Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. apríl 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/21/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110227439
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7110227439.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcov 1/ T. N., W. X.X.XXXX,

F. Q. X, V., X/ Y. N., W. XX.X.XXXX, F. Q. X, V., oboch zastúpených JUDr. Martinou Hopferovou,
advokátkou so sídlom Urbánkova 25, Košice, proti žalovaným X/ K.. R. V., W. X.X.XXXX, F. R. X, V.,
X/ J. V., W. XX.XX.XXXX, F. R. X, V., oboch zastúpených JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, so
sídlom Floriánska 16, Košice, o vydania bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalovaným v 1.a 2. rade priznáva náhradu trov konania vo výške 1.094,92 eura, ktorú sú žalobcovia

v 1.a 2. rade povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaných v 1.a 2.
rade JUDr. Miroslava Katunského, advokáta so sídlom Floriánska 16, Košice, do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou zo dňa 9.11.2010 domáhali, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2.
rade vydať žalobcom v 1. a 2. bezdôvodné obohatenie vo výške 1.800,- eur. Svoj návrh odôvodnili tým,
že žalovaní začali užívať časť T.. Č.. XXXX/X od roku 2000, kedy nadobudli vlastníctvo k susediacemu
pozemku - T.. Č.. XXXX/XX, druh - záhrady o výmere 1108 m2. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi
žalobcami a žalovanými nedošlo k dohode ohľadom užívania predmetnej časti parcely, žalobcovia si

objednali vyhotovenie GP na oddelenie T.. Č.. XXXX/XXX (oddelenie tej časti, ktorú užívajú žalovaní)
a na určenie vlastníckeho práva V. T.. Č.. XXXX/X. Hranica oddelenej predmetnej parcely je totožná
s oplotením existujúcim priamo v teréne. Oplotenie bolo postavené v minulosti v roku 1996 z dôvodu
skutočného užívacieho stavu nielen žalovanými, ale aj ich právnymi predchodcami. A naopak oplotenie
na hranici parciel Č.. XXXX/X E. Č.. XXXX/XX neexistuje. Toto tvrdenie vyplýva, je nespochybniteľné,
aj z kópie katastrálnej mapy. V zmysle predmetného GP žalovaní užívali a užívajú časť T.. Č.. XXXX/
X, I. E. T.. Č.. XXXX/XXX, diel č. 3, druh - záhrada o výmere 123 m2, bez právneho titulu a bez

akejkoľvek náhrady. Následne boli žalovaní vyzvaní, aby žalobcom zaplatili sumu 1.968,- eur titulom
vydania bezdôvodného obohatenia. Z odpovede právneho zástupcu žalovaných vyplýva, časť T.. Č..
XXXX/X neužívajú a nárok žalobcov považujú za neodôvodnený. Pri určovaní výšky nájmu vychádzali
zo znaleckého posudku č. 148/2008, ktorý bol použitý v obdobnom spore vedenom na OS Košice I pod
sp. zn. 15C/42/2007. Súdny znalec Ing. Jozef Faith stanovil výšku nájmu 7,33 eur/m2 na rok 2007. Toto
nájomné sa týka susediacej T.. Č.. XXXX/X, ktorá má spoločnú hranicu s T.. Č.. XXXX/X E. L. T.. Č..
XXXX/XX. Žalobcovia sa domáhajú zaplatenia sumy 1.800,- eur titulom vydania majetkového prospechu

nadobudnutéhobezdôvodnýmobohatenímvzmysleust.§451vspojenís§458Občianskehozákonníka
za užívanie časti parc. Č.. XXXX/X I. U. XXX Y.X za obdobie dvoch rokov od 9.11.2008 do 9.11.2010,
v peňažnej náhrade vo výške 1.800,- eur.Žalovaní vo svojom vyjadrení k žalobe uviedli, že považujú prednesený nárok žalobcov za nedôvodný,
nakoľko časť parcely Č.. XXXX/X - v doručenom geometrickom pláne č. 19/2010 označená ako parcela
Č.. XXXX/XXX I. U. XXXmX, neužívajú a zároveň im označenie ako ani výmera tejto parcely nie je

známa. Žalobu žiadajú v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov a oboznámením sa s návrhom, s vyjadrením
žalovaných a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpovedí žalobcov vyplynulo, že žalovaný predmetný pozemok užívajú, napríklad ho kosili. Uvedenú
parcelu nemohli žalobcovia užívať, lebo je tam plot. Pred tým predmetný pozemok užívalo družstvo.
Zo strany žalovaných im nebolo bránené v užívaní predmetného pozemku. O užívanie predmetného
pozemku nikdy žalovaných nežiadali. Oplotenie, ktoré odčlenilo časť ich pozemku, postavili sami
žalobcovia potom, čo ich pozemok vymeral K.. T.. Jediné, čo im bráni v užívaní sporného pozemku,
je plot. Žalovaný na spornom pozemku niečo sadil, nevedia, kedy to bolo, presné obdobie rokov si

nepamätajú, bolo to v lete. Žalovaný užíva pozemok preto, že oni ho neužívajú.

Z výpovede žalovaného v 1. rade vyplynulo, že tento pozemok neužíval, nevie čo si pod pojmom
užívanie niekto myslí. Pokiaľ sa myslí, že kosenie je užívanie, tak to kosil, ale iné užívanie nerobil. Na
tomto pozemku okrem kosenia žiadne iné veci neprevádzal. Keď vznikol tento spor v roku 2010, odvtedy

túto časť nekosí a žiada T.. N., aby si svoj plot posunula tam, kde má a začala tento pozemok užívať.
Pozemok je v momentálnej dobe zarastený, jednak ide burina do jeho pozemku, môže spôsobiť v lete aj
nejaký požiar, pretože tam už nerastie len tráva, ale začínajú tam rásť aj rôzne porasty. Na pozemkoch,
ktoré sa týkajú predmetu sporu, nebolo nič nasadené.

Z výpovede žalovanej v 2. rade vyplynulo, že nikdy tento pozemok neužívali, majú presne vytýčený
pozemok vyznačený červenou farbou, kde sa im končí pozemok, vedeli, že táto časť nie je vysporiadaná,
ale vzhľadom k tomu, že to nikto nekosil a žijú tam starí ľudia, manžel dvakrát do roka to možno kosil
a urobil jednu veľkú kopu sena na prostriedku ich pozemku. Vzhľadom k tomu, že sa oni zámennou
zmluvou vôbec nedohodli, začali sa medzi sebou súdiť T. E. N. a tak zatiahli do tohto sporu N.V. aj ich a

obviniliichzužívaniapozemku.Onitamnikdyžiadneužívanienemali,žiadnevýnosy,bolisivedomítoho,
že nie je to ich pozemok. Oni tam ani nechodili, dokonca ani nevstúpili na tento pozemok. Keďže táto
burina začala prerastať až na ich stranu, tak manžel to dvakrát do roka dobrovoľne pokosil. Vzhľadom k
tomu, že teraz je to tam celé zarastené, kotia sa tam mačky, je tam zver, je to dosť nepríjemné. Obrátili
sa na životné prostredie. Na otázku súdu, či je plot na predmetnom spornom pozemku vo vlastníctve

žalovaných, p. žalovaná v 2. rade uviedla, že to nie je ich plot, je to plot žalobcov a keď kúpili pozemok,
si ho nechali vytýčiť a zistili, že žalobcovia majú posunutý tento plot. Kupovali pozemok od reštituentov,
oni im to predali a túto časť nemajú vysporiadanú. To je všetko, ten plot tam bol už dávno predtým.

Z výpovede svedkyne T.. Y. T.Í. vyplynulo, že žalovaní v 1. a 2. rade sú susedia jej rodičov žalobcov.

Žalovaní v 1. a 2. rade tú časť pozemku užívali do roku 2010, keď začal tento spor, tak p. žalovaný v 1.
radesazačalsprávaťtak,žeužniejevlastníkomtohtopozemku,dovtedysasprávaltak,žejevlastníkom
tohto pozemku, užíval to ako svoju záhradku, sadil tam jahody, mal tam zeleninu, kosil to, staral sa o to
bezprostredne až ku plotu rodičov. Bolo to v roku 2008 - 2010. Keď začal tento spor, tak prestal, začal
tvrdiť, že tento pozemok nie je jeho. Začalo to tak, že v roku 2005 žalovaný v 1. rade navštívil jej rodičov,

priniesol jej zámennú zmluvu, teda návrh na vklad do katastra a vyhotovený geometrický plán, kde tú
časť, ku ktorej sa správal ako majiteľ, si pričlení ku svojmu pozemku, naliehal aj na jej rodičov, aby urobili
nejakú vzájomnú zmluvu, aby ju podpísali, dal im znášať aj náklady za vyhotovenie zmluvy, nariadil im,
aby išli do kancelárie notárky, aby sa tam osvedčili podpisy na tejto zámennej zmluve. Keď rodičia jej
to ukázali, išla s tými papiermi na katastrálny úrad za doktorom, ktorý pozná T.. V., dala mu to všetko

prečítať, preštudoval predložené doklady a oznámil jej, že zmluva a geometrický plán nie sú spracované
podľa predpisov a na základe týchto dokladov kataster zmenu vlastníckych vzťahov nezapíše, zakázala
rodičom, aby toto podpísali a napísala aj T.. T. list. Na otázku súdu, prečo jej rodičia neoplotili svoj
pozemok podľa hranice existujúcich vlastníckych vzťahov, svedkyňa uviedla, že pozemok je tak oplotený
preto, že prišla p. T. s tým, že nesprávne užívajú pozemok, čiže časť tohto pozemku patrí jej, pozdĺž

nejakáulička,nejakých180m2,žeužívajútonaviac.Nechcelisaukrátiťotendvor,taksiskrátilizáhradu,
aby mali len tých 8 árov. Je to v štádiu riešenia, došlo tam k zlému geometrickému zameraniu.Z výpovede svedka JUDr. Štefana Sarnovského vyplynulo, že tento sporný pozemok, ktorý dnes leží
ladom, bol niekoľko rokov využívaný žalovanými, niekedy medzi rokmi 2007 - 2010, celkovo sa o
pozemok starali, obrábali ho, bol v poriadku a bol obrobený v t.č.. Sčasti bol kosený a z väčšej časti

tam bola sadená zelenina - mrkva, paradajky, jahody. Keď sa pozeral z domu na pravú stranu, tak bola
vysadená tá časť a ukazuje na H. XXXX/XX. Bol obrobený po celej šírke, bolo to asi nejakých 8 - 10 m.
Niekoľko rokov tam bola nasadená zelenina až k plotu. Netvrdí, že až k plotu možno to bolo meter od
plotu. Bola tam sadená zelenina a časť bola pokosená.

Z výpovede svedka R. T. vyplynulo, že žalobcovia sú jeho svokrovci. Predmetom sporu je časť pozemku
za plotom jeho svokrovcov, ktorý je susedný pozemok žalovaných, je to spor z obdobia rokov 2008 -
2010, kedy v t.č. sa T.. V. staral ako vlastník, sadil tam, mal tam jahody, paradajky, trávnik, ktorý kosil
až po ten plot, ktorý delí pozemky medzi svokrovcami E. T.. V.. Od obdobia, kedy bola podaná žaloba,
T.. V. to prestal užívať a do dnes to stojí tak ako to stojí, je to celé zarastené. Na otázku súdu, prečo nie
je pozemok vo vlastníctve žalobcov odčlenený plotom od pozemku vo vlastníctve žalovaných, svedok

uviedol, pretože v rámci reštitúcie sa prihlásili pôvodní vlastníci, ktorí žiadali vysporiadať pozemky a
tvrdili, že pozemok svokrovcov je väčší ako majú platnú výmeru. Na základe toho H.. T., ktorý podal
žalobu, dal zamerať tento pozemok a vytýčil presne hranicu, kde ten plot má byť a svokrovci posunuli
ten plot tam kde je v súčasnej dobe. Aj dnes by to malo byť tak, že mali by mať 800 m2 ako majú aj
výmeru. Keď sa prihlásili reštituenti v roku 2005, tak vtedy na základe ich požiadavky a ich nárokov bol

premeraný pozemok a plot bol posunutý tam kde je teraz, čiže bolo to v roku 2005. Ten plot sa posúval
kvôli reštituentom, títo sa potom v čase ako sa tento plot posunul o ten malý sporný kus pozemku sporili
tak, že tam niečo sadili, následne si to, čo zasadili, vytrhávali a až následne prišiel T.. V.. Na otázku
súdu, či je p. svedok toho názoru, že či je teraz zameraný pozemok vo vlastníctve žalobcov v súlade s
výmerou na liste vlastníctva svedok uviedol, že tak ako je oplotený má za to, že žalobcovia užívajú tých

800 m2, ktoré pôvodne majú na liste vlastníctva zapísané.

Z výpovede svedka T. N. vyplynulo, že žalobcovia sú jeho rodičia. Žalovaní užívali predmetný pozemok v
roku 2008 - 2010, sa správali ako vlastníci pozemku, na ňom sadili, udržiavali ho, pestovali tam zeleninu.
Bolo to až po plot, bol tam prihlásený na trvalom pobyte v rokoch 2006 - 2008, pozná ich, videl ich priamo

ako tam sadili a pohybovali sa po tom pozemku, správali sa ako vlastníci predmetného pozemku. Na
otázku súdu, čo bránilo rodičom posunúť plot tak, aby reálne ohraničoval ich vlastníctvo k predmetnému
pozemku, svedok uviedol, že majú na liste vlastníctva 8 árov, keďže sa tam vedie spor, tak užívajú len
tých 8 árov aj po posunutí tohto plotu. Teraz žalobcovia reálne užívajú 8 árov pozemku. Pred žalovanými
tento sporný pozemok užívali aj tí, s ktorými sa vedie teraz súdny spor, mená presne nevie, myslí, že to

boli tí reštituenti. Od kedy sa vedie tento spor p. žalovaný v 1. rade sa tvári, že na ten pozemok nikdy
nevstúpil, že na ňom nič nerobil, teraz tam začala zarastať burina za tým plotom, presne ten výmer, ktorý
užíval, ktorý patrí žalobcom, tak nie je obrobený.

Z výpovede svedka K.. Y. V., T.. vyplynulo, že žalovaní v 1. a 2. rade sú jeho rodičia. Rodičia nikdy

neužívali ich pozemok a rozhodne nemali žiaden zisk z daného pozemku. Rodičia tento pozemok párkrát
do roka pokosili, bolo to aj z bezpečnostných dôvodov a z dôvodu možného vzniku požiaru ako aj zo
zdravotných dôvodov, keďže má alergiu.

Z výpovede svedkyne E. T. vyplynulo, že keď boli na návšteve u p. V. L. T.. Č.G. v roku 2010 alebo 2011,

sporný pozemok nebol obrobený.

Z výpovede svedkyne C. Č.G. vyplynulo, že predmetný pozemok je zarastený, predtým bol len skosený.
Pokiaľ ide o vlastníctvo predmetného pozemku, je to komplikované. Má za to, že väčšia časť patrí T..
N. a nejaký kúsok tam je iných. Plot, ktorý oddeľuje pozemky účastníkov, bol postavený pred 15 rokmi,

predtým bol plot oveľa nižšie. T. N. si to celé užívala, záhradkárčila tam aj keď to nebolo celé jej. Potom
si to T.. N. sám zameral a ohradil, plot ktorý bol u nej, jedného dňa vybral tento plot aj kolíky asi ho
otočil na opačnú stranu. Oni mali potom otvorený pozemok. V čase kedy p. N. premiestnil tento plot,
neboli ešte vlastníkmi žalovaní. Žalovaní nesadili nijaké plodiny na spornom pozemku. Majú tam stromy
a ríbezle na tom svojom pozemku.

Súd vec právne posúdil nasledovne:Podľa ustanovenia § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len
„Občiansky zákonník“) každý vlastník má právo predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho
plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka v platnom znení predmet bezdôvodného obohatenia
sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa
vydať štátu.

Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení sa musí vydať všetko, čo sa

nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo
vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka v platnom znení záväzky vznikajú z právnych úkonov,
najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností
uvedených v zákone.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná.

Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia získaného na úkor žalobcov zo strany
žalovaných užívaním časti pozemku vo vlastníctve žalobcov bez právneho dôvodu (právneho titulu).

Žalobcovia sa teda domáhajú náhrady za to, že nemôžu užívať časť záhrady U. U. XXX Y.X A. T. T. Č..
XXXX/X - záhrady v celkovej výmere vrátane spornej časti XXX Y.X, nachádzajúceho sa v katastrálnom
území V. W. U., zapísaného na liste vlastníctva Č.. XX, ktorý je v ich vlastníctve. Výšku bezdôvodného
obohatenia vyčíslili ako výšku nájomného zodpovedajúceho nájomnej zmluve obvyklej v danom mieste
a čase vo vzťahu k spornej časti predmetného pozemku.

Zo skutkového stavu zisteného súdom je zrejmé a nesporné, že žalobcovia sú vlastníkmi časti pozemku
T.. Č.. XXXX/X - záhrady U. U. XXX Y.X, ktorý dobrovoľne neužívajú, pretože oddelili túto svoju časť
pozemku od svojho ostatného pozemku plotom s tým, že k spornému pozemku nemajú prístup. Urobili
tak z dôvodu, aby reálne užívali pozemky vo výmere, ktorú vlastnia podľa listu vlastníctva, teda vo

výmere 8 árov.

Každý vlastník má podľa § 123 Občianskeho zákonníka právo predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia
vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia
na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia , majetková

ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním
bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto
predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

Pre záver o (ne) dôvodnosti nároku uplatňovaného navrhovateľom voči odporcovi titulom bezdôvodného

obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej
v § 454 Občianskeho zákonníka) bolo treba, aby navrhovateľ preukázal, že medzi ním a odporcom
právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j. aby preukázal, že odporca (v akej konkrétnej
výške) bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma ako ajpríčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. 7 Cdo 117/2011).

Bezdôvodné obohatenie vzniká i tomu, kto svojim konaním dosiahol na úkor vlastníka postavenie
detentora jeho pozemku tým, že celý oplotený pozemok uzamkol a urobil ho prístupným len pre seba a
svoju potrebu, a to bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne ho skutočne využíval (akú plochu, ako často,
príp. koľkokrát konkrétne sa na ňom zdržoval). Výška bezdôvodného obohatenia sa musí odvíjať od
výšky nájomného zodpovedajúceho nájomnej zmluve obvyklej v danom mieste a čase vo vzťahu k

celému pozemku (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 845/99).

Pokiaľideosplneniezákonnýchpredpokladovprevznikzáväzkovéhoprávnehovzťahuzbezdôvodného
obohatenia, súd konštatuje, že žalobcovia súdu nepreukázali získanie bezdôvodného obohatenia na
stranežalovaných,ktorémalospočívaťvužívanícudzejveci(vyššieuvedenéhopozemku)bezprávneho
dôvodu, keďže jednoznačným spôsobom súdu nepreukázali, v akom rozsahu a akým spôsobom užívali

žalovaní vyššie uvedený pozemok. Vzhľadom na skutočnosť, že obohatený je povinný vydať všetko (a
nie viac) ako sám získal (§ 451 odst. 1, § 456 veta prvá a § 458 odst. 1 obč. zák.) bolo povinnosťou
žalobcov súdu jednoznačne preukázať, v akej výške žalovaní zvýšili svoj majetkový stav alebo o akú
výšku sa ich majetkový stav v dôsledku toho nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo.

Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktorý stíha toho účastníka, v ktorého záujme je, aby
určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná tak,
aby ju súd mohol uznať za pravdivú. Keďže je dôkazné bremeno inštitútom procesného práva a má tiež
jedine procesný účel, až vo svetle takej dôkaznej situácie, keď aktívny účastník bezozbytkov splní si
svoju povinnosť tvrdenia aj povinnosť dôkaznú vynikne procesný zmysel dôkazného bremena, pretože

jeho pravým zmyslom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť,
rozhodná pre výsledok sporu, nebola dokázaná, teda v prípadoch, keď výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujú prijať záver ani o pravdivosti týchto skutočností, ale ani záver o tom, že boli rozhodne
nepravdivé. Avšak aj v týchto prípadoch musí rozhodnúť v neprospech toho účastníka, v ktorého záujme
bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

Vzhľadom na vyššie uvedené si podľa názoru súdu žalobcovia nesplnili bezo zbytkov svoju dôkaznú
povinnosť tomto smere, keď jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom súdu nepreukázali nimi
tvrdenú skutočnosť a síce, že žalovaní užívali vyššie uvedený pozemok v nimi tvrdenom rozsahu a nimi
tvrdeným spôsobom. V tejto súvislosti súd konštatuje, že kosenie predmetného sporného pozemku (táto

skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná) nie je podľa názoru súdu jeho užívaním, pričom z tejto
činnosti nemá ten, kto ju vykonáva (v tomto prípade nesporne žalovaní) žiaden majetkový prospech.

Pokiaľ ide o splnenie ďalšieho zákonného predpokladu pre vznik záväzkového právneho vzťahu z
bezdôvodného obohatenia, a to protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, súd konštatuje, že

neboli to žalovaní, ktorí by svojim konaním dosiahli na úkor žalobcov ako vlastníkov predmetného
sporného pozemku postavenie detentora. V konaní bolo nesporné, že to boli práve žalobcovia, ktorí
túto časť svojho pozemku oplotili (resp. plot posunuli) bez možnosti vstupu na tento pozemok zo svojej
strany a urobili ho tým prístupným len zo strany žalovaných, pričom tým spôsobili to, že skutočný priebeh
hranice susediacich pozemkov účastníkov konania neoddeľuje v prírode žiaden plot.

Pokiaľ ide o splnenie ďalšieho zákonného predpokladu pre vznik záväzkového právneho vzťahu z
bezdôvodného obohatenia, a to existencia majetkovej ujmy, ktorá postihuje určitú osobu, súd konštatuje,
že v konaní bolo výpoveďami žalobcov ako aj svedkov (príbuzných žalobcov) nesporne preukázané,
že žalobcovia v rozhodnom období (2008 - 2010) ako aj v súčasnej dobe užívajú ako vlastníci svoje

pozemky vo výmere, ktorú reálne vlastnia podľa výpisov z listov vlastníctva Č.. XXXX E. Č.. XX, pre
katastrálne územie V. W. U., pričom im v tomto užívaní nikto (ani žalovaní) nebráni. Prípadným užívaním
sporného pozemku žalovanými alebo tretími osobami im teda nemohla vzniknúť žiadna majetková ujma
resp. ak by im súd priznal nejakú peňažnú sumu, žalobcovia by sa bezdôvodne obohatili, keďže by
získali majetkový prospech bez právneho dôvodu.

Na základe vyššie uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.

Podľa ustanovenia § 137 O.s.p. trovami konania sú aj súdny poplatok a odmena za zastupovanie, ak
je zástupcom advokát.

Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená

náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Predmetomkonaniajenároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniavovýške1.800,-eurprotižalovaným
v 1. a 2. rade, ktorý mali byť zaviazaní spoločne a nerozdielne (solidárne). V konaní teda nedošlo k
spojeniu dvoch vecí v jednom konaní (tzv. objektívnej kumulácii). Základnú sadzbu tarifnej odmeny súd
určil z tarifnej hodnoty veci 1.800,- eur vo výške 81,33 eura x 2 = 162,66 eura. Takto určená základná

sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, keďže ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch osôb (§ 13
ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), teda na sumu 81,33 eura.

O trovách konania súd rozhodol podľa prvej vety ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorej
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý oveciúspechnemalvspojenísprvou vetouustanovenia
§ 151 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ktorej o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaní v 1. a 2. rade mali plný úspech v konaní, preto im súd
priznal náhradu trov konania, ktorá pozostáva z náhrady zaplateného súdneho poplatku za odpor vo
výške 108,- eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 986,92 eura, teda celkovo náhradu trov

konania vo výške 1.094,92 eura.

Podľa ustanovení § 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a), c) a d) a ods. 5 vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z.z. patrí advokátovi za úkon prevzatia a prípravy obhajoby odmena vo výške 81,33 eura, za
úkon odporu proti platobnému rozkazu odmena vo výške 81,33 eura, za úkon účasti na pojednávaní

pred súdom dňa 10.6.2011 odmena vo výške 81,33 eura, za úkon účasti na pojednávaní pred súdom
dňa 25.7.2011 odmena vo výške 20,33 eura, za úkon účasti na pojednávaní pred súdom dňa 6.9.2011
odmena vo výške 20,33 eura, za úkon účasti na pojednávaní pred súdom dňa 28.2.2013 odmena vo
výške 20,33 eura, podľa ustanovení § 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2013 patrí advokátovi za úkon účasti na výsluchu žalobcov v

domácom prostredí dňa 8.1.2014 odmena vo výške 81,33 eura, za úkon účasti na pojednávaní pred
súdom dňa 3.11.2014 odmena vo výške 20,33 eura, za úkon účasti na pojednávaní pred súdom dňa
16.1.2015 odmena vo výške 81,33 eura, za úkon účasti na pojednávaní pred súdom dňa 7.9.2015
odmena vo výške 81,33 eura a za úkon účasti na pojednávaní pred súdom dňa 4.4.2016 odmena vo
výške 81,33 eura, t.j. 650,63 eura a podľa § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. patrí advokátovi

režijný paušál za 4 úkony po 7,21 eura, za 6 úkonov po 7,41 eura, za 2 úkony po 7,81 eura, za 4 úkony
po 8,04 eura, za 4 úkony po 8,39 eura a za 2 úkony po 8,58 eura, t.j. spolu režijný paušál 171,80 eura,
teda odmena spolu vo výške 822,43 eura + 20% DPH činí 986,92 eura.

Nazákladeuvedenýchskutočnostíacitovanýchzákonnýchustanovenísúdrozhodoltak,akojeuvedené

vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stavneobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).

V Košiciach, dňa 4.4.2016

JUDr. Boris Brondoš
s u d c a

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Boris Brondoš