Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/288/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215217995
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215217995.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu

Mgr. Renáty Gavalcovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska
kancelária, Bratislava, proti žalovanému: F. A., nar. XX. J. XXXX, bytom Z. Y. XXXX/XX, B., o zaplatenie
828,69 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
č. k. 16C/519/2015-34 zo dňa 14. júna 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania m e n í tak, že žalovaný
nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu o zaplatenie 828,69 eura s 8,75% ročným
úrokom z omeškania od 03.11.2012 zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 - ďalej aj OZ,
§ 101, § 103, § 53 ods. 9, § 565, § 11) a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP.

1.1. Svoje rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že pôvodný žalobca Consumer Finance Holding, a.s.,
sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 828,69 eura s príslušenstvom. Argumentoval,
že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaný podpísali dňa 19.05.2012 listinu označenú
ako zmluvu o pôžičke, predmetom financovania je čierna technika, kúpna cena v sume 987,- eur,
akontácia 369,98 eura, celková suma pôžičky 863,28 eura, mesačná splátka 35,97 eura, počet splátok
24, úroková sadzba 42,87%, konečná splatnosť 5/2014. Súčasťou zmluvy sú i všeobecné obchodné
podmienky platné od 15.07.2010. Pôžička bola žalovanému riadne poskytnutá, tento vrátil spoločnosti

len akontáciu 369,98 eura, žiadne ďalšie platby nevykonal. Pôvodný veriteľ listom zo dňa 25.10.2012
vyzval žalovaného na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo v sume 877,68 eura, ktorý list
žalovaný prevzal 30.10.2012. V dôsledku neplnenia povinností žalovaného žalobca úver zosplatnil,
no žalovaný dlh neuhradil. Počas konania došlo k zmene na strane žalobcu v dôsledku postúpenia
pohľadávky na aktuálneho žalobcu, na základe čoho súd pripustil zmenu účastníkov.
1.2. Zmluva o pôžičke sa spravuje Občianskym zákonníkom, na základe nej bol dlžník povinný splácať
pôžičku v dohodnutých splátkach s úrokmi. Žalobca však žiada splatenie celého zostatku istiny úveru

naraz s úrokom z omeškania od 03.11.2012 a tvrdí, že došlo k zosplatneniu celého úveru. V zmysle
ods. 12.2. všeobecných obchodných podmienok bol veriteľ oprávnený vypovedať zmluvu kedykoľvek,
k jej zániku však dochádza v zmysle odseku 12.1., teda úplným splatením. Z takto formulovaného
ustanovenia je teda zrejmé, že jeho cieľom nie je výpoveď zmluvy v pravom zmysle slova (§ 582 OZ),ale len privodenie okamžitej splatnosti všetkých splátok, pričom samotná zmluva zanikne až splnením
dlžníkovho dlhu. Podľa názoru súdu prvej inštancie citované ustanovenie predstavuje vlastne dohodu
obdobnú tej, ktorú predpokladá § 565 OZ. Veriteľ môže kedykoľvek a bez akéhokoľvek zmluvného

dôvodu žiadať splatenie celého dlhu počas trvania zmluvného vzťahu. Podobnosť s ustanovením § 565
OZ a tým aj podobné posudzovanie právnych dôsledkov takejto dohody, má význam aj z hľadiska § 53
ods. 9 OZ, ktoré ustanovenie viaže využitie práva podľa § 565 OZ na určité obmedzujúce podmienky.
Cieľom týchto obmedzení je pritom ochrana spotrebiteľa pred okamžitými nepriaznivými následkami
omeškania s platením. Takémuto ochrannému účelu by odporovalo, ak by veriteľ mohol dohodou podľa §

565 OZ nahradiť právom kedykoľvek a bezdôvodne zmluvu vypovedať. Takáto výpoveď by totiž privodila
presne tie následky, ktoré privodí uplatnenie práva podľa § 565 OZ a ktorým má §
53 ods. 9 OZ zabrániť. Teleologický výklad § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ
potom vyžaduje, aby aj dohoda v spotrebiteľskej zmluve, podľa ktorej môže veriteľ kedykoľvek privodiť
okamžitú splatnosť splátok spotrebiteľského úveru (pôžičky) podlieha rovnakým obmedzeniam (§ 53
ods. 9 OZ) ako dohoda v § 565 OZ. K odseku 12.2 všeobecných obchodných podmienok uviedol, že

tak z prerokovanej veci, ako aj z iných obdobných vecí vyplýva, že veriteľ ho využíva na to, aby žiadal
od dlžníka okamžité splatenie pôžičky práve pri omeškaní so splátkami. Takýto postup dokazuje, že
vôľa veriteľa pri vypracovávaní všeobecných obchodných podmienok smerovala práve k tomu, aby bolo
umožnené okamžité zosplatnenie omeškaných úverov. Toto ustanovenie treba vykladať podľa § 35 ods.
2 OZ predovšetkým ako dohodu o možnosti žiadať splatenie všetkých splátok kedykoľvek, ale najmä v

prípade omeškania s plnením splátok, teda najmä v prípadoch upravených v § 565 OZ. S ustanovením
§ 565 OZ je spojená i osobitná úprava premlčania v zmysle § 101 OZ, ktorá je trojročná a pri jednotlivých
splátkach plynie odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplatenie niektorej zo splátok stane zročný
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčanie celého
zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 OZ, ale na okamih splatnosti tej splátky,

kvôli ktorej sa toto právo využíva. Podľa názoru súdu však tieto následky musia platiť aj pre takú dohodu,
ktorá je obsiahnutá v odseku 12.2 všeobecných obchodných podmienok. Ak totiž táto dohoda umožňuje
veriteľovi kedykoľvek zosplatniť celý úver, potom sa musia rovnako aplikovať ustanovenia chrániace
dlžníka pred možnou snahou veriteľa predlžovať premlčaciu dobu otáľaním s výkonom tohto práva. Iný
výklad nezodpovedá účelu vyjadrenému v § 103 OZ.

1.3. Žalovaný ako prvú nezaplatil splátku splatnú 20.06.2012, ani žiadnu ďalšiu splátku. Splátka za jún
2012 je teda prvou splátkou, kvôli ktorej mohlo dôjsť k zosplatneniu úveru. V predmetnej veci pôvodný
veriteľ dlh zosplatnil listom zo dňa 25.10.2012, doručeným žalovanému dňa 30.10.2012. K zosplatneniu
mohlo dôjsť so splátkou splatnou 20.06. alebo 20.07.2012, keďže od ich splatnosti do 25.10.2012
uplynuli viac ako tri mesiace. V zmysle § 103 OZ však premlčacia doba celého zosplatneného dlhu

plynie nie od okamihu doručenia oznámenia, alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti
nesplatenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Ak teda išlo o splátku
splatnú 20.06. alebo 20.07.2012, tu začala plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu
žalovaného. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu tak uplynula najneskôr 20.6. alebo
20.07.2015. Následná zmena v osobe veriteľa nemala vplyv na plynutie premlčacej doby (§ 111 OZ).

Na tento záver nemá nijaký vplyv to, že § 53 ods. 9 OZ umožňuje uplatniť právo podľa § 565
OZ až po trojmesačnom omeškaní. V tejto časti je toto ustanovenie lex specialis k § 565 druhej vete
OZ, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri pôžičke
splácanej mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, za ten čas
sa stanú splatné najmenej ďalšie dve splátky. V takomto prípade by veriteľ z takejto spotrebiteľskej

zmluvy nemohol nikdy uplatniť právo podľa § 565 OZ, čo je v rozpore s § 565 OZ, ktorý jasne hovorí,
že toto právo uplatniť môže. Teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť toto právo po
uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom
boli zročné ďalšie splátky. To však nemá vplyv na plynutie premlčania. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ
nenovelizovalo ustanovenie § 103 OZ, preto aj v prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia

doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada, nie od okamihu
výzvy predčasného splatenia. Preto od zročnosti tejto omeškanej splátky plynie premlčacia doba v
zmysle § 103 OZ. Premlčacia doba na splatenie zvyšku dlhu veriteľa zo zmluvy z 09.05.2012 uplynula
najneskôr 20.07.2015 a žaloba bola podaná až 14.10.2015, takže bola podaná po uplynutí premlčacej
doby celej pôžičky, ako aj zodpovedajúcich úrokov z omeškania. V prerokovanej veci súd neskúmal,

či boli naplnené všetky predpoklady § 53 ods. 9 OZ na zosplatnenie dlhu. Jeho cieľom je chrániť
spotrebiteľa, nie veriteľa. Preto nemôže mať nedodržanie podmienok uplatnenia tohto ustanovenia za
následok absolútnu neplatnosť zosplatnenia, na ktorú by nemal súd hľadieť z úradnej povinnosti, ale len
nanámietkudlžníka,ženenastalasplatnosťjehozáväzku.Opačnýpostupbytotižparadoxnefavorizovalveriteľa, keďže neplatnosť zosplatnenia by mala vlastne za následok, že dlh by bol splatný podľa
pôvodne dohodnutých splátok, ktoré by sa však premlčiavali odo dňa svojej zročnosti. Preto porušenie §
53 ods. 9 OZ treba posudzovať tak, že bolo na prospech spotrebiteľovi. O trovách konania súd rozhodol

podľa § 142 ods. 1 OSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Nesúhlasil s postupom súdu
prvej inštancie, ktorý posudzoval premlčanie od splatnosti splátky, s ktorou sa žalovaný dostal prvýkrát
do omeškania a uzavrel, že celá pohľadávka je premlčaná, čo nemá oporu v zákone. Z § 565 OZ

je nesporné, že pri plnení v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie celého dlhu len do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Ak veriteľ svoje právo nevyužije, plynie premlčacia doba
pre každú splátku samostatne. V zmysle záverov súdu veriteľ mohol uplatniť svoje právo zosplatniť
pohľadávku podľa § 565 najneskôr do splatnosti najbližšej splátky. No pri rešpektovaní § 53 ods. 9 OZ
právny predchodca žalobcu nemohol účinne zosplatniť úver, nakoľko toto právo mu zaniklo splatnosťou
najbližšej splátky. Inak povedané, po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zosplatnením splátky, pre

ktorú chcel veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, by týmto právom už po dobu dvoch mesiacov
nedisponoval. Prihliadnuc k uvedenému žalobca zastáva názor, že v zmysle vyššie uvedeného nebolo
možné dôjsť k účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, žalovaný nestratil výhodu splátok
a premlčacia doba všetkých splátok potom v zmysle § 103 OZ plynula odo dňa zročnosti jednotlivých
splátok. Na základe toho sa žalobca domáhal zmeny rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP

tak, aby žalobcovi bola priznaná istina spolu s náhradou trov konania a trov právneho zastúpenia.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu bližšie písomne nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase

podania odvolania, ďalej len OSP, akt. § 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, akt.§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt. 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt § 127 a § 363

CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.2 písm. d/ a f/ OSP, akt.
365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, predtým § 212 ods. 1 OSP), s prihliadnutím ex offo
na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dôvodné v zmysle § 387 ods. 1, 2
CSP ako vecne správny potvrdiť. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0,
t.j. jednohlasne (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj
CSP), ktorým bol zrušený predchádzajúci procesný predpis o konaní pred súdom - Občiansky súdny
poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci
po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa

ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže rozhodnutie v tejto veci bolo vydané ešte pred 1. júlom
2016, podmienky prípustnosti odvolania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v
čase jeho vydania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, že
podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež
zo základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného
práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 CSP), a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem

vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP).6. Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 219 ods. 2 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak,
že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie odvolacieho pojednávania nevyžaduje dôležitý verejný záujem (§ 385 CSP).

7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj

dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o

preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, keď prvoinštančný súd
v dostatočnom rozsahu vykonal potrebné dokazovanie a vykonané dôkazy správne jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach vyhodnotil a následne dospel k správnym skutkovým zisteniam.

11. V odvolaní odvolateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej

inštancie zisteného stavu veci alebo jeho právneho hodnotenia. Ani takými, o ktorých by súd prvej
inštancie pri svojom rozhodovaní nemal vedomosť, alebo ktoré by nebol uvážil. Z konania pred súdom
prvej inštancie, resp. i pred odvolacím súdom iný, než napadnutým rozhodnutím vyslovený právny záver
nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci
a priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa. Odvolací súd preto ustálil vecnú správnosť napadnutého

rozhodnutia.

12. Pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozhodnutia. K zvýrazneniu správnosti záverov prvostupňového súdu sa žiada dodať už

iba nasledovné:

13. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 16C/519/2015
je nárok žalobcu na zaplatenie splátok zosplatneného úveru v sume 828,69 eura s príslušenstvom. Súd
prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, keďže prihliadol na premlčanie uplatneného nároku. Žalobca

sa v odvolacom konaní domáha zmeny rozsudku súdu prvej inštancie a uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobcovi 828,69 eura s príslušenstvom. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej
inštancie postupoval správne, pokiaľ pre premlčanie nároku žalobcu žalobu zamietol.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodný veriteľ uzavrel so žalovaným dňa 09.05.2012 zmluvu o pôžičke,

na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá suma pôžičky 863,28 eura s akontáciou 369,98 eura a
žalovanýsazaviazalsplácaťuvedenýdlhv24splátkachpo35,97eurasročnouúrokovousadzbou42,87
%, s RPMN 42,87%, priemernou RPMN 45,23%, s termínom konečnej splatnosti 5/2014. Žalovaný
uhradil akontáciu 09.05.2012 v sume 369,98 eura, ďalšie úhrady splátok nevykonal.

15. Listom zo dňa 25.10.2012 žalobca zaslal žalovanému výzvu na okamžitú úhradu všetkých splátok
jednorazovo(vsúladesovšeobecnýmiobchodnýmipodmienkamizmluvy).Celkovúistinuvsume877,68
eura žiadal uhradiť obratom do troch dní s tým, že inak bude pohľadávka vymáhaná.

16.Súdprvejinštanciežalobužalobcuzamietolpreto, žetátojepremlčanáapoukázaltunaustanovenie

§ 53 ods. 9, § 103 a § 565 OZ. Z uvedeného vyvodil, že celý dlh sa stal splatný 20.06. 2012, resp.
20.07.2012 a ak žaloba bola podaná dňa 14.10.2015, bola podaná oneskorene.17. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že pri rešpektovaní §§ 565, 53 ods. 9 OZ právny predchodca
žalobcu nemohol účinne zosplatniť úver, nakoľko toto právo mu zaniklo splatnosťou najbližšej splátky.
Po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zosplatnením splátky, pre ktorú chcel veriteľ vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť úveru, by týmto právom už po dobu dvoch mesiacov nedisponoval. Preto v zmysle
vyššie uvedeného nebolo možné dôjsť k účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, žalovaný
nestratil výhodu splátok a premlčacia doba všetkých splátok potom v zmysle § 103 OZ plynula odo dňa
zročnosti jednotlivých splátok. Odvolací súd sa s touto jeho argumentáciou nestotožňuje.

18. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

19. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené

inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

21. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

22. Plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník
povinný uhradiť každú splátku k dohodnutému termínu. Veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len
splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov alebo na základe
rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z
nichtrojročnápremlčaciadobaplyniesamostatne.Splatnosťjednotlivýchsplátokneovplyvňujesplatnosť

celého dlhu. Premlčanie sa v zmysle § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka viaže na jednotlivé splátky
a nie na celý dlh.

23. Predčasnú splatnosť peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok stanovených v § 53 ods. 9 v
spojení s § 565 Občianskeho zákonníka vyvolať jednostranným právnym úkonom.

24. Ak toto právo nevyužije, celý dlh sa bude premlčiavať odo dňa zročnosti jednotlivých splátok. Situácia
sa zmení, ak veriteľ účinne uplatní zaplatenie celej pohľadávky naraz.

25. V ustanovení § 103 OZ, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 101 OZ špeciálne, je

počiatok premlčania upravený odlišne od všeobecného. Podľa vety prvej ak bolo dohodnuté plnenie v
splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, neplynie teda odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 OZ). Podľa vety druhej v prípade tzv. zosplatnenia
dlhu len pre v budúcnosti majúce byť splatné splátky, premlčacia lehota začne plynúť odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky (§103 OZ), avšak tej, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva podľa § 565 OZ. Preto

premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 OZ veriteľom, ale
na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva, čo je v prejednávanej veci kľúčové.

26. Ak teda veriteľ právo na zosplatnenie v budúcnosti splatného dlhu nevyužije, jednotlivé splátky
sa premlčujú samostatne odo dňa splatnosti každej z nich až do ich zaplatenia; ak účinne uplatní

zosplatnenie celého dlhu, pre zvyšok dlhu, ktorý mal byť pôvodne zaplatený v splátkach, začína
plynúť premlčacia lehota od splatnosti tej nesplnenej splátky, v dôsledku ktorej k uplatneniu predčasnej
splatnosti dlhu došlo.

27. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ modifikuje § 565 OZ vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Podľa

neho je strata výhody splátok podmienená splnením, že musí ísť o a) spotrebiteľskú zmluvu, b) strata
výhody splátok nenastáva automaticky pre nesplnenie niektorej splátky, ale až po uplatnení práva
veriteľa; veriteľ môže toto právo uplatniť najskôr až po uplynutí lehoty 3 mesiacov od omeškania dlžníka
so zaplatením splátky, c) veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatneniepráva na zaplatenie celej pohľadávky. Obsahom upozornenia dlžníka je, že veriteľ si uplatňuje právo na
jednorazové zaplatenej celej pohľadávky naraz.

28. Zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ spresňuje podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv v
splátkach. Podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565, t.j. žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní.

29. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ dopadá na posledná veta v § 565 tak, že upravuje, odkedy môže
dodávateľ toto právo uplatniť a súčasne pri spotrebiteľských zmluvách vylučuje aplikáciu poslednej vety
§565OZ.Toznamená,žedodávateľmôžežiadaťozaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorej
splátky, ak sú splnené podmienky uvedené v § 53 ods. 9.

30. Žalobca zaslal žalovanému predmetnú výzvu z 25.10.2012. Poukazuje sa v nej na to, že žalovaný bol
veriteľom upozornený na jeho povinnosti a bola mu poskytnutá posledná možnosť mesačného splácania
pohľadávky, avšak žalovaný splátky neuhradil a preto ho veriteľ vyzval jednorazovo v súlade so
všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy k okamžitej úhrade všetkých splátok. Veriteľ teda žiada
úhradu celkovej istiny v sume 877,68 eura pod hrozbou vymáhania tejto pohľadávky spolu s úrokmi,

poplatkami a trovami. Uvedené skutočnosti v konaní neboli sporné a ani žalobcom spochybňované.

31. Veriteľ právo okamžitej úhrady celého dlhu odvodil od splatnosti splátky 20.06.2012 alternatívne
20.07.2012. List veriteľa z 25.10.2012, doručený žalovanému dňa 30.10.2012 znamenal, že žalobcovi
začala premlčacia doba plynúť 20.06.2012, alternatívne 20.07.2012, keďže zročnosť pohľadávky už

nastala, t.j. splátky 6, 7 (aj 8, 9, 10) sú splatné a nezaplatenie splátky 20.07.2012 spôsobilo zročnosť
celého dlhu najneskôr dňa 20.07.2012.

32. Vyhlásenie veriteľa o predčasnej splatnosti dlhu je jednostrannou zmenou zmluvných podmienok,
ktorá, ako vyplýva z poslednej judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok vo veci C-92/11, RWE Vertrieb

AG vs. Verbrauchen Zentrale Nordrhein - Westfalen a ďalšie) má byť nevyhnutne odôvodnená.

33. Argumentácia obsiahnutá v odvolaní žalobcu (že nedošlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti dlhu,
pretožepouplynutíjednéhomesiacaodzročnostisplátky užveriteľtýmtoprávomnedisponoval-poukaz
na § 565 OZ), nebola spôsobilá privodiť mu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, keďže ju odvolací súd

vyhodnotil ako nedôvodnú. V danej veci ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy a potom aplikáciu § 565
OZ bolo potrebné uskutočniť v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 OZ.

34. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožnilo vykonať právo zosplatnenia až po
trojmesačnom omeškaní so splatením príslušnej splátky a k zosplatneniu tu došlo v dôsledku omeškania

so splátkou splatnou najneskôr 20. júla 2012, keďže od jej splatnosti do 25. októbra 2012 uplynuli viac
ako tri mesiace (list veriteľa z 25. októbra 2012).

35. Citované ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať nielen z
hľadiska jazykového výkladu (vychádzajúc najmä z analýzy použitých slov, ich pôvodu, gramatických

foriem, z významu slov) ale i logického (zohľadniac význam normy pomocou logických metód) i
systematického (z hľadiska významu právnej normy z aspektu jej miesta v platnom právnom systéme
- príslušnosti normy k určitému druhu právnych noriem a jej vzťahu k iným právnym normám).
Systematický výklad vychádza pritom zo zásady, že je neprípustné vykladať len jednotlivú normu
osamotene, keďže by išlo o umelú izoláciu, teda zmysel zákonného ustanovenia sa nedá určiť z

jednotlivých jeho ustanovení od seba izolovaných, ale len z ich súvislostí s ostatnými. Preto izolovaný
výklad zákona vykonaný žalobcom v jeho odvolaní neobstojí.

36. Žalobca žalobu podal na súd až dňa 14. októbra 2015, pričom aby svoje právo uplatnil na súde
včas, bolo potrebné aby ju podal najneskôr 20. júla 2015. Pretože žalobca podal žalobu po uplynutí

premlčacej doby, postup súdu prvej inštancie, ktorý jeho žalobu pre premlčanie nároku zamietol, treba
považovať za vecne správny a preto odvolací súd toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil (§ 387
ods. 1, 2 CSP).37. Podľa § 142 ods. 1 OSP (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

38. Podľa § 151 ods. 1 OSP (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) o povinnosti nahradiť
trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník,
ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch
pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

39. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal,
i keď bola jeho žaloba zamietnutá, teda rozhodol spôsobom nesúladným s ustanovením § 142 ods.
1, 151 ods. 1 OSP (aktuálne § 255 ods. 1 CSP). V konaní pred súdom prvej inštancie bol úspešným
účastníkom žalovaný, avšak nepodal návrh na ich priznanie, preto bol súd prvej inštancie povinný
rozhodnúť o trovách konania strán sporu tak, že tomuto úspešnému účastníkovi ich neprizná. Keďže

súd prvej inštancie takto nepostupoval, bolo potrebné v odvolacom konaní v zmysle § 388 CSP jeho
rozhodnutie zmeniť a žalovanému nepriznať nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

40. V odvolacom konaní bol úspešným účastníkom konania žalovaný, keďže odvolaniu žalobcu nebolo
vyhovené.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal právo na
náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci

(žalovaný), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech
nemala (žalobca). Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodnepodľa§262ods.2CSPsúdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtorozsudku,atosamostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).