Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. september 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/132/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714203373
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5714203373.9

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému:
S. G., J.. XX.X.XXXX, O. Y. XXX, XXX XX Y., právne zastúpený: JUDr. Romanom Juríkom, advokátom
so sídlom Jazerná 19, 940 71 Nové Zámky, v konaní o zaplatenie 2 697,25 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.
II. Konanie o vzájomnej žalobe žalovaného sa zastavuje.
III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa17.03.2014sažalobcadomáhalvydaniarozhodnutia,ktorým
by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 2 697,25 € spolu s príslušenstvom a

nahradiť trovy konania vo výške 161,50 € spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku a trovy právneho
zastúpenia vo výške 286,20 €. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej podľa ust. § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, dňa
27.06.2013 medzi postupcom, Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu
pohľadávku voči žalovanému.
Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 21.02.2007 Zmluvu o splátkovom úvere č. 352599774 (ďalej

len Zmluva), súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu, na základe ktorej
Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky v požadovanej výške. Podmienky
čerpania peňažných prostriedkov, splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných
povinnostíaďalšienáležitostisúupravenévZmluveaVšeobecnýchobchodnýchpodmienkach.Žalobca
zastáva názor, že Zmluva spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ust. § 497 až 507
Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 2 817,58 eur a
pozostávala z istiny vo výške 2 369,58 eur, riadneho úroku vo výške 327,67 eur, úroku z omeškania
vo výške 78,47 eur a ostatného príslušenstva vo výške 41,86 eur. Postupca v zmysle Zmluvy poskytol
žalovanému úver vo výške 3 319,39 eur, ktorý mal žalovaný splácať v mesačných splátkach vo výške
49,79 eur, vždy k 20 - temu dňu v mesiaci. Žalobca v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné

od 20.08.2012 do 20.02.2017, v počte 55 a v celkovej výške 2 697,25 eur, ktoré sa stali splatnými
dňa 11.08.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca si ďalej v tomto konaní
uplatnil nárok na úrok z omeškania počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri
splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 11.08.2013
si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania od tohto dňa.
2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp.zn. 1Ro/556/2014 zo dňa 5.05.2014, ktorým žalobcovi v

celom rozsahu vyhovel. Podaním odporu s odôvodnením vo veci samej sa platobný rozkaz, v zmysle ust.
§ 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odporu, zrušil v plnom rozsahu.3. Žalovaný odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 16.05.2014, doručený tunajšiemu súdu dňa
20.05.2014, odôvodnil nasledovne: Je nesporné, že medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným

bola dňa 21.02.2007 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. 0352599774 podľa zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ poskytla
žalovanému ako spotrebiteľovi spotrebiteľský úver vo výške 3 319,40 eur (100.000,- Sk). Poskytnuté
peňažné prostriedky sa žalovaný zaviazal vrátiť formou mesačných splátok vo výške 49,79 eur v období
od 20.03.2007 do 20.02.2017. Žalobcom uplatňované právo je nepochybne právom zo spotrebiteľskej

zmluvy, je preto nevyhnutné na danú vec aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva, ktoré boli
transponované do slovenského právneho poriadku s cieľom harmonizovať slovenské zmluvné právo
so zásadami komunitárnej úpravy ochrany spotrebiteľa. Žalovaný má dôvodné podozrenie, že veriteľ
svojim konaním pri uzatváraní Zmluvy, zmluvnými podmienkami a následným uplatňovaním zmluvných
podmienok porušuje ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmluvných dojednaniach
uplatňuje nekalé podmienky v spotrebiteľských úveroch, neuvádza správnu ročnú percentuálnu mieru

nákladov, priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov, koná v rozpore s obchodnými zvyklosťami
a všeobecne platnými normami morálky a v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný namieta nesprávne
uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov v čl. 1 Zmluvy zo dňa 21.02.2007. Tam uvedená RPMN vo
výške 14,62% nezodpovedá realite, skutočná RPMN podľa výpočtov bola 17%. Na základe uvedeného
možno úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný ďalej uviedol, že došlo k neprimeranú

zabezpečeniu poskytnutého úveru, k dojednaniu neprimeraných sankcií podľa Obchodného zákonníka,
a to zmluvných pokút a úroku z omeškania, k dojednaniu úžerných poplatkov za prvú upomienku,
poplatku za poskytnutie úveru a poplatku za správu úveru.
Zo žaloby nie je vôbec jasné ako žalobca úročil finančné prostriedky, ktoré si žalovaný požičal, t.z. či
ich zarátaval najskôr na istinu a až potom na úroky a poplatky tak ako to žalovanému vyplýva z ust.

§ 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný žiadal, aby žalobca predložil súdu podrobný rozpis
čerpania úveru a jeho splácania. Žalovaný žiadal, aby mu súd ako spotrebiteľovi poskytol ochranu
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách a určil neprijateľné zmluvné
podmienkyobsiahnutévzmluváchospotrebiteľskomúvere.Žalovanýtiežvzniesolnámietkupremlčania,
nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu a v tomto prípade sa použije 3 ročná premlčacia doba podľa

Občianskeho zákonníka. V súvislosti so zosplatnením pohľadávky a následným postúpením pohľadávky
je zrejmé, že táto je ako celok premlčaná. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu
niekoľko rozhodnutí súdov v obdobných veciach.

4. Vo vyjadrení k odporu zo dňa 2.07.2014, doručenom tunajšiemu súdu dňa 7.07.2014 právny zástupca

žalobcu uviedol nasledovné: K vznesenej námietke premlčania žalobca uviedol, že podľa Zmluvy
pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 3 319,30 eur, ktorý mal byť splácaný v pravidelných
mesačných splátkach v sume 49,79 eur, vždy k 20-temu dňu v mesiaci. Žalobca si žalobou uplatnil
splátky úveru splatné od 20.08.2012 do 20.02.2017, v počte 55 a celkovej výške 2 697,25 eur. Zvyšné
splátky si žalobca neuplatnil. Žalobca má za to, že v danom prípade ide o obchodno - záväzkový

vzťah, preto je nutné tento záväzkový vzťah posudzovať v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka,
v zmysle ktorého je premlčacia doba 4 roky. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný svojim podpisom na
Zmluve súhlasil so zmluvnými podmienkami, vyhlásil, že zmluvu si prečítal a že Zmluva bola uzatvorená
slobodne, vážne a po vzájomnom prerokovaní. Žalovaný nebol donútený Zmluvu za daných podmienok
podpisovať, nakoľko však svojim podpisom vyjadril súhlas s jej obsahom, pôvodný veriteľ nemal dôvod

pristúpiť k individuálnemu dojednaniu zmluvných podmienok. Preto žalobca zastáva názor, že zmluvné
podmienky nespôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovaného. V Zmluve
je uvedená výška RPMN vo výške 14,62%, ktorá bola vypočítaná v súlade s legislatívou platnou v
čase uzavretia Zmluvy. Na základe uvedeného žalobca zastáva názor, že žalovaný vo svojom vyjadrení
neuviedol skutočnosti a nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej

sumy. Nakoľko žalovaný si svoj záväzok vyplývajúci so Zmluvy neplnil riadne, veriteľ svoj návrh uplatnil
návrhom na začatie konania na príslušnom súde.

5. V podaní žalovaného zo dňa 21.07.2014, doručenom súdu dňa 25.07.2014, žalovaný uviedol
nasledovné: Žalobcom uplatňované právo je nepochybne právom zo spotrebiteľskej zmluvy, je preto

nevyhnutné na danú vec aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva, ktoré boli transponované
do slovenského právneho poriadku s cieľom harmonizovať slovenské zmluvné právo so zásadami
komunitárnej úpravy ochrany spotrebiteľa. Z ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že
aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka v predmetnej veci neprichádza do úvahy, a to aj napriektomu, že v Zmluve zo dňa 21.02.2007 je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné práva
a povinnosti sa budú riadiť obchodným kódexom. Ak by sa účastníci spotrebiteľskej zmluvy odchýlili
od noriem Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa zakladalo by to absolútnu neplatnosť

takéhoto dojednania pre rozpor so zákonom. K dojednaniu úžerníckych poplatkov za prvú upomienku
vo výške 23,24 eur žalovaný uviedol, že ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je v rozpore s ust. § 53 ods.
1 a § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Poplatok nereflektuje podstatné skutočnosti ako výška
úveru, doba splácania, počet zostávajúcich splátok do splnenia záväzku a pod., naopak je stanovený
pevnou sumou, ktorá nie je racionálne odôvodnená.

Tento poplatok je spôsobilý ohroziť ekonomický záujem spotrebiteľa, nakoľko je neúčelný, v rozpore s
ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie o voľbe Obchodného zákonníka pre úpravu práv a
povinností je neprijateľnou podmienku, ktorá spôsobuje zjavný nepomer medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán, keďže niet žiadneho dôvodu, ktorý by spotrebiteľa, ktorý nemá možnosť ovplyvniť
obsah zmluvných dojednaní nútil k tomu, aby svoj vzťah s dodávateľom podriadil pod ustanovenia

Obchodného zákonníka. Favorizovanie Obchodného zákonníka neprimerane zvýhodňuje spotrebiteľa,
nakoľko režim podľa Obchodného zákonníka sa odchyľuje od ochrany spotrebiteľa poskytnutej mu OZ.
Skutočnosť, že pri úvere ide o absolútny obchod nijako nevylučuje aplikáciu predpisov na ochranu
spotrebiteľa ako aj generálnu ochranu poskytovanú spotrebiteľským zmluvám OZ. V zmysle ust. § 54
Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Žalovaný vo svojom vyjadrení tiež citoval z niekoľkých rozhodnutí
súdov v spotrebiteľských veciach, z judikatúry Súdneho dvora EÚ, ako aj zo Všeobecných obchodných
podmienok Zmluvy, v rámci ktorých poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté vo
VOP, a to započítanie pohľadávok ( bod 7.3.2 VOP), jednostranná zmena výšky úrokovej sadzby

a termínu splatnosti úrokov (bod 7.4.7. a 7.4.8. VOP), porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti zo
strany klienta (bod 7.6.1. VOP), oznamovanie a doručovanie písomností (bod 10.3. a 10.4. VOP),
započítanie akejkoľvek pohľadávok banky voči klientovi (bod 14.1. VOP), poplatky, odmeny a náklady
banky (bod 16.1.2., 16.2.1., 16.3.2. VOP), zánik záväzkových vzťahov (bod 17.2. VOP), rozhodcovská
doložka, záverečné ustanovenia v bode 2 a 3 Zmluvy. Vzhľadom na početné neprijateľné zmluvné

podmienky a pre rozpor s dobrými mravmi považuje žalovaný Zmluvu ako celok za neplatnú. Na základe
uvedeného preto žalovaný žiadal, aby súd žalobu žalobcu o zaplatenie 2 697,25 eur s príslušenstvom
ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný zároveň uplatnil protinávrh a žiadal, aby súd určil, že zmluva o
splátkovom úvere č. 0352599774 zo dňa 21.02.2007 je neplatná a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.09.2014, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu,
na základe substitučného plnomocenstva Advokátska kancelária Gallo, s.r.o. Žalovaný ospravedlnil
svoju neúčasť na pojednávaní podaním doručeným súdu dňa 22.09. 2014. Žalobca sa pojednávania
nezúčastnil. Na pojednávaní súd skonštatoval, že zo strany žalovaného bolo po podaní odporu proti

platobnému rozkazu súdu zaslané vyjadrenie k žalobe s podaným protinávrhom, v ktorom žalovaný
žiadal určiť, že Zmluva o splátkovom úvere č. 0352599774 zo dňa 21.02.2007 je neplatná. Žalovaný
si zároveň uplatnil trovy konania. Krátkou cestou bolo vyjadrenie žalovaného doručené právnemu
zástupcovi žalobcu. Z dôvodu doručenia rozsiahleho vyjadrenia žalovaného právnemu zástupcovi
žalobcu priamo na pojednávaní súd pojednávanie odročil na deň 16.10.2014.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.10.2014, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu,
na základe substitučného plnomocenstva Advokátska kancelária Gallo, s.r.o. Žalovaný ospravedlnil
svoju neúčasť na pojednávaní podaním doručeným súdu dňa 14.10.2014. Žalobca sa pojednávania
nezúčastnil. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu predložila súdu písomné vyjadrenie k

stanovisku žalovaného zo dňa 21.07.2014, v ktorom uviedol nasledovné: Žalobca má za to, že ak
by s ohľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy v určitých smeroch pripustil aplikáciu Občianskeho
zákonníka, táto aplikácia sa nemôže vzťahovať na posudzovanie premlčania, nakoľko predmetná
zmluva je absolútnym obchodom, preto je potrebné použiť úpravu podľa Obchodného zákonníka, bez
ohľadu na spotrebiteľský charakter Zmluvy. Ustanovenie Obchodného zákonníka o premlčacej dobe

nie je ustanovením diskriminujúcim spotrebiteľa len preto, že premlčacia doba je dlhšia ako podľa
Občianskeho zákonníka. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení v jednotlivých bodoch napáda Zmluvu o
úvere ako aj Všeobecné obchodné podmienky. Žalovaný požiadal pôvodného veriteľa o poskytnutie
úveru. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver za podmienok stanovených v Zmluve a vo VOP.Svojim podpisom na Zmluve žalovaný vyjadril súhlas so Zmluvou ako aj s VOP. Žalovaný poukazuje
na neprijateľné podmienky spôsobilé založiť zjavný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanému finančné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v

mesačných splátkach stanovených v Zmluve. Žalovaný si však svoju povinnosť stanovenú v Zmluve
neplnil. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal ako konkrétne mu bolo na jeho právach uškodené,
keďže on sám neplnil zmluvné podmienky. Žalobca má za to, že Zmluva obsahuje všetky náležitosti
stanovené zákonom. Žalobca si v konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.08.2012 do 20.02.2017,
splátky pôvodne splatné od 20.08.2013 do 20.02.2017 sa stali splatnými dňa 11.08.2013, kedy žalobca

vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Vzhľadom na uvedené žalobca trvá na podanej žalobe zo dňa
3.03.2014 a žiada, aby jej súd v plnom rozsahu vyhovel a vzájomný návrh žalovaného v plnom rozsahu
zamietol. Súd uložil žalobcovi, aby do ďalšieho pojednávania špecifikoval z čoho pozostáva výška
splátky poskytnutého úveru a zároveň predložil súdu doklad o výške percentuálnej miery nákladov,
ktorá je v Zmluve uvedená vo výške 14,62 % a ktorej výšku žalovaný namieta ako nesprávne uvedenú.
Žalovaný tvrdil, že hodnota percentuálnej miery nákladov bola 17%. Súd pojednávanie odročil na deň

3.12.2014.

8. Dňa 22.10.2014 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu k vyjadreniu žalovaného
zo dňa 21.07.2014 obsahovo totožné s vyjadrením predloženým súdu na pojednávaní konanom dňa
16.10.2014.

9. Dňa 10.11.2014 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k podaniu právneho zástupcu žalobcu
predloženého súdu na pojednávaní konanom dňa 16.10.2014, v ktorom žalovaný uviedol, že na
podanom protinávrhu zotrváva v celom rozsahu s tým, že ním uplatnený nárok je plne dôvodný.
Vyjadrenie žalobcu je prejavom jeho odbornej starostlivosti a prístupu k spotrebiteľom a ich ochrane

pre neprijateľnými zmluvnými podmienkami a nekalými praktikami. Žalobca zrejme cielene opomína,
že práve on ako dodávateľ má povinnosť odbornej starostlivosti voči spotrebiteľovi ako slabšej strany
zmluvy v zmysle ust. § 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z.z. Práve veriteľ ako dodávateľ disponuje celou
radou odborníkov, ktorí ho môžu upozorniť na neprijateľné znenie jednotlivých zmluvných podmienok
obsiahnutých v Zmluvách a vo VOP a následne ich dať do súladu s právnymi normami na ochranu

spotrebiteľa, komunitárnym právom a s dobrými mravmi. Vyjadrenie žalovaného je ďalej obsahovo
totožné s vyjadrením zo dňa 21.07.2014. Žalovaný tiež opätovne poukázal na niektoré rozhodnutia
súdov v obdobných veciach, ktoré súdu spolu so svojim vyjadrením na preukázanie svojich tvrdení
predložil.

10. Dňa 28.11.2014 právny zástupca žalobcu predložil súdu platobnú históriu žalovaného, amortizačnú
tabuľku a špecifikáciu žalovanej sumy.

11. Na pojednávaní konanom dňa 3.12.2014 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, na základe
substitučného plnomocenstva Advokátska kancelária Gallo, s.r.o. Žalovaný dňa 28.11.2014 telefonicky

ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu oznámil, že AK TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. mala súdu
doručiť podanie, v ktorom došlo k presnej špecifikácii žalovanej sumy s uvedením prostriedkov, ktoré
boli uhradené zo strany žalovaného pri prepočítaní na istinu a úrok. K tomuto vyjadreniu bol predložený

aj výpočet RPMN. Právny zástupca tieto listiny preverí a doručí súdu v potrebnom počte rovnopisov tak
aby mohli byť doručené aj žalovanému. Za týmto účelom súd pojednávanie odročil na neurčito.

12.Dňa3.12.2014adňa3.2.2015bolasúduzostranyprávnehozástupcužalobcu,AKTOMÁŠKUŠNÍR,
s.r.o. opätovne predložená platobná história žalovaného, amortizačná tabuľka a špecifikácia žalovanej

sumy, obsahovo totožná s podaním doručeným súdu dňa 28.11.2014.

13. Pojednávanie vytýčené na deň 9.4.2015 bolo odročené na 14.5.2015, nakoľko žalovaný dňa
7.4.2015 telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, nakoľko sa mu zhoršil zdravotný stav.
Zároveň požiadal súd, aby pojednávanie odročil, nakoľko chcel byť na pojednávaní prítomný.

14. Dňa 13.03.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k podaniu právneho zástupcu žalobcu
zo dňa 26.11.2014, v ktorom žalovaný uviedol nasledovné: V Zmluve o splátkovom úvere zo dňa
21.02.2007 absentujú údaje ako celkové náklady poskytnutého úveru, počet a termíny splátok istiny,úrokov a iných poplatkov, ktoré sú v zmysle zákona č. 258/2001 o spotrebiteľskom úvere podstatnými
náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tento nedostatok spôsobuje, že úver sa posudzuje
ako bezúročný a bez poplatkov. Pôvodný veriteľ si v Zmluve uplatnil poplatok za správu úveru vo

výške 1,99 eur za každý mesiac od uzavretia Zmluvy, avšak neskôr tento poplatok zvýšil až na
sumu 2,99 eur mesačne. Ide o neprijateľné dojednanie vzhľadom na skutočnosť, že pôvodnému
veriteľovi dávalo možnosť jednostranne meniť dohodnutý poplatok za správu úver, čím dochádzalo k
zhoršeniu podmienok na strane spotrebiteľa. V Zmluve bol ďalej dojednaný poplatok za upomienku
vo výške 23,24 eur, ktorý žalovaný považuje za jednostranne dojednaný, čo je pre spotrebiteľa ako

zjavne slabšiu stranu nevýhodné a likvidačné. Žalovaný sa ďalej opätovne vyjadril k právnemu vzťahu
medzi pôvodným veriteľom a žalovaným. Podľa Zmluvy sa predmetný vzťah mal riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka, nakoľko však ide o zmluvu spotrebiteľskú je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 26.11.2014 uviedol,
že žalovaný z poskytnutého úveru uhradil celkom 2 894,67 eur, tento údaj podľa žalovaného nie je
správny, nakoľko tento z poskytnutého úveru vrátane poplatkov za poskytnutie a správu úveru uhradil

celkom 3 333,25 eur, a to v období od 1.1.12007 do 31.12.2008 celkom 1 167,32 eur, v období od
1.1.2009 do 12.11.2011 celkom 1 531,93 eur a v období od 14.11.2011 do 16.4.2013 celkom 392,35
eur. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný
opätovne predložil súdu na preukázanie svojich tvrdení rozhodnutia iných súdov v skutkovo podobných
veciach.

15. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.05.2015, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu,
na základe substitučného plnomocenstva Advokátska kancelária Gallo, s.r.o. a žalovaný osobne.
Žalobca sa pojednávania nezúčastnil. Právny zástupca žalobcu uviedol, že na podanej žalobe trvá s
tým, že žiada, aby žalovaný zaplatil neuhradené splátky úveru za obdobie od 20.08.2012 do 20.02.2017

v celkovej výške 2 697,25 eur. Vo vyjadrení zo dňa 26.11.2014 žalobca špecifikoval výšku žalovanej
sumy s tým, že urobili výpočet RPMN, ktorá je zhodná s výškou uvedenou v úverovej zmluve.
Zo strany žalovaného bola požičaná suma 100.000,- Sk. Súdom bol vypočutý žalovaný, ktorý uviedol,
že mal dobrý príjem a zo Slovenskej sporiteľne mu boli poskytnuté celkom 3 úvery, ktoré riadne splácal.
Problémy nastali potom, ako žalovaný skolaboval a bol 6 mesiacov PN. V tejto súvislosti opakovane

navštevoval riaditeľku pobočky v Turčianskych Tepliciach, kde riešil možnosť zníženia splátok. Po roku
začal žalovaný opäť pracovať a splácať poskytnutý úver. Následne bol opakovane PN, bolo aj obdobie,
kedy bol úplne bež peňazí. Potom bol žalovanému priznaný invalidný dôchodok 40%, neskôr viac a
od roku 2013 je žalovaný na plnom invalidnom dôchodku. Úvery, ktoré boli žalovanému poskytnuté
boli aj poistené v poisťovni Kooperativa. Žalovanému nie je zrejmé ako poisťovňa za neho plnila. Súd

pojednávanie odročil na neurčito s tým, že zo strany žalobcu budú zistené údaje týkajúce sa poistenia
úveru žalovaného, ktorý čerpal zo Slovenskej sporiteľne. Sám žalovaný mal urobiť kroky k zisteniu čísla
poistnej zmluvy, ktorá bola uzavretá pri podpísaní úverovej zmluvy č. 352599774 dňa 21.02.2007.

16. Dňa 27.05.2015 žalovaný predložil súdu Dohodu o zabezpečení úveru životným poistením uzavretú

dňa 21.02.2007 a Návrh na uzatvorenie Poistnej zmluvy.

17. Dňa 28.05.2015 právny zástupca žalobcu predložil súdu vyjadrenie spolu s Dohodou o zabezpečení
úveru životným poistením uzavretú dňa 21.02.2007, v ktorom uviedol, že žalovaný si svoju povinnosť
vyplývajúcu mu z poistnej zmluvy nesplnil, nakoľko v prípade ak dôjde k poistnej udalosti žalovaný

mal požiadať priamo poisťovňu o vyplatenie poistného plnenia. Dňa 26.06.2015 bolo súdu doručené
vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, ktorým súdu oznámil, že trvá na svojom vyjadrení zo dňa
25.05.2015, doručenom súdu dňa 28.05.2015, zároveň súdu navrhol, aby požiadal o súčinnosť priamo
KOOPERATIVU poisťovňu, a.s. ohľadom zániku.

18. Na pojednávaní konanom dňa 2.07.2015 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, na základe
substitučného plnomocenstva Advokátska kancelária Gallo, s.r.o. Žalobca a žalovaný sa pojednávania
nezúčastnili. Žalovaný mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne vykázané, avšak svoju
neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. Právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na svojom
vyjadrení zo dňa 25.05.2015. Podaním zo dňa 23.06.2015 navyše navrhol súdu, aby tento požiadal

o súčinnosť priamo poisťovňu KOOPERATIVA, a.s. ohľadom zistenia okolností zániku poistnej zmluvy
uzavretej so žalovaným. Súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že bude vyzvaná KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s., aby súdu oznámila dobu trvania poistného vzťahu so žalovaným v zmysle pripojenejDohody o zabezpečení úverov životným poistením. Poisťovňa bude tiež vyzvaná, aby zaujala
stanovisko, či mohla alebo plnila za poistenca nesplatené splátky úveru Slovenskej sporiteľni, a.s.

19. Dňa 17.17.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie KOOPERATIVA poisťovne, a.s., ktorá súdu
oznámila, že žalovaný mal v poisťovni uzavretú poistnú zmluvu v platnosti odo dňa 1.03.2007, ktorá
zanikla pre neplatenie dňa 1.1.2013. Z tejto poistnej zmluvy boli plnené poistné udalosti celkom vo výške
1 311,23 eur, a to dňa 16.04.2012 - 746,70 eur a dňa 7.07.2010 - 564,53 eur.

20. Dňa 27.08.2015 právny zástupca žalobca súdu oznámil, že na základe informácií získaných od
pôvodného veriteľa bolo na predmetný úver započítané poistné plnenie zo dňa 20.01.2012 vo výške
56,05 eur a zo dňa 16.04.2012 vo výške 112,10 eur.

21. Dňa 28.09.2015 žalovaný predložil súdu podanie, ktorým namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v
konaní. Svoju námietku odôvodnil skutočnosťou, že zmluva o postúpení pohľadávky od pôvodného

veriteľa na žalobcu, na ktorú v žalobe žalobca poukazuje je neplatná. Pôvodný veriteľ predmetnú zmluvu
o splátkovom úvere nevypovedal, ani od zmluvy neodstúpil, ani mimoriadne nezosplatnil a napriek
tomu vyčíslil pohľadávku v tom čase ešte nesplatných splátok a teda neexistujúcich pohľadávok a takto
vyčíslenú sumu, ktorá ešte nebola pohľadávkou postúpil na žalobcu. Pokiaľ je teda zmluva o postúpení
pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu absolútne neplatní, potom ani žalobca nie je aktívne

legitimovaný na podanie žaloby. Sám žalobca sa usvedčil tým, že súdu predložil list zo dňa 11.08.2013,
ktorým on vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru a nie pôvodný veriteľ, z čoho vyplýva, že žalobcovi
nemohla byť platne postúpená pohľadávka z ešte nesplatných splátok. Na základe uvedeného žalovaný
navrhol, aby súd žalobu žalobcu pre nedostatok aktívnej legitimácie v plnom rozsahu zamietol.

22. Dňa 14.12.2015 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, ktorý súdu oznámil
nasledovné: V súvislosti s nedostatkom aktívnej legitimácie v konaní, žalobca poukázal na skutočnosť,
že v konaní predložil súdu relevantné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky spolu s podacími
hárkami preukazujúcimi odoslanie tejto písomnosti žalovanému, čo bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka. Pre úplnosť v súvislosti s platnosťou postúpenia pohľadávky a ust. § 92 ods.

8 Zákona o bankách (ďalej len ZoB) žalobca uviedol, že na základe dopytovania pôvodného veriteľa,
Slovenskásporiteľňaa.s.žalobcovioznámila,ževýzvazodňa17.07.2012nebolažalovanémuzasielaná
doporučene, ale obyčajnou poštou. Zásielka sa v zmysle VOP v tomto prípade považuje za doručenú
tretí deň po jej odoslaní. Žalobca zastáva názor, že ust. § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou
legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, účelom tohto ustanovenia je úprava výnimiek z

bankovéhotajomstvaanehovoríopodmienkachplatnostipostúpeniapohľadávky.Zozákonanevyplýva,
že by podmienky uvedené v tomto ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia
pohľadávky. Ak teda banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá
to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Žalobca ďalej
poukazuje na Výzvu zo dňa 17.07.2012, ktorou v konaní preukázal, že právny predchodca žalobcu splnil

všetky povinnosti, ktoré mu ust. § 92 ods. 8 ZoB ukladá. Právny zástupca žalobcu predložil súdu Výzvu
zo dňa 17.07.2007 a Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 9.07.2013.

23. Dňa 4.01.2016 bolo súdu doručené doplnenie právneho zástupcu žalobcu k vyjadreniu zo dňa
8.12.2015, ktoré bolo súdu doručené dňa 14.12.2015. Z bodu 7.6.1 VOP ako aj s ustanovení

Občianskeho zákonníka vyplýva, že na žalobcu prešlo zmluvou o postúpení pohľadávok aj všetky práva
s ňou súvisiace. Postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom pohľadávky, pričom základným
právom veriteľa je v zmysle ust. § 488 OZ právo na plnenie od dlžníka. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Žalobca sa preto vyhlásením
mimoriadnej splatnosti domáhal len svojho zákonného práva na splatenie dlžnej sumy. Žalobca dňa

22.07.2013zaslalžalovanémuoznámenieomimoriadnejsplatnostiúveru.Mimoriadnasplatnosťnastala
dňa 11.08.2013. Právny zástupca žalobcu ďalej urobil gramatický výklad ust. § 92 ods. 8 ZoB, z ktorého
vyplýva, že banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva. Doručenie
písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB nie je preto podmienkou pre platné
postúpenie pohľadávky. Žalobca zastáva názor, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti,

ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy.

24. Dňa 19.01.2016 bolo súdu doručené oznámenie JUDr. Romana Juríka, advokáta so sídlom Jazerná
19, 940 71 Nové Zámky, ktorý súdu oznámil, že prevzal právne zastupovanie žalovaného v tejto veci.Na základe uvedeného žiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na 20.01.2016, z dôvodu krátkosti
času na prípravu.

25.Pojednávanievytýčenénadeň20.01.2016súdodročilnaneurčitostým,žesúdvyčkánapredloženie
plnomocenstva zo strany právneho zástupcu žalovaného, ktorý bude následne vyzvaný na vyjadrenie
k veci samej.

26. Dňa 1.07.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného k žalobe a späťvzatie

vzájomného návrhu. Žalovaný vo svojich vyjadreniach opakovane poukazoval na to, že zmluva o
úvere je absolútnym občianskoprávnym vzťahom. Žalobca však tvrdil opak. Žalovaný vo svojich
vyjadreniach už rozsiahlo vysvetlil, prečo je opcia Obchodného zákonníka nelegálna. Dôležitejšie ako
režim Občianskeho zákonníka, resp. Obchodného zákonníka pre danú spotrebiteľskú zmluvu je už
konštatovaná absencia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Pôvodný veriteľ, Slovenská sporiteľňa, a.s.,
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 17.05.2013. Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala žalovaného,

aby dlh splatil v lehote 10 dní od prevzatia oznámenia, na liste je pritom uvedený dátum 20.05.2015,
deň doručenia nie je právnemu zástupcovi presne známy. SLSP, a.s. potom listom zo dňa 9.07.2013
oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretej
dňa 27.06.2016. Takéto konanie veriteľa aj žalobcu je nelegálne, je porušením ust. § 92 ods. 8 zákona
o bankách. Z dátumov vyššie uvedených je zjavné, že banka nesplnila podmienku 90 dní trvajúceho

nepretržitého omeškania s dlhom. Ne pretržité omeškanie trvalo až do postúpenia pohľadávky približne
mesiac. O tom, že porušenie ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách spôsobuje neplatnosť postúpenia
pohľadávky rozhodli už viaceré súdy. Je teda zjavné, aj vo svetle rozhodovacej praxe súdov, že ak
banka pri postúpení pohľadávky nesplnila všetky kumulatívne podmienky na postúpenie pohľadávky je
postúpenie pohľadávky neplatné. Žalovaný v podaní zo dňa 21.07.2014 podal vzájomný návrh, ktorým

sa domáhal určenia, že zmluva o úvere č. 352599774 uzavretá dňa 21.02.2007 je neplatná. Tento
vzájomný návrh berie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu späť. Naďalej však trvá na tom,
aby súd vo výroku rozsudku uviedol neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Právny
zástupca žalovaného tiež poukázal na rozsah všetkých zmluvných podmienok, ktoré v tom čase mali cca
40 strán. S tak rozsiahlym a vysoko odborným dokumentom sa sotva oboznámi kvalifikovaný právnik,

nie to ešte spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy. Právny zástupca žalovaného preto žiada, aby súd žalobu
zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.

27. Dňa 6.09.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu k vyjadreniu právneho
zástupcu žalovaného. V tomto podaní právny zástupca žalobcu uviedol, že v konaní bolo nesporne

preukázané, že pred postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky,
ktorémuvyplývajúzust.§92ods.8zákonaobankáchatedanedošlokporušeniubankovéhotajomstva.
Žalovaný bol v omeškaní so splnením čo i len časti peňažného záväzku voči banke nepretržite viac
ako 90 kalendárnych dní, posledná úhrada bola zo strany žalovaného vykonaná dňa 16.04.2012, k
postúpeniu pohľadávky došlo dňa 27.06.2016, zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym

predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok. Žalobca má tiež za to, že
ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá banke podmienky, ktoré je potrebné splniť, aby sa banka
voči svojmu klientovi nedopustila porušenia bankového tajomstva. Ak sú tieto podmienky splnené,
postúpením pohľadávky zo strany banky na inú osobu nedošlo k porušeniu bankového tajomstva.
Žalobca má za to, že uvedené ustanovenie nevyžaduje, aby v čase od písomnej výzvy banky uplynulo

do času postúpenia pohľadávky viac ako 90 dní, nakoľko toto ustanovenie hovorí len o písomnej
výzve banky. Žalovaný bol ku dňu postúpenia pohľadávky navyše v omeškaní po dobu 462 dní,
t.z. súčet všetkých omeškaní žalovaného so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku
voči banke presiahol 1 rok. Žalobca preto považuje za nesporné, že žalovaný bol v čase postúpenia
pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo i len časti peňažného záväzku

voči banke nepretržite dlhšie ako 90 dní a teda zo strany banky nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods.
8 zákona o bankách. Žalobca ďalej zastáva názor, že na daný prípad je potrebné aplikovať ust.
Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere a teda absolútny obchodno - záväzkový vzťah,
aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Predmetná zmluva bola uzavretá dňa
21.02.2007, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ust. § 52 až 54 OZ len na kúpnu zmluvu,

zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti OZ. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom
zákonníku. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pre 1.01.2008
a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.01.2008. Právny zástupca žalobcu
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ako aj niektoré rozhodnutia krajských súdov SR, zktorých vyplýva správnosť aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka na vzťahy vzniknuté zo zmluvy
o úvere. Žalobca ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného a zastáva názor, že
zmluva ako aj VOP neobsahujú ustanovenia, ktoré by bolo možné považovať za neprijateľné zmluvné

podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje len nepremlčané splátky
úveru a teda neuplatňuje s žiadny nárok, ktorý by mal pôvod v znení VOP. Vzhľadom na uvedené
považuje žalobca podanú žalobu za dôvodnú v plnom rozsahu a žiada, aby súd rozhodol v zmysle petitu
žaloby.

28. Dňa 8.09.2016 právny zástupca žalovaného ako reakciu na vyjadrenie právneho zástupcu
žalobcu, v ktorom tvrdí, že v uzavretej spotrebiteľskej zmluve nie sú žiadne neprijateľné zmluvné
podmienky, predložil súdu rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie ústredného inšpektorátu sp.zn.
SK/0207/99/2014 zo dňa 24.03.2014. Z rozhodnutia vyplýva, že v zmluvných dokumentoch Slovenskej
sporiteľne je značné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a že Slovenská sporiteľňa, a.s. sa
dopustila viacerých nekalých obchodných praktík

29. Dňa 8.09.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 6.09.2016
obsahovo totožné s vyjadrením doručeným súdu dňa 6.09.2016.

30. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.09.2016, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu,

na základe substitučného plnomocenstva IURIDICA LEGAL s.r.o a právny zástupca žalovaného.
Žalobca a žalovaný sa pojednávania nezúčastnili. Na začiatku pojednávania sudkyňa zhrnula skutkový
stav veci s prihliadnutím na vyjadrenia zúčastnených strán sporu. Žalobca podal žalobu dňa 17.03.2014
s tým, že uplatnil nárok vyplývajúci zo zmluvy, uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným
dňa 21.02.2007, číslo zmluvy je 352599774. Následne, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa

27.06.2013 došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3
319,39 eura, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach 49,79 eura. Právnym predchodcom
žalobcu bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru ku dňu 11.08.2013 s tým, že žalobca v tomto konaní
uplatnil splátky v počte 55 za obdobie od 20.08.2012 do 20.02.2017 vo výške žalovanej sumy. Zo strany
žalovaného bol vznesený vzájomný návrh s tým, že právny zástupca žalovaného v podaní doručenom

súdu dňa 1.07.2016 zobral vzájomný návrh späť.
Súdu boli predložené listinné doklady preukazujúce aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní v poukazom
na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, a to výzva SLSP, a.s. adresovaná žalovanému dňa 17.07.2012,
ktorá smerovala k úhrade dlžných splátok, ďalej oznámenie o vyhlásení mimoriadne splatnosti zo dňa
20.05.2013 a oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 9.07.2013. Právny zástupca žalobcu uviedol,

že podanej žalobe zotrváva tak ako je uvedené v poslednom podaní zo dňa 6.09.2016. Žalobca má za
to, že uplatňovaný nárok je dôvodný. Boli naplnené všetky podmienky, ktoré vyžaduje Zákon o bankách
tak ako to vyplývaj aj z predložených dôkazov, najmä z výziev, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti a oznámenia o postúpení pohľadávky. Žalobca si v konaní uplatňuje splátky, ktoré nie sú
premlčané a neboli v rámci poskytnutého úveru zaplatené v celkovej výške 2 697,25 eur. Na základe

uvedeného žalobca žiada, aby súd zaviazal žalovaného k ich úhrade ako aj náhrade trov konania, ktoré
si v prípade úspechu vo veci právny zástupca žalobcu uplatňuje. Žalobca sa ďalej pridržiava toho, čo
bolo uvedené na predchádzajúcich pojednávaniach a v predchádzajúcich vyjadreniach. K namietanému
nedostatku aktívnej legitimácie žalobca dopĺňa, tak ako je uvedeného vo vyjadrení zo dňa 6.09.2016,
doba omeškania žalovaného v tomto prípade bola viac ako 1 rok, presne 462 dní. Zákon o bankách v ust.

§ 92 ods. 8 vyžaduje doručenie výzvy v prípade, že ide o omeškanie menšie ako 1 rok. Napriek tomu,
že žalobca toto ustanovenie nepovažuje za ustanovenie obmedzujúce alebo stanovujúce podmienky
postúpenia pohľadávky, má za to, že všetky podmienky boli splneného a teda v tomto prípade nebolo
nutné doručovať predmetnú výzvu. Právny zástupca žalovaného uviedol, že by chcel predovšetkým
namietať voči tvrdeniu žalobcu, že súd nemá oprávnenie skúmať postúpenie pohľadávky. Z rozsudkom

predložených súdu vyplýva, že súdy nielen, že museli preskúmavať samotné postúpenie pohľadávky
a jej platnosť, ale ju aj preskúmavali. Pokiaľ ide o námietku aktívnej legitimácie, žalovaný na nej trvá.
V zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách banka nemôže postúpiť pohľadávku v prípade, ak do
troch mesiacov od doručenia výzvy dlžník splatil celú pohľadávku, to však neplatí, ak ide o omeškanie,
ktoré trvá viac ako jeden rok. Zákon o bankách však nehovorí nič o tom, že pokiaľ ide o postúpenie

pohľadávky, je banka oprávnená postúpiť splatnú časť pohľadávky až potom, čo vyzve dlžníka, aby
ju zaplatil a potom uplynie 90 dňová lehota. Toto nesplnila banka ani žalobca. Z toho právny zástupca
odvodzuje absenciu aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. Ďalej si treba uvedomiť, že zmluva
medzi bankou a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou. Podľa ust. § 5b Zákona č. 270/2007 o ochranespotrebiteľa je súd povinný prihliadať aj bez návrhu na všetky okolnosti, ktoré oslabujú právo dodávateľa
ako je premlčanie a pod., aj keď to spotrebiteľ nenamietal. Z toho vyplýva, že ak je súd povinný prihliadať
na všetky tieto okolnosti aj bez návrhu, tým viac je povinný prihliadať na ne, ak to ešte spotrebiteľ sám

navrhuje. V zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt bolo na banke alebo žalobcovi, aby si postrážil
svoju pohľadávku, ak si ale títo nedokážu vlastnú pohľadávku postrážiť a takýmto fatálnym spôsobom
porušia zákon, nemôže im prislúchať hmotnoprávna ochrana, je to jednoducho ich problém. Pokiaľ
ide o nesplácanie žalovaného, právny zástupca nenamieta, že by k tomu nedošlo, ale došlo k tomu
z objektívnych dôvodov. Žalovaný sa dostal do invalidity, čím došlo k zníženiu jeho príjmu a nevládal

splácať splátky úveru, nebolo to tak, že by splácať nechcel. Žalovaný síce urobil chybu, ale nebolo to v
snahe ukrátiť SLSP ani žalobcu, ani nikoho, chybu ale urobila aj banka aj žalobca. Právny zástupca ďalej
doplnil svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že súdu spolu so žalovaným v priebehu konania predložili
viacero rozhodnutí súdov, ktoré konštatovali, že v prípade, ak dôjde k neplatnému postúpeniu živej
pohľadávky, chýba aktívna legitimácia. Právny zástupca doložil na pojednávaní súdu dve rozhodnutia
s tým, že jedným rozhodnutím je rozhodnutie Okresného súdu Martin, v ktorom ako žalobca vystupuje

spoločnosť EOS KS Slovensko, s.r.o., ktorý je po skutkovej stránke prakticky identická vec. Rozsudok
okresného súdu potvrdil aj Krajský súd Žilina ako súd odvolací.
Právny zástupca žalobcu k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného uviedol, že sa dostal k výkladu
ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, v ktorom sa uvádza, že ak napriek písomnej výzve banky je dlžník v
omeškaní, môže banka postúpiť pohľadávku, aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka nemôže uplatniť

pokiaľ dlžník uhradil v omeškaní peňažný záväzok, následne prichádza sporná veta, v zmysle ktorej toto
neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta presiahol jeden rok. Právny zástupca má za to, že druhá
veta, teda, že banka toto právo nemôže uplatniť nadväzuje na prvú vetu a teda ak sa tam uvádza, to
neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta presiahol jeden rok, banka si nemôže toto právo uplatniť.
Hovorí sa len o práve postúpiť v prípade, že uhradil svoj záväzok. Ak však klient neuhradí, je možné toto

postúpenie, aj bez súhlasu klienta a to aj napriek tomu, že výzva mu zasielaná nebola, čiže je potrebné
pozerať sa na tie vety v logickej nadväznosti. Čo sa týka uvádzanej judikatúry, judikatúra v tomto smere
niejejednoznačná,niektorésúdy,akoajmartinskýsúdvyžadujesplneniepodmienokZákonaobankách,
v iných konaniach na iných súdoch tieto podmienky nie sú vyžadované a bežne sa stáva, že súdy
priznávajú nárok s odôvodnením, že tieto podmienky nemajú ovplyvniť prevoditeľnosť pohľadávky, ale

chránia len bankové tajomstvo. Je pravda, že v tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, ale stále
sme v režime Obchodného zákonníka, keďže spotrebiteľská ochrana prišla až neskôr. K agresívnemu
správaniuspoločností,ktorézasielajúurgencie,výzvyapod.právnyzástupcauviedol,žedlžnícisačasto
ozývajú na to, že neboli urgovaní, takže takáto prax vychádza aj zo správania samotných dlžníkov, ktorí
nekontaktujú veriteľa, keď majú problém so splácaním. Právny zástupca žalovaného len zopakoval, že

to o jednom roku je v druhej vete a je to časť vety za bodkočiarkou. Z gramatického výkladu sa dá úplne
jasne vyložiť, že to ustanovenie nadväzuje na časť druhej vety pred bodkočiarkou, nie na prvú vetu.
Skrátka je tam tá druhá veta, ktorá hovorí o určitej výnimke, kedy banka nemôže postúpiť pohľadávku,
ale neplatí to, že nemôže postúpiť pohľadávku ak je súčet dní omeškania viac ako 1 rok, vzťahuje
sa to len na to, že nemôže postúpiť pohľadávku. To je výnimka z toho, nie z toho, že musí uplynúť

90 dní. Ďalej v predložených rozhodnutiach Krajský súd Bratislava, Krajský súd Prešov ako aj Krajský
súd Žilina cituje dôvodovú správu k ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, v zmysle ktorého sa zavádza
obmedzenie zákona, teda zákonodarca to hovorí, aj keď len v odôvodnení, ktoré nie je záväzné, ale je
to interpretačná pomôcka. Právny zástupca žalovaného by ďalej zareagoval na obchodnoprávny vzťah,
ku ktorému sa už vyjadril písomne pred pojednávaním vo veci. Najvyšší súd SR v troch rozsudkoch,

ktoré vzišli z mimoriadneho dovolania, a v ktorých bola žalobcom spoločnosť EOS KSI Slovensko,
s.r.o. jasne vyslovil, v súvislosti s novelou zákona č. 102/2014, že spotrebiteľské zmluvy sú absolútnymi
občiansko - právnymi vzťahmi a Občiansky zákonník sa na spotrebiteľské zmluvy musí vzťahovať
aj spätne. Spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. podala proti týmto rozhodnutiam ústavnú sťažnosť.
Ústavný súd SR uznesením sp.zn. 3US194/2016 ústavnú sťažnosť spoločnosti EOS KSI Slovensko,

s.r.o.,ktorásmerovalaprotirozhodnutiamNajvyššiehosúduSRodmietol.OpciaObchodnéhozákonníka
pri spotrebiteľských zmluvách sa vo všeobecnosti považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože
ide o zjavnú snahu dodávateľa vyhnúť sa výhodnejšej právnej úprave pre spotrebiteľa. Na základe
uvedeného právny zástupca má za to, že ide o absolútne občiansko - právny vzťah. Podstatná je však
absencia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Právny zástupca žalobcu by len chcel doplniť k vyjadreniu

právnehozástupcužalovaného,ktorýspomenul,žežalobcasavyhýbapoužitiuObčianskehozákonníka,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, že práve použitie Obchodného zákonníka, čo sa týka premlčacích
dôb by bolo pre spotrebiteľa výhodnejšie. Pokiaľ je uznaný nárok a sme v režime Občianskeho zákonník
je dlhšia premlčacia lehota než pokiaľ by sme boli v režime Obchodného zákonníka.Premlčanie ako také je komplexne upravené a keďže sme v režime zmluvy o úvere právny zástupca má
za to, že by mal byť použitý práve Obchodný zákonník a nie je vhodné preskakovať z jedného zákonníka

do druhého zákonníka podľa situácie , keďže tá úprava bola vtedy taká ako bola.

31. Súd sa oboznámil s listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a to zmluvou č.
352599774 zo dňa 21.02.2007, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013, všeobecnými
obchodnými podmienkami, vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, oznámením o postúpení

pohľadávky, výzvou zo dňa 20.02.2007, bez doručenky, výpočet žalovanej sumy (č.l. 225), rozhodnutím
Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 24.03.2014 (č.l. 452 a nasl.), a zistil nasledovný skutkový a
právny stav:

32. Medzi právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným vznikol dňa
21.02.2007 uzatvorením Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 0352599774 spotrebiteľský vzťah. Na

základe Zmluvy poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky celkom vo výške 3 319,39 eur
(100.000,- Sk), ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 49,79
eur (1.500,- Sk), vždy k 20 - temu dňu v mesiaci. Prvá splátka mal byť realizovaná dňa 20.03.2007 a
posledná najneskôr dňa 20.02.2017. Súčasťou Zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky. Dňa
20.05.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s. adresovala žalovanému Oznámenie o mimoriadnej splatnosti

úveru, ktorá nastala ku dňu 17.05.2013 a vyzvala žalovaného k splateniu celého zostatku úveru vo
výške 2 768,64 eur. Podaním zo dňa 9.07.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému, že na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 27.06.2013 postúpila pohľadávku vo výške
2 817,58 eur na žalobcu, spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Dňa 22.07.2013 žalobca adresoval
žalovanému Výzvu k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, v zmysle ktorého k

vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu 22.07.2013. Žalobca zároveň vyzval žalovaného
na úhradu dlžnej sumy, ktorá ku dňu 22.07.2013 predstavovala sumu celkom 2 981,38 eur. V žalobe zo
dňa 3.03.2014, doručenej súdu dňa 17.03.2014, si žalobca uplatnil splátky úveru splatné od 20.08.2012
do 20.02.2017 , v počte 55 a celkovej výške 2 697, 25 eur.

33. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 28.09.2015 namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní,
nakoľko došlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách na základe čoho je nutné
posudzovať úkon postúpenia z pôvodného veriteľa na žalobcu ako neplatný právny úkon podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. Na základe
uvedeného sa súd ako prvou otázkou zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu v konaní.

34. Podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. ku dňu 21.07.2007 (ďalej
len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohoto zákona a) spotrebiteľským úverom dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b)zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

35. Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

36. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môžu svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

37. Podľa ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.38. Podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonovakjenapriekpísomnejvýzvebankyalebopobočkyzahraničnejbankyjejklientnepretržitedlhšie

ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo

pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo

pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

39. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

40. Z vykonaného dokazovania, a to najmä z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu mal
súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol, na základe Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 0352599774 uzavretej dňa 21.02.2007
spotrebiteľský vzťah. Na základe Zmluvy pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver, ktorý sa tento
zaviazalsplatiťvpravidelnýchmesačnýchsplátkach.Medziprávnympredchodcomžalobcu,Slovenskou

sporiteľňou, a.s. a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. bola dňa 27.06.2013 uzatvorená Zmluva o
postúpení pohľadávok, na základe ktorej mala byť na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. postúpená
aj pohľadávka uplatnená v tomto konaní.

41. V súlade s vykonaným dokazovaním a v zmysle citovaných ustanovení súd v konaní nemal

preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v predmetnom konaní, ku ktorému
malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 27.06.2013 medzi pôvodným
veriteľom, Slovenskou sporiteľňou, a.s. a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. Predpokladom
postupiteľnosti pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách je, aby bol klient s jej plnením
v omeškaní aspoň 90 dní, a aby banka na jej splnenie klienta písomne vyzvala.

Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, a teda jej postúpenie je
objektívne neprípustné, v priamom rozpore so zákonom. Ako také je teda postúpenie neplatné, a to
nielen medzi stranami, ale aj navonok, voči dlžníkovi - žalovanému.

42. Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa

ktorého fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania.
Pokiaľ ide o dvojstranné právne vzťahy, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe,
môžeme hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii
pasívnej (na strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje
hmotnoprávneoprávnenie,alebookomsatvrdí,žejenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti,vskutočnosti

toto oprávnenie nemá alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Spoločnosť
EOS KSI Slovensko, s.r.o. svoje nároky voči žalovanému odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel
so Slovenskou sporiteľňou, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie. Tieto
nároky mala spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. získať postúpením. Preto je v prvom rade potrebné
zaoberať sa otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je voči žalovanej platné

a účinné.

43. Vyššie citované ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje okrem iného postúpenie
takých pohľadávok, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky
voči klientom možno považovať práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči

klientovi sú neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk. Tieto
požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo so zákona. Postúpením
pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá tieto požiadavky nespĺňa sa tak podstatným spôsobom meníobsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi
veriteľom - postupcom (bankou) a dlžníkom.

44. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za
splnenia určitých vyššie uvedených podmienok, ktorých splnenie však súd v danom konaní preukázané
nemal.Postúpeniepohľadávkyvdanomprípadebolovpriamomrozporesust.§525ods.1Občianskeho
zákonníka. Účelom tohto ustanovenia je okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v
prípadoch uvedených v citovanom ustanovení prešiel na inú osobou než toho veriteľa, voči ktorému

pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení sa účinky tejto neplatnosti
prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie, ak mu ho oznámi
postupca, v zmysle ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, v prípadoch uvedených v § 525
Občianskeho zákonníka, ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka
nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol
oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

45. Z uvedeného vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto
konania, pričom postupca v súdnom konaní, v ktorom postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný tvrdiť
a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného
postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou je tak v zmysle uvedeného povinný

tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho
záväzku, pričom musí preukázať, že klient si výzvu aj prevzal, a zároveň klient aj napriek tomu zostal v
omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní.
Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Dňa
14.12.2015 žalobca, na preukázanie aktívnej legitimácie v konaní, predložil súdu Výzvu pôvodného

veriteľa, Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 17.07.2012, adresovanú žalovanému, ktorou pôvodný
veriteľ žalovanému oznámil, že splácanie pohľadávky vyplývajúcej so Zmluvy je ku dňu 30.06.2012 v
omeškaní vo výške 168,72 eur. Žalobca však súdu žiadnym spôsobom nepreukázal prevzatie výzvy
žalovaným a následne jeho omeškanie so splatením záväzku viac ako 90 dní. Mimoriadnu splatnosť
úveru vyhlásila Slovenská sporiteľňa, a.s., v zmysle podania zo dňa 20.05.2013, až ku dňu 17.05.2013.

Oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovanému doručené dňa 28.05.2013. K postúpeniu
pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej medzi pôvodným veriteľom a žalobcom dňa 27.06.2013. Ako už bolo vyššie uvedené pre
platné postúpenie pohľadávky zo strany banky, ako postupcu musia byť splnené okrem všeobecných
podmienok ust. § 524 Občianskeho zákonníka aj podmienka uvedená v ust. § 92 ods. 8 Zákona o

bankách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Predmetom postúpenia pohľadávky
z banky na „nebankovku“ môžu byť teda len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po
lehote splatnosti a zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve klienta na úhradu
peňažného záväzku s tým, že je v omeškaní nepretržite 90 dní. Z uvedeného vyplýva, že banka pred
postúpením pohľadávky na „nebankovku“ nesplnila podmienku 90 dní trvajúceho omeškania s plnením

dlhu.

46. Na základe uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu v konaní.

47. Podľa ust. § 147 ods. 1 C. s. p. žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou
žalobou.

48. Podľa ust. § 147 ods. 3 C. s. p. na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.

49. Podľa ust. § 144 C. s. p. žalobca môže vziať žalobu späť.

50. Podľa ust. § 145 ods. 1 C. s. p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

51. Podľa ust. § 146 ods. 1 C. s. p. veta prvá súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby

z vážnych dôvodov nesúhlasí.

52. V podaní zo dňa 21.07.2014, doručenom súdu dňa 25.07.2014, žalovaný uplatnil voči žalobcovi
svoje právo vzájomnou žalobou, ktorou sa domáhal určenia, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.0352599774 uzavretá dňa 21.02.2007 je neplatná. Podaním doručeným súdu dňa 1.07.2016 vzal
žalobca vzájomnú žalobu v celom rozsahu späť.

53. Vzhľadom na to, že žalobca vzal vzájomnú žalobu späť, súd konanie zastavil.

56. Podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

57. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

58. V zmysle uvedeného právo na náhradu trov konania vzniklo žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný.
Súd preto žalovanému priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

59. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd po právoplatnosti tohto uznesenia
rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,

ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.