Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/460/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213681
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8715213681.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci navrhovateľa: Z. Z., H..
XX.X.XXXX, C. S., Š. XXXX/XX, S.. T.. S., K. &. S. K..Q..X.., E. XX, XXX XX E., proti odporcovi: S. L.
K., K..Q..X.., K. K. S. XX, XXX XX C., P.: XXXXXXXX, práv. zast. B. E.Q. A.. B. L., K..Q..X.., E. XX, XXX
XX C., v konaní o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e ,že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX T. M. XX.XX.XXXX V. Z. Z. Z.,

C. Š. XXXX/XX, XXX XX S., nar.26.9.1962 a spoločnosťou S. L. K., K..Q..X.. K. K. S. XX, XXX XX C.,
K., P.: XX XXX XXX, zapísaná v OR Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. XXXXX/B j
e n e p l a t n á .

Z a v ä z u j e odporcu uhradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 487,15 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok za konanie vo výške 99,50 eur na
účet tunajšieho súdu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 30.11.2015 domáhala, aby určil, že Dohoda o
zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.11.2013, uzavretá medzi účastníkmi, je neplatná. Svoj
návrh odôvodnila tým, že dňa 13.11.2013 požiadala odporcu o poskytnutie revolvingového úveru a na
základetejtožiadostisodporcomuzavrelaspotrebiteľskúúverovúzmluvu,nazákladektorejmalodporca

poskytnúť navrhovateľke spotrebiteľský úver vo výške 1.500,- eur s ročnou úrokovou sadzbou 70,01 %
a čiastku revolvingu vo výške 628,73 eur s ročnou úrokovou sadzbou 80,98 %. Poskytnuté plnenie mala
splácať v mesačných splátkach po 77,05 eur. Spolu s úverovou zmluvou bola podpísaná aj Dohoda o
zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX. Tieto zmluvy sú spotrebiteľskými formulárovými zmluvami, ktorých
obsah navrhovateľka ovplyvniť nemohla. Dohoda o zrážkach musí obsahovať označenie pohľadávky,
uspokojenie ktorej sa má dohodou vykonať a výšku dohodnutých zrážok. Dohoda o zrážkach zo
mzdy neobsahuje výšku zabezpečenej pohľadávky, len možné dôvody jej vzniku. V čase uzatvárania

dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná,
inak by dlžník nemohol platne prejaviť svoju vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto
zabezpečovacieho inštitútu. Navyše, dohoda je neurčitá, a teda v rozpore s ust. § 37 ods. 1 OZ. Pri
uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy dlžník - spotrebiteľ musí vedieť, pohľadávku akého druhu a v akej
výške zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy. Aj výška mesačnej zrážky v čl. II dohody v sume 77,05
eur je určená neurčito a predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa.

Pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, a to bez ohľadu na
dôvod,mábyťzrážkavnasledujúcichmesiacochzvýšenánaddohodnutúsumumesačnejzrážky.Takéto
dojednanie je neurčité, obchádza zákon a je neplatné podľa ust. § 37 ods. 1 a § 39 OZ. Z dlhodobejpraxe odporcu a zo spôsobu uzavretia Zmluvy o úvere, je zrejmé, že navrhovateľka zasielala svoju
vyplnenú žiadosť o úver priamo odporcovi spoločne s predpripravenými formulárovými prílohami, pričom
jednou z nich bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Navrhovateľka ako spotrebiteľ nemala možnosť

ovplyvniť obsah formulárových dojednaní. Navyše, nebola poučená o dôsledkoch uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy zo strany odporcu v zmysle § 5a ods. 1, písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, a preto je takáto dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút neprípustná. V
tomto poukázala na stanovisko Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 3MCdo 14/2014 z 21.5.2015
k spätnej účinnosti novely zákona č. 250/2007 Z.z. s účinnosťou k 1.5.2014, hoci vo vzťahu k § 5b

cit. zákona, avšak podľa jeho názoru platí aj vo vzťahu k ust. § 5a ods. 1, písm. a/ cit. zákona. Na
podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/815/2014 zo
dňa 27.1.2015, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/517/2013 zo dňa 1.10.2014, Krajského súdu
v Nitre sp. zn. 25Copr/5/2015 zo dňa 11.2.2015, Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 14/2014 zo dňa
21.4.2015, rozhodnutie ESD vo veci C-106/77 Simmenthal a na stanovisko Komisie pre posudzovanie
podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík pôsobiacej pri Ministerstve

spravodlivosti SR zo dňa 21.1.2011. Naliehavý právny záujem na podaní tohto návrhu odôvodnila
tým, že odporca žiadosťou zo dňa 16.5.2014 vyzval zamestnávateľa navrhovateľky spoločnosť K. K.,
K..Q..X.., S. na vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľky vo výške 77,05 eur mesačne. Na základe
toho zamestnávateľ navrhovateľky vykonáva zrážky zo mzdy, čím pretrváva stav zásahu do majetkovej
sféry navrhovateľky z neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy. Tento stav nemožno odstrániť inak, než

rozhodnutím súdu, čím je splnená podmienka naliehavého právneho záujmu v prípade určovacej žaloby,
čo bolo vyslovené aj v rozsudku Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 25Copr/5/2015.

Spolu s návrhom navrhovateľka podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom súd
rozhodol uznesením č.k. XXC XXX/XXXX-XX zo dňa 14.12.2015 tak, že uložil zamestnávateľovi

navrhovateľky povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľky až do právoplatnosti skončenia
konania vo veci samej v prospech odporcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy, neplatnosť ktorej
je predmetom tohto konania.

Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že v roku 2013 súrne potrebovala peniaze. Prostredníctvom

bývalého kolegu sa dozvedela o možnosti úveru u odporcu, ktorého navštívila na pracovisku pobočky.
Pracovníkovi dala svoje osobné údaje. Mala záujem o úver vo výške 800,- eur. Pracovník jej vypísal
tlačivá a krátko na to jej na účet bola zaslaná suma 790,- eur s tým, že uver bude splácať mesačnými
splátkami zo svojho účtu. V deň vybavovania úveru jej neboli doručené žiadne dokumenty, avšak
vyrozumela, že jej žiadosť musí byť schválená a následne jej bola poštou doručená potvrdená žiadosť.

Bola prekvapená, že v zmluve je uvedená suma 1.500,- eur, preto nevedela, čo má vlastne splácať.
Pracovník odporcu jej nevysvetlil obsah žiadnych ďalších dokumentov, ktoré jej dal podpísať, nevysvetlil
jej,čojetorevolvingovázmluva.Nevedela,žepodpisujetieždohoduozrážkachzomzdyaanito,kčomu
sa dohodou zaväzuje. Odporcovi zaplatila asi 8 splátok. Potom sa stala práceneschopnou a snažila
sa splátky riešiť s pracovníkom pobočky odporcu, no neúspešne. Odporca doručil jej zamestnávateľovi

dohodu o zrážkach zo mzdy a ten zrážky začal vykonávať.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa vo veci samej nevyjadril. V odvolaní proti nariadenému predbežnému
opatreniu zaujal stanovisko iba k tomuto rozhodnutiu.

Súd na základe vykonaného dokazovania vypočutím navrhovateľky, oboznámením listinných dôkazov,
a to Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
uzavretou medzi účastníkmi dňa 15.11.2013, Dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
XXXXXXXXXX uzavretou medzi účastníkmi dňa 15.11.2013 a žiadosťou navrhovateľa o vykonávanie
zrážok zo mzdy zo dňa 16.5.2014, zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka ako dlžník požiadala odporcu dňa 13.11.2013 o poskytnutie spotrebiteľského úveru na
predtlačenom formulári vo výške 1.500,- eur (č.l. 5) s tým, že celková čiastka, ktorú musí navrhovateľka
ako dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru)
bola uvedená vo výške 3.698,40 eur, a to v 48-ich mesačných splátkach po 77,05 eur. Poskytnutá

čiastka revolvingu predstavovala sumu 628,73 eur s tým, že celková čiastka revolvingu, ktorú musí
dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) bola vo výške 1.849,20 eur.
Následne po schválení úveru odporcom bola dňom 15.11.2013 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere
(ďalej „Zmluva“), na základe ktorej bol navrhovateľke poskytnutý úver v žiadanom rozsahu. Údaje oschválenom spotrebiteľskom úvere (ktoré pri vypĺňaní žiadosti o poskytnutie úveru nemali byť vypĺňané)
sú do Zmluvy vpísané rukou.

Rovnako dňa 15.11.2013 bola medzi účastníkmi uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy (ďalej len
„Dohoda“) podľa § 551 OZ ako formulárová dohoda s vopred predtlačeným textom. Zo strany odporcu
bola podpísaná dňa 13.11.2013 a zo strany navrhovateľa dňa 15.11.2013. V zmysle článku I. Dohody
bude mať odporca voči navrhovateľovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že odporca mu poskytne na
základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX

(ďalej „Zmluva“) čiastku vo výške 1.500,- eur. Pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi ako dlžníkovi
zabezpečované Dohodou sú tvorené úverom, vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých
navrhovateľovi, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré
odporcovi preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok voči navrhovateľovi a ďalšími
prípadnými pohľadávkami odporcu voči navrhovateľovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo
v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov (ďalej „Pohľadávky“). Na zabezpečenie takto

špecifikovanejPohľadávkyodporcuvočinavrhovateľovibolavzmyslečl.II.Dohodydojednanádohodao
zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, ktorú navrhovateľ poberá od svojho zamestnávateľa (nijako
neuvedeného) s tým, že výška mesačnej zrážky bola stanovená na sumu 77,05 eur. Strany výslovne
súhlasili s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške
(a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných

Pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci či mesiacoch
zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných
právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby
úhrady všetkých Pohľadávok v omeškaní. Podľa článku III. sa strany dohodli, že zrážky zo mzdy budú
vykonávané zamestnávateľom dlžníka do doby, než odporca zamestnávateľovi písomne ohlási, že

všetky jej Pohľadávky vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov
sú splatené. Podľa článku V. poslednej vety navrhovateľ ako dlžník nemá oprávnenie Dohodu pred
splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo ju iným spôsobom jednostranne ukončiť. Sumy
1.500,- eur a 77,05 eur boli do Dohody dopísané rukou.

Následneodporcadňa16.5.2014požiadalzamestnávateľanavrhovateľkySchüleSlovakias.r.o.,Poprad
o vykonávanie zrážok zo mzdy v sume 77,05 eur mesačne s tým, že ku dňu 16.5.2014 činí dlh sumu
3.390,70 eur s tým, že môže byť navýšený z dôvodu prípadného navýšenia úveru alebo z dôvodu
vzniknutých sankcií za omeškanie, resp. znížený z dôvodu priamych úhrad od navrhovateľa.

Podľa § 551 ods. 1 a 2 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa
platiteľovi dohoda predložila.

Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa§5aods.1zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,súčinnosťouod1.5.2014,neprípustné
je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy: a) dohodou
ozrážkachzomzdyazinýchpríjmovvprospechpredávajúcehoaleboinejosoby,ibažetátodohodabola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť, alebo b) zmenkou alebo šekom.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to naprospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 80, písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané,
že návrh navrhovateľky je v celom rozsahu dôvodný. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že
Dohoda je absolútne neplatným právnym úkonom.

Na zabezpečenie pohľadávok odporcu zo Zmluvy, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy, uzavreli
dňa 15.11.2013 samostatnú dohodu o zrážkach zo mzdy. Vopred predtlačené znenie Dohody bolo
predloženénavrhovateľkenapodpisvtenistýdeň,akopožiadalaoposkytnutieúveru.Keďžepopodpise
žiadosti o schválenie úveru nasledoval proces schválenia úveru zo strany odporcu, a teda koncipovanie

konečných zmluvných podmienok do Zmluvy (vpísané v čl. 6 Zmluvy rukou), v čase podpisu Dohody zo
strany navrhovateľky nemohli byť ani suma úveru, ani výška zrážky zo mzdy známe. Preto tieto sumy
ani nemohli byť uvedené v Dohode dňa 13.11.2013. Uvedené je zrejmé tiež z toho, že obe sumy (výška
úveru a výška zrážky zo mzdy) boli do Dohody dopísané ručne. Výkon práva odporcu na zrážky zo mzdy
z takto uzavretej Dohody súd považuje za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a preto je Dohoda

v zmysle § 39 OZ absolútne neplatná.

Ďalší dôvod neplatnosti Dohody súd vidí v neurčitosti tohto právneho úkonu. Dohoda okrem označenia
veriteľa a dlžníka musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku
dohodnutých zrážok. V danom prípade však z obsahu Dohody nie je zrejmé, na uspokojenie akej

konkrétnej pohľadávky odporcu majú byť zrážky zo mzdy vykonávané. Koncipovanie Dohody v tom
zmysle, že pohľadávka odporcu zabezpečená Dohodou je tvorená úverom, vrátane prípadných všetkých
revolvingov poskytnutých navrhovateľovi, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými
pokutami, nákladmi, ktoré odporcovi preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok voči
navrhovateľovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami odporcu voči navrhovateľovi, ktoré vyplynú/vzniknú

na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov, súd považuje za neurčité, a teda
v zmysle § 37 OZ za neplatné.

Náležitosti právneho úkonu čo do určitosti nespĺňa ani uvedenie výšky zrážky zo mzdy, keďže podľa
Dohody v prípade, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške

(a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných
Pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci či mesiacoch
zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných
právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do
doby úhrady všetkých Pohľadávok v omeškaní. Navyše, takéto ustanovenie predstavuje jednostranné

neprimerané zvýhodnenie odporcu ako veriteľa a navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku.
Súd podotýka, že v danom prípade má navrhovateľka postavenie spotrebiteľa, teda ako slabšej strany
zmluvného vzťahu. V prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že v pochybnostiach platí výklad v prospech
spotrebiteľa. Súd preto nemohol opomenúť ani túto skutočnosť a spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi
konania. Aj z toho dôvodu má súd za to, že pri uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy musí byť dohoda

jasne upravená, nemôžu byť žiadne pochybnosti o obsahu dohody, ani o výklade jej ustanovení. Z
vyjadrenia navrhovateľky vyplýva, že táto si Zmluvu a Dohodu ani neprečítala a nevedela, že podpisuje
dohodu o zrážkach zo mzdy a aké má následky.

Skutočnosť, že ide o nejasne a neurčito koncipované vymedzenie pohľadávky odporcu, ktorá má byť

zabezpečená Dohodou, potvrdzuje tiež to, že už 6 mesiacov po uzavretí Dohody odporca požiadal
zamestnávateľa navrhovateľa o vykonanie zrážok zo mzdy na sumu 3.390,70 eur ku dňu 16.5.2014,
hoci navrhovateľovi bol poskytnutý úver len vo výške 1.500,- eur. Pokiaľ teda odporca dňa 16.5.2014zamestnávateľovi navrhovateľky oznámil dlh vo výške 3.390,70 eur, už táto skutočnosť sama o sebe
potvrdzuje, že nie je možné z Dohody jednoznačne určiť, aká výška dlhu má byť celkovo zrazená.

Navyše súd poukazuje na to, že s účinnosťou od 1.5.2014 nadobudla účinnosť novela zákona o ochrane
spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a ktorá doplnila ust. § 5a a § 5b novelou č. 102/2014, ktoré však vo
vzťahu k ustanoveniam § 5a ods. 1, písm. a/ a § 5b neupravila žiadne prechodné ustanovenia. V zmysle
§ 5a ods. 1, písm. a/ je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku
zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho

alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený
o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Dohoda v tejto veci neobsahuje náležitosti v
zmysle § 5a ods. 1, písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. Dohoda bola síce uzavretá dňa 24.5.2011, súd však
poukazuje na názor Najvyššieho súdu vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.4.2015.
V uvedenom prípade sa vyslovený názor týkal inštitútu premlčania v nadväznosti na ust. § 5b, avšak jeho
závery sú analogicky aplikovateľné aj na daný prípad, čím vyvstáva ďalší dôvod na vyslovenie absolútnej

neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 39 OZ. Najvyšší súd SR uzavrel, že súd ako orgán rozhodujúci o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy je povinný zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka
v znení účinnom od 1.5.2014, ako aj ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. Obe tieto ustanovenia nadobudli
účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To
znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

Navrhovateľ osvedčil naliehavý právny záujem na podaní tohto návrhu, keďže bolo preukázané,
že navrhovateľovi boli vykonané zrážky zo mzdy na základe Dohody predloženej zamestnávateľovi
navrhovateľa. Navyše, k ukončeniu vykonávania zrážok mohlo dôjsť len na základe rozhodnutia súdu,
pretože Dohoda nemohla byť zo strany navrhovateľa nijako ukončená, či už odstúpením, vypovedaním,

ani iným jednostranným spôsobom.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle cit. právnej úpravy podľa zásady úspechu vo veci
tak, že plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 487,15 eur. Súd priznal
navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1, písm. a/, § 13a § 15, § 16 ods. 3,
§ 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, vrátane zmien. Odmenu súd priznal v sume 228,06 eur za 4 úkony právnej služby

(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd dňa, vyjadrenie k odvolaniu proti uzneseniu
o nariadení predbežného opatrenia a účasť na meritórnom pojednávaní súdu) po 64,53 eur za úkony
právnej služby v roku 2015 a po 66,- eur za úkony právnej služby v roku 2016; k odmene patrí režijný
paušál v sume 33,94 eur, z toho 2-krát po 8,39 eur za úkony v roku 2015 a 2-krát po 8,58 eur za úkony v
roku 2016. Ďalej súd priznal navrhovateľovi náhradu hotových výdavkov za cestovné v sume 52,16 eur

(s použitím motorového vozidla zn. C. XXXd W. za cestu na pojednávanie súdu dňa 15.6.2016 z Košíc
do Popradu a späť v počte spolu 225 km, pri cene PHM vo výške 1,084 eur/1 liter, priemernej spotrebe
PHM 4,5 litra/100 km a základnej sadbe 0,183 eur/1 km). Priznaná náhrada za stratu času činí 85,80 za
6 začatých polhodín po 14,30 eur za každú polhodinu. Spolu odmena a náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času činí spolu 405,96 eur, ku ktorej patrí 20 % DPH v sume 81,19 eur. Súd nepriznal

navrhovateľovi náhradu cestovných nákladov v uplatnenej sume 52,22 eur, ale len v sume 52,16 eur,
pretože uplatnenú sumu ceny PHM vo výške 1,09 eur/liter v deň 15.6.2016 nepreukázal, a preto súd
vychádzal z priemernej ceny PHM - nafty v 24. týždni vo výške 1,084 eur/liter.

Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2, písm. a/, veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení

účinnom do 31.12.2015, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka
ustanovený poplatok z návrhu. Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel,
zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku
oslobodený.

Pretože navrhovateľ bol v tomto konaní osobne oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2,
písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. a súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel, súd 3. výrokom tohto
rozsudku zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v sume 99,50 eur podľa položky
1 a/ Sadzobníka súdnych poplatkov.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému
súdu v Prešove v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania,

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.