Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/155/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716200956
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716200956.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcov: 1/ K. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXX, XXX XX N., 2/ H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX N., obaja právne
zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov ,
IČO: 35 510 722 proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard
Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločnosti pod
č. 54209790, konajúca na území Slovenskej republiky prostrednístvom BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713,

právne zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811
08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 857,85 eura s prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Poprad, č.k. 10C/35/2016-38 zo dňa 25.05.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1/ a 2/ rade v plnom
rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/

sumu 195,- eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 16,50 eura, a to prevádzkovateľovi systému
Slovenská pošta, a.s., Centrum vysporiadania finančných transakcií, Oddelenie spracovania agénd,
Turzová 1, 042 21 Košice v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania,

obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 451, § 52 ods. 1, 2 a 4, § 100 ods. 1, § 101,
§ 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že predmetom konania bola zaplatenie sumy
857,85 eura s prísl., a to na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobcami 1/
a 2/ a právnym predchodcom žalobcu dňa 31.12.2008, ktorý bol poskytnutý žalovaným žalobcom
vo výške 1.659,70 eura. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že zaplatili celkom 2.517,55 eura. Namietali, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala zákonom požadované náležitosti, a to podľa § 4 ods. 2
písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tým, že neobsahovala konečnú splatnosť

úveru, a preto sa podľa § 4 ods. 3 druhá veta citovaného zákona považuje úver za bezúročný a bez
poplatkov. Z tohto dôvodu sa žalobcovia domáhali vrátenia rozdielu medzi navyše zaplatenou sumou
úveru a sumou poskytnutou úveru v žalovanej sume 857,85 eura. Žalovaný v konaní vzniesol námietku
premlčania s tým, že uviedol, že žaloba bola podaná po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej dobe,od vykonaných úhrad žalobcami na splácanie úveru. Navrhol žalobu zamietnuť. Uplatnil si náhradu trov
konania. Z prehľadu úhrad splátok súd prvej inštancie zistil, že časť žalovanej sumy je premlčaná, a
to pokiaľ sa týka úhrady splátok do 25.06.2012, pretože tieto boli uskutočnené pred 01.02.2013, t.j.

pred viac ako 3 rokmi od podania žaloby na súd dňa 01.02.2016. Avšak nepremlčaná je zostávajúca
časť žalovaných úhrad, a to splátok úveru počnúc odo dňa 27.12.2013 a končiac dňom 22.12.2014
spolu v sume 195,- eur. Táto časť žalovanej sumy bola žalobcami zaplatená v čase 3 rokov pred
podaním žaloby na súd dňa 01.02.2016, a preto nie je premlčaná. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie
po právnom posúdení uplatneného nároku, žalobe čiastočne vyhovel čo do zaplatenia sumy 195,-

eur, lebo žalobcovia v tejto časti svoj nárok riadne preukázali a skutkovo a právne odôvodnili. V
prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným, ktorého
sa dovolal v konaní. Vychádzajúc z toho, že dôvodom podania žaloby dňa 01.02.2016 na súd je vrátenie
žalovanej sumy s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia, pre plynutie premlčacej doby a pre počítanie
subjektívnej a objektívnej premlčacej doby platia ust. § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V danom
prípade premlčacia doba začala plynúť od 01.02.2013, t.j. 3 roky späť pred podaním žaloby na súd a

skončila dňom podania žaloby na súd 01.02.2016. Časť žalovanej sumy, ktorá bola žalobcami zaplatená
pred 01.02.2013 je premlčaná a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným, súd k nej
musel prioritne prihliadnuť. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
O poplatkovej povinnosti žalovaného súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. z)
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch tak, že žalobcovia ako spotrebitelia domáhajúci sa ochrany

svojho práva zo spotrebiteľských vzťahov, boli od súdnych poplatkov osobne oslobodení a vzhľadom na
výsledok konania, poplatková povinnosť v časti prisúdeného plnenia prešla na neúspešného žalovaného
vzmysle§2ods.2citovanéhozákona.Podľapoložky1písm.a)Sadzobníkasúdnychpoplatkovjevýška
súdneho poplatku z prisúdeného plnenia najmenej 16,50 eura, ktorý má žalovaný zaplatiť v zmysle §
9 ods. 1, 3 citovaného zákona na účet prevádzkovateľa systému. O poplatkovej povinnosti súd prvej

inštancie rozhodol podľa § 5 ods. 1 písm. h) citovaného zákona a lehota na zaplatenie súdneho poplatku
je v súlade s § 8 ods. 4 citovaného zákona. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §
142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 s tým, že v danom
prípade boli žalobcovia v spore úspešní vzhľadom na prisúdenú sumu oproti žalovanej sume na 23 %
a ich neúspech bol 77 %, čo je zároveň úspech žalovaného. Výsledný pomer úspechu a neúspechu je

54 % v prospech žalovaného, avšak súd prihliadol v zmysle ust. § 150 Občianskeho súdneho poriadku
v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 k dôvodom hodným osobitného zreteľa, a to k tomu, že
ide o vysporiadanie nárokov zo spotrebiteľského vzťahu, kde sú žalobcovia slabšou stranou, a preto
výnimočne súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V zákonom stanovenej lehote podali proti rozsudku odvolanie žalobcovia v 1/ a 2/ rade. Namietali
zamietavý výrok a výrok o náhrade trov konania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Poukázali
na to, že predmetom konania bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 857,85 eura.
Súd prvej inštancie akceptoval ich argumentáciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, avšak priznal
len nárok vo výške 195,- eur, pričom v prevyšujúcej časti žalobu z dôvodu premlčania nároku, t.j. sumu

vo výške 666,85 eura zamietol. S právnym názorom súdu prvej inštancie o premlčaní časti uplatneného
nároku právny zástupca žalobcu nesúhlasil. Podľa jeho názoru, na predmetnú vec je potrebné
aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu, lebo na strane žalovaného išlo o úmyselné bezdôvodné
obohatenie. Poukázal na ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalovaný ako nebankový
subjekt pôsobiaci na finančnom trhu viac ako 15 rokov neuvádza v zmluvách zákonom požadované

náležitosti, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť danej zmluvy, najmä neuvádza údaje
o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Žalovaný ako odborník na finančnom trhu musí o týchto
skutočnostiach ako ich následkoch vedieť a prinajmenšom s nimi musí byť uzrozumený. O tom, že
zo strany žalovaného išlo celkom zrejme o úmysel bezdôvodne sa na ich úkor obohatiť svedčí žaloba
spoločnosti CETELEM, a.s., Bratislava zo dňa 10.06.2013, konanie vedené na Okresnom súde Poprad

pod sp. zn. 14C/22/2013, v ktorom si žalovaný uplatňoval od žalobcov doplatenie sumy 414,05 eura a
s prísl. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcov, právny predchodca žalovaného v čase uzatvárania
zmluvy 31.12.2008, ako aj v čase podania žaloby vedel o absencii údajov o konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru a napriek tomu minimálne vo forme nepriameho úmyslu v súdnom konaní si
uplatňoval nedôvodné poplatky a úroky. Poukázal na iné rozhodnutia všeobecných súdov, v zmysle

ktorých súdy akceptujú objektívnu 10-ročnú lehotu pri uplatnenom nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia.Namietal,žesúdprvejinštanciesastýmitorozhodnutiamináležitenevysporiadal.Uplatnený
nárok v zamietavom výroku preto nepovažoval za premlčaný. Navrhol zmeniť napadnutý výrok a žalobevyhovieť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov
odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

3. Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s účinnosťou od
30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom
Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783 so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko konajúca na území
Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej

banky so sídlom Karadičova 2, 821 01 Bratislava, IČO: 47 258 713. K veci samej uviedol, že súd
prvej inštancie správne právne vec posúdil, keď na zistený skutkový stav aplikoval trojročnú a nie
desaťročnú premlčaciu dobu, nakoľko správne vyhodnotil, že v danom prípade sa žalovaný na úkor
žalobcov neobohatil úmyselne. Odvolanie žalobcov nepovažoval za dôvodné. Poukázal na skutkový
stav, ktorý vyplynul z výsledkov vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie s tým,
že zdôraznil, že na daný prípad nie je možné aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu, lebo v čase

uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi stranami sporu bol účinný zákon č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, ktorý v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g) uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere, okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.
Tento zákon nedefinuje spôsob vyjadrenia konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, resp. nedefinuje,
aby poskytovateľ vyjadril termín konečnej splatnosti úveru dátumom. Spotrebiteľská ochrana nemá

byť formálna, ale materiálna. Žalovaný v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal za
to, že táto zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. O tom, že predmetná zmluva
sa má považovať za bezúročnú a bez poplatkov rozhodol až prvostupňový súd v napadnutom
rozhodnutí. Žalovaný požadované údaje o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru poskytnutého
žalobcom na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uviedol. Žalovaný teda v kontexte uvedených

skutočností nekonal vo vzťahu k žalobcom s úmyslom sa na ich úkor bezdôvodne obohatiť, ani nebol
s týmto následkom uzrozumený, nakoľko mal za to, že zmluvu, na základe ktorej poskytol žalobcom
spotrebiteľský úver uzatvoril v súlade s v tom čase platnými právnymi predpismi. Navrhol potvrdiť
napadnutý rozsudok v zamietavom výroku. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

4. Právny zástupca žalobcov sa k doručenému vyjadreniu k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 4Co/155/2016-72 zo dňa 27.04.2017, s právoplatnosťou od
29.05.2017 bolo rozhodnuté o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalovaného, spoločnosťou
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž,

Francúzsko, zapísané v obchodnom registri M., pod č. F. M., konajúcou na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Karadičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava 1, oddiel:Po, vložka č. XXXX/B.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 prvá veta zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016(ďalejlenCSP),akniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového
poriadkunavšetkyprebiehajúceazačatékonaniapodľaObčianskehosúdnehoporiadkusozachovaním
princípu justifikácie účinkov procesných úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov
vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016,
ktorých následky úkonov sa majú uznávať i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom

nepočíta.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadomnavčaspodanéodvolanieosobouoprávnenou(§359vspojenís§362ods.1CSP)preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379

a § 380 CSP, s nariadením termínu verejného vyhlásenie rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej
tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 25.09.2017 (§ 378 ods. 1 v spojení § 291 ods. 1, 3 CSP) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd

použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,
odôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia,akoajsuplatnenýmiodvolacíminámietkamižalobcov,odvolací

súd zistil, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Predmetom preskúmania odvolacím súdom je zamietavý výrok súdu prvej inštancie o nepriznaní
uplatneného nároku z titulu vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 662,85 eura, z dôvodu
premlčania tohto nároku. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom
prvej inštancie. Uplatnené námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia preto nepovažoval
za dôvodné.

7. K odvolaniu žalobcov ďalej uvádza, že súd prvej inštancie v danom prípade rozhodoval podľa
právnej úpravy v znení účinnom do 30.06.2016, t.j. Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
v § 120 ods. 1 je uvedená povinnosť strán sporu (vtedy účastníkov konania) označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť vyplývajúca z predmetného ustanovenia vyjadruje

základné práva a povinnosti v občianskom súdnom sporovom konaní, ktorým je povinnosť strany sporu
tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých strana sporu odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany,
označiť dôkazy, ktorými chce strana sporu preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností, ako aj
zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena. Povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti je základnou
povinnosťou strany sporu, a to najmä žalobcu. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný vzniesol námietku

premlčania uplatneného nároku v písomnom vyjadrení k žalobe (čl. 15 spisu), ktoré vyjadrenie súd
prvej inštancie doručil právnemu zástupcovi žalobcov (čl. 32 spisu). Právny zástupca žalobcov k
predloženému vyjadreniu a vznesenej námietke premlčania nepredložil žiadne stanovisko. V danom
prípade preto nemožno v odvolaní poukazovať na skutočnosti, ktoré bol povinný právny zástupca
žalobcov preukázať v konaní pred súdom prvej inštancie, lebo súd prvej inštancie sa so vznesenou

námietkou premlčania uplatneného nároku sčasti vysporiadal správne. Tvrdené skutočnosti o vedomosti
žalovaného, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje všetky
zákonom predpísané náležitosti vyplývajúce zo zákona č. 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
neboli preukázané. Ustanovenie § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka stanovuje objektívnu premlčaciu
lehotu z titulu bezdôvodného obohatenia v rozsahu 3 rokov a pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení 10

rokovododňa,keďknemudošlo.Zobsahuspisu,anizpredloženýchlistinnýchdôkazovnachádzajúcich
sa v spise, z odôvodnenia žaloby, žiadne tvrdené skutočnosti týkajúce sa o preukázaní úmyslu
žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobcov v konaní preukázané neboli. Na preukázanie
úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenia nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej
praxi žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale je potrebné v každom jednotlivom prípade

s poukazom na okolnosti uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere preukázať, že žalovaný v čase
uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel, alebo aspoň bol uzrozumený
stým,žesabezdôvodneobohacuje.Dôkaznébremenonapreukázanieuvedenejskutočnostispočívana
žalobcoch, ktorí musia preukázať, že úmysel bezdôvodne sa na ich úkor obohatiť na strane žalovaného
v čase, keď sa žalovaný mal bezdôvodne obohacovať existoval. Takýto úmysel nemožno prezumovať,

ale je ho potrebné riadne v rámci vykonaného dokazovania dokázať.
8. Za nedôvodné považoval odvolací súd aj odvolanie žalobcov proti výroku o trovách konania. Súd
prvej inštancie správne v súlade s ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a
účinnom do 30.06.2016 o náhrade trov konania rozhodol. Navyše zohľadnil pri rozhodovaní o trovách
konania postavenie žalobcov ako spotrebiteľov, ktorým vznikla povinnosť nahradiť žalovanému trovy

konania a s poukazom na ust. § 150 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do
30.06.2016 z dôvodov hodných osobitného zreteľa k tejto náhrade žalobcov nezaviazal.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej
časti zamietnutá a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods.

1, 2 CSP.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovaného v odvolacom konaní vyplývajúcou z ust.§ 255 ods. 1 CSP. Právny zástupca žalovaného si v písomnom vyjadrení k odvolaniu uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania. O výške priznanej náhrady rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.