Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. október 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžfk/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200769
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8015200769.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD.

a zo sudkýň JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci žalobcu: M.I.M. Prešov,
s.r.o., so sídlom Slovenská 69, Prešov, právne zastúpený advokátom JUDr. Eugenom Kostovčíkom, so
sídlom Gelnická 33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/215059/2015/5057
zo dňa 25. mája 2015, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.
1S/29/2015-96 zo dňa 31. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/29/2015 - 96 zo dňa 31.

mája 2016 m e n í tak, že z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 1100305/1/215059/2015/5057 zo
dňa 25. mája 2015 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 9701401/5/5480606/2014/FedV
zo dňa 22. decembra 2014 a vec v r a c i a žalovanému.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 818,62 €
a náhradu iných trov konania vo výške 140,- €, na účet právneho zástupcu žalobcu, advokáta JUDr.
Eugena Kostovčíka, Košice, do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.

1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove zamietol žalobu podľa § 250j ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p."), ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 1100305/1/215059/2015/5057 zo dňa 25.05.2015. Predmetným rozhodnutím žalovaný
potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 9701401/5/5480606/2014/FedV zo dňa
22.12.2014, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok") určený rozdiel v sume

nadmerného odpočtu 243.216,32 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2006 a
zároveň Daňový úrad Prešov znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") za
zdaňovacie obdobie marec 2006 zo sumy 243.592,77 € na sumu 376,45 €.

1.2 Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že v daňovom konaní (pri dôkaznej povinnosti
daňovníka) platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia. Povinnosťou správcu dane teda nebolo
vyhľadávať a zisťovať skutočnosti v prospech daňového subjektu. Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide

o nároky uplatnené platiteľom, bolo tieto nároky prerokovať, umožniť platiteľovi ich existenciu preukázať
relevantnými dôkazmi, pričom sám mal zabezpečiť len dôkazy, ktoré podľa zákona nemá predložiť
platiteľ.1.3 Podľa názoru krajského súdu je potrebné na predmetnú vec aplikovať rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/19/2010, podľa ktorého možnosť alternatívnych dôkazov je prípustná
iba v prípade, že nimi nie je narušené právne a jednoznačné uplatňovanie DPH, a ak súčasne aplikáciou

alternatívnych dôkazov nehrozí daňový únik, vyhýbanie sa dani alebo zneužitie dane. Dôkazné bremeno
je na daňovom subjekte, ktorý sa dovoláva alternatívnych dôkazov.

1.4 Krajský súd zo spisového materiálu zistil, že spoločnosť PEGAS spol. s r. o., ktorá je vlastníkom
priestorov Mäsokombinátu Fatra, Vrútky, nadobudla od Mäsokombinátu Fatra, s. r. o., okrem pozemkov

a stavieb aj hnuteľné veci: vane nerezové, rezačky na sadlo, miešačku mäsa, rezačky mäsa, preklápače,
vákuové masírovačky mäsa, elevátory, vákuové narážačky, rámy, udiarne a pod., ktoré boli podľa zistení
na základe predložených dokladov dňa 30.03.2006 vyradené z účtovnej evidencie. Konateľ spoločnosti
však nevedel uviesť či sa všetky vyradené stroje ku dňu spísania zápisnice v areáli mäsokombinátu aj
nachádzajú, pretože stroje nájdené pri fyzickej obhliadke v areáli dňa 03.03.2008 sa identifikovať nedali,
tento vyradený majetok zatiaľ nebol fyzicky zlikvidovaný a žiaden majetok spoločnosť PEGAS spol. s

r. o., nepredala. Zamestnanci žalovaného vykonávajúci miestne zisťovanie pri fyzickej obhliadke areálu
zistili, že za vstupnou halou v areáli Mäsokombinátu Fatra, s.r.o., sú zložené stroje: vaňa na sadlo,
rezačka na sadlo a ďalšie neidentifikovateľné predmety, z ktorých sú vyrezané pôvodné kovové štítky
a namiesto nich sú nalepené štítky z PVC a sú zabalené v priesvitnej PVC fólii. Na otázku, komu tieto
stroje patria, kto ich zabalil do obalu a za akým účelom, konateľ spoločnosti uviedol, že nevie potvrdiť,

či uvedené stroje patria spoločnosti PEGAS spol. s r. o., resp. Mäsokombinátu Fatra, s. r. o., nevie,
kto ich položil na toto miesto, kto ich zabalil do fólie a na aký účel boli prichystané pri bráne. Ďalej
uviedol, že stroje a všetok šrot, ktorý sa tu nachádza, budú fyzicky zlikvidované externou spoločnosťou.
V spoločnosti BRAVIS, a.s., Stará Ľubovňa a ani v spoločnosti M.LM Prešov, s.r.o., Prešov sa navyše
opakovane nepreukázala fyzická existencia strojov, ani pri jednom z vykonaných miestnych zisťovaní

sa stroje nenašli, t. j. ani jedna zo spoločností nepreukázala dodanie a nadobudnutie predmetných
strojov. Na základe takto zisteného skutkového stavu krajský súd vyhodnotil, že tento alternatívny dôkaz
nemožno považovať za relevantný dôkaz toho, že tovar, z ktorého daňový subjekt uplatnil odpočítanie
dane, teda tovar, ktorý podľa jeho tvrdenia nadobudol od svojich dodávateľov, je tým istým tovarom,
ktorý bol dodaný do Litvy.

1.5Vsúvislostisnamietanýmnedodržanímlehotynavýkondaňovejkontrolyprvostupňovýsúdpoukázal
na zákon č. 511/1992 Zb. účinný ku dňu, kedy bol vyhotovený protokol č. 724/320/50707/2008/Fed a
uviedol, že z § 15 ods. 13 vyplýva, že daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s
kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Medzi účastníkmi konania je podľa krajského

súdunesporné,žeprotokolprerokovanýbolanaveciničnemeníanitáskutočnosť,žekontrolaprekročila
zákonom stanovenú lehotu. V tejto súvislosti krajský súd poukázal aj na rozsudok najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/22/2013 zo dňa 06.11.2013, ktorý sa týkal tých istých účastníkov
konania, pričom išlo o zdaňovacie obdobie február 2006 a taktiež na rozsudok sp. zn. 3Sžf/76/2013,
týkajúci sa zdaňovacieho obdobia marec 2006.

1.6 Tvrdenie žalobcu, že vec nebola vrátená do vyrubovacieho konania, nezodpovedá podľa krajského
súdu obsahu administratívneho spisu a priebehu daného konania. Ak teda daňová kontrola za
zdaňovacie obdobie marec 2006 bola skončená, aj keď v lehote dlhšej ako upravuje zákon, je podľa
názoru krajského súdu bez akýchkoľvek pochybností, že po zrušení rozhodnutia je možné vstúpiť iba

do vyrubovacieho konania.

1.7 V súvislosti s námietkou žalobcu, že správca dane nevypočul k veci konateľa spoločnosti UAM
EMITRA Rukaceva a ide o právo tejto osoby mať tlmočníka, zhodne so žalovaným krajský súd uviedol,
že administratívny spis žiaden takýto úradný záznam neobsahuje a žalobca v priebehu konania žiadne

takéto skutočnosti ani nenamietal. V žiadnom prípade nemôže ísť o porušenie subjektívnych práv
žalobcu na tlmočníka, pretože ide o subjektívne práva konateľa spoločnosti UAM EMITRA.

1.8 Je bez akýchkoľvek pochybností, že daňový subjekt, ktorý si uplatňuje nárok na odpočet DPH, je
povinný uniesť dôkazné bremeno a je povinný preukázať vierohodne obchodnú transakciu, z ktorej si

uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty. Teda žalobca si uplatnil nárok na odpočet DPH z
faktúry od spoločnosti BRAVIS, a.s., zo dňa 29.03.2006, č. 603583 a od spoločnosti SYS-NET, s.r.o., zo
dňa 21.03.2006, č. 10060320, potom jeho povinnosťou bolo preukázať nielen faktúrami, resp. dodacími
listami, čo je deklarácia obchodu, aj reálny obsah zrealizovaného obchodu.1.9Krajskýsúdmaljednoznačnezato,žežalobcavierohodnenepreukázal,žekdodaniudeklarovaného
tovaru od dodávateľov žalobcu obchodnej spoločnosti BRAVIS, a.s., a SYS-NET, s.r.o., skutočne došlo.

V súvislosti s realizáciou práva na odpočítanie dane je zrejmé, že ide o právo, nie povinnosť daňového
subjektu, a teda, ak si právo na odpočítanie dane uplatnil, potom musí si splniť aj dôkaznú povinnosť.
Musí uniesť dôkazné bremeno.

1.10 Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd za nesporne preukázané, že žalobca si uplatnil

nadmerný odpočet DPH, predložil faktúry, ktoré sú síce jednou zo základných podmienok, po splnení
ktorýchvznikánároknaodpočítaniedane,avšakrealizáciadodaniatovarumedziobchodnouspoločnosť
BRAVIS, a.s., SYS-NET, s.r.o., ako dodávateľmi a žalobcom ako kupujúcim bola spochybnená,
pretože konateľ spoločnosti nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie reálne uskutočneného obsahu
deklarovaných faktúr. Je rovnako nepochybné, že žalobca porušil ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a/,
pretože je nepochybné, že uplatniť právo na odpočet DPH je možné iba v spojení s ustanovením §

49 ods. l, a teda nárok na odpočet DPH vzniká iba v prípade, že je preukázané, že daňová povinnosť
vznikla. Z dokazovania, ktoré vykonal správca dane, vznik daňovej povinnosti preukázaný nebol, a teda
žalobcovi ani nevznikol nárok na odpočet DPH. Z dokazovania vykonaného správcom dane je zrejmé,
že konateľ žalobcu tovar ani reálne nevidel, a ak teda tvrdil, že išlo o nové zariadenia mäsokombinátu,
ktoré následne dodal do Litvy, jeho tvrdenia nemajú reálny obsah.

1.11 V súvislosti s dokazovaním uskutočneným správcom dane vo vzťahu k odberateľovi v Litve, krajský
súd poukázal na to, že povinnosťou žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu bolo preukázať
reálny obsah vyššie citovaných faktúr, čo sa podľa názoru krajského súdu žalobcovi nepodarilo. Ak
žalobca v žalobe namietal, že nezodpovedá za obchody, ktoré boli uskutočnené medzi jeho dodávateľmi

a obchodnými partnermi jeho dodávateľov, je treba poukázať na tú skutočnosť, že správca dane
dokazovanie týmto smerom zameral z toho dôvodu, že obchodné spoločnosti BRAVIS, a.s., a SYS-NET,
s.r.o., museli mať žalobcom tvrdený tovar k dispozícii na to, aby ho mohli dodať žalobcovi.

1.12 Námietku žalobcu ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu považoval krajský súd za

neopodstatnenú. Žalobca v konaní pred finančnými orgánmi neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými
by preukázal reálny obsah obchodov tak, ako sú deklarované v ním predložených dokladoch. Jeho
námietka, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, je tiež nedôvodná, lebo z
rozhodnutiadaňovéhoúradujezrejmé,žetotojevsúladesustanovením§61ods.5daňovéhoporiadku.
Zo zisteného skutkového stavu podrobne popísaného v odôvodnení napadnutých rozhodnutí je zrejmé,

že v konaní boli aplikované základné zásady daňového konania upravené v zákone č. 511/1992 Zb. v
§ 2 ods. 1 až 8 a v daňovom poriadku v § 3 ods. 1 až 10. Správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej
úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko,
čo pri správe daní vyšlo najavo.

2.

2.1 Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby
odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Prešove zmenil a zrušil rozhodnutie žalovaného č.
1100305/1/215059/2015/5057 zo dňa 25.05.2015, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Prešov č.

9701401/5/5480606/2014/FedV zo dňa 22.12.2014.

2.2 V dôvodoch odvolania žalobca uviedol, že krajský súd postupoval procesne nesprávne, v konaní
nerešpektoval ustanovenia čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor") a § 157 ods. 2 O.s.p., čo v konečnom

dôsledku viedlo k tomu, že znemožnil žalobcovi uskutočniť jemu patriace procesné práva a došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

2.3 Žalobca namietal, že napadnutý rozsudok krajského súdu trpí rovnakými vadami, ktoré viedli
Najvyšší súd SR k zrušeniu rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/17/2009. Krajský súd podľa

názoružalobcuredukovalvysporiadaniesasovšetkýmirelevantnýminámietkamižalobcunaoznámenie
finálnych záverov, že žalobca vierohodne nepreukázal dodanie tovaru. Značnú časť odôvodnenia
napadnutého rozsudku zaberá citácia právnych predpisov a všeobecné frázy.2.4 Krajský súd sa podľa žalobcu v odôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal podstatnou námietkou
žalobcu, a to tvrdením, že správca dane neprihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Žalobca
poukazoval na to, že v reťazci dodávateľov má osobitné postavenie spoločnosť IMPLICIT, s. r. o., ktorá

dodávala tovar spoločnosti SYS-NET, s. r. o. a BRAVIS, a. s.,.

2.5 Žalobca taktiež namietal, že správca dane nezhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/8/2010 a uviedol, že ak
by finančné orgány a krajský súd postupovali podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného

v tomto uznesení a zhodnotili by všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, a to všetko za použitia
zásad logického myslenia, potom by museli dospieť k záveru, že ak staré nepoužiteľné stroje neboli
spoločnosťou PEGAS, spol. s r. o., nikdy predané a našli sa v areáli bývalého mäsokombinátu, potom
tieto stroje nemohli byť naložené vo Vrútkach a ani prepravené do Litvy. Medzi samotným nakladaním
tovaru vo Vrútkach, prepravou tovaru a jeho vyložením v colnom sklade v Litve je nespochybniteľná
vecná a časová súvislosť a identita tovaru bola potvrdená aj colníkmi v colnom sklade vo Viľnuse, ktorí

prevzatie tovaru potvrdili na medzinárodných nákladných listoch.

2.6 Žalobca uviedol, že daňová kontrola za mesiac marec 2006 trvala od 06.06.2006 do 13.10.2008, čo
znamená, že správca dane odpoveďou na medzinárodné informácie z 21.08.2006 a fotodokumentáciou
disponoval už na začiatku tejto kontroly. V priebehu daňovej kontroly správca dane s konateľom žalobcu

vykonal viac ako 20 ústnych pojednávaní, no nikdy sa nezmienil o tak závažných dôkazoch, ako je
vyjadrenielitovskejdaňovejsprávyaofotodokumentácii.Prvázmienkaozistenílitovskejdaňovejsprávy,
že išlo o staré, hrdzavé a nepoužiteľné zariadenie je uvedená až v rozhodnutí Daňového riaditeľstva
Slovenskej republiky zo dňa 22.07.2011 (február 2006) a o existencii fotodokumentácie sa žalobca
dozvedel až zo zápisnice zo dňa 07.11.2014. Dôsledkom zatajenia uvedených dôkazov získaných v

priebehu daňovej kontroly bola žalobcovi účelovo odňatá reálna možnosť uplatniť svoje práva, splniť
si svoju dôkaznú povinnosť a predložiť dôkazy a argumenty k svojim tvrdeniam. Prezentácia dôkazov
o tom, ako a kedy litovská daňová správa zistila, že išlo o staré, hrdzavé, nepoužiteľné zariadenie
vzbudzuje oprávnené pochybnosti o ich transparentnosti, a teda aj ich zákonnosti.

2.7 Žalobca taktiež namietal, že krajský súd sa nezaoberal ani námietkou ohľadom nevypočutia V.
Rakucevasa, obmedzil sa len na reprodukciu záveru žalovaného, že spisový materiál neobsahuje
žiadosť žalobcu o vypočutie V. Rakucevasa. Krajský súd sa taktiež podľa žalobcu nezaoberal aj ďalšími
námietkami, konkrétne námietkou, že Ing. Krokavec a Ing. Sekerák síce namietali, že tovar nikdy
nevideli, no potvrdili vystavenie a prijatie faktúr, preberacích protokolov, prijatie platieb a odvedenie dane

i námietkou, že skutočnosti zistené v spoločnosti BRAVIS, a.s., neboli zistené čo najúplnejšie.

3.

3.1 Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe,

resp. tieto dôvody viedol formuláciou vo vzťahu k záverom súdu. Žalovaný mal za to, že s odvolacími
námietkami žalobcu, či už procesnoprávneho alebo hmotnoprávneho charakteru sa dostatočne
vysporiadal vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.10.2015 i v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Žalovaný zotrval na svojom stanovisku a rozsudok krajského súdu považoval za správny, pretože
vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.

4.

4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené
najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk,
rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

4.2 Z obsahu administratívneho a súdneho spisu odvolací súd zistil nasledovný skutkový stav.

Daňová kontrola za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za
obdobie marec 2006 bola u žalobcu začatá dňa 06.06.2006. Samotnej kontrole predchádzalo miestne
zisťovanie jednak u žalobcu, ale i u dodávateľov, od ktorých žalobca nakupoval stroje určené naintrakomunitárne dodanie do Litvy. Pri výkone kontroly žalobca predložil správcovi dane, okrem iných
dokladov, nasledovné faktúry za nákup strojov od jednotlivých dodávateľov:
- faktúra č. 603583, dátum vyhotovenia faktúry a dátum dodania 29.03.2006, z nákupu zariadenia (stroje

- 1. Kuter Laska, Kramer Grebe 200-LX, 2. rezačka mrazeného mäsa, Kihest 500, 3. vaňa varná, DP 400,
4. kôš varný, OMP-23, kôš varný, OMP-23) od dodávateľa BRAVIS, a.s., Stará Ľubovňa. Spoločnosť
BRAVIS, a.s., nadobudla predmetný tovar od spoločnosti IMPLICIT, s.r.o., Veľký Krtíš, ktorá tento tovar
nadobudla od spoločnosti KASCOM, s.r.o.,
- faktúra č. 10060320, dátum vyhotovenia faktúry a dátum dodania 21.03.2006, za nákup strojov na

základe zmluvy č. 05/12/2005 zo dňa 28.12.2005 od dodávateľa SYS-NET, s.r.o., Košice. Spoločnosť
SYS-NET, s.r.o., nadobudla predmetné stroje od spoločnosti IMPLICIT, s.r.o., Veľký Krtíš a tá ich
nadobudla od spoločnosti SAXUM CAMIN, s.r.o., Tvrdošín,
- faktúra č. F 20060012 zo dňa 29.03.2006, pre odberateľa UAB EMITRA, Stanevicianus 45-45 Vilnius
- Litva, za predaj 53 ks zariadenia v hodnote 756.783,- €,
- faktúra č. F 20060013 zo dňa 29.03.2006, pre odberateľa UAB EMITRA, Stanevicianus 45-45 Vilnius

- Litva, za predaj 64 ks zariadenia v hodnote 884.896,- €.
4.3 O výsledku daňovej kontroly vyhotovil Daňový úrad Prešov I. protokol č. 724/320/50707/2008/Fed
zo dňa 13.10.2008, ktorý bol s daňovým subjektom prerokovaný dňa 31.10.2008, t. j. daňová kontrola
bola ukončená dňa 31.10.2008. Na základe výsledkov kontroly vydal správca dane rozhodnutie č.
724/230/56802/08/Poll zo dňa 03.11.2008, ktorým znížil žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie

obdobie marec 2006 o sumu 7.327.135,- Sk a priznal nadmerný odpočet v sume 11.341,- Sk. Proti
uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe ktorého Daňové riaditeľstvo Slovenskej
republikyrozhodnutímč.I/225/15852/2009/991048-rzodňa11.02.2009potvrdilorozhodnutieDaňového
úradu Prešov I. č. 724/230/56802/08/Poll zo dňa 03.11.2008. Žalobca následne napadol rozhodnutie
Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa druhej

hlavy piatej časti O.s.p. Krajský súd v Prešove žalobu zamietol rozsudkom č. k. 3S/17/2009-65 zo dňa
24.11.2009. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Sžf/8/2010 zo dňa 31.05.2011 zrušil
rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/17/2009-65 zo dňa 24.11.2009 a vec mu vrátil na ďalšie
konanie z dôvodu, že krajský súd sa žalobnými námietkami vôbec nezaoberal, do odôvodnenia iba
prevzal a zopakoval závery žalovaného. Na základe uvedeného Krajský súd v Prešove rozsudkom

č. k. 3S/17/2009 - 158 zo dňa 31.01.2012 zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej
republiky č. I/225/15852/2009/991048-r zo dňa 11.02.2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne
žalovaný vydal rozhodnutie č. 1020505/1/1011466/2012 zo dňa 29.05.2012, ktorým potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Prešov I. č. 724/230/56802/08/Poll zo dňa 03.11.2008.

4.4 Žalobca opätovne podal na Krajský súd v Prešove žalobu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia, konkrétne rozhodnutie žalovaného č. 1020505/1/1011466/2012 zo dňa 29.05.2012 v
spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 724/230/56802/08/Poll zo dňa 03.11.2008. Krajský súd
v Prešove rozsudkom č. k. 4S/25/2012 - 38 zo dňa 07.02.2013 zrušil rozhodnutie žalovaného
č. 1020505/1/1011466/2012 zo dňa 29.05.2012 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č.

724/230/56802/08/Poll zo dňa 03.11.2008 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Na základe
podaného opravného prostriedku Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 3Sžf/76/2013
zo dňa 06.11.2013 rozsudok Krajského súdu v Prešove potvrdil, pretože došiel k záveru, že nebola
dodržaná zákonom stanovená lehota na výkon daňovej kontroly.

4.5 Správca dane následne po zrušení rozhodnutia a vrátení celej prejednávanej veci dospel k
názoru, že v predmetnej veci je potrebné vykonať ďalšie konanie. Na základe jeho žiadosti č.
9701401/5/603540/2014/FedV zo dňa 14.02.2014 žalovaný predĺžil listom č. 1100305/1/87482/2014
zo dňa 17.02.2014 lehotu na vydanie rozhodnutia v rámci vyrubovacieho konania o 330 dní. Správca
dane dňa 20.12.2013 začal vyrubovacie konanie a výsledkom bolo rozhodnutie Daňového úradu Prešov

č. 9701401/5/5480606/2014/FedV zo dňa 22.12.2014, ktoré bolo následne potvrdené rozhodnutím
žalovaného č. 1100305/1/215059/2015/5057 zo dňa 25.05.2015.

4.6Odvolacísúdpovažovalzakľúčovéanevyhnutnézaoberaťsavprejednávanejveciopätovnelehotou
na vykonanie daňovej kontroly, keďže dodržanie lehoty na výkon daňovej kontroly je jednou z kľúčových

podmienok na to, aby výkon daňovej kontroly prebehol v súlade s právnymi predpismi. V konaní
vedenom pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Sžf/76/2013 najvyšší súd dospel k
záveru, že v prejednávanej veci nebola dodržaná zákonom stanovená lehota na výkon daňovej kontroly.
Najvyšší súd vtedy poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010-57zo dňa 29.06.2010, ako aj na svoje rozhodnutie sp. zn. 4Sžf/10/2011 zo dňa 31.05.2011 a uviedol, že
daňová kontrola nemôže u daňového subjektu prebiehať po neobmedzenú dobu a predstavuje tlak na
správcu dane, aby vykonával jednotlivé úkony v rámci daňovej kontroly bez zbytočných prieťahov. Avšak

ak je z obsahu spisu zrejmé, že správca dane nevytváral zbytočné prieťahy, prostredníctvom ďalších
úkonov musel odstraňovať jednotlivé nejasnosti, ktoré v rámci kontroly vyšli najavo a daňový subjekt
neposkytoltakérelevantnédôkazy,ktorébypochybnostiodstránili,niejemožnélehotenavýkondaňovej
kontroly priznať takú váhu, ktorá by následne znamenala zmarenie účelu daňovej kontroly, ktorý spočíva
vriadnomzistenídaňovejpovinnosti.Aksapripustí,žebymalprotokolzdaňovejkontrolytrvajúcejdlhšie

ako jeden rok povahu nezákonne použitého dôkazného prostriedku, existujú jednotlivé dôkazy, ktoré
keď boli vykonané v zákonom stanovenej lehote, nemožno považovať za nezákonne získané. Opačný
prípad by bol, ak by bol správca dane pri výkone daňovej kontroly nečinný, nevykonával by jednotlivé
úkony súvisle a bez zbytočných prieťahov.

4.7 Podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave

územných finančných orgánov (účinný ku dňa začatia daňovej kontroly) (ďalej len „zákon č. 511/1992
Zb."), daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom
alebojehozástupcom.Dňomnasledujúcimpodniprerokovaniaprotokolusazačínavyrubovaciekonanie
(§ 44). Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29
ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2).

4.8 Podľa § 15b ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová
kontrola tej istej dane u daňového subjektu za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná,
a) ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním,
b) ak daňový subjekt žiadal o vrátenie dane podľa osobitného zákona,

c) na podnet ministerstva alebo odvolacieho orgánu.

4.9 Podľa § 30a ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane ukončí daňovú kontrolu (§ 15) do šiestich
mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej
vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide

o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného
zákona najviac o dvanásť mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa § 15 ods. 16, príslušným
orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.

4.10 Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje

inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu
alebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové
priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti
podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane; ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje

odpočítanie daňovej straty podľa osobitného predpisu, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí
siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto
daňová strata vykázaná.

4.11 Podľa § 165 ods. 2 daňového poriadku, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred

účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona
Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie
sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.

4.12 Podľa § 165 ods. 5 daňového poriadku, vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a
neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov.

4.13 Po vrátení veci Finančnému riaditeľstvu SR na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR sa v súlade
s citovanými ustanoveniami zákona, procesne postupovalo podľa zákona č. 563/2009 Z. z. (daňový

poriadok).

4.14 Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote
určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deňprerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania
správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento
účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených

dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca
nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto
skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým
subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do
15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného

záznamu.

4.15 Podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po
uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom

daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak ide o daňový
subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí
siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto
daňová strata vykázaná.

4.16 Podľa § 250ja ods. 4 O.s.p., súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom
odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

4.17 Z administratívneho spisu mal odvolací súd za preukázané, že daňová kontrola DPH za obdobie
marec 2006 sa začala dňa 06.06.2006 a bola ukončená prerokovaním protokolu o výsledku kontroly

dňa 31.10.2008. Po zrušení rozhodnutia žalovaného č. 1020505/1/1011466/2012 zo dňa 29.05.2012 v
spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 724/230/56802/08/Poll zo dňa 03.11.2008 a vrátení
veci Daňovému úradu Prešov správca dane postupoval tak, že opätovne začal vyrubovacie konanie,
výsledkom ktorého bolo rozhodnutie č. 9701401/5/5480606/2014/FedV zo dňa 22.12.2014, potvrdené
rozhodnutím žalovaného č. 1100305/1/215059/2015/5057 zo dňa 25.02.2015.

4.18 Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s nedodržaním lehoty na výkon daňovej kontroly
uviedol, že nedodržanie lehoty na výkon daňovej kontroly nevylučuje, aby sa ďalšie konanie vo veci
vykonalo ako vyrubovacie konanie vzhľadom na to, že kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2006 začala zákonným spôsobom a všetky

dôkazy vykonané až do dňa zákonnej lehoty na jej ukončenie boli získané zákonným spôsobom. Postup
správcu dane v čase výkonu predmetnej daňovej kontroly až do dňa zákonnej lehoty na jej ukončenie
bol v súlade so zákonom a dôkazy získané v tomto čase nenesú žiadne znaky nezákonnosti. Žalovaný
teda považoval postup správcu dane po doručení právoplatného rozsudku dňa 20.12.2013 za zákonný
a námietku odvolávajúceho sa za neopodstatnenú.

4.19 Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

4.20 Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví
protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa
nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou
zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo
vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s

protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15
pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam
uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu
daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno

odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa
osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov
nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjektneumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa osobitného predpisu.

4.21 Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote
určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň
prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania
správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento
účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených

dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca
nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto
skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým
subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do
15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného
záznamu.

4.22 Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 314/2015-55 zo dňa 16.12.2015
konštatoval, že „v zákone o správe daní nie je taxatívne uvedený výpočet situácií, kedy správca dane
nie je oprávnený začať daňovú kontrolu. Zo všeobecných zásad a princípov daňového konania, tak ako
boli už uvedené, však vyplýva, že v určitých prípadoch nie je možné daňovú kontrolu vykonať. Jednou

zo zákonných prekážok vykonania daňovej kontroly, ktorá už bola judikatúrou všeobecných súdov, ako
aj ústavného súdu potvrdená, je uplynutie prekluzívnej lehoty pre uskutočnenie daňovej kontroly (sp. zn.
III. ÚS 24/2010). Uplynutím prekluzívnej lehoty končí daňové konanie vo vzťahu ku konkrétnej dani a
zdaňovaciemu obdobiu, čo predstavuje absolútnu prekážku pre uskutočnenie ďalšej daňovej kontroly a
je súčasne prejavením jednej zo základných zásad právneho štátu, a to zásady právnej istoty v daňovom

konaní".

4.23ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvnálezesp.zn.III.ÚS24/2010zodňa29.06.2010konštatoval,že
„ak daňový úrad nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým nielen ustanovenie
§ 30a ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v

daňovom konaní. Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol
povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (a
contrario § 29 ods. 4 prvá veta zákona o správe daní a poplatkov). V prípade, že použitý bol, je celé
daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo
skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole,

je rovnako nezákonné."

4.24 Najvyšší súd SR sa s poukazom na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR s rozhodnutím a
postupom žalovaného v tejto nemôže stotožniť. Podľa odvolacieho súdu, v prípade, že bolo najvyšším
súdom právoplatne rozhodnuté, že v predmetnej veci nebola dodržaná lehota na výkon daňovej kontroly,

nie je v súlade so zákonom zistený postup správcu dane, t.j., aby správca dane po doručení rozsudku
najvyššieho súdu pokračoval vo vyrubovacom konaní a opakovane vykonal nové dokazovanie, v
rozsahu, ktorý mu patrí vykonávať počas daňovej kontroly. Najvyšší súd je názoru, že vo vyrubovacom
konaní možno vykonať len dôkazy, ktoré navrhne vykonať samotný daňovník postupom podľa § 68 ods.
3 daňového poriadku, t.j. tie, ktoré navrhne v lehote stanovenej správcom pri vyjadrení sa k Protokolu

o výsledkoch daňovej kontroly. V žiadnom prípade nie je podľa daňového poriadku možné akceptovať
postup správcu dane z tohto prípadu a to, že v rámci vyrubovacieho konania zopakoval všetky dôkazy
vykonané počas nezákonne vykonanej kontroly s úmyslom docieliť ich zákonnosť. Taký postup správcu
dane nie je v súlade so zákonom, pretože rozhodnutie, ktoré vydal po následnom vyrubovacom konaní,
vychádza aj z protokolu a zo skutočností zistených jednak počas trvania nezákonnej daňovej kontroly

a dokazovania zopakovaného počas vyrubovacieho konania. Avšak nešlo o dôkazy, ktoré by navrhoval
vykonaťžalobca.Odvolacísúdmázato,žedaňovákontrola,privýkonektorejneboladodržanázákonom
stavená lehota je nezákonná, a teda je nepochybné, že v následnom postupe správcu dane nemožno
použiť žiadne dôkazy získané počas trvania nezákonnej kontroly, bez ohľadu na to, či jednotlivé dôkazy
boli uskutočnené v rámci zákonnej lehoty alebo až po jej prekročení. Podľa odvolacieho súdu taktiež

nie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, keď správca dane po vydaní právoplatného
rozsudku najvyššieho súdu konštatujúc v ňom, že nebola dodržaná lehota na výkon daňovej kontroly,
pokračujevkonanítýmspôsobom,ževstúpidovyrubovaciehokonania,vktoromzopakujedokazovanie,
ktoré správca dane môže vykonať podľa zákona v procese daňovej kontroly. Takýto postup správcu daneje v rozpore s princípom právnej istoty. Správca dane môže v takomto prípade mal preskúmať existenciu
zákonných podmienok na prípadnú opätovnú daňovú kontrolu, rešpektujúc príslušné ustanovenia
daňového poriadku a v prípade, že takýto postup daňový poriadok neumožňuje, správca dane by mal

konanie skončiť bez dorubenia dane.

4.25 Vykonanie dokazovania vo vyrubovacom konaní je v takomto prípade možné, ale v rozsahu ktorý
navrhne dotknutý daňovník, keďže aj tu platí zásada prejednávacia a nie vyhľadávacia. Vzhľadom na
uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového

daňového orgánu, sú nezákonné, pretože obe boli vydané na podklade nezákonne uskutočnenej
daňovej kontroly, čo už nemôže zvrátiť ani vykonanie niektorých dôkazov vo vyrubovacom konaní.

4.26 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského
súdu zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100305/1/215059/2015/5057 zo dňa 25.05.2015
ako aj rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 9701401/5/5480606/2014/FedV zo dňa 22.12.2014 ako

nezákonné rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a vady v rozhodovaní, ktorá mala
vplyv a zákonnosť napadnutých rozhodnutí.

4.27 Ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie finančného orgánu v medziach žaloby
nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa

zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 až 221 tohto zákona (§ 250ja ods. 3 O.s.p.).

5.

5.1 O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v
spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal náhradu trov
konania proti žalovanému za celé konanie, t.j. za prvostupňové aj odvolacie konanie, keďže rozsudok
súdu prvého stupňa bol zmenený.

5.2 Úspešnému žalobcovi je priznaná náhrada uplatnených a účelne vynaložených trov konania podľa
§ 246c ods. 1 O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Právny zástupca žalobcu predložil vyčíslenie trov konania
v podanom odvolaní.

5.3 Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby podľa
predloženej špecifikácie a to za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia v roku 2015 vo výške 139,83
€ podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, v znení účinnom v čase vykonania úkonu právnej služby (ďalej len „vyhláška") v
spojení s § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2015 vo

výške 839,- €, režijný paušál 8,39 €, podanie žaloby doručenej súdu dňa 28.07.2015 vo výške 139,83 €
podľa § 11 ods. 4 vyhlášky v spojení s § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu,
ktorý bol v roku 2015 vo výške 839,- €, režijný paušál 8,39 €, účasť na pojednávaní dňa 31.05.2016
vo výške 143,- € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky v spojení s § 13a ods. 1, písm. d/ vyhlášky vo výške 1/6
výpočtového základu, ktorý bol v roku 2016 vo výške 858,- €, režijný paušál 8,58 €, písomné podanie

na súd - odvolanie zo dňa 21.07.2016 vo výške 143,- € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky v spojení s § 13a
ods. 1, písm. c/ vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2016 vo výške 858,- €,
režijný paušál 8,58 €. Celkovo trovy právneho zastúpenia za tieto 4 úkony spolu s režijným paušálom
predstavujú sumu 599,60 €.

5.4 Trovy konania ďalej pozostávajú z náhrady hotových výdavkov, konkrétne z náhrady cestovného
podľa § 15 písm. a/ vyhlášky za cestu na pojednávanie na trase Košice - Prešov - Košice dňa 31.05.2016
vo výške 25,38 € (základná náhrada za 1 km jazdy vo výške 0,099 €, za 90 km jazdy, pri spotrebe
9,6 l/100 km a cene PHM 1,029 €/l) a z náhrady za stratu času podľa § 15 písm. b/ v spojení s § 17
vyhlášky, vo výške 57,20 €, za 4 polhodiny za cestu Košice - Prešov - Košice dňa 31.05.2016 (4 x 1/60

výpočtového základu za rok 2016).5.5 Právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH, a teda svoju odmenu i náhrady hotových výdavkov
navýšil o 20% DPH, čo predstavuje sumu 136,44 €. Celkom trovy právneho zastúpenia sú: 599,60 € +
25,38 € + 57,20 € + 136,44 € = 818,62 €.

5.6 Žalobcovi bola priznaná aj náhrada trov konania za zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu vo
výške 70 € a zaplatený súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 70,- €, spolu vo výške 140,- €.

5.7 Celkom boli priznané žalobcovi na náhradu trovy konania vo výške 140,- € a trovy právneho

zastúpenia vo výške 818,62 €, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu.
6.

6.1 Podľa § 492 ods. 2 zákona Národnej rady SR č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), odvolacie
konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
podľa doterajších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.