Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. október 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415223876
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4415223876.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej v právnej veci žalobkyne: Z. R., nar. XX. XX. XXXX,
bytom N., N. XX, proti žalovanému: A. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., t.č. W. C. C., o zaplatenie
7.464,32eurasprísl.,odvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduNovéZámkyz12.septembra
2016, č.k. 4C/788/2015-27, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu

7.464,32 eura s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 31. 12. 2015 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnostirozsudku.Rozhodnutieprávneodôvodnilspoukazomnaust.§451ods.1,2Občianskeho
zákonníka (ďalej aj „OZ“) tým, že žalobkyňa zaplatila za žalovaného sumu 7.464,32 eura, ktorú mal
zaplatiť on sám. Uvedenú sumu žalobkyni aj napriek výzvam nevrátil. Jedná sa o vrátenie finančného
obnosu za poskytnutý úver na základe zmluvy o úvere a medziúvere. Žalobkyni priznal úrok z omeškania
vo výške 5,05% zo žalovanej sumy od 31. 12. 2015 do zaplatenia, s poukazom na ust. § 517 ods. 2 OZ
v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. Rozhodnutie v časti o trovách konania súd odôvodnil

s odkazom na ust. § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“)

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že žalobkyňa nemá nárok na zaplatenie
žalovanej sumy. Prvoinštančný súd rozhodol bez toho, aby mal možnosť sa brániť a uviesť argumenty,
ktoré by spochybnili nárok žalobkyne na peňažné vyrovnanie. So žalobkyňou žili v spoločnej domácnosti
v druhovskom pomere a vychovávali spolu mal. syna A. Väčšinu peňazí, ktoré mu poskytla Prvá

stavebná sporiteľňa boli použité na spoločnú domácnosť.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že

spĺňa náležitosti § 363 CSP prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací

súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.

Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné

dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke. Stotožňuje sa s
dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a
pretoichnebudeopakovať(§387ods.2CSP).Napotvrdeniesprávnostizáverovsúduprvejinštancieak
námietkam uvedeným v odvolaní žalovaného odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je dostatočne odôvodnené a tým aj preskúmateľné.

10. Predmetom konania je žaloba žalobkyne voči žalovanému na zaplatenie sumy 7.464,32 eura s prísl.,
na tom základe, že za žalovaného zaplatila žalovanú sumu, ktorá bola žalovanému poskytnutá titulom
úveru. Žalovaný uzavrel zmluvu o poskytnutí úveru s Prvou stavebnou sporiteľňou a.s., č. 1826606302
a na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 1826606003 mu bol poskytnutý medziúver vo

výške 9.297,30 eura dňa 29. 05. 2008. Keďže žalovaný tento úver nesplácal, Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s., k 24. 04. 2009 odstúpila od zmluvy, pričom bol žalovaný povinný zaplatiť ku dňu odstúpenia od
zmluvy sumu 9.593,26 eura. Následne od 23. 02. 2010 začala splácať úver žalobkyňa, pričom celkovo
z úveru zaplatila sumu 7.464,32 eura z toho dôvodu, aby veriteľom nebolo uplatnené záložné právo na
nehnuteľnosť ktorú vlastnila. Teda plnila za žalovaného to, čo mal plniť on sám.

11. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkon iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonu,aleboprávnehodôvodu,ktorýodpadol,akoajmajetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť
neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v
povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. Vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy
potrebné splnenie všetkých predpokladov a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom,

protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná súvislosť
medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou
druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor
bolo bezdôvodné obohatenie získané. Aktívna legitimácia pri uplatnení právomoci zodpovednosti za
bezdôvodné obohatenie vyplýva z ust. § 456 Obč. zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v

rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie postihnutým, a preto oprávneným
veriteľom je ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v
peniazoch. Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je predovšetkým zabrániť vzniku získania
majetkovej výhody jedného na úkor iného subjektu. Tomu, na úkor koho sa získalo bezdôvodnéobohatenie, musí ten, kto bezdôvodné obohatenie získa, vydať všetko, čím sa obohatil. Občiansky
zákonník rozoznáva 5 foriem bezdôvodného obohatenia:

1/ bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, t.j. plnenie, kde právny dôvod od
samého začiatku neexistoval. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva,
na základe ktorej sa spravidla plní. Nedostatok právneho dôvodu musela existovať už od začiatku.
Predovšetkým ide o prípady, keď ten, kto bez právneho dôvodu plnil, právny dôvod predpokladal, takže
plnil neexistujúci dlh. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že

uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom
vzťahu. V takomto prípade však treba skúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy a
druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu
možno uzavrieť v akejkoľvek forme.

2/ Bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla je to z neplatnej

zmluvy. Keď je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách
(§ 43 a nasl.), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. V
prípade atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51.

3/ Bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval a

potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napr. splnením rozväzovacej podmienky (§ 36
ods. 2), odstúpením od zmluvy (§ 48) alebo zrušením zmluvy.

4/ Bezdôvodné obohatenie získané z nestatočných zdrojov. Sem je potrebné zahrnúť prípady, keď bol
majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými

mravmi. Platí, že každý trestný čin je konaním proti dobrým mravom, čo však neplatí opačne, nie každé
konanieprotidobrýmmravomjeajtrestnýmčinom.Zazdroj,ktorýjevrozporesdobrýmimravmi(§3OZ)
aktorýmožnopovažovaťzanestatočnýzdroj,jelentakýzdroj,ktorýkonkrétnaprávnaúpravaneprobuje.
Pri hodnotení nedostatočnosti zdroja sa uplatňuje domnienka statočnosti majetkového zdroja, a preto
nestatočnosť zdroja musí preukazovať ten, kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia.

5/ Bezdôvodné obohatenie získané plnením za niekoho, kto podľa práva mal plniť sám.

13. Na vznik záväzku z bezdôvodného obohatenia sa teda nevyžaduje, aby sa bezdôvodné obohatenie
získalo na úkor iného protiprávnym úkonom, avšak na druhej strane nie je vylúčené, že v konkrétnom

prípade bude protiprávne konanie vystupovať ako predpoklad vzniku bezdôvodného obohatenia (napr.
získanie majetkového prospechu z nestatočných zdrojov v dôsledku trestnej činnosti). Bezdôvodné
obohateniejednéhosubjektunaúkormajetkovejsférydruhéhosubjektumôžespočívaťvzískanípeňazí,
v získaní majetkovej hodnoty vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá spočíva vo vykonanej práci, v rozmnožení
aktív alebo znížení pasív. Ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje

povinnosť jeho vydania. Povinným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa
bezdôvodne obohatil a oprávneným subjektom je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd sumarizuje, že v súdenej veci
predmetom konania je nárok vyplývajúci z vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúci na tom

skutkovom základe, že žalobkyňa plnila za žalovaného a má právny nárok na vrátenie tohto plnenia,
pretože by na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu.
15. S ohľadom na uvedené žaloba žalobkyne bola na súd podaná dôvodne a keďže súd prvej inštancie
žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni uplatnenú sumu, potom
rozhodol v zmysle §§ 451 a nasl. OZ vecne správne. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok

podľa § 387 ods. 1 CSP vrátane rozhodnutia o trovách konania potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, aj keď jej síce
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, ale žiadne trovy odvolacieho

konania jej nevznikli. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len
o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po
právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už
v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalobkyni žiadne trovy odvolacieho konanianevznikli, preto v záujme hospodárnosti, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle
čl. 17 CSP rozhodol, že žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).