Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/527/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113215621
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3113215621.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobcu: W. N., nar. XX.XX.XXXX, občan
SR,bytomY.,Hviezdoslavovač.XXX,právnezastúpenýJUDr.PetromHarakálym,advokátomsosídlom
v Košiciach, Kováčska č. 28 proti žalovanému : AXA pojišťovna a.s. so sídlom v Prahe 2, Lazarská č.
13/8, Česká republika, IČO: 281 95 604, zastúpená AXA pojištovnou a.s. pobočka poisťovne z iného

členskéhoštátu,sosídlomvBratislave,Kollárskač.6,IČO:36857521,právnezastúpenýCLSČavojský
& Partners, s.r.o. advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Zochova č. 6-8, IČO: 36 854 972 o
náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. júna 2016, č. k. 14C/100/2015-96, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, výroku II. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, výroku III. o náhrade trov konania m e n í tak,

že žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie , výrokom I. konanie v časti o
vyplácanie úrazovej renty za obdobie od 03/2014 do budúcnosti v sume 121,85€ vždy do 15-teho dňa
v mesiaci ,v súlade s ust. § 96 ods.1-3 O.s.p. , zastavil. Výrokom II. žalobu zamietol a výrokom III.

uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 1.088,85€ do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, na účet CLS Čavojský & Partners, s. r. o. advokátska kancelária, so sídlom
v Bratislave.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podaným návrhom zo dňa 21.6.2013 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie zaostalej renty vo výške 1.348,76€ s 8,75% ročným úrokom z omeškania od
1.8.2012 do zaplatenia, vyplácať mesačnú rentu v sume 121,85€, počnúc 1.7.2013 vždy do 15-teho

dňa v mesiaci a náhrady trov konania. Uviedol, že žalobca pri dopravnej nehode dňa 30.11.2009 utrpel
ako cyklista ťažké ublíženie na zdraví, v dôsledku mikrospánku vodiča vozidla Y., nar. XX.XX.XXXX,
ktorý narazil prednou časťou vozidla do pred ním jazdiaceho žalobcu. L. Okresného súdu Trenčín zo dňa
18.8.2010, sp.zn. 2T/58/2010 bol obvinený Y. Q. uznaný vinným zo spáchania prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods.1,2 písm.a/ Trest. zákona a súd schválil dohodu o vine a treste podľa § 334 ods.4 Trest.
por. Zodpovednosť prevádzateľa a vodiča motorového vozila, ktorým bola žalobcovi spôsobená škoda

na zdraví je daná podľa ust. § 420 a § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zodpovedný prevádzateľ
mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla so žalovaným v zmysle zák.č. 381/2001 Z.z. Pasívna legitimácia žalovaného vyplýva z ust. §15 a poistné krytie z ust. § 4 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobené +prevádzkou motorového vozidla. V dôsledku dopravnej nehody utrpel žalobca
ujmu na zdraví a následkom ktorej zostal na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa

14.12.2010 na invalidnom dôchodku od 19.11.2010, ktorý poberá vo výške 440,40€ mes. Na základe
potvrdenia posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočka Považská Bystrica zo dňa 19.11.2010
je u žalobcu posúdená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posúdená na 75%.
Žalobcovi prináleží nárok na úrazovú rentu z denného vymeriavacieho základu zo dňa 7.1.2011 vo
výške 30,2930€, čomu zodpovedá nárok na rentu vo výške 112,44€, ktorá sa zvýšila o 1,8% Opatrením

Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 404/2010 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2011, teda odvtedy
patrí žalobcovi renta vo výške 114,46€ mesačne. Žalovaný na základe žalobcom uplatneného nároku
zo dňa 13.1.2011 plnil žalobcovi úrazovú rentu vo výške 157,42€ za rok 2010 a za obdobie od 1-12/2011
po 114,46€ mesačne. Oznámením zo dňa 23.5.2012 a 24.8.2012 žalovaný plnil mesačnú rentu len
vo výške 114,46€ za obdobie od 1-7/2012, hoci Opatrením Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny
SR č. 344/2011 Z.z. sa zvýšili dôchodkové dávky v roku 2012 o 3,3%, čo predstavuje nedoplatok za

1-7/2012 vo výške 26,46€. Od 8/2012 žalovaný prestal rentu vyplácať úplne a pohľadávka žalobcu tak
predstavuje nedoplatok za obdobie od 8-12/2012 sumu 591,20€. Opatrením Ministerstva práce, soc.
vecí a rodiny SR č. 329/2012 Z.z. sa zvýšili dôchodkové dávky v roku 2013 o 3,05%, čo predstavuje
nedoplatok za 1-6/2013 vo výške 731,10€. Zaostalá renta za obdobie od 1/2012 do 6/2013 predstavuje
sumu 1.348,76€ a od 1.7.2013 do budúcna a do zmeny pomerov patrí žalobcovi mesačná renta vo výške

121,85€ mesačne.

3. Dňa 7.4.2014 vzal žalobca návrh späť v sume 1.348,76€ ako aj plnenia ohľadne zaostalej renty za
január a február 2014, v dôsledku čoho súd uznesením č.k. 14C/100/2013- 15.3.2016, právoplatného
dňa 20.4.2016 konanie čiastočne zastavil. Dňa 27.6.2016 vzal žalobca návrh späť v časti vyplácania

renty za marec 2014 až do budúcnosti. Súd v dôsledku späťvzatia žaloby v časti renty za 3/2014 do
budúcnosti, za súhlasu žalovaného konanie aj v tento časti zastavil.

4.Predmetomsporuzostaliibaúrokyzomeškaniavovýške8,75%ročnezosumy1.348,76€od1.8.2012
do 13.12.2013 v sume 161,34€ a trovy konania.

5. Žalovaný s návrhom v časti zaplatenia úrokov z omeškania nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Uviedol,
že prvé zdokumentované uplatnenie nároku žalobcu na rentu môžu podložiť emailom zo dňa 28.3.2013,
ktorý bol doručený p. O., ktorý ho preposlal na likvidáciu dňa 31.5.2013. V tej dobe už právny zástupca
žalobcu vedel, že žalovaný požaduje predloženie kompletného rozhodnutia o priznaní invalidného

dôchodku žalobcovi, spolu s relevantnými lekárskymi správami a tiež výsledok ďalšieho posúdenia
zdravotného stavu žalobcu, ktoré malo byť vykonané vo februári 2011. Listom zo dňa 24.8.2012
žalovaný žiadal právneho zástupcu žalobcu o zaslanie kompletného rozhodnutia o priznaní invalidného
dôchodku spolu s relevantnými lekárskymi správami a tiež výsledok ďalšieho posúdenia zdravotného
stavu žalobcu, ktoré malo byť vykonané vo februári 2011; následne žalovaný o tieto doklady žiadal

mailom po doručení žaloby dňa 18.11.2013 a dňa 9.12.2013 žalovanému boli doručené kompletné
rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku + ďalšie potrebné dokumenty, na základe ktorých ( hoci
im neboli stále doručené kópie odborných vyšetrení a informácia o tom, kde má poškodený nariadenú
kontrolnú lekársku prehliadku) zaplatili istinu + rentu do konca roka 2013. K zaplateniu istiny v sume
1.348,76€ a doplatok do konca kalendárneho roka 2013 vo výške 731,10€ zaplatili dňa 11.12.2013, o

čom bol listom zo dňa 11.12.2013 informovaný právny zástupca žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že
v žalobe sú zle vyčíslené úroky z omeškania, pokiaľ žalobca požaduje úrok z omeškania 8,75% ročne z
celej sumy 1.348,76€ od 1.8.2012 do zaplatenia s poukazom na to, že renta je pravidelne sa opakujúca
dávka a preto žalobca nemohol byť v omeškaní zo sumou 1.348,76€ už od 1.8.2012 ale len zo sumy
112,44€ vtedy splatnej mesačnej renty. Nárok uplatnený žalobou mal za predčasný a žiadal žalobu

zamietnuť.

6. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobcovi patrí náhrada za stratu na zárobku z dôvodu
ublíženia na zdraví pri dopravnej nehode ( úrazová renta) zo dňa 30.11.2009 po priznaní plného
invalidného dôchodku ( od 19.11.2010) titulom zodpovednosti za škodu z povinného zmluvného

poistenia zodpovednosti za škodu vodiča motorového vozidla podľa § 4 ods.1 písm.a/ zák.č. 381/2001
Z.z.. Zodpovednosť za spôsobenie dopravnej nehody bola preukázaná a vinník bol právoplatne
odsúdený Okresným súdom Trenčín sp.zn.2T 58/2010.7. Právne vec posúdil podľa § 420 ods.1 , § 427 ods. 1,2 , § 447, § 797 ods. 1,2 , 3 , § 799 od.s 1,2,3 ,
§ 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka , § 4 ods.1 , ods. 2 písm. a / zák. č. 381/2001
Z.z. povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

a o zmene a doplnení niektorých zákonov , § 116 ods.2 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení , §
3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. v znení neskorších predpisov .

8. Súd po čiastočnom späťvzatí návrhu v časti istiny a vyplácania mesačnej renty za obdobie od 1/2014
do 2/2014 vyzval žalobcu prostredníctvom jeho zástupcu, aby mu oznámil, či žalovaný v období po

3/2014 do budúcnosti uvedenú rentu zvýšenú o valorizáciu jednotlivými Opatreniami Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR plní, alebo stále ide o sporné nároky, o ktorých má súd rozhodnúť.
Pokiaľ by si žalovaný svoje povinnosti plnil dobrovoľne, žaloba nebola podaná dôvodne a žalobca mal
žalobu vziať späť. Súd by konanie pred nariadením ďalšieho pojednávania v späťvzatej časti zastavil.
Nakoľko by predmetom sporu po zastavení konania o zaostalej rente za ďalšie obdobie zostali už len
úroky z omeškania bez istiny, ktoré nepresiahli sumu 1.000€, súd by vec z hľadiska hospodárnosti

( nezvyšovania trov konania ) rozhodol podľa § 115a ods.2 O.s.p. a. podľa § 200ea ods.1 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania, ako drobný spor.

9. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že jediným dôvodom, pre ktorý neboli plnené žalobcovi
jeho nároky v plnej výške pred podaním žaloby, bol nedostatok súčinnosti, ktorú žalobca bol povinný

poskytnúť žalovanému ( predložiť kompletné rozhodnutie o priznaní jeho invalidného dôchodku a to
nielen jeho prvú stranu, lekárske správy o prehodnotení jeho zdravotného stavu a pod.). Žalobca
namiesto zaslania požadovaných dokladov žalovanému (o ktoré žiadal už 4.8.2011 a potom aj
23.5.2012 a 24.8.2012) , podal dňa 21.6.2013 žalobu na súd. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný
plnil zameškanú úrazovú rentu hneď potom, ako mal k dispozícii aspoň čiastočné doklady, na základe

ktorých bol oprávnený vyplatiť úrazovú rentu a túto bezodkladne a v správnej výške aj vyplatil a v
platbách pokračuje nepretržite od marca 2014 doposiaľ, v pravidelných mesačných splátkach. Súd
dospel k záveru, že v danom prípade došlo zo strany žalobcu ( aj jeho zástupcu ) k zneužitiu práva
na prístup k súdu, nakoľko tento zahájil súdny spor nie za účelom ochrany svojho subjektívneho
práva, ale len pre súdne konanie samo (a trovy právneho zastúpenia). Je zrejmé, že žalovaný by v

prípade, ak by žalobca, resp. jeho zástupca predložili riadne a včas na výzvu požadované doklady, plnil
oprávnené nároky žalobcu aj bez podanej žaloby, pretože ich základ nijako nespochybňoval. Postup
žalobcu v konaní možno označiť za rozporný s dobrými mravmi, lebo cieľom správania sa žalobcu
bolo získať neoprávnený majetkový prospech v podobe úrokov z omeškania, pričom omeškanie s
plnením za daného zisteného skutkového stavu nebolo možné vôbec pričítať žalovanému. Žalobca

neuniesol dôkazné bremeno, že žalovaný bol s plnením vyčísleného dlhu 1.348,76€ v omeškaní už od
1.8.2012asúdprisvedčilnámietkežalovaného,ženároknaúrokzomeškanianebolvypočítanýsprávne.
Úrazová renta je náhrada za stratu na zárobku, ktorá sa vypláca vopred za mesačné obdobie v lehotách
stanovených Sociálnou poisťovňou a preto je zrejmé, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie celej
renty od 1/2012 do 6/2013 v sume 1.348,76€ do konca júla 2012, pretože v 7/2012 bola splatná len renta

za 8/2012 a renta za 9/2012 až 6/2013 nebola ešte k 1.8.2012 vôbec splatná. Žalovaný mohol byť v
omeškaní len z jednotlivých splatných mesačných čiastok, počnúc dňom nasledujúcim po dni, v ktorom
je žalobcovi vyplácaný invalidný dôchodok ( kedy sa vypláca, nebolo preukázané). Taktiež žalovaný
nebol v omeškaní ani za minulé obdobie od 1 -7/2012, kedy plnil v nižšej čiastke, lebo od žalobcu
neobdržal (napriek výzve) prehodnotenie jeho zdravotného stavu, ktoré sa malo vykonať už vo februári

2011 a preto nebol schopný pre nedostatok podkladov posúdiť mieru poklesu zárobkovej schopnosti
žalobcu ( či táto vôbec trvá) ani vypočítať výšku renty. Doklady žalovaný obdržal až dňa 9.12.2013 a dňa
11.12.2013 (a 2 dni po doručení požadovaných dokladov ) došlo k výplate plnenia v sume 1.348,76€.
Aj z týchto dôvodov súd žalobu ako predčasne podanú a neopodstatnenú zamietol.

10. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods.2 veta prvá O.s.p. ( zodpovednosť
za zastavenie konania) a podľa § 142 ods.1 O.s.p. ( procesný úspech vo veci). V danom prípade
zastavenie konania zavinil žalobca a preto bude povinný platiť jeho trovy. Vo zvyšku bol návrh
zamietnutý. Súd priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania , spočívajúce v trovách právneho
zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci po 242,87€/ úkon, vypočítaný podľa ust. § 10 ods. 2,3 ( tarifná

hodnota je 7.311€, teda 121,58€ x 60 mesiacov , teda 1 úkon v hodnote 237,34€) a § 13 ods.3 vyhl.č.
655/2004 Z.z. ( tarifná hodnota spojenej veci ku dňu prevzatia právneho zastúpenia, k 16.5.2016 len
vyčíslené úroky z omeškania 161,34€, teda 1 úkon právnej pomoci v hodnote 16,60€, z toho 1/3-ina je
5,53€) za prípravu a prevzatie veci dňa 23.6.2016, podanie písomného vyjadrenia zo dňa 20.6.2016 a zaúčasť na pojednávaní dňa 27.6.2016) + 3x 8,58€ režijný paušál, cestovné autom zn. BMW ev.č. BL 251
LC dňa 27.6.2016 na trase Bratislava -Trenčín a späť 260km v sume 67,22,-€ ( 260km x 0,183,-€/ km =
47,58,-€, 260km x 0,06 cena 1L/100km x 1,259,-€ 1L/PHM = 19,64,-€), podľa § 1 písm. b/ Opatrenia

č. 632/2008 Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny SR o sumách základnej náhrady za používanie cest.
mot. vozidiel pri pracovných cestách, účinného od 01.01.2009, náhradu za stratu času za účasť na
pojednávaní dňa 27.6.2016 za 6 začatých polhodín po 14,30,-€/polhodina spolu 85,8,-€ + 20% DPH v
sume 181,48€ podľa § 10 ods. 1, § 13a ods.1 písm. a/, c/,d/ § 16 ods. 3, § 15 písm. a/, § 17, § 18 ods.3
vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy

konania v celkovej výške 1.088,85€ bude žalobca povinný zaplatiť na účet zástupcu žalovaného.

11. Proti tomuto rozsudku , výroku II. a III. podal žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu v
zákonnej lehote odvolanie namietajúc nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie
veci / § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP/ . Uviedol, že predmetom konania po späťvzatí žaloby v
časti istiny zostal nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania z oneskorene zaplatenej renty,

konkrétne 8,75% úrok z omeškania zo sumy 1.348,76,- eur za obdobie od 01.08.2012 do 13.12.2013
vo výške 161,34,- eur. Preto bolo úlohou okresného súdu posúdiť, či sa žalovaný dostal do omeškania
alebo nie. Posúdenie skutočnosti omeškania žalovaného je závislé na posúdení, kedy bol žalovaný
povinný žalobcovi náhradu škody plniť a kedy náhradu skutočne plnil. Čas plnenia náhrady zo strany
poisťovateľa zodpovednosti za škodu je stanovený v ust. § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001

Z.z.. Preto je poisťovateľ povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné pre zistenie
rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Nemôže vykonávať akékoľvek prešetrovanie a
vyhýbať sa plneniu prešetrovaním nepodstatných skutočností a podkladov. Je povinný prešetriť len
podklady a skutočnosti, ktoré relevantným spôsobom preukazujú prípadný nárok poškodeného. Pre
posúdenie nároku žalobcu na úrazovú rentu bolo potrebné len zistenie denného vymeriavacieho základu

poškodeného, percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti a výšky invalidného dôchodku . Všetky
podklady,zktorýchžalovanýmoholzistiťuvedenépodstatnéskutočnostiaprešetriťžalobcomuplatnený
nárok na rentu, boli žalovanému predložené už pri uplatnení nároku žalobcu zo dňa 13.1.2011. Žalobca
predložil potvrdenie od svojho posledného zamestnávateľa. Žiadne iné podklady na posúdenie renty
žalobcu s prihliadnutím na to, ako sa úrazová renta určuje, neboli potrebné. Od prvotného posúdenia

nároku žalobcu na náhradu straty na zárobku a na vyplácanie renty sa nijakým spôsobom nezmenili
pomery u žalobcu, ktoré by boli spôsobilé zmeniť výšku nároku alebo podmienky jeho dôvodnosti.
Nebol daný dôvod na to, aby žalovaný musel opätovne preskúmavať nárok žalobcu, nakoľko tento od
jeho vzniku trval a nezmenili sa podmienky na jeho výplatu. Žalovaný nemal dôvod prešetriť nárok
žalobcu, nakoľko nedošlo k zmene pomerov, nebol dôvod na ďalšie prešetrovanie nároku žalobcu .

Žalovaný požadoval predloženie kompletného rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku spolu s
lekárskou správou i napriek tomu, že mal časť rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku. Okresný
súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keď považoval nepredloženie irelevantných dokladov zo strany
žalobcu za nedostatok jeho súčinnosti. Žalovaný od roku 2012 prerušil bezdôvodne plnenie nároku
žalobcu napriek tomu, že sa žiadnym spôsobom nezmenili podmienky pre jeho poskytovanie . Žalovaný

prerušil plnenie, konal v rozpore s ust. § 11 ods. 6 a 7 z.č. 381/2001 Z. z. , neplnil riadne a včas a dostal
sa do omeškania. Omeškanie s platením renty žalobcovi nie je závislé od výplaty invalidného dôchodku.
Omeškanie žalovaného bolo v konaní minimálne v rozsahu : omeškanie s plnením sumy 26,46,- eur od
1.8.2012 do zaplatenia, omeškanie s plnením sumy 118,24,- eur od 1.9.2012 do zaplatenia, omeškanie
s plnením sumy 118,24,- eur od 1.10.2012 do zaplatenia, omeškanie s plnením sumy 118,24,- eur

od 1.11.2012 do zaplatenia, omeškanie s plnením sumy 118,24,- eur od 1.12.2012 do zaplatenia,
omeškanie s plnením sumy 118,24,- eur od 1.1.2013 do zaplatenia, omeškanie s plnením sumy 121,85,-
eur od 1.2.2013 do zaplatenia, omeškanie s plnením sumy 121,85,- eur od 1.3.2013 do zaplatenia,
omeškanie s plnením sumy 121,85,- eur od 1.4.2013 do zaplatenia, omeškanie s plnením sumy 121,85,-
eur od 1.5.2013 do zaplatenia, omeškanie s plnením sumy 121,85,- eur od 1.6.2013 do zaplatenia,

omeškanie s plnením sumy 121,85,- eur od 1.7.2013 do zaplatenia, spolu vo výške 102,77,- eur .
Nesúhlasil o priznaní náhrady trov konania žalovanému poukazom na ust. § 146 ods. 2 prvá veta a
§ 142 ods. 1 O.s.p. Okresný súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.348,76,- eurzastavil, pričom
žalobca si uplatnil nárok dôvodne, keď žalovaný vyplatil protiprávne zadržanú náhradu. Žaloba bola v
časti istiny podaná dôvodne, pre správanie žalovaného. Okresný súd mal aplikovať ust. § 146 ods. 2

druhá veta O.s.p. , podľa ktorého ak sa pre správanie žalovaného vzal späť návrh, ktorý bol podaný
dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný. V časti uplatnených úrokov z omeškania mal byť
žalobca úspešný v sume 102,77,- eur, preto mal súd posúdiť nárok žalobcu na náhradu trov konania
v zmysle ust. § 142 ods . 3 O.s.p. S prihliadnutím na ust. § 255 ods. 1, príp. § 256 ods. 1 CSP spoukazom na základné princípy CSP v čl. 2 a 3 CSP je správne priznať žalobcovi plnú náhradu trov
konania pred okresným súdom ako aj pred odvolacím súdom. Vzhľadom na ťažké zdravotné postihnutie
a invaliditu žalobcu ako aj charakter nároku uplatňovaného žalobcom je potrebné posúdiť náhradu trov

konania podľa § 257 SCP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Žalovaný v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že náhrada za stratu na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite je opakovaná dávka,

ktorej poskytovanie je viazané na splnenie určených podmienok. V priebehu plynutia času však môže
dôjsť k zmene skutočností, ktoré ovplyvňujú nárok na jej poskytnutie . Je právom žalovaného, že
v priebehu vyplácania opakovaného plnenia preveruje, či sú splnené všetky zákonné podmienky na
poskytnutie dávky . Žalovaný ako poisťovateľ má právo požadovať od poistného poskytnutie potrebnej
súčinnosti, poukazom na ust. § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka s povinnosťou žalobcu predložiť
potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Žalobca sa mal v určenom období podrobiť opätovnému

posúdeniu zdravotného stavu, čo vyplynulo z predložených listinných dôkazov, čo mohlo mať priamy
dôsledok na splnenie podmienok na poskytovanie opakovaného plnenia podľa § 447 Občianskeho
zákonníka. Žalobca si svoju povinnosť nesplnil, požadované doklady nepredložil, resp. iným spôsobom
nepreukázal, že nedošlo na jeho strane k takej zmene pomerov, ktorá by priamo ovplyvňovala jeho
nárok na poskytovanie opakovaného plnenia. Až v priebehu konania žalobca predložil požadované

doklady. Žalovaný sa nedostal do omeškania s peňažným plnením, ak nesplnenie povinnosti poskytovať
opakované plnenie bolo spôsobené porušením povinnosti žalobcu. Namietal žalobcom uplatnenú
aplikáciu ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. v časti trov konania a trov právneho zastúpenia, keď
dôvodom späťvzatia žaloby bolo konanie žalovaného ako i ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a priznať žalobcovi
plnú náhradu trov konania , nakoľko mal žalobca neúspech v nepatrnej časti . Rovnako žalobca v konaní

nepreukázal aplikáciu ust. § 257 CSP/ resp. v čase rozhodovania okresným súdom podľa § 150 ods. 1
O.s..p/ . Súčasne si uplatnil trovy odvolacieho konania . o ktorý plnikeď žalovanýf

13. Krajský súd v Trenčíne , ako odvolací súd , po zistení, že odvolanie bolo podané žalobcom v
zákonom stanovenej lehote, preskúmal vec podľa § 379 písm. b/, § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani
to nevyžadoval verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

14. Okresný súd založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobcom uplatnené

nároky neboli plnené v plne výške pre nedostatok súčinnosti zo strany žalobcu . žalobca bol povinný
poskytnúť žalovanému kompletné rozhodnutie o priznaní jeho invalidného dôchodku , lekárske správy
o prehodnotení jeho zdravotného stavu . Žalovaný si svoju povinnosť plnil hneď potom, ako mal k
dispozícii aspoň čiastočné doklady, na základe ktorých bol oprávnený vyplatiť úrazovú rentu a túto
bezodkladne a v správnej výške aj vyplatil a v platbách pokračuje nepretržite od marca 2014 doposiaľ,

v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný by v prípade, ak by žalobca, resp. jeho zástupca
predložili riadne a včas na výzvu požadované doklady, plnil oprávnené nároky žalobcu aj bez podanej
žaloby, pretože ich základ nijako nespochybňoval. Postup žalobcu v konaní možno označiť za rozporný
s dobrými mravmi, lebo cieľom správania sa žalobcu bolo získať neoprávnený majetkový prospech
v podobe úrokov z omeškania, pričom omeškanie s plnením za daného zisteného skutkového stavu

nebolo možné vôbec pričítať žalovanému. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že žalovaný bol s
plnením vyčísleného dlhu v omeškaní a súd prisvedčil námietke žalovaného, že nárok na úrok z
omeškania nebol vypočítaný správne.

15. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vzal do úvahy všetky skutočnosti,

ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok
hodnoteniadôkazovzodpovedátomu,čomalobyťzistenéspôsobomvyplývajúcimz§191až§194CSP.
Pri rozhodovaní okresný súd použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav
ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi okresného

súdu a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu
na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje a dodáva nasledovné.
16.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobcovi patrí náhrada za stratu na zárobku z dôvodu
ublíženia na zdraví pri dopravnej nehode- úrazová renta, v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. a/ z.č. 381/2001Z.z. Po čiastočnom späťvzatí návrhu v časti istiny zostali predmetom sporu úroky z omeškania v zmysle
§ 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, poukazom na omeškanie žalovaného s plnením.

17. Okresný súd správne vyhodnotil postoj žalobcu v konaní a neposkytnutie riadnej súčinnosti pri
predkladaní požadovaných listinných dôkazov.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci rozhodujúcou otázkou pri posudzovaní opodstatnenosti
žaloby bola otázka , či mal žalovaný oprávnenie na prehodnotenie výšky vyplácanej renty ako i súčinnosť

žalobcu pri predkladaní listinných dôkazov. Okresný súd správne poukázal na rozhodnutie Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 24.02.2010, č. 2010/15560/076029/OPČ/ŠMA , v odôvodnení
ktorého je uvedené, že vo februári 2011 je stanovený termín opätovného posúdenia zdravotného
stavu žalobcu. Z korešpondencie medzi žalobcom a žalovaným odvolací súd zistil, že žalovaný zaslal
žalobcovi dňa 4.8.2011 a dňa 24.8.2012 výzvu na predloženie dokladu preukazujúceho prehodnotenie
zdravotného stavu z roku 2011, stanovený sociálnou poisťovňou. Listom zo dňa 23.5.2012 žalovaný

uviedol, že akékoľvek zmeny zdravotného stavu je potrebné vždy bezodkladne nahlásiť. Listom zo
dňa 24.8.2012 žalovaný uviedol, že žiadal o doloženie kompletného rozhodnutia o priznaní invalidného
dôchodku spolu s relevantnými lekárskymi správami , keď ďalšie posúdenie zdravotného stavu malo byť
vykonané vo februári 2011.

19. Podľa názoru žalobcu je čas plnenia stanovený v ust. § 11 ods. 6a z.č. 381/2001 Z.z., keď žalovaný
je povinný vykonať len nevyhnutné prešetrenie.

20. V tomto smere je podľa názoru odvolacieho súdu námietka žalobcu nedôvodná. Ako vyplýva z
vykonaného dokazovania pred okresným súdom, zdravotný stav žalobcu mal byť prehodnotený vo

februári 2011, preto nie je možné súhlasiť so žalobcom, že na prešetrenie zdravotného stavu žalobcu
nebol žalovaný oprávnený.

21. Podstatou ďalších odvolacích námietok žalobcu je jeho nesúhlas s postupom žalovaného, ktorý
nemôže vykonávať akékoľvek prešetrovanie nepodstatných skutočností a podkladov nevyhnutných na

zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť úrazovú rentu. Rovnako namietal skutočnosť, že sa nezmenili
pomery u žalobcu, ktoré by boli spôsobilé zmeniť výšku nároku ako i nedostatok súčinnosti žalobcu pri
predkladaní relevantných listinných dôkazov.

22. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia okresného súdu ako i námietok v odvolaní dospel k

právnemuzáveru,ženámietkažalobcuvtomtosmereniejedôvodná.Žalobcanemôžesámvyhodnotiť,
či sa zmenili pomery na jeho strane spôsobilé zmeniť výšku nároku alebo podmienky jeho dôvodnosti.
Ako vyplýva z listinných dôkazov produkovaných pred okresným súdom, žalobca bol opakovane
upozornený, že akékoľvek zmeny zdravotného stavu je potrebné bezodkladne nahlásiť.

23. Okresný súd správne poukázal i na nedostatok súčinnosti zo strany žalobcu, keď predložil v konaní
len časť rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku. Žalobca sám uznal, že žalovaný nedisponoval
rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku, ale len jeho časťou. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca
predložil len časť rozhodnutia o zvýšení invalidného dôchodku / č.l.7 /, pričom odvolací súd nezistil, či
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu je zmena zdravotného stavu žalobcu dôvodom nielen na
prehodnotenie nároku na úrazovú rentu, ale aj sumy úrazovej renty.

25. Na základe vykonaného dokazovania pred okresným súdom dospel odvolací súd k záveru, že

nárok žalobcu na priznanie úrokov z omeškania z dlžnej úrazovej renty nie je dôvodný. Okresný súd
správne poukázal na skutočnosť, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, že žalovaný
bol s plnením vyčísleného dlhu v omeškaní. Žalobca nepredložil žalovanému prehodnotenie jeho
zdravotného stavu, preto nebol schopný pre nedostatok podkladov posúdiť mieru poklesu zárobkovej
činnosti žalobcu ani vypočítať výšku renty, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky

tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobnom návrhu ale tiež vo vyjadrení žalobcu . Cieľom dôkaznej povinnosti
je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania,
bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také
rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom vopačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú
povinnosť. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť
účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov.

26. Keďže odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, v preskúmavanej veci nezistil
žiadne právne významné okolnosti, pre ktoré by bolo možné vydať iné ako potvrdzujúce rozhodnutie,
za použitia § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie okresného súdu v jeho napadnutej - zamietajúcej časti,
ako vecne správne potvrdil.

27. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1,2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa ustanovenia § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody

hodné osobitného zreteľa.

29. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné,
ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam
jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o

výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých
okolností konkrétnej veci.

30.Ustanovenie§257C.s.p.pretonemožnovykladaťtak,žemožnokedykoľvekbezohľadunazákladné
zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane konania; vždy

musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní
existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým,
sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen
pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia
najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež

okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod. Výrok
o trovách konania musí byť v súlade s priebehom celého konania a úvaha vedúca k ich náhrade musí byť
odôvodnená. Totoustanovenieslúžinaodstránenieneprimeranejtvrdosti, nadosiahnutiespravodlivosti
pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

31. Treba teda konštatovať, že dôvody osobitného zreteľa možno zhrnúť nasledovne: a/ neprimeraná
tvrdosť, b/ podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, c/ povaha a okolnosti sporu, d/ zložitosť
doposiaľ neriešenej právnej problematiky, e/ zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, f/ osobné
pomery strany sporu, g/ nízky príjem.

32. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade bola zistená existencia vyššie uvedených
dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočných okolností v zmysle § 257 CSP . V posudzovanej
právnej veci je významné, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia úrazovej renty . Žalobca
je v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. ch/ z.č. 71/1992 Zb. zákonov o súdnych poplatkoch, v predmetnom
konaní oslobodený od súdnych poplatkov . Odvolací súd poukazuje na charakter sporu, ako i okolnosti,

na základe ktorých si žalobca uplatnil nárok. Žalobca utrpel ako cyklista ťažkú ujmu na zdraví , je
držiteľom preukazu ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, nie je schopný samostatného pohybu
a potrebuje pomoc inej fyzickej osoby. Je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 448,- eur , pričom
ujmu na zdraví utrpel , keď mal len 34 rokov. A naviac, žalovaný je veľkou neživotnou akciovou
spoločnosťou so základným imaním vo výške 314.100.000,- Kč, ktorý disponuje odborným aparátom

na poskytnutie právnych služieb .

33. Nazákladevyššieuvedenéhoodvolacísúddospelkzáveru,žejepotrebnérozhodnutie okresného
súdu v napadnutej časti , vo výroku III. , podľa § 388 CS P zmeniť.

34. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu s poukazom na skutočnosť, že ani
jedna zo strán nezaznamenala v odvolacom konaní úspech, čo vo výsledku má za následok záver o
ich čiastočnom úspechu v odvolacom konaní.35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).