Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200416
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200416.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr.

Ľubomíra Bundzela a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: JK Gabčíkovo, s.r.o., so sídlom
Patašská 586, 930 05 Gabčíkovo, IČO: 35 844 761, právne zastúpený: PETERKA & PARTNERS
advokátska kancelária s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Kapitulská 18/A, 811 01 Bratislava, IČO:
35884703, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974
01 Banská Bystrica, vo veci žaloby na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.531627/2016 zo dňa
22.04.2016 takto

r o z h o d o l :

I.Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 531627/2016

zo dňa 22.04.2016 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou podanou dňa 29.6.2016 sa žalobca domáhal prostredníctvom svojho právneho zástupcu
zrušenia rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva SR č.531627/2016 zo dňa 22.04.2016,
ktorým tento druhostupňový správny orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava,
pobočka Dunajská Streda č.1784178/2015 zo dňa 17.12.2015, ktorým prvostupňový správny orgán v

zmysle § 68 ods. 5 zák.č.563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
september 2008 v sume 22.504,31 Eur a nepriznal žalobcovi oslobodenie od dane v zmysle § 43
zák.č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty.

2.Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného považuje za nesprávne, nakoľko vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu z ktorého vychádzalo právne

rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov a v konaní daňových orgánov boli zistené také vady,
ktoré mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca bol ukrátený na svojich právach
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, pričom žalobca na rozdiel od správcu dane tvrdí, že
splnil podmienky pre oslobodenie dane z pridanej hodnoty z dodania tovaru podľa § 43 ods. 1 a 5
zákona o DPH. Žalobca poukázal na ust. § 43 zák.č.222/2004 Z.z. upravujúce podmienky oslobodenia
dane od dodania tovaru odoslaného alebo prepravovaného z tuzemska do iného členského štátu.
Podľa jeho názoru bolo v priebehu konania dostatočne preukázané, že žalobca sa zaviazal predať

jatočné ošípané spoločnostiam MOL-NA kft. a spoločnosti ESSEN GROUP KFT, pričom obe tieto
spoločnosti sú osobami identifikované pre daň v Maďarsku. Predmetom dodania boli jatočné ošípané
so stanovenými parametrami (podiel svaloviny, hmotnosť, zdravotný stav, dodanie v porazenom stave,
bez čriev), pričom preberanie ošípaných začalo v areáli žalobcu, súčasťou ceny bola ich preprava nabitúnok, proces preberania bol zo strany odberateľov ukončený prevzatím v porazenom stave a v areáli
spoločnosti TAURIS DANUBIUS a.s.. Odberatelia si následne tovar na vlastné náklady prepravili do
Maďarskej republiky. Žalobca považuje za nesprávne, keď žalovaný oprel svoje závery o nevzniknutí

nároku na oslobodenie dane o skutočnosť, že pravdepodobne z formálnych dôvodov spoločnosť
TAURIS DANUBIUS a.s. vystavila faktúry maďarskému odberateľovi najskôr na nákup živých ošípaných
a potom na predaj spracovaných ošípaných späť maďarskému odberateľovi a následne chybne
deklarovala predmetné dodávky spracovaných ošípaných ako interkomunitárne dodanie. Žalobca ďalej
tvrdí, že keďže služba porážka, spracovanie ošípaných, bola vykonaná na Slovensku pre maďarského

odberateľa, ktorý bol identifikovaný pre daň v Maďarsku, bolo miesto dodania týchto služieb v Maďarskej
republike a nie na Slovensku. Teda v tomto prípade mal DPH z dodania služby odviesť maďarský
odberateľ a tento daň v Maďarsku aj skutočne odviedol, dodaním aj na Slovensku by teda došlo k
dvojitému zdaneniu. Žalobca ďalej uviedol, že bitúnok poskytol iba prácu na hnuteľnom majetku v zmysle
§ 16 ods. 7 zákona o DPH, čo sa považuje za službu v zmysle zákona o DPH i Smernice o DPH (a
skutočnosť, že bola poskytnutá len služba, nie predaj tovaru potvrdili v konaní po vrátení veci zo strany

súdov i samotný bitúnok), čo vyplýva zo zápisnice z miestneho zisťovania č.9210401/5/5120464/2013/
Schezodňa15.11.2013).Predmetnýtovarboldodanýmaďarskémuodberateľovižalobcomapredmetný
tovar bol maďarským odberateľom vyvezený do Maďarska, čím boli splnené podmienky na oslobodenie
od dane podľa § 43 zákona o DPH. Žalobca poukázal, že zhodná problematika bola riešená v
Českej republike v rámci koordinačného výboru t. j. rokovania zástupcov ministrov financií ČR so

zástupcami komory daňových poradcov ČR. Zo zápisnice z koordinačného výrobu ČR č.636/20.10.04
s názvom Daňový režim pri dodaní tovaru do iného členského štátu EÚ zo dňa 26.1.2008 vyplýva
„dodanie tovaru kupujúcemu ktorý je osobou registrovanou pre daň v inom členskom štáte môže byť pri
splnení podmienok v § 64 zákona o DPH považované za oslobodenie dodanie tovaru i v prípade, že
preprava tovaru je dočasne prerušená na území ČR za účelom vykonávania spracovateľských operácií

vykonaných iným českým platiteľom, ktorý jej tieto služby fakturuje kupujúcemu ako práce na hnuteľnej
veci. Vzhľadom k tomu, že tento variant a jeho modifikácie sa vyskytujú v EÚ čím ďalej častejšie, bola
táto otázka riešená i na úrovni komisie, ktorá sa zhodla na tom, že podmienky pre oslobodenie dodania
tovaru do iného členského štátu by mali byť považované za splnené i v prípade, že dôjde k dočasnému
prerušeniu prepravy z dôvodu vykonania ďalších prác na dodanom tovare. Žalobca ďalej poukázal aj na

závery Krajského súdu v Trnave vyslovené v rozsudku sp.zn.14S/64/2010 zo dňa 6.septembra 2012,
v ktorom súd uviedol, že podľa jeho názoru je možné považovať za tovar ako predmet kúpnych zmlúv
medzi žalobcom a maďarskými odberateľmi aj ošípané bez ohľadu na to, že ešte pred ich vývozom z
územiaSRdošlokichporážkeakspracovaniu,čobyvprípadepreukázaniaviedlokzáveru,žezostrany
bitúnku TAURIS DANUBIUS a.s. došlo k vykonaniu porážky a čiastočného spracovania zvierat iba k

vykonaniu práce na cudzej hnuteľnej veci v zmysle § 16 ods. 7 zákona o DPH. Na prijatie jednoznačného
záveru je však potrebné (aj s prihliadnutím na uplatnenie oslobodenia od dane zo strany spoločnosti
TAURIS DANUBIUS a.s.) zo strany daňového úradu došetriť priebeh obchodov a prípadne právne
vyhodnotiť otázky konania v dobrej viere zo strany žalobcu. Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská
Streda dňa 15.11.2013 vykonal síce miestne zisťovania na bitúnku TAURIS DANUBIUS a.s. ako to

požadoval Krajský súd v Trnave, pričom v zápisnici o miestnom zisťovaní č.9210401/5/5120464/2013/
Sche zástupcovia bitúnku Ing. T. B. - predseda predstavenstva a Ing. V. N., členka predstavenstva do
zápisnice uviedli: „že v roku 2008 v účtovníctve spoločnosti došlo k nesprávnemu účtovaniu z dôvodu, že
sa nejednalo o nákup materiálu a predaj tovaru, ale o poskytovanie služieb. Z tohto dôvodu spoločnosť
podá dodatočné daňové priznanie DPH za obdobie jún až december 2008, v ktorých sa vysporiada s

uvedenými nezrovnalosťami. Toto oznámenie štatutárnych zástupcov bitúnku teda potvrdzuje tvrdenie
žalobcu, že bitúnok vykonal len službu porážky a čiastočného spracovania zvierat a neposkytol
intrakomunitárne dodanie tovaru ako to posudzoval žalovaný. Tým žalobca považuje za nelogické keby
maďarský odberateľ ktorý mal úmysel zvieratá zakúpené na Slovensku importovať na maďarský trh,
tieto zvieratá najprv predal a následne ich opäť kúpil od bitúnku. Žalobca v žalobe tvrdil, že pokiaľ ide

o výsluch zástupcov maďarských odberateľov žalobcu, daňové orgány neboli schopné takmer tri roky
vykonať výsluch zástupcov maďarských odberateľov zákonným spôsobom a táto skutočnosť nemôže
ísť na ťarchu žalobcu. Daňové orgány najskôr vykonali medzinárodné dožiadanie, v ktorom požiadali
maďarskú daňovú správu o výsluch konateľa spoločnosti MOL-NA kft. p. L., o tomto výsluchu však
neinformovali žalobcu a tak tento nemohol byť pri výsluchu prítomný, klásť svedkovi otázky, čo nakoniec

bol dôvod pre zrušenie rozhodnutia daňového úradu a o určenie rozdielu dane z pridanej hodnoty.
Výsluch svedka L. vykonal nakoniec samotný daňový subjekt dňa 01.12.2014, z čoho spísal zápisnicu,
ktorú poskytol správcovi dňa 29.12.2014 v slovenčine, s podpisom prekladateľky z maďarského jazyka.
Údaje uvedené v zápisnici potvrdzujú tvrdenia ako žalobcu tak aj bitúnku TAURIS DANUBIUS a.s., ktorízhodne uviedli do zápisnice z miestneho zisťovania, že spoločnosť MOL-NA kft. kupovala ošípané od
žalobcu. V bitúnku TAURIS DANUBIUS a.s. boli zvieratá len porazené, prepravu ošípaných na bitúnok
zariadil žalobca, prepravu z bitúnku do Maďarska zariadil p. K. L.. Žalobca ďalej uviedol, že vyššie

uvedená zápisnica nadväzovala na zápis z rokovania zo dňa 16.8.2010 medzi žalobcom (konkrétne
konateľom žalobcu Kurtom Volochom Milsenom) a p. K. L., kde K. L. prehlásil okrem iného, že bol
tiež zástupcom spoločnosti ESSEN GROUP KFT, a že on osobne dojednával obchody so žalobcom i
s bitúnkom. V odpovedi Maďarskej daňovej správy na prvé dožiadanie, resp. prvé dožiadanie účinné
po vrátení veci súdu späť daňovým orgánom t.j. 9.8.2013 mal K. L. vyhlásiť, že nikdy nereprezentoval

spoločnosť ESSEN GROUP KFT, pretože štatutárny zástupcom tejto spoločnosti bol A. U.. Zo spisového
materiálujenesporné,žeK.L.evidentnespoločnosťESSENGROUPKFTrovnakopoznal,keďvedelkto
je a bol jej konateľom. Z výpisu z obchodného registra bolo ďalej zistené, že spoločnosť ESSEN GROUP
KFT bola v r.2012 zlikvidovaná, čo je zrejme dôvod prečo bola v dobe medzinárodného dožiadania
nekontaktná. Všetky ostatné spoločnosti ktoré sú obsahom zápisníc rokovaní žalobcu s p. K. L. sú
úplné, v súlade s tým o čom p. K. L. informoval maďarské daňové orgány. Keby slovenské daňové

úrady dodržali zákonný postup tohto dožiadania, žalobca sa tohto výsluchu mohol zúčastniť a klásť také
otázky, ktoré by odpoveď p. L. ohľadom jeho spolupráce s ESSEN GROUP KFT jednoznačne objasnili.
To sa však nestalo a žalovaný by na takto získané odpovede v rámci medzinárodného dožiadania vôbec
nemal prihliadať. Žalobca je toho názoru, že výsluch tohto svedka zákonným spôsobom nie je nutný,
pretože medzi stranami nie je sporné to, že žalobca predal ošípané maďarským odberateľom, ktorí v

zdaňovacom období boli osobami identifikovateľnými pre DPH v Maďarsku, že cestou do Maďarska boli
ošípané ešte na území Slovenska na bitúnku porazené a čiastočne spracované a že telá tých istých
ošípaných - bravčové polovice bez čriev boli vyvezené do Maďarska. Medzi stranami zostalo sporné
len to, či je možné porážku ošípaných podriadiť pod pojem práca na hnuteľnej veci v zmysle § 16
ods. 7 zákona o DPH. Vzhľadom na to, že bitúnok, ktorý pôvodne rovnako ako žalobca uplatňoval

intrakomunitárne dodanie tovaru pri miestnom zisťovaní uviedol, že sa jednalo o chybu v účtovníctve
a svoju chybu napravil podaním dodatočným daňovým priznaním, lebo poskytol len službu - porážky
zvierat (nie dodanie tovaru) nie je už aktuálna situácia aká bola v pôvodnom konaní, teda že si dva
slovenské subjekty nárokujú oslobodenie od DPH u tej istej dodávky. Oslobodenie od DPH si nárokuje
už len žalobca, lebo v zmysle § 43 zákona o DPH dodal tovar do iného členského štátu EÚ. Žalobca

ďalej vo svojej žalobe poukázal na závery NS SR č.4Sžf 73 až 79/2012 zo dňa 18.6.2013, keď uviedol:
„vo všeobecnej rovine sa žalovaný vo vzťahu k aplikácii § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH otázkou,
či bol predmetný tovar maďarskými odberateľmi použitý na ich ďalšie zdaniteľné plnenie v tuzemsku
alebo v Maďarskej republike nezaoberal. Svoje rozhodnutie postavil na formalistickom výklade zákona
s nepripustením možnosti akceptovania zmeny tovaru jeho opracovaním (v súvislosti s aplikáciou § 43

zákona o DPH) na území členského štátu dodávateľa, avšak bez zmeny podstaty ekonomického využitia
predávaného tovaru pre účely zdaniteľných plnení odberateľov na území členského štátu ich registrácie.
Žalovaný sám odmieta subsumovať sporné obchody pod dodanie tovaru oslobodené od dane podľa
§ 43 os. 1 zákona o DPH bez toho, aby prihliadol na účel jednotnej úninnej úpravy vyplývajúcej zo
Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a jej cieľ zamedzenia

dvojitého zdanenia a zabezpečenia neutrality DPH. Najvyšší súd ďalej žalovanému prikázal, aby v
naznačenom smere krajským súdom aplikoval pre prípad rozsudky Súdneho dvora, ktoré podľa jeho
názoru riešia podobný prípad, prípadne vytvoril súdu podklad pre prípadné položenie prejudiciálnej
otázky v nasledujúcom súdnom konaní. Žalovaný vo svojom rozhodnutí aplikoval rozsudky Súdneho
dvora, ktoré žalobca zanalyzoval v žalobe, keď uviedol, že správca dane odkazuje na rozsudky Súdneho

dvora EÚ č.C245/04, C-184/05, C-430/09 a C-409/04, avšak odôvodnenie prečo tieto rozsudky sú
relevantné pre danú vec neobsahuje žiadne jeho rozhodnutie a z rozsudkov sú zámerne vyberané
pasáže ktoré sú interpretované v neprospech žalobcu. Takýto výklad je však vytrhnutý z kontextu
a nedáva zmysel. Žalobca uviedol v súvislosti s aplikáciou rozsudku Európskeho súdneho dvora č.
C-409/2004 Teleos, že v posudzovanom prípade právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na

nadobúdateľa (na maďarských odberateľov na Slovensku a dodávateľ žalobca preukázal že tovar
opracované ošípané bol prepravovaný do iného členského štátu a to konkrétne do Maďarska a v
dôsledku tejto prepravy tovar opracované ošípané fyzicky opustili územie členského štátu dodania t.
j. Slovensko, čím bola splnená požiadavka, ktorá bola vyslovená v tomto rozsudku „dodávka tovaru v
rámci spoločenstva a jeho nadobudnutie v rámci spoločenstva v skutočnosti predstavujú jedno a to isté

hospodárske plnenie, pričom toto plnenie vytvára rôzne práva a povinnosti jednak zmluvnými stranami,
takéto transakcie ako aj daňovým orgánom dotknutých členských štátov. V rozsudku C-409/04 Teleos
Súdny dvor EÚ uviedol, že pojem odoslaný sa má vykladať v tom zmysle, že k nadobudnutiu tovaru
v rámci spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci spoločenstva od dane dôjde lenvtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže,
že tento tovar bol odoslaný alebo prepravovaný do iného členského štátu a že v dôsledku tohto
vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustí územie členského štátu dodania. Z vyššie uvedenej citácie

rozsudku Súdneho dvora EÚ C-409/04 Teleos je teda zrejmé, že podmienky oslobodenia dodávky
tovaru u dodávateľa t. j. žalobcu boli splnené. Správca dane však v tejto istej situácii úplne nelogicky
vyvodil opačný záver. Pokiaľ ide o prípade uvedený v rozsudku Súdneho dvora EÚ č.C-245/04 vo
veci Emak, žalobca uviedol, že Súdny dvor v tomto prípade posudzoval úplne inú skutkovú situáciu
než aká je predmetom sporu žalobcu a žalovaného, teda dodávka toho istého tovaru medzi viac než

dvoma stranami obchodu, teda reťazový obchod. V prípade rozsudku C-430/09 EuroTyre Holding BV
žalobca uviedol, že ani tento rozsudok nie je aplikovateľný pre uvedený prípad, lebo skutkovo sa opäť
týka situácie, kedy ten istý tovar je predmetom dvoch po sebe nasledujúcich dodaní medzi rôznymi
osobami povinnými k dani. Pokiaľ ide o prípad uvedený v rozsudku Súdneho dvora EÚ C-184/05 Twoh
International, tak tento sa týka situácie, kedy spoločnosť usadená v Holandsku dodávala počítačové
súčasti podnikom usadeným v Taliansku. V kúpnych zmluvách sa zmluvné strany dohodli vykonať

dodanie tovaru podľa obchodnej doložky, ktorá je súčasťou medzinárodných obchodných podmienok
vydaných Medzinárodnou obchodnou komorou. V dôsledku týchto obchodných podmienok spoločnosť
Twoh International bola povinná len dať tovar kupujúcim k dispozícii vo svojom sklade v Holandsku
a zodpovednosť za prepravu tovaru mali odberatelia. Spoločnosti Twoh International nebolo zo strany
odberateľov poskytnuté žiadne vyhlásenie o tom, že tovar bol prepravený do Talianska. Spoločnosť

Twoh International žiadala, aby holandská daňová kontrola na základe smernice o vzájomnej pomoci
a nariadení a o administratívnej spolupráci zhromaždila od príslušného talianskeho orgánu informácie
spôsobilé určiť že dodanie tohto tovaru má povahu dodania uskutočneného vnútri spoločenstva. Súdny
dvor EÚ rozhodol, že platiteľ dane nemôže požadovať od svojho miestne príslušného finančného
úradu, aby si vyžiadal informácie od orgánu členského štátu preukazujúce nárok na odpočet dane.

Žalobca ďalej v žalobe uvádza, že žalovaný vo svojom rozhodnutí zo dňa 22.4.2016 uvádza tie isté
argumenty v neprospech žalobcu, aké boli už uvedené v jeho prvom rozhodnutí zo dňa 30.6.2010,
ktoré bolo zrušené Krajským súdom v Trnave. Táto argumentácia žalovaného je za súčasnej situácie
neadekvátna, lebo v konaní už bol jednoznačne preukázaný skutkový stav, o skutkovom stave už nie
je medzi žalobcom a žalovaným spor, pretože žalobcovi nie je jasné prečo žalovaný tieto už prekonané

argumenty opakuje. Žalobca uviedol, že správca dane nedodržal pri svojom rozhodovaní základné
zásady daňového konania, najmä zásadu preváženia obsahu nad formou, keď bitúnok s maďarským
odberateľom formálne uzavrel kúpne zmluvy, správca dane by mal v súlade so základnou zásadou
daňového konania uvedenú v § 3 ods. 6 zák.č.563/2009 Z.z. o správe daní posúdiť podľa skutočného
obsahu právneho úkonu, teda vykonanie služby porážky nielen podľa formy (kúpnej zmluvy). Ani po tom

čo bitúnok formu napravil a uviedol, že poskytol len službu porážky zvierat a že nedošlo k uzavretiu
žiadnych kúpnych zmlúv, správca dane toto odmieta brať do úvahy. Ďalej správca dane porušil zásadu
voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko čo pri správe daní
vyšlo najavo. Správca dane však v tomto prípade neprihliada na všetko čo vyšlo za konania najavo,

najmä na vyhlásenie bitúnku TAURIS DANUBIUS a.s. o vykonaní služby porážky o podaní dodatočných
daňových priznaní vo veci, zápisnici z miestneho zisťovania z 15.11.2013. Ako je uvedené v zápisnici
o ústnom pojednávaní č.1732043/2015 zo dňa 3.12.2015 str. 9, na otázku daňového poradcu, z akého
dôvodu správca dane nerešpektuje priznanie spoločnosti TAURIS DANUBIUS a.s., že pri predmetných
obchodoch podvádzala, keď deklarovaný nákup živých ošípaných z Maďarska a vývoz bravčových

polovičiek správca dane odpovedal, správca dane nekontroluje daňový subjekt TAURIS DANUBIUS
a.s., ale spoločnosť JK Gabčíkovo. Správca dane teda absolútne nebral do úvahy niektoré skutočnosti
ktoré pri konaní vyšli najavo, a to napriek tomu, že posúdenie aktivít spoločnosti TAURIS DANUBIUS
a.s. v tomto obchodnom prípade bolo určené priamo v rozsudku Krajského súdu. Ďalej žalobca uviedol,
že žalovaný ako aj správca dane porušili zásady správneho určenia daňovej povinnosti, keď podľa §

29 ods. 2 ZSDP správca dane dbá o to, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako
správne uvádza žalovaný vo svojom rozhodnutí, skutkový stav má byť zistený tak, aby bolo možné
správne určiť daňovú povinnosť. Čo však správca dane uvádza nesprávne je tvrdenie, že postačuje
teda, že správny orgán zistí, že skutok sa nestal tak ako tvrdí daňový subjekt, avšak nie je potrebné

zisťovať ako sa stal v skutočnosti. Na záver žalobca uviedol, že dňa 3.12.2015 sa na Daňovom úrade
Trnava, pracovisko Dunajská Streda uskutočnilo ústne pojednávanie, ktorého predmetom malo byť
prerokovanie výsledkov dokazovania vykonaného v rámci vyrubovacieho konania na dani z pridanej
hodnoty spoločnosti JK Gabčíkovo za zdaňovacie obdobie jún až december 2008. Počas ústnehopojednávania nedošlo k prerokovaniu výsledkov dokazovania z dôvodu, že ústne pojednávanie sa
uskutočnilo s Ing. L. U. a Mgr. J. N., novo- poverenými pracovníkmi správcu dane, ktorí neboli z dôvodu
neznalosti skutkového stavu a právneho rámca prejednávanej veci schopní o veci riadne rokovať. Po

otvorení pojednávania p. U. nelegitimovala prítomné osoby, v miestnosti bola počas celého konania
prítomná jedna osoba, ktorej prítomnosť nie je v zápisnici zaznamenaná, p. U. nepoučila prítomné
osobyopovinnostizachovaťdaňovétajomstvoapredložilasplnomocnenémuzástupcovibezakejkoľvek
predchádzajúcej komunikácie vopred pripravenú zápisnicu s tým, že si ju má prečítať a podpísať. Z
uvedeného dôvodu žalobca má za to, že existujú dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

3.V predmetnej veci podal písomné vyjadrenie aj žalovaný a to dňa 5.10.2016, v ktorom uviedol,
že Daňový úrad Dunajská Streda zistil, že živé ošípané deklarované spornými faktúrami žalobcom,
ktoré žalobca prepravil do spoločnosti TAURIS DANUBIUS a.s. neboli v pôvodnom stave, t. j. živé
a neboli prepravované odberateľmi spoločnosťou ESSEN GROUP KFT do Maďarskej republiky, ani
do inej krajiny EÚ, t. j. neboli splnené podmienky pre oslobodenie sporných dodávok od DPH podľa

§ 43 zákona o DPH. Doklady pre spätné hlásenie o výsledkoch prehliadky vystavené veterinárnym
lekárom obsahujú údaje o mieste a dátume porážky, ako i pôvod ošípaných a sú dôkazom, že živé
ošípané nakúpené u žalobcu spoločnosťou ESSEN GROUP KFT porazila a spracovala spoločnosť
TAURIS DANUBIUS a.s.. K podaniu zo dňa 28.5.2010, ktoré malo dopĺňať odvolanie zo dňa 10.4.2010
a ktorého prílohou boli aj spoločné deklarácie, žalovaný uviedol, že predmet dodávky tak ako je

uvedený v spochybnených spoločných deklaráciách účelovo spísaných až 27.5.2010 a správcovi dane
predložených až v doplnenom odvolaní podanom dňa 28.5.2010, t. j. po lehote stanovenej v § 46 ods.7
zákona o správe daní je v rozpore so všetkými doterajšími vyjadreniami žalobcu ako aj so zisteným
skutkovým stavom počas daňovej kontroly. Žalovaný považuje za nesporné, že spoločnosť ESSEN
GROUP KFT nadobudla právo nakladať so živými ošípanými ako vlastník momentom ich odovzdania

na Slovensku a že predmetom dodávky zo strany žalobcu boli živé ošípané a ich preprava na bitúnok
spoločnosti TAURIS DANUBIUS a.s. a až prepravu spracovaných ošípaných zabezpečila spoločnosť
ESSEN GROUP KFT do iného členského štátu ako sama prehlásila. Teda skutočnosť, že tovar - živé
ošípané neboli prepravené do iného členského štátu, že boli dodané maďarskej spoločnosti s miestom
dodania v tuzemsku považuje žalovaný za rozhodujúce pre prijatie meritórneho záveru, že v danom

prípade pri dodaní živých ošípaných spoločnosti ESSEN GROUP KFT neprišlo k oslobodeniu od DPH
podľa § 43 zákona o DPH. Ak teda žalobca nepredložil písomné vyhlásenie odberateľa alebo ním
poverenej osoby alebo prepravný doklad preukazujúci, že živé ošípané fyzicky prepravil do iného
členského štátu, v konaní nepreukázal, že ku skutočnému prepraveniu živých ošípaných z tuzemska na
územie Maďarska resp. iného členského štátu naozaj došlo. Žalovaný ďalej uviedol, že tvrdenia žalobcu

ohľadne spoločnosti TAURIS DANUBIUS a.s. sú zavádzajúce, pretože ako vyplýva z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, jeho podkladom neboli formálne uzavreté kúpne zmluvy medzi spoločnosťou
TAURIS DANUBIUS a.s. a spoločnosťou ESSEN GROUP KFT, ani chybné účtovanie v spoločnosti
TAURIS DANUBIUS a.s.. Žalovaný posudzoval sporné zdaniteľné obchody podľa skutočného obsahu
právneho úkonu. Žalovaný sa vyjadril aj k niektorým úkonom ktoré vykonal žalobca, keď uviedol že

žalobcom predložený zápis z rokovania zo dňa 16.8.2010, ktoré sa malo uskutočniť medzi konateľom
žalobcu a K. L., bez podpisov zúčastnených strán a navyše predložených správcovi dane až 8.11.2013,
teda viac ako troch rokoch od jeho uskutočnenia, nemôže považovať za vierohodný dôkaz, vylučujúci
akékoľvek pochybnosti o predmete sporných zdaniteľných obchodov. Rovnako slovenský preklad
zápisnice zo dňa 1.12.2014, predložený správcovi dane elektronickou poštou dňa 29.12.2014, ktorý

mal podľa slovenského prekladu podpísať K. L. a ktorého podpis však nebol overený a z obsahu
ktorej vyplýva, že K. L. sa mal dňa 1.12.2014 dostaviť do sídla žalobcu a odpovedať mu na položené
otázky žalobcom, bez účasti správcu dane, nemožno považovať za vierohodný dôkazný prostriedok,
zvlášť keď K. L. pred Maďarskou daňovou správou uviedol, že spoločnosť ESSEN GROUP KFT nikdy
nezastupoval a navyše zápisnica zo dňa 1.12.2014 bola spísaná ohľadom spoločnosti MOL-NA kft.,

nie ohľadom spoločnosti ESSEN GROUP KFT. Žalovaný i správca dane rešpektoval právny názor
súdu, keď došetril priebeh sporných obchodov, a to vykonaním miestnym zisťovaním v spoločnosti
TAURIS DANUBIUS a.s. ako i prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií, z čoho
vyplynul záver, že správca dane o nepriznaní sporných dodávkam oslobodenie od DPH, s ktorými sa
žalovaný stotožnil. Pokiaľ ide o tzv. „spoločné deklarácie“, ktoré tvorili prílohu podania žalobcu zo dňa

28.5.2010 a ktoré malo dopĺňať odvolanie žalobcu zo dňa 14.4.2010 a ktoré bolo podané po lehote
stanovenej v § 46 ods. 7 zákona č.511/1992 Zb. žalovaný k tomuto zastáva taký názor, že tieto spoločné
deklarácie boli spísané ešte 27.5.2010, z čoho vyplýva, že podľa tohto dokumentu sa nemohli robiť
predmetné predaje ošípaných v r.2008 ako to tvrdí žalobca. To že žalobca neuskutočňoval predmetnédodávky živých ošípaných v r.2008 podľa spoločných deklarácií potvrdzujú i vyjadrenia žalobcu vo veci
predmetu dodávky v odvolaní zo dňa 14.4.2010 a vo vyjadrení k protokolu zo dňa 8.2.2010, kde sa
vyjadril, že spoločnosť ESSEN GROUP KFT. a spoločnosť MOL-NA kft. nadobudli právo disponovať

so živými ošípanými ako vlastník okamihom dodania t.j. na Slovensku podľa našich informácií si
u spoločnosti TAURIS DANUBIUS a.s. objednali službu porážky a spracovanie živých ošípaných
nakúpených od žalobcu. Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že o dodacích podmienkach obsiahnutých v
spoločných deklaráciách nielenže v r.2008 žalobca nevedel, ale nevedel o nich ani ešte v čase podania
odvolania 16.4.2010. Ak teda žalobca nepredložil písomné vyhlásenie odberateľa alebo ním poverenej

osoby alebo prepravný doklad, že živé ošípané fyzicky prepravil do iného členského štátu, v konaní
nepreukázal, že k skutočnému prepraveniu živých ošípaných z tuzemska na územie Maďarska, resp.
iného členského štátu došlo. Na základe dohôd o preprave bol tovar - živé ošípané odoslaný do
Dunajskej Stredy, čo znamená, že neboli splnené podmienky pre oslobodenie od DPH podľa § 43 ods.
1 zákona o DPH, a preto žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť v fakturovanej cene Slovensku DPH.
Preprava z Dunajskej Stredy do spoločnosti TAURIS DANUBIUS a.s. do Maďarska sa vzťahuje už na

iný tovar - spracované ošípané ako ten ktorý žalobca dodal spoločnosti ESSEN GROUP KFT. Žalovaný
ďalej uviedol, že rozsudkami C-245/04, C-184/05, C-409/04, správca dane poukázal na skutočnosť,
že tieto sa zaoberali dodaním tovaru do iného členského štátu, pričom v rozsudku C-409/04 správca
dane rovnako ako žalobca poukázal na bod 23/, v ktorom Súdny dvor konštatoval, že dodávka tovaru
v rámci Spoločenstva a jeho nadobudnutie v rámci Spoločenstva v skutočnosti predstavuje jedno a to

isté hospodárske plnenie, hoci toto plnenie vytvára rôzne práva a povinnosti, jednak zmluvným stranám
takéto transakcie ako aj daňovým orgánom dotknutých členských štátov, z čoho je zrejmé, že v danom
prípade nejde o dodávku tovaru v rámci spoločenstva a jeho nadobudnutie v rámci spoločenstva,
pretože dodávka sporného tovaru nepredstavuje ten istý tovar ako má byť prepravený do Maďarska.
Tovar dodaný dodávateľom žalobcom nemožno stotožniť s tovarom ktorý opúšťal územie tuzemska.

Žalovaný ďalej uviedol, že predchádzajúce rozhodnutie žalovaného č. 1/227/8968-74697/2010/990271-
r zo dňa 30.6.2010 bolo v súdnom konaní zrušené z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu,
pričom súdy nerozporovali zákonnosť získaných dôkazov. Ak žalobca tvrdí, že výpis z maďarského
obchodného registra je verejne dostupný a podľa žalobcom predloženého výpisu spoločnosti ESSEN
GROUP KFT bol jej štatutárnym zástupcom od 25.2.2008 do 14.9.2008 A. U., tak z tohto je zrejmé, že

spoločnú deklaráciu spísanú až v r.2010 podpísala za spoločnosť ESSEN GROUP KFT neoprávnená
osoba, keďže na tejto spoločnej deklarácii je podpis práve A. U.. Pokiaľ ide o námietku žalobcu
týkajúcu sa miestneho zisťovania vykonaného zo strany správcu dane, žalovaný uvádza, že zápisnica
z miestneho zisťovania č.612/320/6283/2009/Sche zo dňa 20.10.2009 spísaná v zmysle § 14 ods. 7
zák.č.511/1992 Zb. neobsahuje svedecké výpovede, odráža však skutočnosti ktoré nastali pri miestnom

zisťovaní, t. j. predovšetkým zistenia o nákupe živých ošípaných od spoločnosti ESSEN GROUP KFT
a dodávateľské faktúry, ktoré deklarujú predmetný nákup a ktorých fotokópie tvoria prílohu predmetnej
zápisnice. Zápisnica nebola získaná v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi predpismi a bola
tak relevantným dôkazom použiteľným v daňovom konaní. Správca dane ako dôkazný prostriedok
využil miestne zisťovanie, počas ktorého si dal oprávnenou osobou predložiť doklad, nie inštitút

svedeckej výpovede, v rámci ktorého by vypočúval oprávnené osoby ako svedkov. Skutočnosti ktoré boli
správcovi dane známe pred samotným výkonom miestneho zisťovania doplnil do predmetnej zápisnice
v priestoroch Daňového úradu Dunajská Streda, skutočnosti ktoré zistil miestnym zisťovaním boli do
zápisnice doplnené v sídle spoločnosti TAURIS DANUBIUS, kde správca dane nemal k dispozícii PC a
preto boli opísané ručne. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 3.12.2015 sa uskutočnilo ústne pojednávanie

so splnomocneným zástupcom daňového subjektu, ktorého predmetom bolo prerokovanie výsledkov
dokazovania vykonaného vo vyrubovacom konaní, nasledujúcom po zrušení rozhodnutia správcu dane
zo dňa 23.6.2014 a z ktorého bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č.1732043/2015 zo
dňa 3.12.2015. V predmetnej zápisnici je splnomocnený zástupca identifikovaný menom, priezviskom,
adresou a dátumom narodenia, z čoho je zrejmé a logické, že bol zamestnancom správcu dane

legitimovaný. Splnomocnený zástupca bol poučený o povinnosti zachovať daňové tajomstvo, čo
splnomocnený zástupca potvrdil svojim podpisom, že poučeniu porozumel. Z obsahu predmetnej
zápisnice ďalej vyplýva, že výsledky dokazovania zamestnanci správcu dane riadne prerokovali so
splnomocneným zástupcom žalobcu, zodpovedali na všetky jeho otázky, čo splnomocnený zástupca
žalobcupotvrdilajsvojimpodpisom.Okrempredmetnéhoústnehopojednávaniažiadnepodaniežalobca

ani jeho splnomocnený zástupca dňa 3.12.2015 u správcu dane nevykonal. Námietka žalobcu, že
počas ústneho pojednávania bola v miestnosti prítomná jedna osoba, ktorej prítomnosť nie je v
zápisnici zaznamenaná je podľa žalovaného bezpredmetná, keďže žalobca túto osobu neoznačil, s
obsahom predmetnej zápisnice súhlasil, čo potvrdil svojim podpisom. K predmetnej zápisnici nevzniesolsplnomocnený zástupca žalobcu námietku ani k spôsobu prerokovania, ani voči zamestnancom
správcu dane, s ktorými prerokoval výsledky dokazovania. Nasledujúci deň po prerokovaní výsledkov
dokazovania t. j. 4.12.2015 bolo elektronickou poštou doručené správcovi dane podanie, bez označenia,

ktorého obsah tvorili vyššie uvedené nepravdivé tvrdenia ohľadne priebehu prerokovania ako aj ohľadne
zamestnancov správcu dane bez predloženia konkrétnych dôkazov. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti považuje žalovaný žalobu za nedôvodnú a preto túto žiada zamietnuť.

4.Z prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda č.1784178/2015

zo dňa 17.12.2015 súd zistil, že, že správca dane týmto rozhodnutím vyrubil žalobcovi rozdiel dane
za zdaňovacie obdobie september 2008 v sume 22.504,31 Eur s odôvodnením, že dodávateľ dodal
tovar živé jatočné ošípané, porážku ošípaných objednala spoločnosť ESSEN GROUP KFT, tovar ktorý
opúšťal územie tuzemska boli bravčové polovice. Z vyššie uvedených dôvodov podmienky na uplatnenie
oslobodenia dane podľa § 43 ods. 1 zák.č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov splnené nie sú a dodanie tovaru dodávateľom odberateľovi je tuzemskou dodávkou, pri ktorej

je dodávateľ osobou povinnou platiť podľa § 69 ods. 1 zák.č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty
daň. Ak je v rámci zmluvného vzťahu dohodnuté, že dodávateľ tovaru zabezpečuje prepravu tovaru
na iné miesto určenia v tuzemsku, kde sa majú na tomto tovare vykonať spracovateľské operácie a
práce, ktoré si objednal odberateľ, ktorý po vykonaní spracovateľských operácií prepraví tovar do iného
členského štátu, dodávateľ tovaru nemôže uplatniť oslobodenie od dane podľa § 43 zák.č.222/2004

Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pretože v posudzovanom prípade
nedošlo k plynulej preprave tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ale tovar bol dodávateľom
prepravený na miesto v tuzemsku určené odberateľom a to na bitúnok TAURIS DANUBIUS a.s.. Ďalej
na bitúnku boli vykonané spracovateľské operácie objednané odberateľom (vlastníkom tovaru) ESSEN
GROUP KFT a tovar bol po vykonaní spracovateľských operácií prepravený do Maďarska na náklady

odberateľa maďarskými prepravcami. Ďalej oslobodenie od zaplatenia dane vylučuje aj skutočnosť, že
na odberateľa už v tuzemsku prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastníkom a že dodávke tovaru
dodávateľom odberateľovi v rámci tuzemska nie je možné priradiť prepravu, v dôsledku ktorej tovar
fyzicky opustí tuzemsko. Prepravu je možné priradiť až k nasledujúcej dodávke, kedy po skončení
opracovania tovar opúšťa územie tuzemska.

5.Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol v
podstate rovnaké skutočnosti aké sú obsahom žalobného návrhu.

6.Žalovaný Finančné riaditeľstvo SR svojim rozhodnutím č.531627/2016 zo dňa 22.4.2016 potvrdil

prvostupňové rozhodnutie správcu dane s odôvodnením, že daňovému subjektu sa počas celého
konania nepodarilo preukázať skutočnosti, na základe ktorých by mohlo u neho prísť k oslobodeniu
od platenia dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH a to preto, že daňový subjekt nepredložil písomné
vyhlásenie odberateľa alebo ním poverenej osoby, alebo prepravný doklad, že živé ošípané fyzicky
prepravil do iného členského štátu a v konaní nepreukázal, že k skutočnému prepraveniu živých

ošípaných z tuzemska na územie Maďarska resp. iného členského štátu došlo. Na základe dohôd o
prepraveboltovarživéošípanéodoslanédoDunajskejStredy,čoznamenáženebolisplnenépodmienky
pre oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH a preto daňovému subjektu vznikla povinnosť
uplatniť k fakturovanej cene Slovensku DPH. Preprava z Dunajskej Stredy zo spoločnosti TAURIS
DANUBIUS a.s. do Maďarska sa vzťahuje už na iný tovar spracované ošípané ako ten ktorý daňový

subjekt dodal spoločnosti ESSEN GROUP KFT.

7.Krajský súd v Trnave prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 26.10.2017 v zmysle § 107 ods. 1
a nasl. SSP, pričom zistil, že žaloba je dôvodná.

8.Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava všetkých dôvodov uvedených
v žalobe. Poukázala, že išlo o jednu dodávku ošípaných, ktoré boli dodané od žalobcu maďarským
odberateľom. Bitúnok v tuzemsku vykonal len službu a uznal aj svoju chybu, keď podal dodatočné
daňové priznanie a opravil aj účtovne túto vec. Poukázala rovnako ako aj v žalobe na Pokyny Poradného
výborupredaňzpridanejhodnoty,ktorébolivydanév 6.Smernicič.77/388/EHS,kdebolriešenýrovnaký

prípad. Podrobnosti sú uvedené v žalobe na str.7. Keďže tento pokyn rieši daný prípad, mal sa žalovaný
správať eurokomfortne a v súlade s týmto pokynom a so 6.Smernicou o DPH mal priznať žalobcovi
oslobodenie od platenia DPH. Ďalej poukázala, že žalobca konal v dobrej viere a zo strany žalovanéhodošlo k procesným chybám, na ktoré poukázali v žalobe. Z tohto dôvodu má za to, že je tu dôvod na
zrušenie napadnutého rozhodnutia.

9.Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že k jednotlivým námietkam žalobcu sa
písomne vyjadrili. Naďalej trvá na tom, že nebol vyvezený ten istý tovar. Vyvezené do iného štátu boli
už spracované ošípané a nie živé ošípané, ktoré mal predať žalobca. Maďarský odberateľ si objednal u
bitúnku v tuzemsku porážku týchto ošípaných a ich spracovanie, za čo aj zaplatil, v dôsledku čoho neboli
splnené podmienky ust. § 43 zákona o DPH. V tomto smere poukázala aj na zápis z 12.Zasadnutia

Komisie, čo uvádzali aj vo svojom písomnom vyjadrení ktoré doložili do spisu, zo dňa 14.12.2012.

10.
Podľa článku 138 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty
Členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia
mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet,

uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom
členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala.

Podľa článku 55 Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty
Odchylne od článku 52 písm. c) sa za miesto poskytovania služieb, ktorých predmetom je oceňovanie

hmotného hnuteľného majetku alebo práce na hmotnom hnuteľnom majetku, ktoré sú poskytované
odberateľom identifikovaným pre DPH v inom členskom štáte ako v štáte, na území ktorého sa tieto
služby skutočne vykonávajú, považuje miesto na území členského štátu, ktorý pridelil odberateľovi
identifikačné číslo pre DPH, pod ktorým mu boli služby poskytnuté.
Podľa § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty

(1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného
členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou
identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
(5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,

b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,

c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,

3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,

dokladom o platbe za prepravu tovaru.
Podľa § 16 ods. 7 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31.12. 2009
Miestom dodania služieb, ktorými sú ocenenie hnuteľného hmotného majetku a práce na hnuteľnom
hmotnom majetku, ak sa vykonajú pre odberateľa, ktorý je identifikovaný pre daň v členskom štáte inom,
ako je členský štát, kde sa práce fyzicky vykonajú, je členský štát, ktorý pridelil odberateľovi identifikačné

číslo pre daň, pod ktorým sa mu služba dodala; ak sa tovar neodošle alebo neprepraví mimo členského
štátu, v ktorom sa služby fyzicky vykonali, je miestom dodania služby členský štát, v ktorom sa služby
fyzicky vykonali.
Podľa § 2 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
(1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa

záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.(6) Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah
právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
Podľa § 123 zák. č 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka

Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody
a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 409 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo
alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje

zaplatiť kúpnu cenu.

11.Krajský súd pri preskúmaní spisového materiálu zistil, že predmetom sporu medzi žalobcom a
žalovaným je skutočnosť, či žalobca splnil podmienky pre oslobodenie dodaného tovaru podľa § 43 ods.
1 a 5 zákona o DPH, keď žalobca ako dodávateľ dodal ošípané spoločnostiam ESSEN GROUP KFT
a spoločnosti MOL-NA kft, ktoré boli v predmetnom zdaňovacom období osobami identifikovanými pre

daň v Maďarsku. Žalobca dodával tovar do iného členského štátu EÚ a takto to aj žalobca deklaroval.
Žalobca predtým doviezol živé ošípané na bitúnok spoločnosti TAURIS DANUBIUS a.s., kde tieto živé
ošípané boli porazené a rozpoltené a telá porazených a rozpoltených ošípaných boli podľa vyjadrenia
žalobcu prepravené z bitúnku maďarským odberateľom do Maďarska. Ďalej bolo zistené, že bitúnok
TAURIS DANUBIUS a.s. nevystavil maďarskému odberateľovi faktúry za služby porážky ošípaných,

ale vystavil faktúry na nákup živých ošípaných a potom na predaj spracovaných ošípaných späť
maďarskému odberateľovi, pričom spoločnosť TAURIS DANUBIUS a.s. toto odôvodnila tým, že išlo z
ich strany o chybné vystavenie faktúr, ktoré následne opravili, a že zo strany TAURIS DANUBIUS aj o
nesprávne účtovanie v r.2008. Žalobca tvrdí, že uvedený tovar živé ošípané boli privezené na bitúnok
TAURIS DANUBIUS a.s. len za účelom ich porážky a spracovania, bez toho, že by spoločnosť TAURIS

DANUBIUS a.s. stala sa vlastníkom tohto tovaru a že táto spoločnosť vykonala len práce na hnuteľnom
majetku. Predmetom sporu je teda skutočnosť, či porážka a spracovanie ošípaných bolo vykonané na
Slovensku pre maďarského odberateľa, ktorý bol identifikovaný pre daň v Maďarsku, a či miesto dodania
týchto služieb bolo v Maďarskej republike a nie na Slovensku. Teda v tomto prípade či existuje dôvod na
oslobodenie od platenia DPH u žalobcu, keďže DPH za uvedené služby odviedol maďarský odberateľ,

či teda nedochádza v danom prípade k dvojitému zdaneniu.

12.Zo spisového materiálu krajský súd ďalej zistil, že v danom prípade už krajský súd rozhodoval o
preskúmaní rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie september 2008, kedy zrušil
rozhodnutie žalovaného a to rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn.14S/64/2010 zo dňa 6.9.2012,

pričom v záveroch svojho rozhodnutia krajský súd poukázal najmä na to, že podľa jeho názoru je možné
považovať za tovar ako predmet kúpnych zmlúv medzi žalobcom a maďarskými odberateľmi aj ošípané,
bez ohľadu na to, že ešte pred ich vývozom z územia SR došlo k ich porážke a k spracovaniu a čo by
v prípade preukázania viedlo k záveru, že zo strany bitúnku TAURIS DANUBIUS a.s. došlo vykonaním
porážky a čiastočného spracovania zvierat iba k vykonaniu práce na cudzej hnuteľnej veci v zmysle

§ 16 ods. 7 zákona o DPH. Na prijatie jednoznačného záveru je však potrebné (aj s prihliadnutím na
uplatnenie si oslobodenia od dane zo strany spoločnosti TAURIS DANUBIUS, a.s.) zo strany daňových
orgánov došetriť priebeh obchodov a prípadne právne vyhodnotiť otázku konania v dobrej viere zo
strany žalobcu. Ďalej krajský súd uviedol, že pre prípad ustálenia, že v obchodných vzťahoch medzi
žalobcom ako dodávateľom a spoločnosťami MOL-NA KFT a ESSEN GROUP KFT plnenie zo strany

dobromyseľného žalobcu prebiehalo v úmysle zrealizovať intrakomunitárne dodanie tovaru v zmysle §
43 zák. č. 222/2004 Z. z., je dôvodný poukaz na závery SD EÚ vyslovené v zmieňovanom rozsudku
C-409/04 Teleos. Je žiaduce vykladať vnútroštátnu úpravu vzťahujúcu sa k problematike DPH upravenej
Smernicou 2006/112/ES tak, že je legitímnym očakávaním ochrana daňovníka, ako dobromyseľného
subjektu, ktorý sa neúmyselne prípadne aj stal účastníkom daňového podvodu bez ohľadu na to,

že vykonával podnikateľskú činnosť s riadnou starostlivosťou a v rámci toho prijal všetky rozumné
opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby sa uistil, že dodávka v rámci spoločenstva nebude viesť k jeho
účasti na daňovom podvode.

13.Rozsudok Krajského súdu v Trnave bol potvrdený rozsudkom NS SR č.4Sžf 73 až 79/2012 zo dňa 18.

júna 2013, keď NS sa stotožnil s argumentáciou prvostupňového súdu, ku ktorej uviedol, že napriek tomu
že považuje výrok prvostupňového súdu za vecne správny, vzhľadom na spornosť právnej argumentácie
a výklad relevantných ustanovení zákona o DPH účastníkmi konania s dopadom na oslobodenie od
dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH žalobcom deklarovaných intrakomunitárnych dodaní tovarupre vyššie uvádzaných odberateľov registrovaných pre DPH v inom členskom štáte EÚ je potrebné
ustáliť výklad záväzných prameňov práva vzťahujúcich sa na daný prípad. Najvyšší súd poukázal, že
medzi účastníkmi je sporný výklad ust. § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH v spojení s ust. § 16 ods.

7 zákona o DPH a ich aplikácia na sporné obchodné transakcie, kedy žalobca ako tuzemský platiteľ
DPH predal tovar platiteľom registrovaným pre DPH v inom členskom štáte EÚ v Maďarskej republike
za účelom použitia nimi nadobudnutého tovaru na ich ďalšie zdaniteľné plnenia na území Maďarskej
republiky s tým, že pred fyzickým vyvezením žalobcom predaného tovaru (živých ošípaných) z tuzemska
došlo na území SR k opracovaniu predaného tovaru porazením a spracovaním ošípaných tuzemským

poskytovateľom tejto služby na účet žalobcových odberateľov, ktorí tento zmenený tovar uvedenou
úpravou previezli do Maďarskej republiky s cieľom jeho ďalšieho použitia na ich zdaniteľné plnenia na
území Maďarskej republiky. Najvyšší súd ďalej poznamenáva, že pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 43 ods. 1
zákona o DPH na prejednávaný prípad, žalovaný sa vyslovene zdržal výkladu uvedeného v stanovisku
Ministerstva financií SR č.MF/22153/2006/73 zo dňa 8.9.2006, kde však ministerstvo bez uvedeného
relevantného záväzného práva EÚ a judikatúry Súdneho dvora konštatuje, že takýto prípad tuzemského

platiteľa predávajúceho predmetný tovar nemožno aplikovať oslobodenie od platenia dane podľa § 43
ods. 1 zákona o DPH z dôvodu dodania tovaru v tuzemsku na miesto jeho spracovania a z dôvodu
dodania zmeneného tovaru odberateľovi v inom členskom štáte, nakoľko po jeho spracovaní to už
nie je ten istý tovar ako bol predaný tuzemským dodávateľom podľa ním vystavených faktúr. V tomto
smere Najvyšší súd konštatoval, že výklad zákona podávaný ústredným orgánom štátnej správy nie je

všeobecne záväzný a v tomto zmysle naň nemožno prihliadať. Najvyšší súd vytkol žalovanému, že vo
všeobecnej rovine sa žalovaný vo vzťahu k aplikácii k ust. § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH otázkou
či predmetný tovar maďarskými odberateľmi bol použitý na ich ďalšie zdaniteľné plnenia v tuzemsku
nezaoberal. Najvyšší súd ďalej vytkol žalovanému, že svoje rozhodnutie postavil na formalistickom
výklade zákona s nepripustením možnosti akceptovania zmeny tovaru jeho spracovaním na území

členského štátu dodávateľa, avšak bez zmeny podstaty ekonomického využitia predávaného tovaru
pre účely ďalších zdaniteľných plnení odberateľov na území členského štátu ich registrácie. Žalovaný
sám odmieta subsumovať sporné obchody pod dodanie tovaru oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1
zákona o DPH bez toho, aby prihliadol na účel jednotnej únijnej úpravy vyplývajúcej zo Smernice Rady
2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a jej cieľ zamedzenia dvojitého zdanenia

na zabezpečenie neutrality DPH. Záverom NS SR uviedol, že v prípade, že žalovaný po doplnení
dokazovania vykonanom smere naznačenom krajským súdom dôjde k záveru, že na danú situáciu
neexistuje rozsudok Súdneho dvora EÚ, musí svoju argumentáciu vytvoriť súdu podklad pre prípadné
položenie prejudiciálnej otázky v následnom súdnom konaní.

14.Krajský súd v Trnave ďalej zistil, že správca dane v novom konaní, ako aj žalovaný subsumoval daný
prípad pod viacero rozhodnutí Súdneho dvora, ktoré rozhodnutia však analizoval v žalobe žalobca,
pričom krajský súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu vo vzťahu k aplikácii týchto rozsudkov na
uvedený prípad. Správca dane vo svojom rozhodnutí odkazuje na rozsudky Súdneho dvora EÚ č. C
245/04, ktorý sa týka situácie, kedy rakúska spoločnosť Emak obstarala neželezné kovy od rakúskej

spoločnostiK,ktorátentotovarobstaralaoddodávateľovusadenýchvTalianskualeboHolandskuaktoré
spoločnosť Emak nepoznala. Po uzatvorení každej transakcie dala spoločnosť K svojim dodávateľom
pokyn, aby tento tovar odovzdali prepravcovi, ktorý bol poverený dopraviť tento tovar priamo do
priestorov Emak v Rakúsku alebo do priestorov jej zákazníkov rovnako v Rakúsku. V súvislosti s
jedným fyzickým pohybom tovaru teda došlo k viacerým predajom tovaru po sebe. Súdny dvor EÚ

v tomto prípade teda posudzoval úplne inú skutkovú situáciu než aká je predmetom sporu žalobcu
a žalovaného, teda dodávka toho istého tovaru vznikla medzi viac než dvoma stranami obchodu a
jednalo sa o reťazový obchod. Takýto prípad bol aplikovaný aj v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ č. C
430/09 EuroTyre Holding BV, kde sa tiež týka situácie kedy ten istý tovar bol predmetom dvoch po
sebe nasledujúcich dodaní medzi rôznymi osobami povinnými k dani, čo v prípade ktorý vznikol u

žalobcu nie je aplikovateľné. Rovnako je neaplikovateľný pre daný prípad aj rozsudok Súdneho dvora
EÚ č. C 184/05 Twoh International, ktorý sa týka úplne inej situácie, kde Súdny dvor EÚ rozhodol, že
platiteľ dane nemôže požadovať od svojho miestne príslušného finančného úradu, aby si vyžiadal od
orgánov členského štátu informácie preukazujúce nárok na odpočet DPH, pretože takáto skutočnosť
nenastala v prípade u žalobcu. Pokiaľ správca dane aplikoval rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C 409/04

vo veci Teleos, tak správca dane sa zameral len na to ako dodávku ošípaných umelo rozkúskovať
na viacero dodávok medzi viaceré subjekty a ako vyrobiť z priamej dodávky medzi dodávateľom JK
Gabčíkovo a maďarskými odberateľmi MOL-NA kft a ESSEN GROUP KFTt reťazový obchod. Ako
vyplýva zo skutkového stavu ktorý bol jednoznačne preukázaný jednalo sa len o jednu dodávkujatočných ošípaných priamo od žalobcu maďarským odberateľom, kedy spoločnosť TAURIS DANUBIUS
bola len osobou ktorá vykonala porážku a spracovanie tohto tovaru bez toho, že by prešlo na ňu
vlastníctvo tovaru. V posudzovanom prípade teda právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na

nadobúdateľa, teda na maďarských odberateľov na Slovensku, dodávateľ tovaru ktorým bol žalobca
preukázal že tovar opracované ošípané bol prevezený do iného členského štátu a v dôsledku tejto
prepravy fyzicky opustil tento tovar územie členského štátu t. j. Slovensko.
Správca dane ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach vychádza najmä z formalistického výkladu, čím
v danom prípade porušuje ust. § 2 zákona o správe daní, ktorý ustanovuje základné zásady daňového

konania tak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými predpismi, chránia
sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práva právom chránených záujmov daňových
subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane postupuje v daňovom
konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní
použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať
daň. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v

ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko čo v danom konaní vyšlo najavo. Daňové konanie je
neverejné, okrem úkonov v ktorých povaha to umožňuje. Správca dane je povinný začať daňové konanie
aj na vlastný podnet vždy ak sú splnené podmienky na vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky a to aj
v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri uplatňovaní
daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo

inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Všetky daňové subjekty majú v daňovom
konaní rovnaké práva a povinnosti. Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko
spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní. Z ust. § 2 ods. 6 teda vyplýva, že pri uplatňovaní
daňových predpisov sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti
rozhodujúci pre určenie alebo vybratie dane, a teda musí byť rešpektovaná zásada preváženia obsahu

nad formou. V tomto prípade, keď bitúnok TAURIS DANUBIUS a.s. s maďarskými odberateľmi formálne
uzavrel kúpne zmluvy, správca dane mal v súlade s touto zásadou posúdiť podľa skutočného obsahu
právneho úkonu, nielen podľa formy kúpnej zmluvy. Je pravdou, že bitúnok TAURIS DANUBIUS a.s.
namiesto faktúry za službu porážky ošípaných vystavil maďarskému odberateľovi faktúry najskôr na
nákup živých ošípaných a potom na predaj spracovaných ošípaných späť maďarskému odberateľovi,

pričom tieto faktúry boli vystavené na také čiastky, aby ich rozdiel zodpovedal cene porážky zvierat v
nadväznosti na to ďalej spoločnosť TAURIS DANUBIUS a.s. aj chybne deklarovala predmetné dodávky
vo svojom súhrnnom výkaze za príslušné obdobie. Správca dane teda usúdil, že vzhľadom na tieto
faktúry vystavené bitúnkom TAURIS DANUBIUS a.s. na nákup a predaj ošípaných a súhrnný výkaz
tohto bitúnku, ktoré nespĺňa žalobca podmienky na oslobodenie podľa § 43 zákona o DPH. Ďalej je však

preukázané, že spoločnosť TAURIS DANUBIUS a.s. v konaní po vrátení veci zo strany Krajského súdu
v Trnave sp.zn.14S/64/2010 zo dňa 6.9.2012 v spojení s rozsudkom NS SR sp.zn.4Sžf 73 až 79/2012
zo dňa 18. júna 2013 preukázal správcovi dane, že sa nejednalo o nákup materiálu a predaj tovaru,
ale len o poskytnutie služieb a predložil správcovi dane dodatočné daňové priznanie, kde túto chybu
opravil. Táto skutočnosť vyplýva aj zo zápisnice o miestnom zisťovaní č.9210401/5/5120464/2013/Sche

zo dňa 15.11.2013 a zápisnice Daňového úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda č.1732043/2015 z
3.12.2015.

15.Správca dane ani žalovaný v novom konaní svoj právny názor nezmenil a zotrvali na tom, že žalobca
nespĺňa podmienky na oslobodenie podľa § 43 zákona o DPH.

16.Podľa názoru krajského súdu, ktorý sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, v danom prípade došlo
rozhodnutiami správcu dane a žalovaného k porušeniu aplikácie článku 14 ods. 1 Smernice Rady
2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, podľa ktorého sa
dodaním tovaru rozumie prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Podľa článku 24

ods. 1 Smernice o DPH sa poskytnutím služby rozumie každé plnenie ktoré nie je dodaním tovaru. Tieto
články Smernice o DPH boli implementované do ust. § 8 a 9 zákona o DPH, kde v ust. § 8 ods. 1 zákona
o DPH sa uvádza, že dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako jeho vlastník
a ust. § 9 zákona o DPH je uvedené, že dodaním služby je každé plnenie ktoré nie je dodaním tovaru
podľa § 8 zákona o DPH.

17.Aj keď zo spisového materiálu vyplýva, že spoločnosť TAURIS DANUBIUS a.s. najskôr vystavila
faktúry na základe kúpnych zmlúv, z ktorých vyplýva, že sa stala vlastníkom tovaru, na ktorom potom
vykonala práce, teda porážku ošípaných a ich opracovanie, z ďalšieho dokazovania a z vyhláseniazástupcov spoločnosti TAURIS DANUBIUS a.s. jednoznačne vyplýva, že úmyslom tejto spoločnosti
nebolo nakladať s tovarom ako s vlastným a teda nadobudnúť tovar do svojho vlastníctva, úmyslom
konania tohto bitúnku bolo len poskytnúť službu maďarskému odberateľovi, ktorú treba kvalifikovať ako

prácu na hnuteľnom majetku podľa § 16 ods. 7 zákona o DPH, podľa ktorého miestom dodania služieb
spočívajúcich v práci na hnuteľnom majetku, ak sa vykonávajú pre odberateľa, ktorý je identifikovaný
pre daň v členskom štáte inom ako je členský štát, kde sa práce fyzicky vykonávajú je členský
štát ktorý pridelil odberateľovi identifikačné číslo pre daň pod ktorým sa mu služba dodala. Nakoľko
porážka a spracovanie ošípaných bolo vykonané na Slovensku pre maďarského odberateľa, ktorý bol

identifikovaný pre daň v Maďarsku, bolo toto miesto dodania týchto služieb Maďarskej republike a nie
na Slovensku a keďže tento maďarský subjekt odviedol daň v Maďarsku za uvedený tovar, dochádza
v danom prípade k dvojitému zdaneniu, čo je v rozpore so Smernicou Rady 2006/112/ES zo dňa
28.11.2006.

18.Krajský súd v Trnave nepovažuje za potrebné opätovne sa zaoberať otázkou hodnotenia niektorých

dôkazov ako je napr. čestné vyhlásenie odberateľa ESSEN GROUP KFT zo dňa 27.10.2008, potom
deklaráciou zo dňa 27.5.2010, čestné vyhlásenie odberateľa MOL-NA kft. zo dňa 10.11.2008, nakoľko
týmito sa už zaoberal vo svojom rozhodnutí sp.zn.14S/64/2010 a krajský súd rozhoduje v podstate v
obdobnom zložení ako v predchádzajúcom prípade a nie je dôvod, aby sa k týmto svojim stanoviskám
vyjadrovalresp.nanichniečomenilužajvzhľadomnato,žerozsudkomNSSRsp.zn.4Sžf73až79/2012

bola táto argumentácia krajského súdu potvrdená aj odvolacím súdom. Krajský súd však je povinný sa
zaoberať ďalšími dôkazmi ktoré boli vykonané zo strany správcu dane, ako aj žalovaným po zrušení
predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného. V prvom rade ide o vyhodnotenie dôkazu a to výsluchu
svedka p.K. L., štatutárneho zástupcu spoločnosti MOL-NA kft, ktorú vykonal žalobca 1.12.2014. Ďalej
krajský súd zistil, že správca dane zaslal dňa 24.11.2014 žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii

Maďarskej daňovej správe, č. žiadosti 9210401/5/5134423/2014/Galf zo dňa 21.11.2014, v ktorej
správca dane žiadal zistiť či v období od júna do októbra 2008 vystupoval p. K. L. ako obchodný
zástupca spoločnosti ESSEN GROUP KFT pri obchodných jednaniach so slovenskými spoločnosťami
JK Gabčíkovo s.r.o. a TAURIS DANUBIUS a.s.. Ďalej žiadal vypočuť svedka K. L. a položiť mu otázky
ktoré vopred naformuloval. Dňa 7.4.2015 správca dane zaslal urgenciu na túto žiadosť, pričom dňa

12.5.2015 prijal od maďarských daňových orgánov odpoveď na žiadosť pod č. VAT SK 83687/14/
PET HU7102-789020141205 AF RY R, v ktorom bolo uvedené, že nie je možné vykonať kontrolu za
preverované obdobie z dôvodu premlčania a neexistuje zákonná možnosť vykonania kontroly.

19.Z uvedeného je zrejmé, že správca dane nepreveril žiadne nové skutočnosti, ktoré by preukazovali

či spoločnosť ESSEN GROUP KFT obchodovala so spoločnosťami JK Gabčíkovo s.r.o. a TAURIS
DANUBIUS a.s. v období od júna do októbra 2008 so živými ošípanými a tak isto nebol vykonaný ani
výsluch svedka ktoré žiadal správca dane a to K. L..

20.Napriek tejto skutočnosti, že nebolo vykonané žiadne ďalšie dokazovanie, bol zo strany správcu

dane predvolaný do sídla správcu dane aj splnomocnený zástupca daňového subjektu JK Gabčíkovo
s.r.o., ktorý bol oboznámený so všetkými úkonmi ktoré boli vykonané zo strany správcu dane a bol
oboznámený s výsledkami šetrenia a žalovaný resp. správca dane zotrval na svojom stanovisku, že u
žalobcu nie je možné uplatniť ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH a oslobodiť ho od dane z dodania tovaru.
Za najdôležitejšiu skutočnosť pre ktorú nedošlo zo strany správcu dane k uznaniu oslobodenia od dane

je nemožnosť stotožnenia tovaru dodaného dodávateľom s tovarom ktorý opustil územie tuzemska.

21.V prejednávanej veci niet pochýb, že žalobca v daňovom konaní prezentoval obchodné transakcie do
iného členského štátu, t. j. že malo ísť o intrakomunitárne dodávky, avšak v tomto smere súd zdôrazňuje,
že tieto musia byť spojené s prepravou, ktorá musí byť zrealizovaná. Z vykonaného dokazovania bolo

nesporne preukázané, že preprava tovaru bola zrealizovaná, hoci na jednej strane žalobca tvrdí že
išlo o jeden tovar ktorý bol prepravovaný v rámci intrakomunitárnych dodávok a žalovaný tvrdí že išlo
o iný tovar a teda že išlo o dva druhy tovaru ktoré boli prepravované z tuzemska na územie iného
členského štátu. Z ust. § 43 zákona o DPH vyplýva, že ak sa jedná o prepravu tovaru pri oslobodení
od DPH je nevyhnutné v daňovom konaní skúmať naplnenie dvoch podmienok a to prechod práva

nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru. V tomto smere krajský
súd poznamenáva, že žalobca obe tieto podmienky splnil. Žalobca predložil potrebné doklady, ktorými
preukázal dodanie tovaru do iného členského štátu a tieto doklady boli podložené jeho vyjadreniami ako
aj ďalšími dôkazmi ktoré boli vykonané v rámci daňovej kontroly.22.V tejto súvislosti opätovne krajský súd poukazuje na rozsudok Európskeho Súdneho dvora
č.C-409/2004, ktorý obsahuje právny rozbor k článku 28a ods. 3 prvý pododsek a článok 28c A

písm. a) prvý pododsek šiestej Smernice Rady 77/388/EHS zo dňa 17. mája 1977 o zosúladení
právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej
hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2000/65/ES zo dňa
17.10.2000, ktoré sa majú vykladať v tom zmysle, že nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva a k
uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať

s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď nadobúdateľ preukáže, že tento tovar bol
odoslaný alebo prevezený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy
fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Z vyššie uvedeného rozsudku Európskeho súdneho
dvora vyplýva nutnosť kvalifikácie dodávky tovaru alebo nadobudnutia tovaru vo vnútri spoločenstva
na základe objektívnych dôkazov ako je existencia fyzického pohybu tovaru medzi členskými štátmi
(vnútri spoločenstva). Keďže dodávka tovaru vo vnútri spoločenstva a jeho nadobudnutie vo vnútri

spoločenstva predstavuje jeden zdaniteľný obchod, akémukoľvek zdaneniu nadobudnutia tovaru v
členskom štáte určenia alebo prepravy tovaru zodpovedá oslobodenie predmetnej dodávky v členskom
štáte odoslania alebo prepravy tovaru. Európsky súdny dvor skonštatoval, že na to, aby dodanie
tovaru osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte mohlo byť oslobodené od dane, musí sa
tovar odoslať alebo prepraviť z jedného členského štátu do druhého členského štátu. Vychádzajúc z

rozhodnutia Európskeho súdneho dvora je potrebné konštatovať, že podmienka oslobodenie od dane
pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu môže byť splnená len vtedy, ak tovar fyzicky
opustil územie Slovenskej republiky a tovar platiteľom dane dodaný osobe identifikovanej pre daň v
inom členskom štáte. Obchodný prípad ktorý žalobca považuje za uskutočnenie zdaniteľné plnenie ku
ktorému predložil faktúry a ďalšie doklady sa vzťahuje práve na obdobný prípad a preto podľa názoru

súdu spĺňa atribúty daňovej transakcie podľa ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH pri dodaní tovaru do iného
členského štátu.

23.V priebehu dokazovania bolo nesporne preukázané, že žalobca dodal tovar maďarskému
odberateľovi, pričom v dobrej viere že predmet plnenia, teda tovar neprechádza na inú osobu

identifikovanú pre dňa na Slovensku, t. j. na bitúnok ktorý vykonal spracovanie tohto tovaru a vykonal
práce na tomto hnuteľnom tovare, žalobca tovar poskytol práve tejto tretej osobe iba na prácu na
hnuteľnom hmotnom majetku, pričom predmetný tovar po týchto prácach si prevzal odberateľ a to
maďarský subjekt, ktorý bol identifikovaný ako subjekt dane iného členského štátu.

24.Krajský súd má za to, že žalobca v priebehu celého konania konal v dobrej viere, ktorá spočívala
v tom, že spoločnosť TAURIS DANUBIUS a.s. nie je článkom obchodného reťazca na ktorú prejde
vlastníctvo tovaru, pričom táto spoločnosť je len akýmsi sprostredkovateľom služby na tovare ktorého
vlastníctvo prešlo na subjekt ktorý je identifikovaný ako subjekt platcu dane na území iného členského
štátu.

25.Európsky súdny dvor rozsudkom č. C-409/2004 taktiež rozhodol, že článok 28c A písm. a) prvý odsek
šiestej smernice Rady 77/388/EHS zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2000/65/ES sa má vykladať
v tom zmysle, že odporuje tomu, aby príslušné orgány členského štátu dodania nútili dodávateľa ktorý
konal v dobrej viere a predložil dôkazy ktoré na prvý pohľad odôvodňujú jeho právo na oslobodenie

dodávky tovaru v rámci spoločenstva od dane, aby následne zaplatil daň z pridanej hodnoty z tohto
tovaru keď sa zistí, že uvedené dôkazy sú nepravdivé.

26.V danom prípade formálne uzatvorenie kúpno-predajných zmlúv spoločnosťou TAURIS DANUBIUS
a.s., nemôže viesť k účasti žalobcu na daňovom podvode.

27.Krajský súd ďalej konštatuje, že sám žalovaný vo svojich vyjadreniach konštatoval, že nikdy netvrdil
že žalobca bol súčasťou daňového podvodu o ktorom mal vedomosť a že v danom prípade išlo o

podvodné konanie niektorého zo zúčastnených subjektov.

28.Krajský súd po preskúmaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí a procesných postupov
predchádzajúcich ich vydaniu dospel k záveru, že správca dane zo skutkových okolností nerešpektovalzásadu voľného hodnotenia dôkazov o vzájomných súvislostiach a prijal nesprávny záver o tom, že
žalobca nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 v nadväznosti na
ust. § 43 ods. 5 zákona o DPH. Záverom treba konštatovať tú skutočnosť, čo je uvedené aj v rozsudku

NS SR na str. 13, že zákon o DPH, ani smernica o spoločnom systéme DPH explicitne neupravujú inštitút
oslobodenia od dane pre nuansu prejednávaného prípadu, preto s prihliadnutím na okolnosti prípadu
nie je možné jednoznačne tvrdiť, že vyvezenie tovaru po jeho opracovaní tretím subjektom v tuzemsku
nemožno považovať za tovar dodaný do iného členského štátu odberateľovi v ňom registrovanému na
DPH, za účelom jeho ďalších zdaniteľných plnení. Ak žalovaný predmetné dodanie tovaru žalobcom

maďarským odberateľom pre účely ich ďalších zdaniteľných plnení v Maďarskej republike posúdil ako
zdaniteľné plnenie podľa § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s § 8 zákona o DPH, mal sa vzhľadom na osobitné
okolnosti prípadu odvolať na konkrétne rozsudky Súdneho dvora EÚ, ktoré pre neexistenciu explicitného
ustanovenia v zákone o DPH v smernici vypĺňajú právnu medzeru.

29.Keďže krajský súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu ohľadne výkladu rozsudkov Európskeho

súdneho dvora, na ktorých aplikáciu poukazoval žalovaný, že tieto sú pre daný prípad neaplikovateľné,
považuje krajský súd rozhodnutie žalovaného za nezákonné.

30.Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods.1 písm. c) SSP.

31.O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 167 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnému žalobcovi
priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

32.TotorozhodnutiesenátKrajskéhosúduvTrnaveprijalpomeromhlasov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004

Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);

je žalovaným Centrum právnej pomoci.