Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. september 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/317/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713202251
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2713202251.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanej:
S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.J. Z. XXXX/X, K., o zaplatenie zmenkovej sumy 1.142,13 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 08. marca 2016, č.k.
5C/83/2013-105, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p
o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 1.142,13 eur od 21.02.2010 do zaplatenia zastavil, výrokom II
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 344,- eur, spolu so 6 % ročným úrokom zo sumy
344,- eur od 19.07.2010 až do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur
splatných vždy do posledného dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, výrokom III vo zvyšku žalobu zamietol

a napokon výrokom IV. žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ust. čl. 2 ods. 1, čl. 4 ods. 1, čl. 5 ods. 1 až 4, čl. 7 ods. 1
písm. c/, čl. 11, čl. 19, čl. 25 ods. 1 písm. a/ nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007
z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
Nariadenie, čl. I §11 ods. 1, § 48 a § 75 zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Zb., ust. § 39, §
52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5, § 54 ods. 1 a 2 a § 517 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, 4 ods.

1 až 3 a ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Zb. o
spotrebiteľských úveroch; § 5a ods. 1 písm. b) a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, §
101 ods. 2, § 115 a nasl., § 119 ods. 1 a 2, § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p.),
§ 497 Obchodného zákonníka, ako aj čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 5, čl. 6 ods. 1 Smernice Rady
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.4.1993, čl. 4, 9 a 14 Smernice
Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru; na bod 31 a čl. 8 Smernice EP a Rady 2008/48/

ES, ako aj poukazom na judikatúru SD vo veciach týkajúcich sa výkladu Smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.3. Vecne súd dôvodil, že žalobca sa domáhal voči žalovanej zaplatenia zmenkovej sumy 1.142,13
eur, zmenkového úroku 0,25% denne zo sumy 1.142,13 eur od 21.02.2010 do zaplatenia, 6% ročného
úroku zo zmenkovej sumy 1.142,13 eur od 19.07.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške

1/3% zmenkovej sumy, teda 3,81 eur a to na tlačive ,,A“ podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Súd prvej inštancie prostredníctvom tlačiva B ,,Žiadosť súdu alebo tribunálu o
doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky“ vyzval žalobcu, aby súdu oznámil, na
základe akého zmluvného vzťahu došlo k vystaveniu zmenky, či sa jednalo o zabezpečenie záväzku

a nech doloží zmluvu resp. listinu, ktorá bola podkladom na vystavenie zmenky. Žalobca v odpovedi
uviedol, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je
založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky a preto neostáva z jeho strany čo
doplniť alebo opraviť, uplatňované sú majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky, disponuje len
indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné údaje alebo listiny. Súd považoval za potrebné nariadiť
ústnepojednávanie,ktorýprocesnýpostupžalobcapovažovalzanesprávny,nezlučujúcisasozásadami

definovanými v Nariadení, podľa ktorého je konanie písomné.

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že zmenka bola vystavená v Holíči dňa 29.01.2009 s tým, že
žalovaná ako vystaviteľ zmenky svojim podpisom potvrdila, že zaplatí za túto zmenku pri predložení
na rad: pre POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zmenkovú sumu

1.142,13 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 21.02.2010. Zmenka bola vystavená s doložkou
„bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na zmenke je uvedený aj
údaj - číslo zmluvy 2360594. Na druhej strane zmenky bola obsiahnutá doložka: Namiesto nás na
rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, ČESKÁ REPUBLIKA, IČO:
264 29 705 a podpis konateľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Jaroslava Fuchsa. Ďalej súd zistil,

že dňa 29.01.2009 spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako veriteľ a žalovaná ako dlžník
uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o úvere č. 2360594 na predtlačenom formulári, podľa ktorej veriteľ
je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 600,- eur a dlžník sa zaväzuje veriteľovi túto sumu
zvýšenú o príslušný poplatok 576,- eur (t. j. celkovo čiastku 1.176,- eur) zaplatiť v 12 mesačných
splátkach po 98,- eur počnúc dňom 14.02.2009 na účet veriteľa, ďalej dlžník prehlásil, že finančné

prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania ako aj to, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom
tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a
zaväzuje sa ich dodržiavať. Článok 14 obsahoval Dohodu o vyplnení zmenky tak, že na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúce z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi

ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník
neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípade uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú
splátku alebo časť poslednej splátky, s tým, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých

peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Podľa
predloženého splátkového kalendára spol. POHOTOVOSŤ, s. r. o. žalovaná celkovo uhradila 256,- eur.
Súd prvej inštancie skúmal povahu účastníkov konania, keďže zmenka je vystavená fyzickou osobou -
žalovanou, a to v prospech žalobcu - právnickej osoby, ktorá vykonáva svoju podnikateľskú činnosť aj
poskytovaním pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom a zistil, že právo uplatňované v danom konaní

zo zmenky, má právny základ v spotrebiteľskom vzťahu. Poukázal na to, že v zmysle platných právnych
predpisov a judikatúry v súčasnosti už nie je sporné, že súd v každom štádiu konania a v každom druhu
konania je povinný ex offo, t.j. z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský
právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva
za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Preto aj v tomto konaní, hoci sa uplatňuje právo zo

zmenky, bol súd povinný z úradnej moci skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah. Za nespornú
súd považoval skutočnosť, že zmenka, od ktorej si žalobca uplatňuje nárok v tomto súdnom konaní,
má povahu zabezpečovacej zmenky. Zároveň súd zistil, že práva vyplývajúce z predmetnej zmenky
boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. prevedené rubopisom na žalobcu. Dôvodom vzniku zmenky
je zmluva o úvere č. 2360594 zo dňa 29.01.2009, ktorá je nepochybne spotrebiteľskou, keďže napĺňa

znaky spotrebiteľskej zmluvy s ohľadom na subjekty, ktoré ju uzatvárali, pričom žalovaná ako spotrebiteľ
nemala možnosť ovplyvňovať jej obsah. V danom prípade je síce v zmluve vyznačené, že úver bol
žalovanej poskytnutý na výkon zamestnania, avšak možno konštatovať, že účel úveru uvedený v zmluve
je zo strany veriteľa (dodávateľa) špekulatívny v snahe vyhnúť sa právnemu režimu spotrebiteľskýchúverov.Jevecouveriteľa(dodávateľa),abypreukázalskutočnýúčelpoužitiaposkytnutéhoúveru,apreto
v prípade pochybností, či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah, dôkazné bremeno spočíva práve na
ňom a žalobca v konaní tento účel ani nepreukázal. Súd sa napriek abstraktnosti zmenkových vzťahov

zaoberal aj kauzou, t. j. dôvodom vzniku zmenky, keď rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky
by bolo neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora, ktorý vyslovil všeobecnú zásahu, v zmysle
ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi dodávateľom
a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa
ustanovenísmernice93/13/EHSspotrebiteľovimusíbyťposkytnutá,čopotvrdzujeajčlánok14 smernice

87/102/EHS. Ak pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť
ovplyvniť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide
o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V
takomto právnom režime je potom nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ
domohol ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhanie pohľadávky nie je možné skúmať nekalosť
zmluvných podmienok. Súd preto aj s poukazom na platné ustanovenie 5a Zák. č. 250/2007 Z.z. o

ochrane spotrebiteľa, i obsah zjednocujúceho stanoviska Občianskoprávneho a Obchodnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu zo dňa 20.10.2015 z úradnej moci skúmal kauzu z akej zmenka vznikla, či
táto zmluva je platná a obsahuje všetky náležitosti, či táto zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky
a či suma na zmenke, ktorú vyplnil žalobca zodpovedá nároku žalobcu z predloženej úverovej zmluvy.

5. Súd mal preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne, keď síce zmluva medzi
účastníkmi bola platne uzavretá, avšak je koncipovaná tak, že je hrubým spôsobom narušená rovnováha
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích
prostriedkoch (zmluvná pokuta, blankozmenka a pod.) a zároveň je celá zmluva koncipovaná výlučne
lennaprospechveriteľabeztoho,abysamoholdlžníkaspoňminimálnezákonnýmiprostriedkamibrániť.

Poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere a administratívne náklady s tým spojené, ktoré
v danom prípade tvoria 96 % z celkového objemu poskytnutého úveru (splatnosť úveru 12 mesiacov),
súd považuje za neprimerane vysoký, zmluva neobsahuje RPMN ako náležitosť zmluvy podľa § 4 ods.
2 písm. j) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, neobsahuje ani výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ako náležitosť zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/210

Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ani konečnú splatnosť úveru ako náležitosť zmluvy podľa § 4 ods. 2
písm. g) Zák. č. 258/2001 Z. z. Vzhľadom na tieto chýbajúce náležitosti zmluvy súd považoval zmluvu
o spotrebiteľskom úvere za platnú, avšak poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Žalovanej bol poskytnutý úver v celkovej výške 600,- eur, ktorý je bezúročný a bez
poplatkov, pričom len za zaplatenie tejto sumy vznikol žalobcovi resp. jeho právnemu predchodcovi

nárok a na zmenke mohla byť vyplnená len suma 344,- eur, keďže ku dňu vyplnenia zmenky žalovaná
z poskytnutého úveru uhradila čiastku 256,- eur. V uvedenom prípade pôvodný záväzkový vzťah je
upravený zákonom č. 258/2001 Z. z., ktorý v čase vzniku zmenky výslovne nezakazoval zabezpečenie
spotrebiteľského úveru ako aj plnenie záväzku zo spotrebiteľského úveru zmenkou. Súd však dospel
k záveru, že Dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore so zákonom a nebola so žalovanou individuálne

dohodnutá. Predložená zmenka je po formálnej stránke platná, avšak záväzok, ktorý vznikol medzi
žalobcom a žalovaným pri poskytnutí spotrebiteľského nemohol byť platne zabezpečený zmenkovou
zmluvou a následne zmenkou. Veriteľ si na zmenke mohol vyplniť ľubovoľnú sumu, teda aj takú ktorá
by predstavovala neprijateľné poplatky alebo zmluvné pokuty. Takáto dohoda o zabezpečení všetkých
pohľadávok vrátane pokút zmenkou je nielen z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti neprijateľnou

zmluvnoupodmienkou,neprimeranezhoršujúcoupostaveniespotrebiteľa,alejeajvpriamomrozporeso
zákonom. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch výslovne limituje možnosť zabezpečenia
spotrebiteľského úveru zmenkou s vyplnenou zmenkovou sumou a to do výšky nesplatnej istiny a
príslušenstva maximálne do výšky 30 % pôvodnej istiny. Inú dohodu prekračujúcu uvedené zákonné
ustanovenie možno považovať či už za neprijateľnú zmluvnú podmienku, alebo za obchádzanie zákona,

ktoré majú rovnaký právny dôsledok a to neplatnosť takéhoto dojednania. Vzhľadom k tomu súd
považuje dohodu o zabezpečení zmluvy zmenkou za neprijateľnú podmienku a z toho dôvodu neplatnú,
keď táto dohoda je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa a preto súd na vystavenú zmenku v danom
prípade ani neprihliadal. Keďže suma na zmenke prevyšuje sumu, na ktorú vznikol žalobcovi nárok, súd
na sumu uvedenú v zmenke neprihliadal a zaviazal žalovanú povinnosťou žalobcovi uhradiť na základe

zmluvy o úvere sumu 344,- eur, ktorá predstavuje sumu poskytnutého úveru bez úrokov a poplatkov po
odpočítaní sumy uhradených splátok, a vo zvyšnej časti súd návrh zamietol s tým, že konanie v časti, v
ktorej žalobca pred začatím pojednávania vzal žalobu späť, zastavil . Zároveň súd priznal žalobcovi úrok
vovýške6%ročnesumy344,-eurod19.07.2010dozaplatenia,nakoľkotaktožiadanýúrokneprevyšujezákonný úrok z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka a podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. Súd žalobu zamietol v časti zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo sumy 1 142,13 eur od
21.02.2010 do zaplatenia (pôvodne uplatňovaný vo výške 0,25% denne), keďže tento úrok je v rozpore

so zákonom. V časti sumy 3,81 eur predstavujúcej zmenkovú odmenu súd návrh zamietol z dôvodu,
že súd žalobcovi nepriznal sumu uvedenú na zmenke a z toho dôvodu žalobcovi nevznikol nárok na
zmenkovú odmenu, ktorej výška je závislá od sumy uvedenej na zmenke. Navyše súd už konštatoval,
že vystavená zmenka je neplatná. O trovách konania súd rozhodol s použitím ustanovenia § 142 ods.
2 O.s.p. avšak v spore prevažne úspešnej žalovanej náhradu trov nepriznal, keďže si trovy konania

neuplatnila ani nevyčíslila a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú.

6. Proti tomu rozsudku súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti veci samej a v časti trov konania
podala včas odvolanie iba žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe aj v takejto časti.
Dôvodila, že a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.); b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s.

p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2
písm. a/ O. s. p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.); c) rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Podľa ust. § 120
O. s. p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd
vychádza len zo skutočností tvrdených stranami a vykonáva len tie dôkazy, ktoré navrhli. Žalobkyňa

predložila súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne
a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázala
jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme
a obsahu zmenky zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá
by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Potreba vykonať

ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania (z doterajších prednesov strán
a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej
sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas
písomnej fázy konania (koncentračná zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania
vedenéhonazákladenávrhovsporovýchstrán,nevyplynulapotrebavykonaťďalšienenavrhnutédôkazy

a súd svoj postup vôbec neodôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne
predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej
samo právo žalobkyne. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči
zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia
koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej a bez

legitímneho podnetu na ťarchu žalobkyne vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter
žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala, uplatnenú
pohľadávku nerozporovala, svojim konaním ju prakticky uznala. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad
rámec navrhovaných dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovanú
v tomto konaní. Navyše žalovaná o túto podporu nepreukázala žiadny záujem, súd jej túto ochranu

prakticky nanútil, bez jej vôle. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje
výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,
ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Za nesporné súd považoval
to, že žalovaná so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., uzatvorila zmluvu o úvere, ďalej že zmenka,
ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaná uzatvorila zmluvu o

úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jednej zo strán.
Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti
jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaná a ani žalobkyňa sa k týmto skutočnostiam
nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností
a ak na nich založil svoje rozhodnutie, toto rozhodnutie je nepochybne postihnuté vadou, ktorá má

za následok jeho nesprávnosť. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych
predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie.
V súvislosti s tvrdením súdu, že pre rozpor so zákonom spočívajúci v jeho obchádzaní je v zmysle
§ 39 O. z. neplatná dohoda o vyplnení zmenky, na základe ktorej spotrebiteľ podpísal v prospech
podnikateľa zmenku, poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.11.2013 sp.

zn. 43 CoZm/18/2013. Žalobkyňa je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú
zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju
spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd sa aplikáciou príslušnýchustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet
sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Žalobkyňa v konaní
uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za zmenku zaplatí, súd však vec posudzoval, akoby

išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. S poukazom na § 17 ZŠZ dôvodila, že žalovaná vo
všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z
jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky, tým menej tak môže učiniť súd, poukázala na rozhodnutie
NS SR z 22.10.2008 sp. zn. 5Obo 3/2008. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo
veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ust. § 5 ods. 1 O. s. p., porušil ustanovenia

o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo
možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez
návrhu. Žalobkyňa považovala za potrebné obiter dictum vyjadriť sa aj k záveru súdu o tom, že
dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku
pri poskytovaní spotrebných úverov. Poukázala na to, že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch
č. 258/2001 Z. z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola

vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase
jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Prípustné
sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky
v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie ust. § 4 ods. 6 a použitia spojenia „v čase
vyplnenia“ ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom“, je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú

vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia“, resp. by vylúčil
vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Odvolateľka argumentovala, že v rozhodnutí C-419/11
je riešená celkom odlišná prejudiciálne otázka, než by sa mohla týkať v predmetnej veci. Súd dospel

k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25% denne je v rozpore s dobrými mravmi, v
ktorej súvislosti žalobkyňa uviedla, že zmenku vystavila žalovaná, dobrovoľne ju podpísala, išlo o
prejav jej slobodnej vôle, sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola jej známa v čase
vystavenia zmenky, s takouto sadzbou súhlasila. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok NS SR sp.
zn. 5Obo 3/2008 z 22.10.2008. Poukázala tiež na rozsudok Nejvyššího soudu ČR z 22.8.2002 sp.

zn. 25 Cdo 1839/2000 (uverejnený v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisk č. 59/2004). Nespornosť
záväzku žalovanej zaplatiť za zmenku sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke,
zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok žalovanej zaplatiť aj zmenkový úrok je teda platný a má byť
priznaný v súdnom konaní, o to viac, ak žalovaný žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformuloval.
Poukázala a viaceré rozhodnutia súdov prvej inštancie, rozsudok Krajského súdu v Nitre z 3.2.2010 sp.

zn. 5C/16/2010, uznesenie KS v Prešove č. k. 10Co/79/2013-37 z 5.9.2013 a uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, predložila aj rozsudok NS SR sp. zn.
5Obo 3/2008 z 22.10.2008.

7. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj O. s. p.), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a

podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože
rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správny, pričom súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej

stránke.

10. Nariadenie, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízku hodnotou sporu, má za cieľ
zjednodušiť a zrýchliť konanie v cezhraničných sporoch, ako aj náklady s tým spojené (bod 8). Ide oalternatívny nástroj sledujúcizjednodušenie prístupu k spravodlivosti, ako i zníženie nákladov, preferujúc
tak zásadu písomnosti európskeho konania vo veciach s nízku hodnotou sporu. Nariadenie, ako prameň
komunitárneho práva, nemožno však zneužívať na obchádzanie celého komplexu európskych právnych

noriem, vrátane vnútroštátnych právnych noriem, zameraných na ochranu spotrebiteľa. Národný súd
musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a musí ich skúmať
ex offo (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-240-244/98, Océano Grupo Editorial, C-243/08,
Pannon GSM). To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia, v ktorých je žalovaný spotrebiteľ. Súdna
kontroladopadáajnazmenkovýchdlžníkovakospotrebiteľov,ktoríznejnemôžubyťvylúčenívdôsledku

zmeny zmluvného vzťahu na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a oprávňuje veriteľa
rozhodnúť, že ním požadované plnenie je v celom rozsahu oprávnené.

11. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov rozlišuje dve procesné štádia, a to začatie
konania (čl. 4) a priebeh konania (čl. 5), ktorým má zodpovedať normovaný postup súdu (tribunálu). V
prvom štádiu konania, ak pohľadávka patrí do rozsahu pôsobnosti Nariadenia a súd sa domnieva, že

informácie, ktoré poskytol žalobca, nie sú dostatočné (jasné alebo primerané), pokiaľ sa pohľadávka
nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, poskytne žalobcovi možnosť tlačivo návrhu
na uplatnenie pohľadávky doplniť (o požadované informácie a dokumenty) v určenej lehote (aplikujúc
vzorové tlačivo B). Súčasne Nariadenie upravuje procesný postup súdu v prípade, ak žalobca tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplní v rámci určenej lehoty, a to tak, že súd návrh zamietne.

12. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou
odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej

zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia, čo platí aj vo veciach podľa Nariadenia, v ktorých
je spotrebiteľ žalovanou stranou (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/61/2015). Už
Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, v konaní sp. zn. 6Co/61/2015 konštatoval, že pôvodný veriteľ
POHOTOVOSŤ,s.r.o.vpočetnýchprípadochurobilpredmetomsúdnychkonaníplneniazneprijateľných
zmluvných podmienok. Pôvodne uplatnil práva z úverových zmlúv na rozhodcovskom súde, ktorý jeho

návrhom vyhovel, ale exekučný súd exekúciu nepovolil, z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok.
Následne indosoval zmenku (podpísanú pri dojednávaní úveru) na žalobcu, ktorý pri tisícoch postúpení
si musel byť dobre vedomý, že ide o zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná
ochrana (§ 52 a nasl. O. z.) a ktorých postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu,
ktoré garantuje O. z. (§ 54 ods. 1). Žalobcom predložené zmenky majú priamy odkaz na úverové

zmluvy (v hornom rohu obsahujú číslo, ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy) a osobné prepojenie
prostredníctvom rovnakého právneho zástupcu, žalobcovi preto postačovalo vynaložiť minimálne úsilie,
aby zistil spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou, ako aj na to, aby zmluvu
predložil.

13. Odvolací súd poukazuje tak ako to už uviedol súd prvej inštancie na publikované stanovisko
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 8/2015 Zbierky Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží
zmenku,platíbezohľadunapovahuprocesnéhonástroja,ktorýpoužil,žepokiaľzakýchkoľvekokolností
v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou

uplatnenéhonároku,jetentoexoffopovinnýzabezpečiťprieskumnárokuvintenciáchmožnejabsolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ.

14. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje aj konanie dodávateľa vrátane zmenkového nástupcu,
ktorý vyžaduje od spotrebiteľa, aby vykonal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Žalobca

predložil spolu s návrhom na uplatnenie pohľadávky zmenku, z ktorej vyplýva použitie zmenky ako
inštitútu sledujúceho zabezpečenie splnenia záväzku žalovanej ako dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy.
Čiastočným zamietnutím návrhu žalobcu v preskúmavanej veci bola preto odmietnutá akceptácia jeho
formalistickéhoprístupu,odvodzujúcehonárokvýlučnezpovahyinštitútuuvedenéhovnávrhu(zmenky),
pretože takýmto postupom by došlo k neprípustnému odčleneniu zmenkového abstraktného vzťahu od

spotrebiteľského vzťahu.

15. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii má charakter medzinárodnej zmluvy a
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. V rámci takto vymedzeného legislatívneho priestoru súvnútroštátne súdy povinné aplikovať pramene komunitárneho práva, vrátane výkladových princípov, ako
aj judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Ak inak použiteľná norma pripúšťa výklad pre spotrebiteľa
menej priaznivý, eurokonformným výkladom môže byť len výklad pre spotrebiteľa výhodnejší, sledujúc

tak zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a podpory ich záujmov (podľa čl. 6 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli pre spotrebiteľa záväzné,
ktorý sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ

ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k prístupu na
podmienky pripravené vopred predajcom, bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah). Nerovný stav
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť potom kompenzovaný iba pozitívnym
zásahom, vonkajším, vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie C-240-244/98, Océano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro). Ustanovenie § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

v znení neskorších predpisov ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
(teda i súdu) prihliadať aj bez návrhu a námietok spotrebiteľa na zákonné prekážky alebo zákonné
dôvody, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie voči spotrebiteľovi. Preto skutočnosť, či spotrebiteľ v
procesnej pozícii žalovaného namieta alebo nenamieta zmenkoprávny vzťah je bez právneho významu.
V súvislosti s ex offo súdnou kontrolou zmluvných podmienok je potrebné poukázať aj na Uznesenie

Súdneho dvora Európskej únie C-76/10, POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti Iveta Korčkovská, obsahujúce
jednoznačnú požiadavku na ochranu spotrebiteľa pred nečestnými klauzulami, a to vždy a za každých
okolností. Súdny dvor Európskej únie judikoval, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať
nekalú povahu zmluvnej podmienky (C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones). Táto možnosť priznaná
súdu sa považuje za nevyhnutnú na zabezpečenie účinnej ochrany spotrebiteľa, najmä s ohľadom na

nezanedbateľné nebezpečenstvo, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich
uplatnením (C-168/05 Mostaza Claro, C-473/00 Cofidis).

16. V kontexte vyššie uvedeného bolo povinnosťou súdu postupovať aj v konaní vo veciach s nízkou
hodnotou sporu v súlade s komunitárnym právom, keďže proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z

pôsobnosti judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ani z obligatórnej súdnej kontroly neprijateľných
zmluvných podmienok. Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne nezávislý len dovtedy,
pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MObdoV 9/2007).
Kauzálny vzťah sa potom premieta aj do charakteru zmenky. Primárne tak bolo nevyhnutné doplniť
zo strany žalobcu požadované tvrdenia a dokumenty, aby bolo možné posudzovať prijateľnosť plnenia

zo zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu, čo žalobca jednoznačne odmietol, neprípustne sledujúc
vytvorenie prekážky pre vykonanie ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok, aplikáciou ustanovení
Nariadenia. Základným účelom konania pred súdom je poskytnutie spravodlivej ochrany. Súd musí
nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku.
Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú

mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho-ktorého záujmu chráneného
príslušnou normou (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 222/07).
Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nebolo možné aj z dôvodu, že
použitie zmenky v spotrebiteľských zmluvách bolo vnútroštátnym právom regulované a obmedzené (§ 4
ods.6zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaozmeneadoplnenízákonaSNRč.71/1986

Zb.oSlovenskejobchodnejinšpekciivzneníneskoršíchpredpisov),dokoncazmenkuvspotrebiteľských
úveroch právna úprava zakázala (§ 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách v znení do 30. apríla 2014 a § 5a ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov). V prípade nemožnosti aplikácie ustanovení právnych noriem na ochranu spotrebiteľa, by

spotrebiteľovi bolo odopreté právo na súdnu ochranu. Hoci komunitárne právo nezakazuje používanie
zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ich používanie je podmienené zabezpečením vhodnej ochrany
spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať celkový rámec ochrany spotrebiteľa, zahŕňajúceho aj
povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Nebolo preto možné
prijať odvolací argument žalobcu, že v danej veci súd prvej inštancie mohol a mal rozhodnúť o práve

na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len na základe predloženej zmenky, keďže úlohou
súdu je ex offo (z úradnej povinnosti) skúmať možnú existenciu neprijateľných zmluvných podmienok,
zakomponovaných do zmluvy uzavretej so žalovanou, ako pôvodného kauzálneho vzťahu.17. K argumentácii žalobcu týkajúcej sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie pri
vykonávaní dokazovania (aplikácia ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p., účinnom do 30. júna 2016) je
potrebné uviesť, že vykonanie aj iných než účastníkmi navrhnutých dôkazov je legitímne v konaniach

s ochranou slabšej strany (vrátane spotrebiteľských sporov). Snaha žalobcu neuvádzať tvrdenia
a predkladať listiny (v konaní preferujúcom písomnú formu), na účely možnej obligatórnej súdnej
kontroly v spotrebiteľských veciach, bránila súdu pokračovať v konaní (podľa Nariadenia). Odmietnutie
dostatočných tvrdení kauzy úveru, týkajúcich sa zabezpečovacej zmenky, obmedzilo predmet sporu a
preto v zmysle zásady rovnosti strán v konaní, nebolo prípustné nad návrh a proti vôli žalobcu skúmať

jej možné peňažné nároky v konaní (bez obligatórneho prieskumu zmluvných podmienok). Žaloba bola
preto dôvodne v časti zamietnutá. Odvolací súd už nemohol podrobiť prieskumu vyhovujúcu časť veci
samej, nakoľko táto časť nebola napadnutá odvolaním.

18. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu názoru, podľa ktorého je potrebné
považovať dohodu o vyplňovacom práve zmenky na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka za

neprijateľnúzmluvnúpodmienku,ktoránebolaindividuálnedojednanáaspôsobujeznačnúnerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje
vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, pričom
neprijateľné zmluvné podmienky sú zo zákona považované za neplatné (§ 53 ods. 5 O. z.). Neplatnosť
dohody o vyplňovacom práve zmenky zneplatňuje aj samotnú zmenku. Pre spotrebiteľské zmluvy

platí zákaz neprijateľných zmluvných podmienok. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je faktické
nerovné postavenie vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť
práva a dostupnosť právnych služieb, ako i možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu

pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený a pri
uzatváraní zmluvy je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom
právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to
formou obmedzenia autonómie vôle. Tá predstavuje elementárnu podmienku fungovania materiálneho
právneho štátu, nie je však úplne absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov je limitovaná princípom

ochrany slabšej strany, teda spotrebiteľa, ktorý koná s dôverou v druhou stranou jej prezentovaný
skutkový stav (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015). Prioritne bolo
potrebné vychádzať zo základnej požiadavky, že každá spotrebiteľská zmluva má vyjadrovať rešpekt
k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, a to náležitou obsahovou aj formálnou
úpravou zmluvných podmienok, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne nenarušujú zmluvnú rovnováhu

strán v neprospech spotrebiteľa. Práve jednoznačnosť a určitosť zmluvných podmienok má zásadne
vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvné podmienky, ktoré
majú zásadný dopad na práva a povinnosti spotrebiteľa nemôžu byť skryté v rozsiahlom, neprehľadnom,
zložito formulovanom, ako i malým písmom písanej forme textu, ako tomu bolo v danom prípade
všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Pokiaľ tak veriteľ, ktorý pripravuje zmluvu vo formulárovej

podobe, učinil, spreneveril sa princípu dôvery a takémuto jeho konaniu nie je možné priznať právnu
ochranu, pre značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Dôvera spotrebiteľa v
poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd nahradil zdanlivú (formálnu)
rovnováhu faktickou. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na

podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, vrátane výberu
zmluvného typu, rozsah a spôsob formulácie textu (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-240/98
až C 244/98, Océano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).

19. Súd prvej inštancie preto správne posúdil neplatnosť zmluvného dojednania o zabezpečení

peňažného záväzku (vyplývajúceho z predmetnej úverovej zmluvy) žalovanej ako dlžníka zmenkou.
Princíp optimalizácie, v zmysle ústavnokonformnej interpretácie, znamenal v danom prípade vyrovnanie
nerovného postavenia dlžníka (žalovanej ako spotrebiteľa) v dôsledku favorizácie práv veriteľa (zmluvné
dojednania vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru žalovaná nemala možnosť odmietnuť),
rešpektujúc tak zásadu rovnosti subjektov súkromnoprávnych vzťahov podľa § 2 ods. 2 O. z.. V prípade

platnosti dohody o vyplnení zmenky zabezpečením predmetného peňažného záväzku žalovanej, by od
žalovanej ako spotrebiteľa bolo vyžadované, aby vykonala plnenie aj z neprijateľnej zmluvnej podmienky
(vzhľadom na vyplnenie zmenkovej sumy jednostranne, ktoré konanie je považované tiež za nekalú
obchodnú praktiku). Žalobca napriek výzve súdu prvej inštancie odmietal skúmanie kauzy pôvodnéhoprávneho vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie spoliehajúc sa, že práve
na základe dohody o vyplňovacom práve zmenky budú bez ďalšieho uznané jeho nároky, ktoré boli v
skoršom období odmietnuté. S poukazom na uvedené, žalobe nebolo možné vyhovieť z titulu plnenia

zo zmenky, na zabezpečenie peňažného záväzku spotrebiteľa, ako ani na základe kauzálneho vzťahu.

20. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti zvyškového zamietnutia žaloby, ako aj v časti správneho rozhodnutia o trovách prvoinštančného
konania, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná.

22. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).