Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoP/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716204781
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716204781.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu vo veci navrhovateľa B. U., nar. XX.XX.XXXX, S.
O. C. A., M.. W. X/XX, právne zastúpeného JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, Spišská Nová
Ves, Štefánikovo nám. 13, osoba, ktorá je povinná platiť výživné (otca, osoby odkázanej na výživu) a B.
U., nar. XX.XX.XXXX (osoba odkázaná na výživu), bytom u matky, H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
XXX v konaní začatom na návrh otca o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Poprad č.k. 15P/143/2016-36 zo dňa 16.11.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad č.k.
15P/204/2015-10 zo dňa 15.12.2015, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom na mal. B. U. tak, že toto
výživné sa zo strany otca B. U. znižuje zo sumy 110,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne počnúc
dňom 01.06.2016, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
matky. V prevyšujúcej časti súd návrh otca zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 62 ods.2, 4 a 5, § 75 ods.1 a § 78 ods.1
a 3 Zákona o rodine.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že porovnávajúc pomery v čase predchádzajúceho konania a v
súčasnosti mal súd preukázané, že na strane otca došlo k zmene pomerov a to v súvislosti s priznaním
invalidného dôchodku. Príjem na jeho strane však nepoklesol v takej výške, aby predstavoval len príjem

z invalidného dôchodku. Otec dieťaťa je zamestnaný aj na polovičný úväzok s príjmom cca 200,- Eur
mesačne. Príjem na strane matky je porovnateľný ako v čase predchádzajúceho konania. Výdavky na
dieťa sú približne tie isté ako v čase, kedy súd zvýšil výživné na dieťa na sumu 110,- eur. Je možné
konštatovať, že pomery na strane otca, matky aj dieťaťa sú porovnateľné ako v čase predchádzajúceho
konania. Avšak súd zobral do úvahy výdavky na strane otca a doplatok na liečbu cca 20,- Eur mesačne
a preto z týchto dôvodov znížil výživné na mal. B. zo sumy 110,- Eur na sumu 100,- Eur mesačne
od 01.06.2016, t.j. počnúc mesiacom nasledujúcom po mesiaci, kedy bol podaný návrh na zníženie

výživného zo strany otca.4. Keďže na strane otca nie sú splnené podmienky na zníženie výživného na minimálnu výšku, ktoré
pôvodne otec žiadal, súd v tejto prevyšujúcej časti návrh otca zamietol a rozhodol tak ako je uvedené
vo výrokovej časti rozsudku.

5. Výrok trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku
(ďalej CMP).

6.Protitomutorozsudkuvčaspodalodvolanieotecatovočiprvémuadruhémuvýroku.Otecpoukázalna

svoju finančnú situáciu a majetkové pomery, o ktorých má za to, že mu neumožňujú prispievať na výživu
B. U. v rozsahu ako je uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie. Pred uznaním poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bol otec dlhodobo práceneschopný a nezamestnaný, čo mu neumožnilo
možnosť tvorby úspor, nakoľko všetky finančné prostriedky, ktoré nadobudol, investoval do liečby a do
uspokojovaniapotriebnevyhnutnýchnaprežitie.Otecjeinvalidnýdôchodca,ktorémuzdôvodudlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu bol priznaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %.

Invalidita mu neumožňuje vykonávať plnohodnotnú zárobkovú činnosť a tak pracuje len na polovičný
úväzok ako obsluha parkoviska Mesta Spišská Nová Ves, kde jeho mesačný príjem cca 200,- Eur
mesačne. Okrem uvedeného príjmu poberá otec aj invalidný dôchodok vo výške 116,40 Eur mesačne.
Žiaden iný príjem otec nemá. Otec nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, býva u svojich rodičov v O. C. A.,
pričom im prispieva na spoločnú domácnosť sumou cca 100,- Eur mesačne. Otec nevlastní ani žiadne

osobné motorové vozidlo. Z dôvodu invalidity sú u otca zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť,
za ktoré platí cca 20,-Eur mesačne. Otcovi pretrváva vyživovacia povinnosť aj voči dospelému synovi,
B. U., ktorý pokračuje v štúdiu na strednej škole. V zmysle rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn.
15P/205/2014 zo dňa 12.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2014 je otec zaviazaný
prispievať aj na výživu svojho druhého syna sumou 120,- Eur mesačne. Návrh na zníženie výživného

otec podával aj voči nemu, konanie zatiaľ nebolo ukončené. Z dôvodu vyššie špecifikovanej objektívnej
nemožnosti otca uhrádzať výživné riadne a včas v súdom stanovenej výške (110,- Eur + 120,- Eur) bol
voči otcovi matkou podaný aj návrh na vykonanie exekúcie. Otcovi je exekútorom zrážaná zo mzdy suma
90,- Eur mesačne. Otec sa aj v tejto svojej veľmi ťažkej finančnej situácií snaží hradiť výživné na svoje
deti, avšak v žiadnom prípade nedokáže uhrádzať výživné v súdom stanovenej výške. Takto súdom

stanovené výživné hradí za pomoci príbuzných, resp. zasiela k rukám matky finančné prostriedky na
obe deti len v takej výške, aká je momentálne v jeho možnostiach (výživné vo výške 40,- Eur mesačne
na každé dieťa, teda spolu 80,- Eur). Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy pri
posudzovaní majetkových a finančných pomerov otca. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil skutkový
stav podľa zákonných ustanovení o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, pretože riadne nevyhodnotil

schopnosti, možností a majetkové pomery otca. Otcovi tak no úhrade uvedených súm reálne neostáva
nič na uspokojovanie vlastných nevyhnutných potrieb. Opakovane otec žiada, aby odvolací súd vzal
jeho finančnú situáciu a majetkové pomery do úvahy, bol nestranný a neopieral svoje rozhodnutie len o
pravdivosť tvrdení matky maloletého. Súdom určená výška výživného je pre otca neprimerane vysoká.
Otec má za to, že na strane otca sú splnené podmienky na zníženie výživného. Preto navrhol rozsudok

zmeniť a návrhu na zníženie výživného rozhodnúť v zmysle pôvodného návrhu.

7. K odvolaniu otca sa vyjadril opatrovník pôvodne maloletého, teraz už plnoletého B.. Uviedol, že
zníženie výživného nie je v jeho záujme. Zníženie na sumu 100,- Eur považuje za konečné, nakoľko
potreby Matúša sú vyššie ako je stanovené výživné. Otec sa na výchove syna dlhodobo nepodieľal,

všetky náklady súvisiace s jeho výchovou, starostlivosťou a štúdiom znáša matka zo svojho príjmu a z
výživného, ktoré však otec nehradí pravidelne. Výživné matka vymáha cestou exekútora. Výdavky majú
stúpajúci charakter. Preto navrhol rozsudok potvrdiť.

8.Kodvolaniuotcasavyjadrilaajmatka,ktorápovažujezanajnižšiusumuzamesiac100,-Eurmesačne,

a preto s tým súhlasí. Nesúhlasí s tým, aby odvolacím súdom bolo rozhodnuté inak. Jej výdavky v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie spojené ešte s maloletým, teraz už plnoletým B. predstavujú internet
12,- Eur, kredit na mobil 10,- Eur, školská strava 20,- Eur, tričká počas školského roka 20,-Eur, rovnošata
50,- Eur, topánky 20,- Eur, pracovné zošity 20,- Eur, exkurzie 20,- Eur. B. dňa 15.03.2017, kedy bolo
doručené vyjadrenie navštevoval 2.ročník Hotelovej akadémie v Spišskej Novej Vsi.

9. K vyjadreniam matky a pôvodného kolízneho opatrovníka sa znova vyjadril otec B. U., ktorý uviedol,
že súdom určená výška výživného je pre otca neprimerane vysoká. Otec nemá odkiaľ vziať peniaze na
platenie výživného. Sám má závažné zdravotné ťažkosti, ktoré mu neumožňujú zarobiť viac. Odvolanímnapadnuté rozhodnutie len ďalej neprimerane prehlbuje jeho ťažkú životnú situáciu, v ktorej sa nie z
vlastnej vôle ocitol. Dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Pri rozhodovaní o
rozsahu vyživovacej povinnosti je potrebné vychádzať aj zo zásady úmernosti životnej úrovne dieťaťa

a životnej úrovne rodičov. Štandard otca je preukázateľne nízky.

10. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods.1
Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.§ 389 a nasl. C.s.p. v spojení s ust.§ 65 a §
66 CMP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 12.10.2017 a zistil,
že odvolanie otca B. U. nie je dôvodné.

11. Odvolací súd má za to, že súd v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav a zo

zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k
odvolacím námietkam otca uvádza.

12. Podľa ust.§ 1 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávaní a rozhodujú veci ustanovené v tomto
zákone.

13.Podľaust.§2ods.1CMP,nakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Vychádzajúc z ust.§ 156 CMP účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú
navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

15. Podľa ust. § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa

zmenia pomery.

16. Podľa ust.§ 395 ods.1, 2 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predňomnadobudnutiajehoúčinnosti(návrhbolpodanýdňa25.05.2016,tedapredúčinnosťouzákona).
Právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákonazostávajú

zachované.

17. Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

19. Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,

ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.22. Podľa ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

23. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k.
15P/204/2015-10 zo dňa 15.12.2015 bolo zvýšené výživné zo strany otca na mal. B. na 110,- Eur
mesačne. V čase predchádzajúceho rozhodnutia otca poberal nemocenské dávky vo výške 220,- Eur
-230,- Eur mesačne a matka dosahovala zárobok cca 460,- Eur mesačne. Maloletý začal navštevovať
1.ročník Hotelovej akadémie. Zo správy zo Sociálnej poisťovne vyplýva, že invalidný dôchodok otca

predstavuje sumu 116,40 Eur mesačne. Okrem toho otec je zamestnaný na polovičný pracovný úväzok
v Meste Spišská Nová Ves, kde dosahuje príjem cca 200,- Eur mesačne. Otcovi trvá vyživovacia
povinnosť aj voči staršiemu dospelému synovi, avšak tento stále študuje na strednej škole. Matka mal.
dieťaťa pracuje vo Falke Slovakia s.r.o. Svit s príjmom cca 450,- - 500,- Eur mesačne. Maloletý v
súčasnosti navštevuje 2.ročník Hotelovej akadémie Spišská Nová Ves. V rámci mimoškolskej činnosti
hráva hokej, s čím sú čiastočne zvýšené výdavky na tréningy. V priebehu odvolacieho konania dosiahol

B. U. plnoletosť.

24. Nová úprava vyživovacej povinnosti povinného rodiča je opodstatnená len vtedy, ak má súd
jednoznačne v konaní preukázané, že pomery povinného i oprávneného sa zmenili do takej miery,
že predchádzajúce rozhodnutie o výživnom už nezodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného

rodiča a odôvodneným potrebám nezaopatreného dieťaťa. Ak však od poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti rodičov voči deťom uplynula dlhšia doba, už táto skutočnosť je sama o sebe relevantným
dôvodom opodstatňujúcim novú úpravu výšky príspevku povinného rodiča na výživu nezaopatreného
dieťaťa, pretože vývoj životných nákladov, ako aj miera odôvodnených potrieb dieťaťa v časovom
horizonte niekoľkých rokov má nesporne stúpajúcu tendenciu, ktorú je súd povinný zohľadniť. Odvolací

súd k uvedenému poznamenáva, že táto časová okolnosť sa na dané konanie nevzťahuje, pretože od
právoplatnosti posledného rozhodnutia o výživnom pre vtedy mal. B., teraz už plnoletého, do podania
návrhu na zníženie určeného výživného uplynuli len tri mesiace. Rozsudok, ktorým bola schválená
rodičovská dohoda o zvýšenie výživného pre B. zo sumy 90,- Eur na sumu 110,- Eur mesačne počnúc
dňom 01.12.2015 totiž nadobudol právoplatnosť dňa 01.02.2016, pričom otec v čase, keď uzatvoril

rodičovskú dohodu, teda dňa 15.12.2015 bol dlhodobo práceneschopný. Do augusta 2015 poberal
nemocenské dávky vo výške 220,- až 230,- Eur. Od septembra 2015 bol bez akéhokoľvek príjmu. Matka
poberala náhradné výživné. Aj napriek tomu otec uzatvoril rodičovskú dohodu. Následne o tri mesiace
na to dňa 25.05.2016 podal otec návrh na zníženie výživného, pričom v návrhu uvádza predchádzajúci
rozsudok a to č.k. 15P/205/2014-19 zo dňa 12.11.2014.

25. Súd prvej inštancie riadne vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení s tým, že dôsledne
skúmal podmienku pretrvávania odkázanosti dospelého dieťaťa na výživu od povinného rodiča, keď
zistil, že B. stále študuje na strednej škole, teda sa naďalej pripravuje na budúci výkon povolania
štúdiom v riadnej dennej forme. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že otcovi sa

nepodarilo preukázať takú zásadnú zmenu pomerov na jeho strane, ktorá by odôvodňovala vyššie
zníženie výživného ako to urobil súd prvej inštancie, teda zo sumy 110,- Eur mesačne na sumu 100,-
Eur mesačne počňúc dňom 01.06.2016. Pomery na strane otca sa zmenili v súvislosti s priznaním
invalidného dôchodku. Jeho príjem však, tak ako správne uvádza súd prvej inštancie, nepoklesol v takej
výške, aby predstavoval len príjem z invalidného dôchodku. Otec dieťaťa je zamestnaný aj na polovičný

úväzok s príjmom cca 200,- Eur mesačne. Príjem matky je porovnateľný ako v čase predchádzajúceho
konania. Výdavky na dieťa sú približne tie isté ako v čase, keď súd prvej inštancie zvýšil výživné. Súd
prvej inštancie zohľadnil a zobral do úvahy výdavky na strane otca a to doplatok na liečbu cca 20,- Eur
mesačne a tým odôvodnil zníženie výživného.

26. Súd prvej inštancie správne rozhodol. Preto odvolací súd rozsudok podľa ust.§ 387 ods.1 a 2 C.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§
52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.