Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/97/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115212871
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7115212871.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov

JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanej F. G., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v
H., G. XX, o zaplatenie 627,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Košice I zo dňa 27. októbra 2016 č.k. 40C/231/2015-39 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie sumy 84,69 eur s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 84,69 eur od 4.6.2012 do zaplatenia, v tejto časti pripúšťa

späťvzatie žaloby a konanie zastavuje a v zostávajúcej časti rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti p o t v r d z u j e.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 35 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 35 eur
od 4.6.2012 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žalovanej náhradu trov
konania nepriznáva.

2. V odôvodnení uviedol, že pôvodný žalobca - Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku,
Hlavné námestie 12, IČO: 35923130, sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 627,55 eur, úroku
z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 4.6.2012 do zaplatenia s tvrdením, že na základe
zmluvy o pôžičke č. 6063907, uzavretej so žalovanou dňa 27.3.2009, žalovanej poskytol pôžičku v
sume 1.633 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach vo výške
35,50 eur, svoju povinnosť ale porušila a preto žalovanú predžalobnou upomienkou zo dňa 25.5.2012

vyzval na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorázovo, pričom dlh žalovanej činí 627,55 eur, lebo
ku dňu podania žaloby žalovaná uhradila z celkovej pôžičky sumu 1.065 eur. Konštatoval, že potom,
ako uznesením zo dňa 17.9.2015 č.k. 40C/231/2015-21 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu,
tak že pôvodný žalobca vystúpil z konania a na jeho miesto do konania vstúpil ako žalobca Intrum
Justitia Slovakia, s.r.o., doručil dňa 20.1.2016 do vlastných rúk žalobu spolu s prílohami žalovanej, ktorá
skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela, preto ich považoval za nesporné a nakoľko hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur a v tomto spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia

veci, v súlade s § 297 písm. b) CSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

3. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu a žalovaná
uzatvorili dňa 27.3.2009 zmluvu o pôžičke - Quatro, predmetom ktorej bola pôžička vo výške 1.100 eur,s dohodnutou mesačnou splátkou 35,50 eur v počte 48 splátok s tým, že termín konečnej splatnosti bol
stanovený na 48 mesiacov, ročná úroková sadzba bola stanovená 21,78 %, RPMN 21,78 %, priemerná
hodnota RPMN 34,49 %, pričom celková suma pôžičky činila sumu 1.633 eur z ktorej žalovaná uhradila

spolu 1.065 eur. Z článku 6 Podmienky splácania, bodov 6.1, 6.2 a 6.3 Všeobecných obchodných
podmienok súd prvej inštancie zistil, že „klient bol povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a
to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, inak v
sume a termínoch uvedených v Zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo VOP. Pokiaľ nie je v splátkovom
kalendári a/alebo Zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20.

dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. V jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok,
príslušná časť istiny a poplatok za poskytnutie pôžičky“.

4. Po právnom posúdení sporu podľa § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1 prvej vety, § 53 ods. 5, §
54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník"), § 2 písm. a), § 4 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch, prvoinštančný súd dospel k záveru, že posudzovaná zmluva zo dňa 27.3.2009
je spotrebiteľskou úverovou zmluvou, ktorá je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. i) zákona
o spotrebiteľských úveroch, lebo neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, pretože v zmluve zo dňa 27.3.2009 je uvedená len mesačná splátka vo výške 35,50 eur
a počet splátok 48, avšak bez uvedenia termínu splátok. Z uvedeného vyvodil, že zo zmluvy nie je

zrejmé, aká je výška splátok istiny, úrokov a ďalších poplatkov, ani termíny ich splatnosti, nakoľko tie
síce mali byť v zmysle Všeobecných obchodných podmienok určené v splátkovom kalendári, lež tento
k zmluve nebol pripojený. Nakoľko žalobca v označenej zmluve uviedol len celkovú splátku, z ktorej
nie je možné zistiť jej jednotlivé zložky, súd prvej inštancie považoval neuvedenie výšky splátok istiny,
úrokov a poplatkov za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a súčasne

poukazom na znenie § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o
spotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľaodseku2,okreminýchajpísm.i),poskytnutýúversa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, uzavrel, že označená spotrebiteľská úverová zmluva je platná,
avšak poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc potom zo skutočnosti, že
žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.100 eur, z ktorého žalovaná uhradila žalobcovi čiastku 1.065

eur, priznal žalobcovi sumu 35 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

5. O príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky rozhodol súd prvej inštancie podľa § 517 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009. Dôvodil, že žalovaná sa
preukázateľne dostala do omeškania so zaplatením priznanej istiny dňom nasledujúcim po márnom
uplynutí lehoty určenej v predžalobnej upomienke, t.j. odo dňa 4.6.2012, kedy výška úrokov z omeškania
bola 9 % ročne.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil prvoinštančný súd aplikáciou § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a
vychádzajúc z faktu, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 627,55 eur a súd mu
priznal sumu 35 eur, a teda bol v spore úspešný len v pomere 5,58 % a neúspešný v pomere 94,42
%, uzavrel, že žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88,84 % (94,42 % - 5,58 %),
keďže jej ale žiadne trovy konania nevznikli, ich náhradu žalovanej nepriznal.

7. Proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania podal včas odvolanie žalobca
z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Navrhol zmeniť rozsudok v jeho napadnutej
časti a uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 507,86 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy
507,86 eur od 4.6.2012 do zaplatenia a trovy konania. V časti nároku o zaplatenie sumy 84,69 eur titulom

zmluvnej pokuty s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 84,69 eur od 4.6.2012 do zaplatenia
žalobca zobral žalobu späť a žiadal konanie zastaviť. Poukazom na obsah rozsudku Súdneho dvora
Európskej únie zo dňa 9.11.2016 sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia c/a H. G. žalobca označil
právny záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti úveru za nesprávny a v rozpore s názorom vyjadrenom
v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 sp. zn. C-42/15.

8. Žalovaná v písomnom vyjadrení k čiastočnému späťvzatiu žaloby a k odvolaniu žalobcu navrhla
rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny a zákonný. Poukaz žalobcu na rozsudokSúdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia c/a H.
G. označila žalovaná za znejúci v neprospech žalobcu a pre posudzovaný spor neaplikovateľný.

9. Žalobca na vyjadrenie žalovanej k jeho odvolaniu nereagoval.

10. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

11. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

12. Podľa § 370 ods. 3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich
odsekov primerane.

13. Odvolací súd (§ 34 CSP) v intenciách citovaných zákonných ustanovení, vzhľadom na účinné
čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom, keď síce rozhodol súd prvej inštancie, ale jeho rozhodnutie nie
je dosiaľ právoplatné, pripustil čiastočné späťvzatie žaloby v rozsahu uvedenom vo výroku rozhodnutia,
rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie vo veci zastavil, lebo žalobca vzal v tejto časti

žalobu skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a žalovaná voči čiastočnému späťvzatiu žaloby
nemala vážne námietky.

14. V prevyšujúcej odvolaním napadnutej časti odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné s tým, že miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 20.9.2017 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219
CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadiska žalobcom uplatnených odvolacích
dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je v jeho napadnutom zamietavom výroku vecne správny, preto
ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, ktorý sa týka chyby v
zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré
bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého súd zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 191 CSP vzhľadom na to, že buď súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Napokon

nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov, t.j. keď je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu
alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP.

16. Žalobca v odvolaní namietal odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť,
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

18. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku dospel k záveru, že žalobcom
uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené.19. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver o bezúročnosti úveru

poskytnutého žalobcom na základe označenej zmluvy zo dňa 27.3.2009, keď pritom správne vzťah
medzi sporovými stranami (žalobcom, event. jeho právnym predchodcom a žalovanou) posúdil ako
vzťah spotrebiteľský a posudzovanú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a správne

zameral dokazovanie na zistenie, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti predpísané
zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Týmto
zákonom sa preberali právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 3, a
to Smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a
správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v
znení smernice Rady 90/88/EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho

parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998). Smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22. 5. 2008) bola transponovaná do slovenského právneho
poriadku zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia,

s výnimkou čl. XI, ktorý nadobúda účinnosť 2. apríla 2010, s výnimkou čl. II, čl. III bodov 1 a 3, čl.
IV bodov 1 až 21 a 23 až 27, čl. V, čl. VII, čl. IX a čl. X, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júna 2010, s
výnimkou čl. I ustanovení § 1 až 16, § 17 ods. 1 a 2 a § 18 až 27, čl. III bodov 2 a 4, čl. VI a čl.
VIII, ktoré nadobúdajú účinnosť 11. júna 2010 a s výnimkou čl. I ustanovení § 17 ods. 3 a 4, ktoré
nadobúdajú účinnosť 1. januára 2011 (čl. XII cit. zák.). Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku

zo dňa 9.11.2016 sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia c/a H. G., na ktorý odkazuje žalobca
vo svojom odvolaní, poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z
23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ
L 133, 22. 5. 2008) a nevyjadroval sa k zákonu č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení

neskorších predpisov, a preto v okolnostiach posudzovaného prípadu nemá relevanciu vo vzťahu k
právnemu posúdeniu sporu súdom prvej inštancie tak, aby jeho závery mohli privodiť pre žalobcu zmenu
rozhodnutia v časti odvolaním napadnutého výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

20. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutej časti rozsudku odvolací súd konštatuje,

že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý založil svoj záver o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti na úsudku, že posudzovaná spotrebiteľská úverová zmluva zo dňa 27.3.2009 v
rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pretože v zmluve je uvedená len mesačná splátka
vo výške 35,50 eur a počet splátok 48, avšak bez uvedenia termínu splátok, a teda zo zmluvy nie je

zrejmé, aká je výška splátok istiny, úrokov a ďalších poplatkov, ani termíny ich splatnosti, nakoľko tie
síce mali byť v zmysle Všeobecných obchodných podmienok určené v splátkovom kalendári, lež tento
k zmluve nebol pripojený, v dôsledku čoho poukazom na znenie § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských
úveroch poskytnutý úver správne považoval za bezúročný a bez poplatkov. Prvoinštančný súd preto
správne a v súlade v tomto smere s ustálenou súdnou praxou (por. napr. rozsudok Krajského súdu

v Trnave sp. zn. 24Co/228/2014, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/692/2015,
rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/11/2015, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
3S/53/2011-43, rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/61/2015 z 28.6.2016 a sp.
zn. 3Sžo/19/2012 z 12.3.2013) rozhodol, ak vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca poskytol žalovanej
úver vo výške 1.100 eur, z ktorého žalovaná uhradila žalobcovi čiastku 1.065 eur, priznal žalobcovi sumu

35 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej
inštancie, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) odvolací súd
rozsudoksúduprvejinštancievovýrokuozamietnutížalobyvprevyšujúcejčastispolusvecnesprávnym

akcesorickým výrokom o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní a tak mu náhrada trov v odvolacomkonaní nepatrí, žalovaná mala úspech v odvolacom konaní, avšak žiadne trovy jej v odvolacom konaní
nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

23.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2poslednej
vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).