Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/190/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416202645
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4416202645.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: G. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q., A. 29X/XX, o zaplatenie 114,04 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 16C/68/2016-91, zo dňa 7. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti a
výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 114,04 eura do
troch dní od právoplatnosti rozsudku a v zostávajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia 28 % úroku ročne
od 14.07.2015 do zaplatenia žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1, 3, § 53 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili
dňa 21.04.2011 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. V zmysle zmluvy
žalobcu zriadil a viedol rastový osobný účet žalovanej ako vyplýva z výpisu účtu od 01.07.2015 do

13.07.2015. Predmetná zmluva je spotrebiteľská, pretože žalobca bol dodávateľom a žalovaná ako
dlžníčkaspotrebiteľom,ktorápriuzatváraníaplnenízmluvynekonalavrámcipredmetusvojejobchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd konštatoval, že zmluva má všetky náležitosti a je platná, nezistil
neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnosť v právach a povinnostiach zmluvných
strán. Žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti nepovoleným prečerpaním finančných prostriedkov
vo výške 56,20 eura a bolo jej oznámené, že výzva je spoplatnená sumou 30,- eur v zmysle sadzobníka
poplatkov. Žalobca 13.05.2015 zaslal list žalovanej a vyzval ju na vyrovnanie nepovoleného prečerpania

do 18.05.2015. Z výpisu z účtu za obdobie od 01.07.2015 do 13.07.2015 mal súd preukázané, že
žalobca 13.07.2015 vykonal bezhotovostný prevod, ktorým žalovanú sumu 114,04 eura previedol na
svojvnútornýpohľadávkovýúčet; naúčtežalovanejzostalnulovýzostatokanáslednedošlokzatvoreniu
účtu. Na základe uvedených skutočností súd konštatoval, že žalovaná porušila zmluvné povinnosti
tým, že došlo k nepovolenému prečerpaniu jej účtu, a preto žalovanú zaviazal na zaplatenie žalovanej
sumy. Žalobu v časti zaplatenia úroku vo výške 28 % ročne zo sumy 114,04 eura od 14.07.2015 zamietol
po prijatí záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno; navyše úrok považoval v rozpore s dobrými

mravmi. Uviedol, že zo zmluvy o spolupráci uzatvorenej medzi stranami sporu a ani zo všeobecných
obchodných podmienok platných od 01.03.2015, pripojených k žalobe uvedený nárok nevyplýva, pričom
zdôraznil, že zmluva bola uzatvorená 21.04.2011.2. Rozsudok v zamietajúcej časti napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý navrhol
rozsudok v tejto časti zmeniť, žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že pokiaľ mal
súd za to, že bol návrh neúplný, mal ho vyzvať v zmysle § 129 ods. 1 CSP na doplnenie podania, teda

mal odstrániť vady konania, čo neučinil, vo veci meritórne rozhodol, či mu odňal možnosť uplatňovať
procesné práva za účelom účinnej ochrany jeho práv. Keďže súd rozhodol o neurčitom návrhu na
začatie konania, odňal možnosť konať pred súdom. K námietke neprimeranosti, resp. rozporu úroku
s dobrými mravmi uviedol, že úrok za používanie prostriedkov nie je sankčným úrokom z omeškania,
ale odplatou za poskytnutie finančných prostriedkov, teda cenou poskytnutého úveru. V zmysle § 53

ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak sú vyjadrené jasne,
určite, zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. V zmysle § 1 ods. 1
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie
prevýšiť dvojnásobok priemernej RPMN podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. V

zmysle § 10 d ods. 1 cit. Nariadenia u záväzkových vzťahov vzniknutých pred 01.06.2014 sa odplata
za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi riadi podľa predpisov účinných do 31.05.2014.
Výšku odplaty je preto potrebné posúdiť v zmysle § 53 ods. 6 OZ v znení k 27.02.2015, teda odplata
nesmie prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných
prostriedkov požadovať. Jej výšku ustanovuje osobitný predpis, ktorý ustanovil, že táto je 30% zo sumy

zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov.

3. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,
362 ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími

dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný
záujem, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový

stav veci a vyvodil z neho správny právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil. Rozsudok vo vyhovujúcej časti odvolaním napadnutý nebol, preto nadobudol
právoplatnosť.

4. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z. z., a ktorý nadobudol účinnosť

dňa 01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky
konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 471 ods. 1 CSP, predbežné opatrenia nariadené predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.

7. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej
zamietajúcej časti vecne správny. Súd prvej inštancie v tejto časti žalobu zamietol z dôvodu neunesenia

dôkazného bremena žalobcom, teda nepreukázania existencie dohody o platení úroku vo výške 28 %
ročne. V sporových konaniach dominuje prejednávací princíp a princíp kontradiktórnosti, ktorého cieľom
je riešiť a rozhodnúť existujúci spor medzi stranami sporu, ktorí stoja proti sebe v postavení žalobcu a
žalovaného. Každý z nich je povinný tvrdiť určité skutočnosti a navrhovať pre ne dôkazy. Miera, akou si
sporové strany splnia svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť predurčuje skutkový záver súdu,

ktorý mu slúži ako základ pre právne posúdenie uplatňovaného nároku.

8. Jednou z ďalších podstatných oblastí, ktoré súvisia s dokazovaním v občianskom súdnom
konaní je otázka následkov nesplnenia povinnosti strany sporu zabezpečiť príslušnými dôkaznýmiprostriedkami preukázanie svojich tvrdení. Strana, ktorá nenavrhla potrebné dôkazy a jeho tvrdenia
preto ostali nepreukázané, musí niesť nepriaznivé dôsledky v podobe rozhodnutia založeného len na
skutkovom stave zistenom na základe ostatných vykonaných dôkazov. V procesnej teórii sa hovorí o

tzv. dôkaznom bremene. Dôkazné bremeno je spojené s dôkaznou povinnosťou. Ak procesná strana
splní svoju dôkaznú povinnosť natoľko, že to vedie k preukázaniu jej tvrdení, uniesla dôkazné bremeno,
ktoré jej v danom spore prináleží.

9. Zmeny procesných pravidiel sporového konania platné od 01. 07. 2016 sa vo výraznej

miere dotkli aj inštitútu dokazovania. V porovnaní s pôvodným režimom OSP dochádza v súvislosti
s novou legislatívou k modernizácii procesu dokazovania, k prehĺbeniu princípu kontradiktórnosti a
k zdôrazneniu procesnej zodpovednosti sporovej strany za vlastnú aktivitu. Vzhľadom na to, že ide
o sporové konanie, dôraz je naďalej kladený na plnohodnotnú realizáciu dispozičnej zásady, pričom
bez návrhu môže súd v spore vykonať dôkaz iba vo výnimočných prípadoch. Z hľadiska dôkaznej
iniciatívy je zásadný § 185 ods. 2 a 3 CSP, v zmysle ktorého súd bez návrhu dôkazy nevykonáva.

Výnimkou sú iba dôkazy vyplývajúce z verejných registrov a zoznamov (ods. 2) a dôkazy vykonané
pri skúmaní procesných podmienok, vykonateľnosti navrhovaného rozhodnutia a pri zisťovaní cudzieho
práva. Osobitne je táto otázka upravená na účely sporov s ochranou slabšej strany, v ktorých môže
súd vykonať dôkaz aj bez návrhu, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 295, § 311 a §
319 CSP). Zo spisu vyplýva, že žalobou podanou dňa 16.02.2016 sa žalobca domáhal zaplatenia

sumy 114,04 eura 28% s úrokom od 14.07.2015 do zaplatenia s odôvodnením, že so žalovanou dňa
21.04.2001 uzatvorili zmluvu č. 9143001001, na základe ktorej jej zriadil a viedol účet. Žalovaná sa
dostala do nepovoleného debetu a na predžalobnú výzvu na úhradu debetu nereagovala. K žalobe
pripojil zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorú uzatvorila Dexia
banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina so žalovanou dňa 21.04.2011, výzvu na vysporiadanie

nepovoleného debetného zostatku z 13.05.2015, výpis z účtu č. 7 za obdobie od 01.07.2015 do
13.07.2015 a Všeobecné obchodné podmienky Prima banky a.s. Slovensko, účinné od 01.03.2015.
Súd vo veci vytýčil pojednávanie dňa 07.02.2017, na ktorom sa žalobca nezúčastnil, svoju neúčasť
písomne ospravedlnil, súhlasil s rozhodnutím vo veci bez jeho účasti, nakoľko všetky relevantné tvrdenia
a dôkazy sú obsiahnuté v žalobe. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým v časti

žalobe vyhovel a v časti príslušenstva žalobu zamietol. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal nárok na zaplatenie úrokov
28 % z priznanej istiny od 14.07.2015. Tento nárok žalobca v žalobe nezdôvodnil a ani z listinných
dôkazov, ktoré k žalobe a v priebehu konania pripojil, tento nárok nevyplýva. Zmluva o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb, uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovanou, obsahuje dohodu o zriadení účtu: Rastový osobný účet, balík Výhoda (bod 1), s denným
limitom 250,- eur (bod 2). Zmluva bola uzatvorená 21.04.2011 a Všeobecné obchodné podmienky,
ktoré žalobca k žalobe pripojil nemôžu byť súčasťou zmluvy, keďže sa jedná o podmienky právneho
predchodcu úverového veriteľa a nevyplýva z nich, že v čase uzatvorenia zmluvy so žalovanou, teda
k 21.04.2011 Všeobecné obchodné podmienky obsahovali dojednanie o povinnosti úverového dlžníka

platiť úrok v žalovanej výške. Keďže žalobca nepreukázal žalobou uplatnený nárok na zaplatenie
úrokov a z hľadiska dôkaznej iniciatívy súd už bez návrhu dôkazy nevykonáva, súd prvej inštancie
správne žalobu pre neunesenie dôkazného bremena zamietol. Keďže dôvodom zamietnutia žaloby bolo
nepreukázanie žalovaného nároku, bolo nadbytočné súdom prvej inštancie posudzovanie primeranosti
úroku v kontexte s dobrými mravmi, a preto ani odvolací súd neposudzoval správnosť týchto záverov

súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalobcu. Námietka žalobcu o povinnosti súdu
prvej inštancie vyzvať ho na odstránenie vád žaloby v zmysle § 129 ods. 1 CSP nie je dôvodná. Zo
žaloby je zrejmé, čoho sa žalobca domáhal, a to zaplatenia istiny s úrokom, preto nebol dôvod na ním
vytýkaný postup súdom prvej inštancie a nebolo mu odňaté právo konať pred súdom. Vo všeobecnosti
pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu

tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú
za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. O naplnenie
tohto odvolacieho dôvodu pôjde aj vtedy, ak hrubé vady v postupe prvostupňového súdu spôsobili,
že účastníkovi bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred súdom. Prvoradou povinnosťou
súdu je totiž zabezpečiť svojou činnosťou výkon spravodlivosti tak, aby nedošlo k jej odopreniu. Súdny

proces musí byť jednou zo záruk zákonnosti, v rámci ktorej musí byť zabezpečená právna istota pri
aplikácii práva súdom, a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych
práv účastníkov konania v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, resp. čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.10. Odvolací súd posudzujúc vec v kontexte vyššie uvedeného výkladu a záverov dospel k vecnej
správnosti preskúmavaného rozhodnutia, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej

zamietajúcej časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej by patrilo právo na náhradu trov odvolacieho
konania, ale nakoľko jej v odvolacom konaní trovy nevznikli, odvolací súd jej nárok na náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa má popri všetkých náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a aj iné podanie dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).