tak len derivátom elementárneho pravidla, že každá právna norma sa má vykladať na prospech
toho, na ochranu ktorého je primárne určená. Výklad tejto normy môže byť výkladom buď „in dubio
mitius“(vpochybnostiachmiernejšie,teda„právnoochranne“vovzťahukadresátovitejtoochrany),alebo
výkladom iným, ktorý by ale priznával adresátovi právnej ochrany menej práv, ako bolo „v úmysle“. Pri

rozdielnej interpretácii tak v tomto svetle treba dať prednosť výkladu „právno-ochrannému“, ak je to z
celkového kontextu nepochybné.

15.Odvolacísúdvychádzajúczvyššieuvedenéhovýkladusastotožňujesosúdomprvejinštanciepotiaľ,
pokiaľ v právnom posúdení danej právnej veci aplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.

o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (v znení účinnom od 1. mája 2014), účinného v čase napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Naviac, podľa znenia ustanovenia § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom
od 1. apríla 2015) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v

znení neskorších predpisov (účinného od 1. mája 2014) a § 52 ods. 2 OZ (účinného od 1. apríla 2015) a
po ich zohľadnení a po zohľadnení právnych predpisov, ktorých sú súčasťou, a ktoré nemajú prechodné
ustanovenia, je potrebné prijať ten právny záver, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy
založené pred týmto dňom, pričom je potrebné posudzovať plynutie premlčacej doby podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka. V tomto smere odvolací súd poukazuje napríklad na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21. apríla 2015.

16. Odvolací súd dodáva, že ak je v praxi výkladovo ustálené, že v prípade § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa sa jedná o normu procesnú, a zároveň ak zákonodarca nestanovil osobitný právny(intertemporálny) režim pre túto situáciu, platí pravidlo okamžitej aplikability. Z uvedeného vyplýva že
súd má prihliadať na premlčanie práva ex officio vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto
ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich hypotéze tejto právnej normy.

17. Podľa § 100 ods. 1 OZ sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19. Na základe uvedeného je nesporné, že v danej právnej veci platí všeobecná premlčacia doba v
dĺžke troch rokov podľa ustanovenia § 101 OZ, na ktorú súd prvej inštancie správne prihliadol v zmysle
ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Všeobecná premlčacia
doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať, teda uplatniť po prvý raz. Týmto dňom je zásadne
deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde, t.j. keď je actio nata. Actio
nata nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou dlhu, t. j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp.
začať s jeho plnením.

20. V danej veci súd prvej inštancie správne ustálil, že danom prípade došlo k premlčaniu pohľadávky,
nakoľko 3-ročná všeobecná premlčacia doba na uplatnenie práva uplynula pred 01. 01. 2015 a žaloba
bola podaná na súd až dňa 21. 12. 2015 a správne žalobu zamietol s poukazom na ust. § 101 OZ.
V súvislosti s posudzovaním, či námietka premlčania bola v preskúmavanej veci vznesená účinne

vychádzal súd prvej inštancie z názoru, že Uznanie dlhu je absolútne neplatné a právne neúčinné, (a
preto nemohlo mať žiadne právne účinky). Odvolací súd dospel k rovnakému názoru, pričom doplňuje
dôvody, so zreteľom na ktoré mal tiež za to, že Uznanie dlhu je neplatná [sčasti vzhľadom na mätúce
formulácie v ňom obsiahnuté, ale predovšetkým pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 a § 39
Občianskeho zákonníka)]. Vo všeobecnosti pritom ale platí, že aj taký právny úkon, ktorý má všetky

zákonom vyžadované náležitosti, môže byť neplatný vtedy, keď sa prieči dobrým mravom.

21. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil, pričom v ďalšom už len poukazuje na zdôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie bez toho, aby
opakoval výsledky vykonaného dokazovania (§ 387 ods. 2 CSP).

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, aj keď jej síce
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, ale žiadne trovy odvolacieho
konania jej nevznikli. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o

nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po
právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už
v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanej žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli, preto v záujme hospodárnosti, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle
čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).