Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. február 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11C/17/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110203567
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7110203567.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci

navrhovateľky: V. F., N.. X.X.XXXX, A. K., K. XX, zast. Centrum právnej pomoci, kancelária Košice,
Moyzesova 18, Košice proti odporcovi: R. F., N.. XX.X.XXXX, A. Ž. XXX, T. N. F. v konaní o rozvod
manželstva a o úpravu práv a povinností k mal. deťom: N. F., N.. X.XX.XXXX, F. F., N.. X.X.XXXX, C.
F., N.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice III takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov konania V. F., N.. X.X.XXXX a R. F., N.. XX.X.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX,
zapísané v knihe manželstiev matričného úradu MČ Košice - Dargovských hrdinov vo zväzku X, ročník

XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .

Maloletú N. F., N.. X.XX.XXXX, C. F., N.. XX.XX.XXXX a F. F., N.. X.X.XXXX z v e r u j e do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. N., N.. X.XX.XXXX sumou 70 € mesačne, mal. C.,
N.. XX.XX.XXXX sumou 50 € mesačne, mal. F., N.. X.X.XXXX sumou 60 € mesačne vždy do 15. dňa v

mesiaci vopred k rukám matky odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Odporcovi z a k a z u j e styk s mal. deťmi.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.

Navrhovateľku o s l o b o d z u j e od platenia súdnych poplatkov.

Odporca n i e j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh na účet Okresného súdu Košice I.

Štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 10.2.2010 žiadala, aby rozviedol manželstvo s odporcom,
nakoľko toto neplní svoj spoločenský účel.

V prípade rozvodu manželstva žiadala mal. deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a odporcu zviazať

prispievať na ich výživu, na mal. N. sumou 120 € mesačne, mal. F. sumou 110 € mesačne a na mal. C.
sumou 100 € mesačne. Súčasne žiadala, aby súd zakázal styk otca s mal. deťmi.Odporcasakpodanémunávrhuvyjadrilpísomnýmpodanímdoručenýmsúdudňa28.5.2010.Snávrhom
na rozvod manželstva súhlasil.

V prípade rozvodu manželstva navrhol mal. deti zveriť do osobnej starostlivosti matky, pričom výživné
na mal. N. platiť nechcel z dôvodu, že nie je jeho dcérou. Na mal. F. je ochotný prispievať sumou 35 €
mesačne a na mal. C. sumou 35 € mesačne. So zákazom styku s mal. deťmi nesúhlasil.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. detí písomným podaním doručeným súdu dňa

13.5.2010 navrhol v prípade rozvodu manželstva znalecké dokazovanie ohľadne stanoviska k zákazu
styku, pretože ide o podozrenie, že zo strany odporcu došlo k psychickému týraniu navrhovateľky a mal.
detí.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v
knihe manželstiev matričného úradu Košice - Dargovských hrdinov vo zväzku X, ročník XXXX, na strane

XX, pod poradovým číslom XX. U oboch išlo o manželstvo prvé. Z manželstva pochádzajú 3 mal. deti
N. F., N.. X.XX.XXXX, F. F., N.. X.X.XXXX P. C. F., N.. XX.XX.XXXX.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že manželstvo uzatvárala s odporcom neuvážene, pretože si
nepreverila odporcu ani jeho rodinu, ani zdravotný stav. Keďže sa dozvedela, že má 2 deti a tak isto

ona mala mal. N., chcela, aby spoločne nezávisle žili a neuzavreli manželstvo. Keďže v tom čase bola
dobre situovaná, mala majetok, prišiel odporca bývať za ňou do Košíc bez ničoho, bez oblečenia, pričom
ona mala byt, pretože bola zamestnaná v Anglicku a svojou vlastnou prácou si mohla byt aj s pomocou
rodičov dovoliť, mala ho kompletne zariadený. Až potom sa dozvedela, že odporca má určité psychické
problémy,viackrátchcelspáchaťsamovraždu,vyhrážalsajej,vpodstatejuizolovalodokolia,kontroloval

mobilný telefón, pričom si myslela, že je to z dôvodu žiarlivosti. Chodil ju ohovárať aj k jej rodičom
a k ostatným príbuzným. Za celé obdobie trvania vzťahu nikdy nebol zamestnaný, nechcel pracovať,
žil len z jej peňazí, prípadne, keď bol zamestnaný, vydržal asi mesiac a následne odišiel. Odporca si
požičiaval peniaze od jej rodičov, od brata, od nej. Navrhovateľka mala živnosť a na túto živnosť odporca
zobral autá, ktoré požičiaval s tým, že určitý čas bol platený aj leasing. Následne leasingované autá

predal a povedal jej, že leasing budú platiť kupujúci. Až neskôr prišiel za ňou exekútor, ktorý jej povedal,
že leasingové splátky nie sú splácané. Veľa peňazí odporca spreneveril a keďže nechcela byť trestne
stíhaná za podvody, tak založila byt, aby mohli dlhy vyplatiť, pričom zbytok peňazí si zobral odporca.
Keď nemali kde bývať tak navrhol, že pôjdu na západné Slovensko, kde má veľa známych, rozbehne
podnikanie a budú mať nejaký príjem. S týmto súhlasila, neustále sa sťahovali z podnájmu do podnájmu,

s tým, že sa prejavovala agresivita odporcu, fyzicky ju napadol, prejavili sa jeho psychické záchvaty
a to až do takého stavu, že asi 30 min. bol v bezvedomí, pričom sa musela o neho starať, aby sa
nezadusil. Nehovoriac o tom, že za celé obdobie od uzavretia manželstva ju podvádzal s rôznymi inými
ženami. Vzhľadom na tieto psychické záchvaty požiadala o zákaz styku, aby sa nemohol s mal. deťmi
stretávať, pretože pokiaľ bude s nimi sám, nevie si predstaviť, čo bude ďalej, keď sa tieto psychické

záchvaty prejavia. Počas spolužitia sa snažil, aby ju oddelil od rodiny, povedal jej, že jeho mama zomrela
pri pôrode. Nakoniec zistili, že jeho mama zomrela počas spolužitia. Tak isto klamal, že otec zomrel.
Dozvedela sa, že má brata, ktorý žije. Počas spolužitia bol neustále agresívny, fyzicky ju napádal,
nadával, bol vulgárny, pričom trpeli aj deti. Od obdobia, čo spolu nežijú, mal. F., ktorý nerozprával do 3
rokov, už začal rozprávať. Za uvedené obdobie sa o svoje deti starala, pretože bola rodinne založená.

Príjem matky pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 220 € mesačne. Iný príjem nemá. Býva u
svojich rodičov, jej výdavky súvisia iba s výdavkami na mal. deti.

Navrhovateľka považuje manželské spolužitie za neperspektívne, a preto na návrhu na rozvod

manželstva trvá.

Zvýpovedeodporcusúdzistil,žesnavrhovateľkousazoznámilprostredníctvomSMS-siek.Asimesiacsi
písali, potom chcela, aby ju navštívil v Košiciach, čo aj urobil. Vzhľadom na to, že sa do nej zaľúbil, prišiel
za ňou bývať do Košíc a keďže bola tehotná, uzavreli manželstvo. Začali spolu podnikať, najskôr sa im

darilo, neskôr vznikali problémy, niektoré leasingové splátky za autá nesplácali a dostali sa do dlhov.
Uviedol, že svadbu navrhla navrhovateľka, ale keďže ju mal rád, tak uzavreli manželstvo. Predajom
bytu zaplatili určité dlhy a zbytok peňazí bol použitý na kúpu domu, pričom zo zbytku nejaký čas ešte
hospodárili. Keďže sa chcel vrátiť na západné Slovensko, vrátili sa s tým, že nejaký čas bývali pri vNitre, kde platil nájomné za rodinný dom 15.000,- Sk mesačne, potom sa presťahovali do Nitry, pretože
mal. N. začala navštevovať školu. Za uvedený čas sa snažil rodinu zabezpečiť a zabezpečoval ju nie
len finančne, ale sa o ňu aj staral. Z Nitry sa presťahovali do Komjatíc do rodinného domu, ktorý bol

zrekonštruovaný. Nie je pravdou, že by nepracoval, pretože od svojich 16-tich rokov ťažko fyzicky
pracoval v zlievarni až do obdobia, keď prišiel do Košíc. Tak isto potvrdil, že sa vyhrážal samovraždami,
ale to iba preto, aby na seba upriamil pozornosť, pretože navrhovateľka sa mu prestala venovať a
zanedbávala ho. Z jeho strany to však bola iba hra.

Z uvedeného dôvodu ďalšie manželské spolužitie považuje za neperspektívne, pretože už žije s inou
ženou.OdporcabolzamestnanýnaDohoduovykonaníprácestým,žejehopríjembolvovýške150-200
€, býval naďalej v rodinnom dome v Radvani, splácal hypotéku vo výške 200 € a všetky ostatné náklady
súvisiace s údržbou rodinného domu. Okrem toho platil výživné na dve deti z predošlého vzťahu vo
výške 70 € a splácal dlh exekútorom.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že navrhovateľka bola
naposledy vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 15.7.2006 do 13.2.2007, vyradená bola z
dôvodu požiadania o vyradenie z evidencie z dôvodu starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku. Menovaná
poberala rodičovský príspevok od 1.10.2009 vo výške 164,22 € mesačne.

Z oznámenia zamestnávateľa matky V. Š., B. XX, K. bolo zistené, že príjem matky za obdobie od 9/2010
do 12/2010 bol vo výške 460 € netto, za obdobie 1/2011 do 12/2011 vo výške 522 € netto.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno zo dňa 12.1.2012 bolo zistené, že odporca
nepoberá ani nepoberal dávku a príspevky v hmotnej núdzi od úradu.

Z oznámenia zamestnávateľa otca J. N. bolo zistené, že s uvedenou spoločnosťou mal podpísanú
Dohodu o vykonaní práce do 31.12.2010. Jeho príjem za uvedené obdobie bol vo výške 147,96 € netto.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno bolo zistené, že odporca bol vyradený z

evidencie uchádzačov o zamestnanie rozhodnutím zo dňa 15.4.2010. Vyradený bol z dôvodu, že dňa
14.4.2010 predĺžil dohodu o pracovnej činnosti, ktorú mal uzatvorenú so zamestnávateľom J.. Q. A., M.
K., čím si nesplnil svoju povinnosť podľa zákona o službách zamestnanosti.

Uznesením súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia klinická psychológia detí a

poradenská psychológia ohľadne prešetrenia, či styk otca s mal. deťmi ohrozuje fyzické alebo psychické
zdravie detí, prípadne, či ide o predstieraný stav mal. detí vyvolaný zámerným pôsobením rodiča.
Ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok pod č. 5/2011 dňa 30.4.2011. V záveroch znalec
uviedol, že psychický stav mal. detí - mal. N. a mal. F. je po odchode matky zo spoločnej domácnosti
stabilizovaný. U detí sa však stále aktivujú výraznejšie prejavy psychického dyskomfortu, resp. prejavov

narušenia emočnej regulácie ich správania pri spomienkach na spoločné súžitie s otcom. Mal. N. bola
vystavená nielen situáciám matrimoniálnych konfliktov medzi rodičmi, ale aj z psychologického hľadiska
emočne značne zaťažujúcim situáciám. Tieto momenty môžu psychický vývin dieťaťa negatívne
ovplyvňovať aj v budúcnosti. Maloletá preto výrazne odmietala kontakt s odporcom. Mal. F. prejavuje
nadmerné obavy z prítomnosti mužských postáv, ktoré môžu byť nevedome asociované so stresovými

zážitkami s otcom v minulosti. Mužské osoby sú u neho spájané s nadmernou anxietou, úzkostno-
napätého očakávania z ich reagovania. Dieťa je nadmerne resp. neprimerane emočne fixované na
osobu matky. Hľadá u nej ochranu, pocit bezpečia pre seba. Odmietlo aj v situácii znaleckého vyšetrenia
ostať bez jej prítomnosti. Pri fókusovaní na prežité skúsenosti s osobou otca boli zistené úzkostno-
obavné myšlienky a zmena správania na behaviorálnej úrovni správania. U dieťaťa sporadicky sa

vyskytuje enuresis nucturna a diurna (pomočovanie dieťaťa). Isté symptómy správania možno zaradiť do
symptomatikyCAN(emočnetýranédieťa).Opätovnýmvystavenímdieťaťakontaktomsotcombynebola
záruka, že otec sa zdrží správania, ktoré deti v minulosti značne zaťažilo. Je nutné dieťaťu zabezpečiť
kľudný a ničím nerušený zaužívaný denný režim. Nie je tiež možné dieťa nútiť do kontaktu s osobou,
ktorú spája s negatívnym konfliktom a ponechať ho osamote s ním. U dieťaťa bola zistená separačná

úzkosť. Pravdepodobne by výrazným spôsobom odmietlo potencionálny kontakt s otcom. Mal. C. je
kľudné a spokojné dieťa, ktoré je však emočne značne závislé na osobe matky. Bez prítomnosti matky
resp. súrodencov by odmietalo kontakt s cudzími pre neho osobami ( nielen s otcom). Aj vzhľadom
na skutočnosť, že dieťa má nízky fyzický vek ako aj na problematické fungovanie otca v minulosti nieje vhodné dieťa vystaviť nepredvídaným situáciám. Otec sám pri interview nepoprel, že opakovane
podľa jeho vyjadrenia predstieral samovražedné pokusy, pri ktorých boli prítomné aj mal. deti. Pri týchto
situáciách zasahovala aj záchranná služba. Predstieral tiež kŕče, simuloval, že chce vyskočiť z 11.

poschodia, že zjedol lieky a pod. Tieto situácie výrazne zaťažili emočné prežívanie detí, ktoré aj naďalej
môžu negatívne ovplyvňovať ich psychický vývin do budúcnosti. Otec často reagoval výbušne, teatrálne,
s absenciou sebakontroly. Mal. N. a F. odmietajú stretávať sa s otcom do budúcnosti. V jeho prítomnosti
by sa mohli u detí znova oživovať negatívne spomienky na prežité udalosti. Deti v súčasnosti potrebujú
kľudné a ničím nerušené prostredie pre svoj vývin, ktorý je schopný zabezpečiť im iba matka. Otec v

záťažových situáciách nedokáže zabezpečiť deťom stabilitu výchovného prostredia. Je ťažké predvídať
vzhľadom na jeho osobnostné dispozície, ako sa v danom momente zachová. Odporúča preto zákaz
styku s mal. deťmi. U deti rozhodne nejde o predstieraný stav vyvolaný zámerným pôsobením matky,
naopak matka sa snaží s deťmi nekomunikovať o prežitých skúsenostiach s otcom. Snaží sa deťom
nepripomínať minulosť. Vedie ich k pozitívnemu zmýšľaniu a orientácii na budúcnosť.

Mal. N. F. je žiačkou Základnej školy v Košiciach, mal. F. chodí do materskej školy a mal. C. bola doma
s matkou. Všetky deti sú zdravé, prekonali len bežné ochorenia. Starostlivosť o deti zabezpečuje matka
s pomocou svojich rodičov.

Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov a úprava práv a povinností k mal. dieťaťu na čas

po rozvode.

Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19, ods. 1,2 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa
rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh

jedného z nich súd.

Podľaust.§22citovanéhozákonakzrušeniumanželstvarozvodommožnopristúpiťlenvodôvodnených
prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery

rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa ust. § 24 ods. 1,2,3,4 citovaného zákona v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a

spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho

citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o
zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému
nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom
dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na

pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 ods. 1,2 citovaného zákona rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov smaloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s

dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené
a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé
životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine ( §
18,19 ) a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi nimi v

manželstve, ktorý je vážny a trvalý, bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva.

Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno ani očakávať, že
manželské spolužitie niekedy obnovia a rozvod manželstva bude aj v záujme mal. dieťaťa. Manželstvo
účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a

o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na
fungovanie manželstva ako aj udržiavanie manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva
spočívatakvovytváranírodinnéhoprostrediavhodnéhoprevýchovudetíakoajprostredia,kdemanželia
žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom
prípade účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem na obnovení

manželského spolužitia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov konania už neplní svoj účel
a dospel k záveru, že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.

Vzmysleuvedenéhopretosúdnávrhunavrhovateľkytýkajúcehosarozvoduúčastníkovkonaniavplnom
rozsahu vyhovel a v súlade so zákonným ustanovením § 23 Zákona o rodine ich manželstvo rozviedol.

Podľa ust. § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k mal. deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Prirozhodovaníoprávachapovinnostiachrodičovkmal.deťomsúdprihliadolnato,abysarešpektovalo
právo mal. detí na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého
z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a povykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto majú mal. deti vytvorené u matky. Prihliadol aj na
tú skutočnosť, že matka sa osobne podieľa na výchove a výžive mal. detí. Prihliadol na citové väzby
a vývinové potreby mal. detí a dospel k záveru, že matka bude schopná aj v budúcnosti zabezpečiť

stabilné výchovné prostredie pre deti. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti
matky, t.j. navrhovateľky.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb detí, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle

slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania detí, rozvoja ich záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby,
t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je
odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery

navrhovateľky, odporcu ako aj na odôvodnené potreby mal. detí, vychádzal z ich zárobkových možností
a schopností, prihliadol na počet vyživovacích povinností, na osobnú starostlivosť navrhovateľky o mal.
deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a odporca ním môže prispievať na
výživu detí bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Odporca bol zaviazaný prispievať aj na výživu
mal. N., pretože v rodnom liste mal. dieťaťa je ako otec zapísaný odporca R. F., T.. F., N.. XX.X.XXXX.

Súd posúdil pomery účastníkov a dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 70 € mesačne na mal.
N., 60 € mesačne na mal. F. a 50 € mesačne na mal. C. vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v
odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a
možnostiam odporcu, ktorý má aj iné vyživovacie povinnosti a zohľadňuje aj odôvodnené potreby mal.
detí. Súd poznamená, že výživné vo výške vo výške 70 € mesačne na mal. N. predstavuje výživné na 1

deň2,25€,vovýške60€namal.F.predstavujevýživnéna1deň1,93€avýživnévovýške50€mesačne
na mal. C. predstavuje výživné na 1 deň 1,61 € zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb
maloletých, ale vychádzajúc z § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby mal. detí
nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp.

sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb detí. Ďalej poukazuje
na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné
podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality
príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na
seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu,

resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Uvedené výživné ani zďaleka
nepostačuje na úplné uspokojovanie odôvodnených potrieb mal. detí, a preto navrhovateľka - matka
osobnou starostlivosťou a spontánnym zabezpečovaním ich odôvodnených potrieb si plní vyživovaciu
povinnosť voči mal. deťom minimálne v takom rozsahu, v akom je zaviazaný odporca - otec. Súd
poukazuje aj na to, že opakovaná zmena zamestnávateľa otca, vyradenie z evidencie uchádzačov o

zamestnanie z dôvodu nesplnenia podmienok stanovených zákonom bez reálnej možnosti získať nové
zamestnanie minimálne s rovnakou mzdou je vzdaním sa bez dôležitého dôvodu zamestnania. Preto
nemožno v dôsledku opísaného chovania sa otca prihliadať a jeho schopnosti a možnosti je nevyhnutné
posudzovať tak, ako keby k tejto nepriaznivej zmene v jeho zárobkových možnostiach a schopnostiach
nedošlo. V danom prípade otec ako povinný rodič majúci mal. deti, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, je

povinnývyužitímsvojichsubjektívnychvlastností,najmävzdelaniaapracovnýchskúsenostíorganizovať
svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči
mal. deťom. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť
plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený

vrámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm.a/ Zákona o rodine. Každá
povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a tak isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u
každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkýchdostupných, objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej
kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa
na životnej úrovni rodičov. Pre určenie výživného súd prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere

sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu
pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v
minimálnom rozsahu.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre

určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 70 €
mesačne na mal. N., 60 € mesačne na mal. F. a 50 € mesačne na mal. C. je primerané.

Podľa ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodičov s dieťaťom je prípad,

keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie s jedným z rodičov obmedzené, alebo
úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností,
ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že
ochranazáujmudieťaťavyvolávapotrebuobmedziťprirodzenýkontakt.Jedinýmkritériomprevyslovenie
obmedzenia alebo zákazu styku je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z

ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Dôvodom na zákaz styku môže byť potencionálna ujma na fyzickom
zdraví, ujma na psychickom zdraví dieťaťa a ujma v inej než zdravotnej oblasti ( morálna, osobnostná
a pod. ). Fyzické zdravie dieťaťa reprezentuje jeho telesná integrita. Zväčša sú zásahy do telesného
zdravia dobre preukázateľné lekárskym vyšetrením a obhliadkou tela, psychické zdravie charakterizuje
duševná pohoda dieťaťa, k narušeniu dôjde v prípade, ak rodič vykonáva svoje rodičovské práva a

psychicky škodlivým spôsobom, čo narušuje zdravý vývoj osobnosti dieťaťa. Posúdenie patrí znalcovi
z odboru psychológie alebo psychiatrie. Prípadom, kedy obmedzením alebo zákazom styku súd chráni
iný než zdravotný záujem dieťaťa je prípad, keď je rodič svojim spôsobom života pre dieťa nesprávnym
príkladom, ak marí správne výchovné pôsobenie druhého rodiča alebo ostatných členov rodiny dieťaťa
a pod. Dôvodom na zákaz styku musí spočívať v posúdení konkrétnej situácie a okolnosti individuálneho

prípadu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vypracovaný znalecký posudok, v ktorom bolo preukázané,
že u mal. detí v prítomnosti otca by sa mohli oživiť negatívne spomienky na prežité udalosti ako aj to,
že otec v záťažových situáciách nedokáže zabezpečiť deťom stabilitu výchovné prostredia, je ťažké

predvídať vzhľadom na jeho osobnostné dispozície ako sa v danom momente zachová, znalec odporučil
zákaz styku s mal. deťmi. Ďalej je potrebné uviesť, že otec predstieral samovražedné pokusy, pri ktorých
boli prítomné aj mal. deti. Pri týchto situáciách zasahovala aj záchranná služba. Ďalej otec predstieral
kŕče, simuloval, že chce vyskočiť z 11. poschodia, že zjedol lieky a pod., pričom tieto situácie výrazne
zaťažili prežívanie detí, ktoré aj naďalej môžu negatívne ovplyvňovať ich psychický vývin do budúcnosti.

V takýchto situáciách otec často reagoval výbušne, teatrálne s absenciou sebakontroly. Z uvedených
dôvodov preto súd zakázal styk otca s mal. deťmi.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo
na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je

alebo nie je.

Navrhovateľkabolavkonaníoslobodenáodzaplateniasúdnychpoplatkovpodľaust.§138ods.1O.s.p.,
§ 2 ods. 2, z.č. 71/1992 Zb. Keďže navrhovateľka bola oslobodená podľa zákona o súdnych poplatkoch
by súdny poplatok mal zaplatiť odporca, to však neplatí v prípade o rozvod.Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Uznesením Okresný súd Košice I sp. zn. 11C/17/2010 zo dňa 6.6.2011 priznal znalkyni odmenu za
vypracovanie znaleckého posudku v celkovej výške 543,60 €, ktoré predbežne vyplatil z finančných

prostriedkov štátu.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.7.2011.

Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu navrhovateľky a odporcu súd rozhodol tak, že štátu náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu

sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.