Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Cob/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111230332
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8111230332.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu
JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: HND Software s.r.o., so sídlom
Soľnobanská 7, 080 05 Prešov, Slovenská republika, IČO: 45 940 681, zastúpeného Michalko Legal
Counsel & Co. s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Michalská 276/16, Bratislava - mestská časť
Staré Mesto 811 01, proti žalovanému: Medzinárodná obchodná komora (ICC) Chambre de Commerce

Internationale, so sídlom 38 Cours Albert 1er, 75008 Paríž, Francúzska republika, identifikačné číslo
SIRET:78435733700012,zastúpenéhoAllen&OveryBratislava,s.r.o.,advokátskakanceláriasosídlom
Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 857 897, o vydanie európskeho platobného
rozkazu, o zaplatenie 1.595.772.471,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov č. k. 18Cb/117/2011 - 1326 zo dňa 30.6.2016 a o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 18Cb/117/2011 - 1326 zo dňa 30.6.2016, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o vrátení súdneho
poplatku žalobcovi.

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 18Cb/117/2011-1326 zo dňa
30.6.2016 rozhodol tak, že
„1.Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 329.762,03 eura na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2.Vracia žalobcovi súdny poplatok za návrh vo výške 32.861,56 eura“.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci bolo konanie o nároku iniciovaného
žalobcom zastavené podľa § 104 ods.1 O.s.p., (Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016),
pre nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky na rozhodnutie v tejto veci, v dôsledku čoho mal
v konaní plný úspech žalovaný a vzniklo mu tak právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov

konania, ktoré aj v rozhodnutí podrobne špecifikoval. Súčasne priznal žalovanému aj náhradu za stratu
času, režijný paušál a náhradu hotových výdavkov, čo celkovo predstavuje 329.762,03 eur.

3. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 1, 3, prvej vety, 4, zákona č. 71/1992 o súdnych
poplatkoch v znení neskorších predpisov a vrátil ho žalobcovi krátený o 1 % vo výške 32.861,56 eur.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný v časti 2. výroku rozhodnutia.
Uviedol, že súd prvej inštancie vrátil žalobcovi súdny poplatok krátený o 1 %, podľa § 11 ods. 4, vspojení s ustanovením § 11 ods. 3 zákona číslo 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch a v znení neskorších
predpisov, pričom žalovaný má za to, že súdny poplatok mal byť vrátený v plnej výške. Má za to, že
tento súdny poplatok nemal byť krátený, pretože v danom prípade sa vracal podľa odseku 1 vyššie

uvedeného Zákona o súdnych poplatkoch. Keďže prvoinštančný súd pochybil a v danej situácii súdny
poplatok krátil, v dôsledku toho napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a vrátil žalobcovi
súdny poplatok v plnej výške.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie aj žalobca. V svojom odvolaní uviedol,
že podáva odvolanie voči časti 1. výroku uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie
uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 329.762,03 eur na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, ak súd prvej inštancie zaviazal žalobcu na náhradu trov konania dôvodiac tým, že konanie bolo

zastavené pre nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky, v dôsledku čoho mal v konaní plný
úspechžalovanýasúdmupriznalvsúladesustanovením§146ods.2O.s.p. právonanáhraduvšetkých
účelne vynaložených trov konania. Žalobca má za to, že o trovách konania malo byť rozhodnuté podľa
ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Taktiež poukázal, že vidí aj inú vadu konania,

a to nesprávne rozhodnutie, resp. nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Žalobca
ďalej uviedol, že odmieta, aby zavinil zastavenie konania, ak súdy konanie zastavili pre nedostatok
právomocí, nehovoriac o tom, že k zastaveniu konania došlo po 5 rokoch. Taktiež poukázal, že je na
súde, aby zvážil, či nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa a nie je namieste náhradu trov konania
nepriznať v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p.. Taktiež poukázal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávnych, resp. neúplných zistení častí týkajúcej sa priznania náhrady trov konania za jednotlivé
právne úkony právneho zastúpenia, ako aj určenie výšky priznanej náhrady za tieto úkony. Má za to,
že žalovaný si nevyčíslil a neuplatnil trovy právneho zastúpenia spôsobom, ktorý vyplýva z vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 605/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, ale sa rozhodol uplatniť si a vyčísliť trovy, ktoré mu podľa jeho vlastného tvrdenia,

vznikli. Taktiež v uznesení súd priznal nárok na náhradu trov súvisiacich s ďalšou poradou žalovaného
s právnym zástupcom a pritom však z rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, čí žalovaný túto ďalšiu poradu
aj preukázal. Ďalej uviedol, že za účelné vynaložené trovy konania, na ktorých nahradenie by mal byť
zaviazaný žalobca, nie je možné považovať ani náklady na zaobstarávanie stanovísk. Žiadal preto, aby
odvolací súd odvolaním ním napadnutej časti uznesenie súdu prvej inštancie zmenil, a to tak, že žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal, že žalobca inicioval konanie na súde, ktorý
podľa žiadneho možného výkladu nemohol mať právomoc, ani miestnu príslušnosť, čo tento záver
v dovolacom rozhodnutí potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Takýto postup je učebnicovým

príkladom špekulatívnej žaloby, ktorá neodvratne musí skončiť zastavením konania a trovy konania by
mala znášať strana, ktorá konanie iniciovala. Taktiež uviedol, že ak sa žalobca domáha aplikácie §
150 ods. 1 O.s.p., a to dôvodov hodných osobitného zreteľa, nie je však zrejmé, čo by týmito dôvodmi
malo byť, pretože podľa odbornej literatúry by mal súd toto ustanovenie aplikovať iba vo výnimočných
prípadoch, a v tomto prípade žalobca inicioval konanie na súde bez právomocí, a z toho vyplýva, že

žalobca tak v plnej miere zavinil vznik trov ním iniciovaného konania a samotná dĺžka konania na
tomto závere nič nemení. Poukázal aj na to, že žalobca sa v odvolaní zároveň vyhýba skutočnosti,
že žalovanému boli priznané prvoinštančným súdom aj trovy dovolacieho konania, ktoré sa skončilo
žalobcovým procesným neúspechom a žalovaný mal v dovolacom konaní plný úspech, a má teda bez
ďalšieho,nároknanáhradutrovkonaniapodľa§142O.s.p..Taktiežzotrvalvtomtovyjadrenínaodvolaní

proti kráteniu súdneho poplatku o 1 %.

7. K odvolaniu žalovaného sa druhá strana sporu - žalobca nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií podľa ustanovení § 34 CSP (Civilný

sporový poriadok, zákon číslo 160/2015 Z. z., platný a účinný od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), bez
nariadenia pojednávania prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolatelia domáhali preskúmania
napadnutého rozhodnutia (§ 379 CSP) a súčasne viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) dospel k
záveru, že odvolania žalobcu a žalovaného nie sú dôvodné.9. Súd prvej inštancie správne rozhodol, ak uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovanému trovy
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 329.762,03 eur na účet právneho zástupcu

žalovaného do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a súčasne správne rozhodol, ak vrátil žalobcovi súdny
poplatok za návrh vo výške 32.861,56 eur, krátený o 1 %.

10.Odvolacísúdvzmysleustanovení§387ods.1,2CSP,rozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akje
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
a so závermi súdu prvej inštancie a pre doplnenie správnosti uvádza:

12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na
konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky
realizovaných úkonov predo dňom účinnosti tohto zákona, posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou,
ktorá platila v čase ich realizácie.

15. Odvolací súd poukazuje, že predmetom prieskumu odvolacieho súdu je odvolanie žalobcu proti
uzneseniu súdu prvej inštancie v bode 1, t. j. o náhrade trov konania a taktiež predmetom prieskumu
je aj odvolanie žalovaného proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o vrátení súdneho poplatku za návrh
žalobcovi kráteného o 1 %.

16. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania žalovanému proti
žalobcovi, postupoval správne.

17. Vychádzajúc z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že žalobca podal dňa 3.11.2011

(doplnený ďalšími návrhmi), návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu proti žalovanému,
ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 595 772 471,22 eur spolu s
príslušenstvom pohľadávky, titulom náhrady škody.

18. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že právomoc súdu vyplýva z. čl. 5 a čl. 24 Nariadenia Brusel,

vecná príslušnosť je daná na základe ustanovenia § 9 ods. 1 O.s.p. a miestna príslušnosť je založená
na základe ustanovenia § 88 ods. 2 O.s.p..

19. Krajský súd v Prešove na základe odvolanie žalovaného uznesením z 14.1.2015 č. k.
1Cob/88/2014-1169 zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že konanie zastavil a vrátil vec súdu prvej

inštancie na rozhodnutie o náhrade trov konania. Odvolací súd, okrem iného, vo svojom rozhodnutí
uviedol, že vydaním európskeho platobného rozkazu, a ani podaním odporu proti nemu, nedošlo k
založeniu právomoci súdov Slovenskej republiky podľa Nariadenia Brusel.

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 3 Obdo/17/2015-1292 zo dňa 28.4.2016

dovolanie žalobcu zamietol. V tomto rozhodnutí, okrem iného, konštatoval, že námietka dovolateľa
týkajúca sa nečakaného rozhodnutia, je neopodstatnená, taktiež je neopodstatnená námietka
dovolateľa, že odvolací súd rozhodol bez toho, aby sa mu umožnil vyjadriť vo veci. Konštatoval aj to,
že zastavením konania odvolací súd neodňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, a na skutkový
stav aplikoval správny právny predpis. Taktiež uviedol, že v konaní nedošlo k inej tzv. skrytej vade,

ktorú namietal žalobca, a ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K otázke žalobcom
vytýkaného nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že ani súd prvého stupňa, a ani odvolací súd
nepochybili, ak rozhodli o (ne)existencii procesných podmienok a odvolací súd nepovažoval za dôvodnúnámietku žalobcu, týkajúcu sa neefektívneho podania odporu. Súčasne uviedol, že o trovách konania
rozhodne súd prvého stupňa.

21. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca inicioval nielen prvostupňové konanie, ale po rozhodnutí
odvolacieho súdu aj dovolacie konanie, pričom ani v jednom z nich úspešný nebol.

22. Odvolací súd poukazuje, že v sporovom konaní (v danom prípade ide o také konanie) sa otázka
náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu (142 ods.1 O.s.p.), podľa CSP zásada

zodpovednosti za výsledok. V tejto zásade je premietnutá myšlienka, že ten, kto svoje subjektívne právo
alebo právom chránený záujem dôvodne bránil, by mal mať právo - nárok na náhradu nákladov, ktoré
pri tejto procesnej činnosti vynaložil, a to proti strane sporu (účastníkovi konania), ktorá do jeho právnej
sféry bezdôvodne zasahovala.

23. Pre postup podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ktorý aplikoval súd prvej inštancie, platí zásada zodpovednosti

za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP.). Žalobca inicioval nielen prvoinštančné konanie, ale aj konanie
dovolacie, pričom žalovaný bol úspešný aj v odvolacom konaní, pretože odvolací súd jeho odvolaniu
vyhovel. Aj dovolací súd dovolanie žalobcu vo všetkých ním napadaných častiach odmietol, čo
znamená, že aj v dovolacom konaní bol úspešný žalovaný. Z uvedeného potom vyplýva záver, že
následné zastavenie konania procesne zavinil žalobca, pričom je nepodstatné pre aký procesný dôvod

(v tomto prípade nedostatok podmienky konania) bolo konanie zastavené. Je tu preto daná tzv. sankčná
náhrada nákladov konania.

24. Pre úplnosť je potrebné dodať, že ani postup podľa § 150 O.s.p. ( § 257 CSP) odvolací
súd nepovažuje za dôvodný, pretože nezistil žiadne zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa

pre aplikáciu tohto ustanovenia. Tie, ktoré uvádza odvolateľ - žalobca vo svojom odvolaní, takýmito
nepochybne nie sú, nie sú ani výnimočné, a nejde tu ani o aspekt sociálny.

25. Čo sa týka správnosti výpočtu, odvolací súd poukazuje, že výška náhrady trov konania bola
vypočítaná súdom prvej inštancie správne, a to v súlade s ustanovením § 10 ods. 2 a nasl. vyhlášky

č. 655/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenie by mali
predstavovať podľa prepočtu predloženého súdu žalovaným, sumu ,,až,, 1.596.276.705,- eur plus
DPH a režijný paušál. Žalovaný si však uplatnil ,, iba ,, sumu 267.846,75 eur plus režijný paušál
a hotové výdavky, spolu sumu 329.762.03 eura, ktorým návrhom je súd viazaný. Nie je potom

dôvodné preskúmavať podrobnejšie túto časť odvolaním napadnutého uznesenia a vykonávať ďalšie
matematické prepočty. Námietky žalobcu sú tak pre tento výpočet nedôvodné a preto odvolací súd sa
nimi podrobnejšie ani nezaoberal, pretože by iný záver o výške priznaných trov nemohli privodiť.

26. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa

so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil.

27. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie prvoinštančného rozhodnutia je dostatočné, logické,
presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní
vznesené, a ktoré v súlade s procesnými zásadami formulovanými v Občianskom súdnom poriadku aj

boli aplikované.

28. Už z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, aj Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že odvolací súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania
(stranami sporu), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré stručne a jasne objasňuje
skutkový i právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na spravodlivý proces. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať
na každú námietku, alebo argument, ale iba na tie veci, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie.

29. Z uvedených dôvodov odvolací súd žalobcom napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti
1 uznesenia ako vecne správne potvrdil postupom podľa ustanovení §387 ods. 1, 2 CSP a odvolanie
žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti 2 odmietol postupom podľa ustanovení § 386písm. b) CSP, pretože odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. V
tomto prípade je žalovaný neoprávnenou osobou, pretože napadnutým uznesením (časť 2 ) nebolo
rozhodnuté v jeho neprospech. Unesenie súdu o vrátení súdneho poplatku sa žalovaného v žiadnom

prípade nedotýka a žiadna ujma mu ako strane sporu, nevznikla.

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že ich náhradu stranám sporu nepriznal,
pretože ani jedna zo strán sporu ich náhradu nepožadovala a súčasne vychádzal zo zistenia, že strany
sporu mali v odvolacom konaní rovnaký úspech a súčasne aj rovnaký neúspech.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).