Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Sp/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200182
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016200182.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľa: F. F.,

bytom A. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. 41984-5/2015-BA zo dňa 16. 11. 2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 16. novembra 2015 č. 419 84-5/2015-BA.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím zo dňa 16. 11. 2015 č. 41984-5/2015-BA odporkyňa podľa § 88 zák. č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodla o tom, že navrhovateľ, ktorý utrpel
poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 17. 10. 1991, nemá nárok na úrazovú rentu.

2. V odôvodnení rozhodnutia špecifikovala podklady, z ktorých vychádzala pri posudzovaní nároku
navrhovateľa na úrazovú rentu a s ktorými bol navrhovateľ pred vydaním rozhodnutia oboznámený.
Uviedla, že podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne pobočka Košice zo dňa 28. 10. 2015, ktorá
tvorí neoddeliteľnú prílohu rozhodnutia, poškodený, ktorý si uplatnil nárok na úrazovú rentu žiadosťou
doručenouSociálnejpoisťovnipobočkaKošicedňa24.03.2015,vdôsledkupracovnéhoúrazuzodňazo
dňa 17. 10. 1991 má pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 10 %, v dôsledku čoho nespĺňa podmienku

nároku na úrazovú rentu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Konštatovala, že poškodený
má ukončené SOU železničné v Košiciach. Od 01. 03. 1988 pracoval ako zvárač elektrickým oblúkom
u zamestnávateľa Československé štátne dráhy, Traťová dištancia, Košice. Poškodený mal osem
hodinový pracovný čas, zváračské práce vykonával nepretržite s výnimkou obedovej prestávky, prácu
vykonával vonku na trati, zváral vodivé prepojky a pálil koľajnice. Od apríla 1992 bol preradený na výkon
profesie strážnik, nemal vyplácanú stratu na zárobku. Od 01. 08. 2002 doteraz pracuje u zamestnávateľa
Železnice Slovenskej republiky Účelové stredisko, Bratislava, ako ochrana majetku. Poškodený dňa

17. 10. 1991 utrpel pracovný úraz - reznú ranu na chrbte pravej ruky v dĺžke 3 cm s poškodením
šliach (extenzorov) 2. a 3. prsta. Bol urgentne hospitalizovaný na chirurgickom oddelení za účelom
zošitia šliach. Na základe doložených lekárskych nálezov je dokumentované ľahké funkčné postihnutie
pravej ruky po pracovnom úraze - obmedzenie pohyblivosti zápästia a 2. a 3. prsta. Poškodený môže
vykonávať prácu len v prostredí bez zvýšenej fyzickej záťaže, dvíhania a nosenia ťažkých bremien,
môže vykonávať ľahké manuálne práce za uvedených obmedzení. Posudkový lekár určil mieru poklesu
pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty v rozsahu 10 %. Posudkový lekár zároveň

uviedol, že od 01. 01. 2004 nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu.

3. Poškodený utrpel pracovný úraz za účinnosti zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení
neskorších predpisov. S poukazom na ustanovenia § 193, § 195 cit. zákona zdôraznila, že v zmysleustanovenia 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení náhrada za stratu na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na
dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. 12. 2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni sa považujú od

01. 01. 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. 12. 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty
platí § 82 primerane.

4. Poškodenému ku dňu 31. 12. 2003 nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity nevznikol.

5.Akpoškodenémunevznikolnároknaúrazovúrentuvzmysle§272ods.3zákona osociálnompoistení
a zdravotné ťažkosti v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom vzniknutým do 31. 12. 2003 pretrvávajú
aj po tomto dátume, na účely nároku na úrazovú rentu podľa § 88 a nasledujúcich zákona sa posudzuje
progresia pracovného úrazu od 01. 01. 2004, a to v porovnaní s klinickými prejavmi vyskytujúcimi sa u
poškodeného do 31. 12. 2003.

6. V prípade poškodeného bola miera poklesu pracovnej schopnosti síce určená v rozsahu 10 %, pričom
v tejto súvislosti odporkyňa považovala za potrebné uviesť, že posudkový lekár pobočky uvedenými
percentami vyjadril mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného, ak by sa táto posudzovala pred
01. 01. 2004. S prihliadnutím na skutočnosť, že následky poistnej udalosti (pracovný úraz) vzniknutej

pred účinnosťou zákona č. 461/2003 Z. z. môžu trvať, resp. progredovať aj po 31. 12. 2003, metodickými
postupmi stanovila, že v takomto prípade sa na účely nároku na úrazovú rentu posudzuje zhoršenie
zdravotného stavu od 01. 01. 2004. Nárok na úrazovú rentu sa týmto čiastočne posudzuje, ako keby
poistná udalosť vznikla za účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. (podľa ustanovenia § 88 ods. 1 zákona sa
postupuje výlučne v prípadoch, ak poškodený utrpel pracovný úraz po 31. 12. 2003).

7. Keďže u poškodeného od 01. 01. 2004 nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu v súvislosti s
pracovným úrazom zo dňa 17. 10. 1991, nevznikla žiadna nová právna skutočnosť, ktorá by bola
dôvodom na priznanie úrazovej renty podľa ustanovenia § 88 zákona.

8. Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 20. 12. 2015 navrhovateľ vyslovil svoj nesúhlas
s napadnutým rozhodnutím odporkyne, najmä pokiaľ ide o určenú mieru poklesu jeho pracovnej
schopnosti. Žiadal o prehodnotenie napadnutého rozhodnutia tvrdiac, že posudková lekárka pobočky,
ktorá posudzovala jeho zdravotný stav aj pre účely invalidity, na základe čoho mala o tomto dostatok
informácií, v rozhodnutí klamlivo uviedla, že od 01. 01. 2004 nedošlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu

a navrhla mu jednorazové odškodnenie. Nesúhlasil ani s jej tvrdením, že lekársku správu zo dňa 28. 10.
2015 podpísal bez námietok a súhlasil s posúdením poklesu pracovnej schopnosti, pretože so svojimi
námietkami posudkovú lekárku pobočky slovne oboznámil. Z uvedených dôvodov navrhovateľ opätovne
žiadal o prehodnotenie jeho nároku na priznanie úrazovej renty.

9. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 23. 03. 2016 k opravnému prostriedku navrhovateľa žiadala
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že navrhovateľ dňa 17. 10. 1991 utrpel
pracovný úraz pri plnení pracovných povinností tak, že pri ukladaní vriec so smetím do výťahu si porezal
pravú ruku o sklo, ktoré vyčnievalo z vreca. Navrhovateľ v čase vzniku pracovného úrazu vykonával
prácu u zamestnávateľa Československé štátne dráhy, východná dráha, traťová dištancia Košice - juh,

v profesii zvárača elektrickým oblúkom. Od 10. 04. 1992 bol preradený do profesie strážnika na základe
straty zdravotnej spôsobilosti po pracovnom úraze. Z titulu uvedeného pracovného úrazu si navrhovateľ
podal žiadosť o priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona, ktorá bola doručená do Sociálnej poisťovne,
pobočkaKošice,dňa24.03.2015.Odporkyňanavrhovateľovipodľaustanovenia§88zákonanepriznala
nárok na úrazovú rentu v súvislosti s jeho pracovným úrazom zo dňa 17. 10. 1991, pretože nemá viac

ako 40 % pokles pracovnej schopnosti. Podľa Lekárskej správy zo dňa 28. 10. 2015, ktorú vyhotovila
posudková lekárka pobočky, navrhovateľ dňa 17. 10. 1991 utrpel pracovný úraz - reznú ranu na chrbte
pravej ruky v dĺžke 3 cm s poškodením šliach extenzorov 2. a 3. prsta, urgentne bol hospitalizovaný
na chirurgickom oddelení za účelom zošitia šliach. Od apríla 1992 bol preradený ako strážnik, stratu na
zárobku nemal vyplácanú. Na základe doložených lekárskych nálezov je dokumentované ľahké funkčné

postihnutie pravej ruky po pracovnom úraze - obmedzenie pohyblivosti zápästia a 2., 3. prsta. Pokles
pracovnej schopnosti je stanovený na 10 % a od 01. 01. 2004 nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu.
Nie je poškodený na účely úrazovej renty podľa § 88 ods. 1 zákona, lebo v dôsledku pracovného úrazu
nemá viac ako 40 % pokles pracovnej schopnosti.10. Po podaní opravného prostriedku navrhovateľom odporkyňa listom č. 18683-7/2016-BA zo dňa 03.
02. 2016 opätovne požiadala posudkovú lekárku pobočky o prehodnotenie Lekárskej správy zo dňa

28. 10. 2015, v súvislosti s námietkami podanými navrhovateľom v opravnom prostriedku. Posudková
lekárka pobočky listom č. 47722-3/2016-KEM zo dňa 05. 02. 2016 odporkyni oznámila, že svojim
posudkom nevyhovela opravnému prostriedku v plnom rozsahu. Následne dňa 07. 03. 2016 posudková
lekárka ústredia vyhotovila Lekársku správu, v ktorej okrem podrobných vyšetrení navrhovateľa u
odborných lekárov, v časti "Celkový posudok" uviedla, že u navrhovateľa pri pracovnom úraze zo dňa

17. 10. 1991 došlo k poškodeniu šliach extenzor (vystieračov) 2. a 3. prsta pravej ruky. Bol ošetrený na
chirurgickom oddelení - v deň úrazu bola vykonaná operačná revízia reznej rany. Po preliečení od apríla
1992 bol navrhovateľ preradený na inú prácu - prácu strážnika, ktorú vykonáva doteraz.

11. Podľa vyjadrenia posudkovej lekárky ústredia k posúdeniu zdravotného stavu navrhovateľ doložil len
prepúšťaciu správu z chirurgického oddelenia z roku 1991, iné následné kontrolné odborné vyšetrenia

navrhovateľ nemá. V súvislosti s pracovným úrazom posudková lekárka konštatovala, že k zhoršeniu
zdravotného stavu u navrhovateľa nedošlo od 01. 01. 2004, preto mieru poklesu pracovnej schopnosti
na účely úrazovej renty určila na 0 %. Podľa názoru odporkyne poškodenie zdravia, ktoré u navrhovateľa
bolo spôsobené pracovným úrazom, bolo lekársky ošetrené zošitím šliach 2. a 3. prsta pravej ruky,
ako aj reznej rany na pravej ruke, ďalej liečené a tento zdravotný stav zostal nezmenený až do

dnešnej doby. Zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa je zapríčinené inými ochoreniami, ktorými trpí,
nakoľko sa lieči pre bolesti chrbtice u neurológa, tiež sa lieči u reumatológa a ortopéda. Sporadicky
je liečený gastroenterológom, pľúcnym lekárom pre astmu, ako aj psychiatrom pre poruchy spánku
a neurotické ťažkosti. Posúdením zdravotného stavu navrhovateľa osobným vyšetrením posudkovými
lekármi Sociálnej poisťovne, posúdením jeho zdravotnej dokumentácie, vrátane najnovších odborných

lekárskych vyšetrení navrhovateľa, neurologického zo dňa 29. 07. 2015 (stisk pravej ruky slabšie
výdatný), ortopedického vyšetrenia zo dňa 14. 07. 2015 (obmedzenie pohybu v pravom zápästí),
reumatologického vyšetrenia zo dňa 21. 07. 2015 - prejavy generalizovanej osteartrózy periférnych kĺbov
a chrbtice s iritačnou sinoviálnou reakciou, bolo preukázané, že u navrhovateľa nedošlo k zhoršeniu
zdravotnéhostavupo01.01.2004vsúvislostisjehopracovnýmúrazomzodňa17.10.1991.Posudková

lekárka pobočky v Lekárskej správe zo dňa 28. 10. 2015 určila u navrhovateľa mieru poklesu schopnosti
pracovnej schopnosti v rozsahu 10% ak by sa táto posudzovala pred 01. 01. 2004. Vzhľadom na
skutočnosť, že zákon nerieši nároky tých poškodených, ktorým do 31. 12. 2003 nevznikol nárok na
náhradu za stratu na zárobku, a u ktorých môžu progredovať následky poistnej udalosti, ku ktorej došlo
pred 01. 01. 2004, Sociálna poisťovňa posudzovala zhoršenie zdravotného stavu od 01. 01. 2004. Nárok

na úrazovú rentu sa týmto čiastočne posudzuje, ako keby poistná udalosť vznikla za účinnosti zákona.
Odporkyňa v závere poukázala na to, že ani po podaní opravného prostriedku navrhovateľ nepreukázal,
že u neho došlo k zhoršeniu zdravotného stavu v súvislosti s jeho pracovným úrazom zo dňa 17. 10.
1991, nevznikla žiadna nová právna skutočnosť, ktorá by bola dôvodom na priznanie úrazovej renty
navrhovateľovi podľa ustanovenia § 88 zákona.

12. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne a
oboznámení sa s jej administratívnym spisom dospel k záveru, že návrh navrhovateľa dôvodný nie je.

13. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ požiadal o priznanie nároku na úrazovú

rentu žiadosťou zo dňa 24. 03. 2015 na základe pracovného úrazu, ktorý utrpel dňa 17. 10. 1991 u svojho
zamestnávateľa Československé štátne dráhy, Traťová dištancia Košice - juh, pri plnení pracovných
úloh.

14. Zo záznamu o úraze zo dňa 18. 10. 1991, ako aj z Oznámenia o úraze zo dňa 30. 11. 1991

vyplýva, že navrhovateľ dňa 17. 10. 1991 u svojho zamestnávateľa, ako bol vyššie uvedený, v kancelárii
budúceho pracoviska aparátu TD utrpel pracovný úraz pri ukladaní upratovačkou naplnených vriec so
smetím do výťahu, kedy si nevšimol, že z vreca vyčnieva sklo, na ktorom si porezal pravú ruku.

15. Navrhovateľ v čase vzniku pracovného úrazu vykonával prácu u zamestnávateľa Československé

štátne dráhy, východná dráha, traťová dištancia Košice - juh, v profesii zvárača elektrickým oblúkom,
ako to vyplýva z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 08. 03. 1988.16.Zdohodyozmenepracovnejzmluvyzodňa08.04.1992,vyplýva,ženavrhovateľbolod10.04.1992
preložený do osobného stavu zamestnancov TO RZM Košice pre výkon profesie strážnika na P-222 v
Nižnej Myšli z dôvodu straty zdravotnej spôsobilosti po pracovnom úraze.

17. Odo dňa 01. 08. 2002 doteraz navrhovateľ pracuje u zamestnávateľa Železnice Slovenskej republiky
Účelové stredisko, Bratislava ako ochrana majetku.

18. Navrhovateľovi bol priznaný invalidný dôchodok od 29. 07. 2015 v sume 184,20 eur, s určenou

mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 41 %.

19. Z posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočka Košice zo dňa 28. 10. 2015 vyplýva, že
poškodený má ukončené SOU železničné v Košiciach. Od marca 1988 pracoval ako zvárač elektrickým
oblúkom u zamestnávateľa Československé štátne dráhy, Traťová dištancia, Košice. Podľa popisu
pracovnej činnosti na základe čestného prehlásenia mal osem hodinový pracovný čas, zváračské práce

vykonával nepretržite s výnimkou obedovej prestávky, prácu vykonával vonku na trati, zváral vodivé
prepojky a pálil koľajnice. Od apríla 1992 bol preradený na výkon profesie strážnik v ČSD, nemal
vyplácanú stratu na zárobku. Od augusta 2002 doteraz pracuje u zamestnávateľa Železnice Slovenskej
republiky Účelové stredisko, Bratislava, ako ochrana majetku. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že 52
ročnýpoškodenýzváračkoľajnícutrpeldňa17.10.1991pracovnýúraz-reznúranunachrbtepravejruky

v dĺžke 3 cm s poškodením šliach extenzorov 2. a 3. prsta. Bol urgentne hospitalizovaný na chirurgickom
oddelení za účelom zošitia šliach. Od apríla 1992 bol preradený do pracovnej pozície strážnik, stratu
na zárobku vyplácanú nemal. Na základe doložených lekárskych nálezov je dokumentované ľahké
funkčné postihnutie pravej ruky po pracovnom úraze - obmedzenie pohyblivosti zápästia a 2. a 3.
prsta. Poškodený môže vykonávať prácu len v prostredí bez zvýšenej fyzickej záťaže, dvíhania a

nosenia ťažkých bremien, môže vykonávať ľahké manuálne práce za uvedených obmedzení. Podľa
tohto posudkového lekára od 01. 01. 2004 nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu poškodeného.
Vychádzajúc z uvedeného navrhovateľ má v dôsledku pracovného úrazu mieru poklesu pracovnej
schopnosti v rozsahu 10 % pre neskoré následky poranenia šľachy hornej končatiny, v dôsledku čoho
podľa ustanovenia § 88 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nespĺňa základnú

podmienku pre priznanie nároku na úrazovú rentu.

20. Zdravotný stav navrhovateľa bol pre účely posúdenia nároku na úrazovú rentu po podaní
opravného prostriedku opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne so
sídlom v Košiciach, ktorý vo svojom posudku zo dňa 07. 03. 2016, podanom pre účely súdneho

konania prehodnotil zdravotný stav navrhovateľa na základe jemu dostupnej zdravotnej dokumentácie,
špecifikovanej v uvedenom posudku. V jeho závere konštatoval, že posudzovaný utrpel dňa 17. 10. 1991
pracovný úraz - porezal si pri prenášaní vriec chrbát pravej ruky. V čase úrazu vykonával zváračské
práce nepretržite 8 hodín denne. Pri úraze došlo k poškodeniu šliach extenzorov (vystieračov) 2. a 3.
prsta pravej ruky. Bol ošetrený na chirurgickom oddelení - v deň úrazu bola vykonaná operačná revízia

reznej rany. Po preliečení od apríla 1992 bol navrhovateľ preradený na inú prácu - prácu strážnika,
ktorú vykonáva doteraz. K posúdeniu zdravotného stavu navrhovateľ doložil len prepúšťaciu správu
z chirurgického oddelenia z roku 1991, kedy bol prvotne ošetrený, iné následné kontrolné odborné
vyšetrenia podľa vyjadrenia navrhovateľa nemá k dispozícii, ani jeho ošetrujúca lekárka v zdravotnej
dokumentácii. Všetky ostatné doložené vyšetrenia včítane hospitalizačných správ, špecifikované v

posudku, nesúvisia s pracovným úrazom z roku 1991, sú podkladom pre posúdenie zdravotného stavu
navrhovateľa pre účely invalidity. V súvislosti s pracovným úrazom posudková lekárka konštatovala, že
k zhoršeniu zdravotného stavu u navrhovateľa od 01. 01. 2004 nedošlo, preto mieru poklesu pracovnej
schopnosti na účely úrazovej renty určila na 0 %.

21. Súčasťou administratívneho spisu odporkyne sú aj citované dohody o zmene pracovnej zmluvy,
potvrdenia o priznaní osobnej triedy, platové zaradenie pracovníka, potvrdenie o hrubom príjme
navrhovateľa za rok 2003, potvrdenie o priznaní invalidného dôchodku, zápisnica z ústneho
pojednávania zo dňa 02. 06. 2015, ktorej obsahom je čestné prehlásenie navrhovateľa - snímka jeho
pracovného dňa z obdobia pred pracovným úrazom i po ňom tak, ako bol popísaný v jednotlivých

posudkoch i odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj z ústneho pojednávania zo dňa 05. 11. 2015,
z ktorej vyplýva, že navrhovateľ bol oboznámená s podkladmi ku konaniu k žiadosti o úrazovej rente v
rozsahu, špecifikovanom v tejto zápisnici.22. Na pojednávaní dňa 24. 10. 2017 navrhovateľ zotrval na podanom opravnom prostriedku v celom
rozsahu a to z dôvodov, ktoré sú v ňom uvedené. Nesúhlasil s určenou mierou poklesu pracovnej
schopnosti, pretože v minulosti utrpel pracovný úraz nie vlastným zavinením, vzhľadom na ktorú

skutočnosť, keďže má poškodenú hornú končatinu, nemohol už vykonávať pôvodnú prácu, ktorú
vykonával a bol preradený na inú prácu. Vzhľadom na jeho zdravotný stav nemá možnosť zamestnať
sa v inej organizácii než v tej, v ktorej pracoval v čase, keď sa mu stal pracovný úraz a ktorá ho
zamestnáva doposiaľ. Poukázal na to, že iným spôsobom si finančné prostriedky zaobstarať nevie,
pričom má rodinu, na zabezpečovaní potrieb ktorej sa podieľa a nedostatok prostriedkov je na úkor tejto

rodiny.Zdôraznil,ževostatnomčasebolhospitalizovanýopätovnenaneurológii,kdebolokonštatované,
že došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, a to aj pokiaľ ide o ruku, ktorú mal poškodenú
predmetným pracovným úrazom. Navrhovateľ svoje vyjadrenie dokumentoval prepúšťacou správou
z hospitalizácie na neurologickom oddelení Železničného zdravotníctva Košice, s.r.o., Železničnej
nemocnice s poliklinikou v Košiciach zo dňa 11. 10. 2017, z ktorej súd zistil, že hospitalizácia sa
uskutočnila od 04. 10. 2017 do 11. 10. 2017, pričom z tejto správy zároveň vyplýva, že pacient bol

prijatý na neurologické oddelenie na odporúčanie F.. Š. pre pretrvávanie bolesti v celej chrbtici (bolesti C
chrbtice s vyžarovaním do záhlavia až hlavy na temene šijopleca bilaterálne, bolesti sú tupé až pálčivé,
bolesti aj driekovej chrbtice s vyžarovaním do dolných končatín, občas s tŕpnutím), udával aj závraty typu
neistotyprichôdzi,akobybolopitýobčassnauzeou,bezhučaniavušiach.Vobjektívnomneurologickom
náleze je prítomná porucha statokinetiky C TH a LS v oblasti chrbtice s prejavmi CCS, CBS bilaterálne s

radikulárnouiritáciouC5,diskogénneetyologickyverifikovanéMRalisbilaterálnesradikulárnouiritáciou
S1, diskogénne etyologicky s koreláciou na MR, známky polyartrózy pre prítomnosť denzného obsahu
v ľavej maxilárnej dutine a etmoidoch na CT mozgu z 09. 09. 2017. Bolo realizované aj ORL vyšetrenie
s nálezom, ako je vyššie špecifikovaný v tejto správe. Laboratórne vstupne bola prítomná mierna
hyperglykémia a mierna leukocytóza. Ostatné laboratórne parametre boli v medziach referenčných

noriem, v deň prijatia bola zahájená SA terapia, parenterálne doplnená o iné analgetiká a myorelaxanciá
per os, preparáty magnézia, vitamínu B a mezokaínové obstreky. Menovaný bol súčasne zaradený do
FRO cyklu, kde absolvoval sériu fyziatricko-rehabilitačných procedúr. Priebeh hospitalizácie bol bez
komplikácií, po vyššie uvedenej terapii a rehabilitácii zdravotný stav parciálne zlepšený, pacient bol
prepustený do ambulantnej starostlivosti. Odporúčania AS režim, vertebrogénny režim, telesné šetrenie.

V správe je odporučená medikamentózna liečba a kontrola na neurologickej ambulancii o mesiac,
prípadne kontrola u príslušných odborníkov ortopéda, reumatológa, urológa, psychiatra. Navrhovateľ
zároveň uviedol, že aj reumatológ mu povedal, že ruku má zhoršenú, pretože ho bolí a nevie ju riadne
dvíhať. Každý odborný lekár mu odporučí medikamentóznu liečbu.

23. Zástupkyňa odporkyne navrhla rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť s poukazom na
to, že toto rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou, bolo aj podrobne odôvodnené.
V danom prípade neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o zhoršení zdravotného stavu
navrhovateľa v súvislosti s poškodením, ktoré utrpel v dôsledku predmetného pracovného úrazu. Je
potrebné oddeliť všeobecné ochorenie od zdravotných problémov, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s

predmetným pracovným úrazom. Vychádzajúc z listín, ktoré sú súčasťou administratívneho aj súdneho
spisu a teda z dôkazov, z ktorých vychádzala sociálna poisťovňa toto rozhodnutie zodpovedá zákonu.
Odporkyňa vyhodnotila všetky dôkazy, ktoré mala k dispozícii. Právo na náhradu trov konania si
neuplatnila, pretože v konaní odporkyni žiadne trovy nevznikli.

24. Podľa ustanovenia § 83 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
poškodenýnaúčelyposkytovaniaúrazovýchdávokjezamestnaneczamestnávateľapodľa§16afyzická
osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

25. Podľa ustanovenia § 88 ods. 1 cit. zákona poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku

pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať
doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej
schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

26. Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely ods. 1

v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v §
17 ods. 2 alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmito
činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývojipracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné
postihnutia,ktorébolizohľadnenénanároknainvalidnývýsluhovýdôchodokpodľaosobitnéhopredpisu.

27. Podľa ustanovenia § 153 ods. 4 písm. a) zákona lekárska posudková činnosť úrazového poistenia
zahŕňa posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti.

28. Podľa ustanovenia § 272 ods. 3 zákona náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku,

ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1.
januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej
renty platí § 82 primerane.

29. Podľa ustanovenia § 193odsek 1 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce zamestnancovi, ktorý
utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, je zamestnávateľ povinný v rozsahu,

v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť náhradu za:

a) stratu na zárobku,
b) bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,
c) účelne vynaložené náklady spojené s liečením,

d) vecnú škodu; ustanovenie § 187 ods. 3 platí aj tu.

30. Podľa § 195 odsek 1 ustanovenia citovaného zákona náhrada za stratu na zárobku po skončení
práceneschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity sa po dobu 12 po sebe
nasledujúcich mesiacov od vzniku nároku poskytne zamestnancovi v takej výške, aby spolu s jeho

zárobkom po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania s pripočítaním prípadného
invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku poskytovaného z toho istého dôvodu sa rovnala
jehopriemernémuzárobkupredvznikomškody.Pritomsaneprihliadanazvýšenieinvalidnéhodôchodku
pre bezvládnosť, na zníženie tohto dôchodku podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, na
zvýšenie priznaných dôchodkov podľa týchto predpisov ani na zárobok zamestnanca, ktorý dosiahol

zvýšeným pracovným úsilím.

31. Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľa napadnuté rozhodnutie odporkyne a tiež
konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podaného opravného prostriedku a dospel k
záveru, že toto rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. V správnom konaní bol

podľa názoru súdu dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver.

32. Vychádzajúc z dôkazov vykonaných v priebehu správneho konania, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo
i v ich vzájomnej súvislosti je potrebné konštatovať, že odporkyňa posudzovala návrh navrhovateľa na
úrazovú rentu v súlade s § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení spôsobom stanoveným v ods. 3 cit.

zákonného ustanovenia.

33. Z jednotlivých posudkov vo veci konajúcich posudkových orgánov, ktoré hodnotili zdravotný stav
navrhovateľa na účely úrazovej renty vyplýva, že miera poklesu jeho pracovnej schopnosti nepresahuje
zákonom stanovených 40 % a preto mu nárok na úrazovú rentu nevznikol.

34. Pri posudzovaní nároku navrhovateľa bol hodnotený jeho zdravotný stav na základe dostupných
odborných lekárskych nálezov vrátane tých, ktoré predložil v priebehu správneho konania. Posudkové
orgány vyhodnotili všetky zdravotné postihnutia, ktorými navrhovateľ trpí a zohľadnili tie, ktoré sú
dôsledkom predmetného pracovného úrazu, ktorý utrpel. Svoje stanovisko aj náležite odôvodnili. Zo

záverov posudkových lekárov nepochybne vyplýva, že navrhovateľ podmienky pre priznanie nároku
na úrazovú rentu nesplnil. Pokiaľ bol zdravotný stav navrhovateľa zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom
priznanie invalidity, stalo sa tak na základe ochorení, ktoré, ako to vyplýva z jednotlivých posudkov nie
je v príčinnej súvislosti s predmetným pracovným úrazom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na
to, že kritériá pre vznik invalidity a pre vznik nároku na úrazovú rentu v zmysle citovaných zákonných

ustanovení sa v zásade odlišujú. Navrhovateľ ani po podaní opravného prostriedku nepreukázal,
že by u neho došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu v súvislosti s predmetným pracovným
úrazom. Uvedenému nenasvedčuje ani obsah prepúšťacej správy z hospitalizácie navrhovateľa naneurologickom oddelení Železničného zdravotníctva Košice, s.r.o., Železničnej nemocnice s poliklinikou
v Košiciach zo dňa 11. 10. 2017, ktorú navrhovateľ predložil súdu na pojednávaní dňa 24. 10. 2017.

35. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 3 O. s. p. ako zákonné potvrdil.

36. Neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal v súlade s § 250k ods. 1 O.
s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p.

37. Citované zákonné ustanovenia aplikoval súd v súlade s § 492 ods. 1 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Krajský súd v Košiciach do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.