Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. október 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/191/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713210144
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6713210144.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej

a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: GENERAL
FACTORING, a. s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpený Jakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Y. T., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. XXX, XXX XX V. B., štátny občan SR, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 07.09.2015, č. k. 13C/208/2013-191, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým súd žalobu zamietol a súvisiacom výroku
o trovách konania potvrdzuje.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu, konanie zastavil čiastočne
ohľadne sumy 547,32 Eur, ako aj úroku vo výške 97,09 Eur, ako aj riadneho úroku vo výške 19,40 %
ročne zo sumy 1.505,13 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 547,32 Eur od 23.07.2014 do zaplatenia. Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane
náhradu trov konania nepriznal. Súčasne rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 142,80 Eur
žalobcovi. Čiastočné zastavenie konania odôvodnil späťvzatím žaloby v tejto časti. Uplatnený nárok

žalobcu,ktorýtentoopieralozmluvuosplátkovomúvereč.XXXXXXXXXXžalobcovinepriznalzdôvodu,
že podľa názoru súdu žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na podanie predmetnej žaloby.
Konkrétne poukázal na skutočnosť, že žalobca sa domáhal uvedeného nároku s poukazom na zmluvu
o postúpení pohľadávky, podľa ktorej mal žalobca získať pohľadávku od postupcu U. U., a.s., č. E. zo
dňa 21.12.2010. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že neboli splnené predpoklady pre
postúpenie tejto pohľadávky vyplývajúce z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., konkrétne
žalobca nepreukázal, že právny predchodca žalobcu písomne vyzval žalovaného na plnenie dlžných

splátok, neboli teda splnené predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle tohto zákonného
ustanovenia.

2.Protirozsudkuokresnéhosúdupodalžalobcavzákonomstanovenejlehoteodvolaniesodôvodnením,
že okresný súd nesprávne vec právne posúdil, keď nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav, že dospel, na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň

sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Napadnutému rozsudku
vytýka nesprávny postup z hľadiska jeho odôvodnenia, možného preskúmania, presvedčivosti a
prijateľnosti,nepredvídateľnompostupekonajúcehosúdu,tiežvnerovnakompostavenísúdukžalobcovi
a žalovanému. Poukázal na skutočnosť, že vo svojom podaní zo dňa 26.08.2015 sa žalobca podrobnezaoberal podmienkami postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského úveru a aplikáciou ustanovení
zákona o bankách na postúpenie pohľadávok zo spotrebiteľského úveru. Poukázal na samotné
napadnuté rozhodnutie, v ktorom okresný súd uvádza zákonné ustanovenia, ktoré z hľadiska ich obsahu

jednoznačne definujú možnosť postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na tretiu osobu, a
to vtedy, keď to pripúšťa osobitný predpis (nie zákon o bankách), konkrétne ustanovenie § 4 ods. 6
zákona o spotrebiteľských úveroch a § 524 Občianskeho zákonníka. Napriek tomu nie je zrejmé, prečo
súd nadväzuje ustanoveniami § 92 ods.8 zákona o bankách, keď tento zákon, resp. postup podľa tohto
zákona sa ako podmienka pre postúpenie pohľadávky podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vôbec neuvádza.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje odvolateľ za nepreskúmateľné, pretože nie je zrejmé, keď
pri jasnom znení § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch dospel súd k nutnosti postupu podľa
zákona o bankách. Rozsudok považuje v tomto smere za vykazujúci známky arbitrárnosti, považuje ho
za nepreskúmateľný, čo zároveň znamená porušenie ústavných práv žalobcu na súdnu a inú právnu
ochranu. Logickým postupom by malo byť zrušenie tohto rozsudku odvolacím súdom a vrátenie veci

na ďalšie konanie. V ďalšom odkazuje na svoje vyjadrenie zo dňa 26.08.2015 a zdôrazňuje účel § 92
zákona o bankách, ktorým je úprava výnimiek z bankového tajomstva. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona
nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých
nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Vytýka súdu prvej inštancie, že sa žiadnym spôsobom
nevysporiadal s podaním žalobcu v tejto veci a ani neuviedol, prečo sa ním zaoberať nebude. V ďalšom

poukazuje na uvedené podanie s tým, že sa v ňom zameral žalobca na požiadavku preferencie platnosti
právneho úkonu v zmysle požiadavky Ústavného súdu. Odvolateľ s tvrdením, že rozhodnutie okresného
súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, nedostatočne zistenom skutkovom stave, že
nespĺňapodmienkystanovenéÚstavnýmsúdompreodôvodnenierozhodnutia,ďalejnamieta dodržanie
princípu právnej istoty, navrhuje rozsudok v prvom výroku zmeniť tak, že žalobe žalobcu súd v celom

rozsahu vyhovie, alternatívne navrhuje v tomto rozsahu rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len SSP), preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1,
2 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanému pôvodne na zaplatenie sumy 3.682,63 Eur spolu s
príslušenstvom, a to riadnym úrokom vo výške 19,40 % ročne z istiny 3.323,05 Eur od 22.12.2010 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 3.323,05 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia
ako aj náhradu trov konania, a to s poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010,
ktorou jej U. U., a.s. postúpila predmetnú pohľadávku. Uplatnená pohľadávka vyplýva zo zmluvy o

splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
dňa08.03.2007.Uviedol,žežalovanýsizáväzokvyplývajúcizozmluvy oúvereneplnilaposkytnutýúver
nesplácal, preto právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku na žalobcu, a to s príslušenstvom a
všetkými právami vyplývajúcimi z predmetného úverového vzťahu. Na mimosúdne riešenie pohľadávok
žalobca splnomocnil spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o., ktorá zaslala žalobcovi výzvu na zaplatenie

zo dňa 17.02.2011, v ktorom žalovaného informovala o aktuálnom zostatku záväzku ako aj o tom, že
záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere sa stal splatným.

6. Žalobca predložil na preukázanie tvrdenia o svojej aktívnej vecnej legitimácii zmluvu o postúpení
pohľadávok č. E. uzatvorenú medzi postupcom U. U., a.s. a postupníkom GENERAL FACTORING,

a.s. dňa 21.12.2010. Z prílohy č. 1 k zmluve vyplýva, že pod poradovým číslom XXXX je uvedený
účet č. XXXXXXXXX s názvom T. Y. s adresou T. T. XX, X. s odkazom na dátum uzatvorenia úverovej
zmluvy 08.03.2017, ako číslo účtu je uvedené číslo zmluvy o splátkovom úvere. Dlžník je zároveň
identifikovaný rodným číslom. Ďalej žalobca predložil oznámenie svojho právneho predchodcu (U.
U., a.s.) žalovanému zo dňa 28.12.2010 o tom, že došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na

žalobcu GENERAL FACTORING, a.s. Ďalej žalobca predložil k žalobe výzvu splnomocnenej obchodnej
spoločnosti Platiť sa oplatí, s.r.o. zo dňa 17.02.2011 na zaplatenie vyčíslenej sumy 3.824,27 Eur s tým,
že vzhľadom na omeškanie dlžníka odstupuje týmto veriteľ podľa § 506 Obchodného zákonníka od
zmluvy o úvere, čím sa stáva záväzok splatným v celom rozsahu spolu s príslušenstvom. Pred začatímpojednávania zobral žalobca čiastočne žalobu späť písomným podaním doručeným okresnému súdu
dňa 19.09.2014, a to v časti o 233,96 Eur z dôvodu, že po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu
došlo dňa 22.07.2014 k čiastočnej úhrade pohľadávky v takejto výške, táto bola započítaná na vyčíslené

úroky z omeškania. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že súčasne s predvolaním na pojednávanie
bol žalobca upozornený na povinnosť označiť všetky dôkazy a skutočnosti, resp. ich predložiť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí konanie v zmysle vtedy platného a účinného ustanovenia §
120 ods. 4 O.s.p. Konanie o zaplatenie sumy 233,96 Eur bolo zastavené samostatným uznesením zo
dňa 03.10.2014. Následne došlo k ďalšiemu čiastočnému späťvzatiu žaloby dňa 02.02.2015 tak, že

žalobca upravil pôvodný návrh na zaplatenie sumy 1.505,13 Eur (33 splátok po 45,61 Eur splatných v
období od 10.06.2009 do 10.02.2012), sumy 97,09 Eur (ako rozdiel sumy 331,05 Eur a sumy 233,96
Eur) riadneho úroku vo výške 19,40 % zo sumy 1.505,13 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úroku z
omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.505,13 Eur od 23.07.2014 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti zobral
žalobuspäť.Súdkonaniezastaviluznesením zodňa24.03.2015,atovčastiozaplateniesumy1.943,54
Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. Zároveň každé predvolanie na pojednávanie obsahovalo

už zmienené poučenie pre sporové strany. Na poslednom pojednávaní dňa 07.09.2015, na ktorom došlo
k vyhláseniu rozsudku v danej veci, došlo k poslednému čiastočnému späťvzatiu návrhu, a to ohľadne
sumy 547,32 Eur a príslušných úrokov ako aj úrokov z omeškania. Zo zápisnice o pojednávaní odvolací
súd zistil, že okresný súd vyzval žalobcu na predloženie výzvy od právneho predchodcu žalobcu podľa
§ 92 ods. 8 zákona o bankách, právny zástupca žalobcu na tomto pojednávaní uviedol, že takouto

výzvou nedisponuje, avšak poukázal na svoje už písomne vyjadrené stanovisko, podľa ktorého nie je
potrebné takúto výzvu preukázať, pretože v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch boli splnené
všetky zákonné podmienky, ktoré tento osobitný právny predpis vyžaduje v prípade postúpenia banky
na tretiu osobu.

7. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo
pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania
(viď.rozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn. 2Cdo/205/2009).Súdprvejinštanciesataksprávnevkonaní

zameral predovšetkým na skúmanie vecnej a procesnej legitimácie strán sporu, najmä na skúmanie
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, teda vysporiadanie sa s otázkou platnosti zmluvy o postúpení
pohľadávok, na základe ktorej by súd mohol konštatovať, že žalobca je skutočným nositeľom práva,
ktorého sa v spore voči žalovanému domáha.

8. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

9. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie

odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

10. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere
podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu 87ad. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže

uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok.

11. Nakoľko aktívnu vecnú legitimáciu v danom spore mal žalobca nadobudnúť podľa svojho tvrdenia na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok od pôvodného veriteľa, ktorým bola banka, okrem všeobecnej
právnej úpravy postúpenia pohľadávky vyplývajúcej z § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, bolo
potrebné skúmať platnosť postúpenia pohľadávky aj podľa osobitnej právnej normy upravujúcej pôvodnýzmluvný vzťah medzi pôvodným veriteľom U. U., a.s., X., ktorý je bankový subjekt a žalovaným, pričom
vzhľadom na právny status pôvodného veriteľa sa právne vzťahy vyplývajúce z úverových zmluvných
vzťahov medzi bankou a klientmi banky spravujú zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách. Pokiaľ osobitná

právna norma ako lex specialis upravuje osobitne zákonné podmienky a predpoklady pre platné
postúpenie pohľadávky z bankových úverov - konkrétne § 92 ods. 8 zákona o bankách, súd prvej
inštancie správne aplikoval predmetné zákonné ustanovenie ako zákonné podmienky, ktoré banka, ako
pôvodný veriteľ bola povinná splniť na to, aby došlo z jej strany k platnému postúpeniu pohľadávky
vyplývajúcej z bankového úveru voči dlžníkovi na ďalší subjekt.

12. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na závere, že žalobca nie je v danom spore aktívne
legitimovaný a nositeľom práv z predmetnej pohľadávky, pretože súdu nepreukázal, že by na neho
právne relevantným a zákonným spôsobom prešiel nárok uplatňovaný žalobou. Odvolací súd s
poukazomnacitáciuustanovenia§92ods.8 zákonaobankáchzdôrazňuje,žetentozákonakoosobitná
právna úprava pre platné postúpenie pohľadávky banky vyžaduje súčasné splnenie oboch podmienok

(osobitná písomná výzva banky klientovi a relevantná doba omeškania dlžníka aj napriek písomnej
výzve banky). Súd nemal v konaní preukázané splnenie jednej z uvedených zákonných podmienok,
a to hodnoverné preukázanie zaslania písomnej výzvy banky žalovanému ako dlžníkovi tak, ako to
predpokladá uvedené zákonné ustanovenie. Ako bolo konštatované vyššie, v tomto prípade žalobca
preukázal jedine výzvu na plnenie, ktorú on sám zaslal žalovanému, resp. ktorú zaslala ním poverená

spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o. dlžníkovi. Nejde teda o výzvu predchádzajúcu postúpeniu pohľadávky.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, pokiaľ ide o stanovenie
podmienok pre platné a zákonné postúpenie pohľadávok banky alebo pobočky zahraničnej banky na
tretiu osobu; ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách je ustanovením špeciálnym vo
vzťahu k § 524 a nasl. lex generalis Občianskeho zákonníka upravujúcej postúpenie pohľadávok. Súd

teda správne posúdil nesplnenie podmienky pre platné postúpenie pohľadávky, konkrétne s poukazom
na absenciu predchádzajúcej výzvy na splnenie dlhu.

13.Odvolacísúdzhodnesnázoromsúduprvejinštanciekonštatuje,ževprípadepostúpeniapohľadávky
bankou je spôsobilým predmetom postúpenia podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách iba pohľadávka

alebo jej časť z bankového úveru za predpokladu, že banka preukázateľne ešte pred postúpením
pohľadávky zaslala písomnú výzvu dlžníkovi na splnenie dlhu po tom, čo bol klient banky nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné
postúpenie pohľadávky a musia byť splnené už v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky
postúpenia stanovuje priamo zákon o bankách a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom

ochrany bankového tajomstva (čo odvolací súd konštatuje len pre úplnosť vzhľadom na označenie 14.
časti zákona č.483/2001 Z. z. - ochrana klientov a bankové tajomstvo, v ktorej je aj zákonné ustanovenie
§ 92 ods. 8), ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky upravené osobitnou právnou normou,
pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a preto je v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatný. Ustanovenie §

92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového
tajomstva, ale priamo stanovuje hmotnoprávne podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o
postúpení pohľadávok. Takémuto záveru nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia („môže
banka pohľadávku postúpiť“), ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie

Ochrana klientov a bankové tajomstvo. Účelom tohto ustanovenie teda nie je len ochrana bankového
tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie určuje osobitné podmienky, za ktorých
môžebanka ajbezsúhlasuklientapostúpiťpohľadávkunainúosobu,čovýkladomacontrarioznamená,
že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka platne postúpiť pohľadávku bez
súhlasu klienta nemôže. Žalobca teda v konaní nepreukázal splnenie jednej zo zákonných podmienok

na platné postúpenie pohľadávky, a to odoslanie a doručenie predchádzajúcej písomnej výzvy banky
dlžníkovi - žalovanému, preto možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o postúpení
pohľadávky, ktorou mal pôvodný žalobca pohľadávku voči žalovanému od banky nadobudnúť, je v
rozpore so zákonom a je neplatná, a preto následný postupník žalobca nemal v konaní aktívnu vecnú
legitimáciu na vymáhanie žalovanej pohľadávky.

14. Záverom možno zhrnúť, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď z dôvodu uvádzaného
nesplnenia podmienky pre platné postúpenie pohľadávky vyvodil, že žalobca nie je v tejto veci aktívnevecne legitimovaným, a preto žalobu zamietol. Z uvedeného dôvodu odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a
2 CSP rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku ako vecne správny potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 CSP s tým, že úspešnej sporovej strane, žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože zo spisu je evidentné, že mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

16. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3:0.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).