Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/103/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111205061
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2111205061.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu Mgr. Ing. Pavla Korytára, Sladovnícka 13, Trnava, správcu
úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, zastúpeného spoločnosťou
In Medias Res, s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava proti žalovanému U. Y., D. XX, U., zastúpenému
spoločnosťou Advokátska kancelária - JUDr. Martin Modlitba, s.r.o., Záhradnícka 93, Bratislava, o
zaplatenie 92.942,92 eur, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.

16C/29/2011-302 zo dňa 25.03.2014 jednohlasne t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v konaní domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 92.942,92 eur, ktoré mal
žalovaný na jeho úkor získať v období od 1.3.2008 do 30.4.2009 bezplatným užívaním nehnuteľností
- stavby ubytovne na Zelenečskej ulici č. 111 v Trnave a stavby internátu na Zelenečskej ulici č. 111

v Trnave bez platne uzatvorenej zmluvy o nájme. Poukazoval na to, že žalovaný zmluvy o nájme
nebytových priestorov, ktorých predmetom boli tieto nehnuteľnosti, uzatvoril so spoločnosťou TAZ, a.s.,
ktorá však ich vlastníkom nebola, ako to bolo konštatované v konaní o vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu
všeobecnej podstaty úpadcu 44Cbi/6/2007 vedenom Okresným súdom v Trnave.

Žalovaný žiadal žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť. Namietal, že so žalobcom nie je v žiadnom

právnom vzťahu, vrátane vzťahu vyplývajúceho z bezdôvodného obohatenia, uplatnené nároky sú
premlčané a žalobca ani nie je v konaní aktívne legitimovaný, nakoľko vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam je predmetom sporu vedeného Okresným súdom v Trnave pod č. k. 13C 279/99,
žalobca nie je veriteľom žalovaných pohľadávok, naviac žalovaný sa užívaním nehnuteľností neobohatil,
keď ako dobromyseľný nájomca nájomné platil vtedajšiemu prenajímateľovi TAZ, a.s.

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 25.03.2014 žalobu zamietol a v konaní úspešnému žalovanému
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov konania vo výške 10.765,01 eur.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca uviedol, že zmluvu o nájme uzavrel ako prenajímateľ subjekt, k tomu neoprávnený - TAZ
a.s. v likvidácii, teda nájomné zmluvy sú neplatné, žalovaný objekty užíval bez právneho dôvodu a
platil nájomné tretej osobe, ktorá na to nebola oprávnená. Nárok nie je premlčaný. Žalobca je aktívne
legitimovaný na tom základe, že bol vlastníkom nehnuteľností. Zmluvou o predaji časti podniku prešli
všetky práva z úpadcu TAZ š. p. na TAZ s. r.o., boli vysporiadané všetky sporné práva a povinnosti
za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybností o aktívnej legitimácie navrhovateľa. Odmietol vyjadriť

dôvod, pre ktorý došlo k spätnému uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok.Pokiaľ ide o premlčaciu lehotu, poukázal na § 387 ods.2 Obch. zák., v zmysle ktorého 4ročná premlčacia
začína plynúť odo dňa, kedy k plneniu došlo. Jedná sa o objektívnu premlč. lehotu. Pokiaľ ide o zmluvu
o predaji podniku, poukázal na ustanovenia Obč.zák., v zmysle ktorých sa právny úkon posudzuje

podľa obsahu, nie označenia, kde je presne špecifikovaný predmet zmluvy, ktorým sú stavby a pozemky.
Rozsah predmetu zmluvy určil správca TAZ š.p. Či bola zmluva uzavretá v súlade so zákonom o
konkurze, žalovaný nie je oprávnený toto posudzovať, môže to posúdiť iba konkurzný súd alebo veriteľ.
Táto skutočnosť nemôže ovplyvniť platnosť a rozsah predmetu zmluvy. Pokiaľ žalovaný plnil v prospech
dr. Pohoveja, má právo od neho žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia. V čase vylučovania

nehnuteľnostíprirozhodovaníOSTrnavavzniklakomplikovanáprávnaotázkaotom,čimánehnuteľnosť
dr.Pohovejalebožalobca,ajkeďbolvlastníkomTAZš.p.,totonebolozapísanénaLV,pretobolazriadená
spoločnosť TAZ-správa a predaj bytov nájomcom s.r.o. Táto spoločnosť bola ovládaná úpadcom, na
túto boli prevedené nehnuteľností, vrátane spornej nehnuteľnosti. Účelom bol iba zápis do KN, dodávky
energií a podobne. Následne boli prevedené na úpadcu. Problém spočíval v možnosti zápisu súdneho
rozhodnutia KN, nakoľko v ňom nebol určovací výrok. Vlastníctvo kataster nespochybňoval. Účelom

bolo zabezpečiť výkon správy. Jedna z nehnuteľností bola speňažená dražbou. Dražba sa realizuje iba
v prípade, ak sa nepredáva podnik alebo jeho časť. Skutočnosť, či pohľadávka bola zaradená do súpisu
KP je irelevantná, pretože to nemá vplyv na to, či pohľadávka skutočne existuje, alebo nie. Pohľadávka
môžebyťzaradenáajpovydanírozsudku. Súhlasveriteľskéhovýborupodľa§83Zákonaokonkurzenie
je potrebný, keďže sa majetok prevádza do konkurzu. Takýto súhlas udeľovaný nebol, a teda neexistuje.

Aj s prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu má za to, že bola preukázaná aktívna aj
pasívna legitimácia, bolo preukázané, že TAZ a.s. v zastúpení dr.Pohovejom nebola nikdy vlastníkom
nehnuteľnosti a bolo preukázané, že odporca nikdy neplnil v prospech správcu. Pokiaľ ide o existenciu
právneho vzťahu, má za to, že tento nevznikol konkludentne, a takýto záver súdu bo by bol v rozopre s

§ 37 OZ. Nestotožňuje sa s domnienkou, že by malo dôjsť k vydržaniu nájomného vzťahu, keďže TAZ
a.s., s ktorou mal mať odporca uzavretý nájomný vzťah, je absolútne odlišný subjekt od TAZ š. p. a teda
skutkovo ani právne nemohlo dôjsť k prechodu práv a povinnosti. Z hľadiska premlčania je potrebné
aplikovať ustanovenie Obch. zákonníka a nárok nie je premlčaný.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že nárok je premlčaný, žalobca už v januári 2008 vedel, kto a v
akej výške platí úhrady za užívanie za sporné nehnuteľnosti, teda od 5. 2. 2008 začala plynúť premlčacia
lehota. Namietal aktívnu aj pasívnu legitimáciu. Na základe Zmluvy o predaji časti nehnuteľnosti došlo
k predaju nehnuteľností, v súvislosti s ktorými si žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, pričom predajom časti podniku prešli všetky práva súvisiace s nehnuteľnosťami. V zmluve

o dražbe je uvedené, že bola uzavretá zmluva o predaji podniku. Vlastníkom bol TAZ správa a predaj
bytov nájomcov s. r. o. Žalobca nepreukázal, že bol vlastníkom nehnuteľnosti. Žalovaný sa na úkor
žalobcu neobohatil, platby realizoval účastníkovi právneho vzťahu, ktorý bol v tom čase zapísaný ako
vlastník nehnuteľností. AK sa niekto bezdôvodne obohatil, môže to byť len úpadca TAZ a. s. Dohoda o
postúpení pohľadávky je neplatná pre rozpor s ust. § 89 Zák. o konkurze a reštrukturalizácii, v spojení

s § 83, 84 zákona, nebol daný záväzný pokyn veriteľského výboru. Zmluvou o predaji časti podniku
podľa § 477 ods.1 Obch.zák. s podnikom prechádzajú aj všetky práva a záväzky, ktoré sú s ním
spojené, a teda aj pohľadávky, ktoré súviseli s nehnuteľnosťami v súvislosti s ktorými sa žalobca domáha
vydania bezdôvodného obohatenia. Ak predpokladá, že žalobca postupoval v súlade so zákonom o
konkurze a reštrukturalizácii. , nehnuteľnosti mohol speňažovať iba dražbou, podľa § 92 ods.6. Pokiaľ

ich scudzil na základe zmluvy o predaji časti podniku, je zrejmé, že aj žalovaná pohľadávka prešla na
kupujúceho TAZ správa a predaj bytov nájomcov s.r.o. S poukazom na čl.4 bo 4 zmluvy o predaji časti
podniku je zrejmé, že súčasne s predávanými nehnuteľnosťami tvoriacimi časť podniku prešli aj všetky
práva podľa § 92 ods.2 Zák. o konkurze na kupujúceho. Žalobca preto nie je aktívne legitimovaný.
Žalovaný so žalobcom nebol v žiadnom právnom vzťahu a pokiaľ má teda žalobca za to, že sa niekto

bezdôvodne obohatil, mohol to byť len ten, ktorý bol ako vlastník zapísaný v KN, ktorý tieto nehnuteľnosti
ako oprávnený držiteľ v tom čase držal. A tým bol dr. Pohovej ako správca KP TAZ a.s.Llen ten kto sa
obohatil má povinnosť vydať majetkový prospech. Tým mohol byť dr. Pohovej. Nestačí predpoklad, že
sa niektorá strana mohla obohatiť, treba preukázať vzťah medzi vznikom bezdôvodného obohatenia, a
osobou, ktorá sa obohatila. Ak sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od 1.3.2008 do

30.4.2009, je potrebné prihliadať na to, že zmluva o predaji časti podniku bola uzavretá 17.3.2009, teda
len do tohto dátumu sa mohol niekto na úkor žalobcu obohatiť. Začiatok premlčacej lehoty mohol nastať
20.11.2008, kedy boli predmetné nehnuteľnosti zahrnuté do súpisu KP žalobcu. Až od tohto momentu
mohol vzniknúť právny vzťah medzi žalovaným a osobou, ktorá sa mohla bezdôvodne obohatiť. Predložildoklady o úhradách nájomného v prospech správcu Dr. Pohoveja za obdobie, ktoré je predmetom sporu.
Pokiaľ ide o právne názory na premlčanie, tieto nie je možné aplikovať na situáciu, keď nastal vzťah
medzi žalovaným a predchádzajúcim subjektom. Uvedené možno aplikovať na prípady, kedy sa priamo

obohacuje osoba, ktorá predmet priamo užíva bez právneho dôvodu, a tým bol správca konkurznej
podstaty TAZ a.s. Pokiaľ by mal súd za to, že žalovaný bol v priamom vzťahu k žalobcovi, žiada posúdiť,
či sa vydania bezdôvodného obohatenia nemá domáhať voči konečným nájomcom, resp. ubytovaným
osobám v dotknutých nehnuteľnostiach, títo ich užívali takisto bez právneho dôvodu. Úmysel predávať
časť podniku úpadcu jednoznačne vyplýva z obsahu zmluvy. Práva a povinnosti, ktoré prechádzajú s

podnikom, nie je potrebné špecifikovať pre platnosť zmluvy. Je to zákonný dôsledok sukcesii, v zmluve
nemusí byť vyjadrený. V čl.4 ods.4 je zrejmé, čo bolo skutočným úmyslom pri uzatváraní zmluvy a ako
ho zmluvné strany prejavovali. Podľa § 478 ods.4 Obch. zákonníka predaj časti podniku predstavuje
samostatnú organizačnú zložku. Preto je na žalobcovi preukázať, čo bolo samostatnou organizačnou
zložkou, ktoré práva a záväzky sa prevádzali. V prípade, ak by žalobe súd vyhovel, žiadal, aby súd
žalobcovi náhradu trov konania v zmysle § 143 v spojení s § 150 O.s.p. nepriznal, nakoľko sú dané

dôvody hodné osobitného zreteľa, keď žalovaný tento spor nezavinil. Žalobca v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku účelovo kvalifikuje svoje nároky tak, aby sa ich mohol domáhať voči
subjektu, od ktorého ich vie reálne vymôcť, teda od žalovaného, namiesto toho, aby ich uplatnil voči
tomu, kto sa skutočne bezdôvodne obohatil, teda TAZ a.s. Žalobca si je vedomý tejto skutočnosti a jeho
kroky, ako narábal s predmetnou pohľadávkou nasvedčujú o zjavnej účelovosti. V dôsledku toho, resp.

v dôsledku týchto krokov žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, keďže pohľadávku ako súčasť časti
podniku predal na spriaznenú osobu, ktorá ju neplatne chcela postúpiť na základe dohody o urovnaní
späť na žalobcu. Žalobca nedokázal, že postupoval v súlade so zákonom, pohľadávku nenadobudol
platne, pretože samotná dohoda o urovnaní je pre rozpor so zákonom o konkurze neplatná. Žalobca
nie je aktívne legitimovaný. Žalovaný nie je pasívne legitimovaný, keďže vo vzťahu k žalobcovi to nebol

žalovaný, kto sa užívaním nehnuteľnosti mohol obohatiť, ale bol to niekto iný. Žalobca predmetné
nehnuteľnosti užíval na základe nájomných zmlúv uzavretých s v tom čase vlastníkom nehnuteľností,
prinajmenšom s dobromyseľným držiteľom nehnuteľností. Stalo sa tak v čase, kedy žalobca nebol v
konkurze, a vtedy bol TAZ a.s. zapísaná v katastri ako vlastník. To zakladá, že vzťah medzi žalovaným
a TAZ a.s., ktorá mala nehnuteľnosti v KP, vznikol platne, správca KP dr.Pohovej bol oprávnený tieto

nehnuteľnosti prenajať a pokiaľ žalovaný platil nájomné tomuto správcovi, nemohol sa bezdôvodne
obohatiť žalovaný, ale nanajvýš TAZ a.s. Žalobca sa domáha bezdôvodného obohatenia do 28.4.2009,
resp. 30.4.2009, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo 17.3.2009. Žalobca ani nie je schopný časovo
identifikovať svoj nárok, čo účelovosť žaloby potvrdzuje. Preto navrhujeme žalobu zamietnuť a priznať
trovy konania, ktoré vyčíslime do troch dní.

Z predložených dokladov vyplýva, že žalovaný dňa 15. 2. 2006, 20. 11. 2006 a 1. 2. 2007 uzavrel
nájomnú zmluvu so spoločnosťou TAZ a.s. v likvidácii. Predmetom nájmu boli Stavby Internátu a
Ubytovne.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. 12. 1999 č. k. 3K 105/99 vyhlásil konkurz na majetok
úpadcu TAZ a.s. v likvidácii, za správcu vymenoval JUDr. Dušana Pohoveja. Uznesením Okresného
súdu v Trnave zo dňa 12. 9. 2007 č. k. 25K 2/2007-70 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu -
Trnavské automobilové závody štátny podnik v likvidácii. Dňa 16. 10. 2007 vtedajší správa KP TAZ š.
p zapísal predmetnú nehnuteľnosť do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu TAZ š. p.. Tento súpis bol

zverejnený v Obchodnom vestníku č. 206B/2007 so sporným zápisom v prospech tretej osoby, t.j. TAZ
a.s. Dôvodom bola absolútna neplatnosť prevodov - prechodov vlastníckeho práva k súpisovej zložke
majetku od úpadcu TAZ š.p. na Fond národného majetku SR. Podľa vtedajšieho správcu úpadcu TAZ
š. p. v danom prípade nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k súpisovej zložke majetku s rozhodnutím
Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č. 329/1992 zo dňa 11. 4. 1992 o schválení

privatizačného projektu a uznesením Vlády SR č. 590 zo dňa 16. 6. 1992 o schválení privatizačného
projektu úpadcu, predmetom ktorých nebol prevod - prechod súpisovej zložky majetku od úpadcu na
FNM a následné prevody - prechody na ďalšie osoby. V konaní 41Cbi 6/2007 bolo preukázané, že
nehnuteľnosti /ani sporná nehnuteľnosť/ nepredstavovali majetok, ktorý by bol v privatizačnom projekte
Úpadcu ako štátneho podniku určený na privatizáciu, preto rozhodnutie o schválení privatizácie nebolo

právnym titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva FNM SR k nehnuteľnostiam, preto FNM SR
nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Z rozhodnutí súdu vyplýva, že nehnuteľnosti, vrátane
bytu sú predmetom konkurzného konania úpadcu TAZ š. p. a len tento subjekt, resp. správca je aktívne
legitimovaný na podanie žaloby.V zmysle Notárskej zápisnice N 58/2009, NZ 31513/2009, NCR1s 32122/2009 zo dňa 18. 9. 2009 bola
vykonaná dobrovoľná dražba, ktorej navrhovateľom bol Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca KP úpadcu TAZ

š. p. v konkurze Trnava. Predmetom dražby boli pozemky a stavba /ubytovňa/ č. s. 6748. Dňa 9. 10.
2009 bola uzavretá Zmluva o vykonaní opakovanej dražby medzi Mgr. Ing. Pavlom Korytárom a TAZ
- správa a predaj bytov nájomcom s. r. o. ako navrhovateľmi a dražobníkom Aukčná agentúra s. r. o.
Trnava, predmetom ktorej bola aj ubytovňa. Mgr. Ing. Pavol Korytár ako predávajúci a TAZ - správa a
predaj bytov nájomcom s. r. o. ako kupujúci uzavreli dňa 17. 3. 2009 Zmluvu o predaji časti podniku,

predmetom ktorej mal byť aj Internát a ubytovňa.

Dňa 16. 9. 2011 došlo medzi postupcom TAZ - správa a predaj bytov nájomcom s. r. o. v likvidácii
a navrhovateľom ako postupníkom k uzavretiu Dohody o urovnaní a Zmluvy o postúpení pohľadávky.
Predmetom dohody o urovnaní bolo bezdôvodné obohatenie získané dlžníkom užívaním ubytovne od
19. 3. 2009. Od 20. 3. 2009 do 3. 12. 2009 vo vlastníctve postupcu, Zmluva o predaji časti podniku

uzavretá medzi Postupníkom ako predávajúcim a postupcom ako kupujúcim. Od 4. 12. 2009 do 20. 10.
2010 vo vlastníctve vydražiteľa N. R., od 21. 10: 2010 vo vlastníctve I. G. a internátu vo vlastníctve
SR - v správe postupníka do 19. 3. 2009, od 20. 3. 2009 do 23. 2. 2011 vo vlastníctve postupcu a od
24. 2. 2011 opäť vo vlastníctve postupníka. Zmluva o postúpení pohľadávky sa týkala pohľadávky voči
žalovanému v sume 92.942,92 eur - nárok postupcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie

ubytovne, internátu od 1. 3. 2008 do 30. 4. 2009, resp. 28. 4. 2009.

Z predložených dokladov ďalej vyplýva, že odporcovi spoločnosť TAZ a.s. v likvidácii fakturovala faktúrou
č. 8224048 zo dňa 3. 3. 2008 za nájom nebytových priestorov - ubytovňa za mesiac marec 2008 čiastku
127.330 Sk, odporca ju uhradil 22. 4. 2008.V rovnaký deň uhradil faktúru č. 8224045 zo dňa 3. 3. 2008

- nájom za Hotel marec 2008 v sume 95.200 Sk. Úhrady potvrdil JUDr. Pohovej dňa 22. 4. 2008 - keď
odporca omylom uhradil dvakrát f. č. 8224024, rozdiel 25.436 Sk teda uhradil dodatočne. Faktúru TAZ
s.a.vlikvidáciič.8224061zodňa2.4.2008-nájomzaHotelapríl2008vsume95200Skuhradilodporca
6. 5. 2008, v ten istý deň faktúru č. 8224064 - nájom za ubytovňu apríl 2008.5. 6. 2008 uhradil fa č.
8224076 - nájom za máj 2008 v sume 95200 Sk, 12. 6. 2008 uhradil faktúru č. 8224078 v sume 151.039

Sk - ubytovňa máj 2008. 16. 7. 2008 uhradil faktúru 0322/08 - nájom jún 2008 v sume 117.659 Sk, 14.
7. 2008 fa č. 0323/08 v sume 142.800 Sk, 21. 8. 2008 fa č. 0846/08 v sume 95.200 Sk - Hotel júl 2008,
fa č. 0347/08 v sume 142.800 Sk - ubytovňa júl 2008, 25. 9. 2008 uhradil časť fa č. 8224129 /0394/08/
v sume 95.200 Sk - august 2008 Hotel, zvyšok tejto faktúry 85.700 Sk uhradil 26. 9: 2008, 25. 9. 2008
fa č. 8224128 /0393/08/ v sume 151.039,00 Sk nájom august 2008 - ubytovňa, 1. 10. 2008 uhradil fa č.

0426/08 - nájom Hotel september 2008 v sume 95.200 Sk, fa č. 0427/08 v sume 142.800 Sk - september
2008 uhradil tak, že 15. 10: 2008 a 26. 9. 2008 uhradili dvakrát faktúry č. 8224140, 8224139, teda faktúra
bola započítaná a pokrytá, čo potvrdil JUDr. Pohovej listom zo dňa 6. 11. 2008, neuhradená čiastka
35.379 Sk z fa č. 8224153 bola uhradená. Dňa 3. 11. 2008 uhradil odporca fa č. 0471/08 v sume 115.794
Sk - 3.843,88 eur - nájm ubytovne október 2008, fa č. 0470/08 nájom hotel za október 2008 v sume

3.160,06 eur, fa č. 0519/08 - nájom november 2008 hotel v sume 3.160,06 eur uhradil 10. 12. 2008,
rovnakofač.0520/08vsume5.013,58nájomubytovnenovember2008,26.1.2008uhradilfač.0587/08
v sume 3.905,58 eur nájom december 2008 - hotel, fa č. 057108 v sume 4740 eur nájom ubytovne
december 2008, 9. 2. 2009 uhradil fa č. 9224010 v sume 3.160,06 eur - nájom hotel januára 2009, fa č.
9224009 v sume 4740,09 eur nájom január 2009 ubytovňa, 16. 3. 2009 fa č. 9224025 v sume 4740,09

eur nájom február 2009, 26. 3. 2009 fa č. 9224038 v sume 3160,10 eur nájom hotel február 2009.

Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa§456Obč.zák.predmetbezdôvodnéhoobohateniasamusívydaťtomu,nakohoúkorbolzískaný.
Bezdôvodné obohatenie spočíva vo zväčšení majetku obohateného.

Bezdôvodné obohatenie vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o
nové majetkové hodnoty. Povinným na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodneobohatil.Oprávnenýmsubjektom,t.j.vprospechktoréhosavydanietakéhotoobohateniamáuskutočniť,
je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo.
Na uplatnenie nárokov z bezdôvodného obohatenia je aktívne legitimovaný ten, na úkor koho sa niekto

iný obohatil a pasívne legitimovaným je ten, kto sa na jeho úkor obohatil.

Navrhovateľ v konaní uvádza, že platnosť zmluvy sa nedá posudzovať len s poukazom na vtedy
existujúci zápis spoločnosti TAZ a.s. v katastri nehnuteľnosti na príslušnom LV, keďže táto skutočnosť
zakladá len vyvrátiteľnú domnienku svedčiacu o osobe vlastníka, ktorej opak bol podľa neho preukázaný

v konaní 44Cbi 6/2007. Súd sa s touto argumentáciou nemôže stotožniť, nakoľko predmetom tohto
konania nebola určovacia žaloba, určenie vlastníctva je predmetom konania tunajšieho súdu 13C
279/99.

Vkonanínebolosporné,žeprvotnýmužívateľomspornýchnehnuteľnostibolúpadcaTAZa.s.vlikvidácii,
ktorý za nájomné prenajímal nehnuteľnosti tretím osobám. Žalovaný za užívanie sporných nehnuteľností

platil v súlade s nájomnou zmluvou vtedajšiemu prenajímateľovi TAZ a.s. v likvidácii úhrady za užívanie
nehnuteľností. Vtedajší správca JUDr. Dušan Pohovej bol aj počas sporu o existencii práva k majetku
zapísanému do súpisu konkurznej podstaty oprávnený majetok zapísaný do súpisu užívať a požívať
úžitky, teda aj prenajímať, a to aj v prípade, ak nie je jeho vlastníkom, čo vyplýva aj z Uznesenia KS
Bratislava č. k. 25K 2/2007 zo dňa 29. 1. 2009.

K vzniku bezdôvodného obohatenia je potrebné splnenie podmienok: a/ získanie bezdôvodného
obohatenia, b/ protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu, c/
príčinná súvislosť medzi bezdôvodným obohatením a majetkovou ujmou, za ich súčasného splnenia.

V danom prípade žalovaný si riadne plnil svoje povinnosti z uzavretia nájomnej zmluvy spoločnosti
TAZ a.s. v likvidácii, teda na jeho strane nevzniklo bezdôvodné obohatenie. Neexistuje ani príčinná
súvislosťmedzibezdôvodnýmobohatením /TAza.s.vlikvidácii/amajetkovouujmoužalobcu,tátomôže
existovať len medzi žalobcom ako vlastníkom nehnuteľnosti a TAZ a. s. v likvidácii, nie medzi účastníkmi
konania. Len TAZ a.s. v likvidácii, ktorá ich prenajímala síce neoprávnene /avšak aj táto skutočnosť bola

preukázaná len v súdnom konaní v priebehu nájmu/, avšak dobrovoľným nájomcom, ktorí objektívne
nemali a nemohli mať vedomosť o skutočnom vlastníctve nehnuteľnosti. Táto spoločnosť získavala
prostriedky za nájom. Žalovaný neužíval nájom bez protiplnenia, za ich užívanie riadne platil nájomné
prenajímateľovi v zmysle zmluvy a v súlade so zmluvou. Plnil v prospech osoby, ktorá v tom čase
disponovala všetkým právami vlastníka, o čom nemal žalovaný dôvod pochybovať.. Je potom nesporné,

že žalovaný sa bezdôvodne neobohatil. O bezdôvodné obohatenie môže ísť len vtedy, ak by užívaním
nehnuteľností získal žalovaný určitú majetkovú hodnotu, čo však žalobca v konaní nepreukázal. Ak
aj žalovaný získal užívaním nehnuteľností zisk v rámci svojej podnikateľskej činnosti, nejedná sa o
bezdôvodné obohatenie, ani o majetkový prospech žalovaného /tento zisk je daný inými právnymi
skutočnosťami ako vzťahom účastníkov a plnením z nájomnej zmluvy/. V prípade plnenia bez právneho

dôvodu vzniká prospech tomu, kto cudziu vec užíva neoprávnene a bez primeraného protiplnenia, ktoré
by bol inak povinný poskytnúť, ak by právny dôvod na jej užívanie existoval. Žalovaný však za užívanie
nehnuteľností platil dohodnuté nájomné v prospech prenajímateľa TAZ a.s. v likvidácii - v zmysle zmluvy
ako prenajímateľa. Táto spoločnosť, resp. správca JUDr. Pohovej vystavovala faktúry za užívanie
nehnuteľností, v jej prospech žalovaný úhrady aj realizoval.

Žalovaný nebol žiadnym spôsobom v užívaní rušený, žalobca nezasahoval do výkonu jeho práv, a
teda nebolo spochybnené, že v užívaní a nájme bol dobromyseľný a jeho dobromyseľnosti musí byť
poskytnutá ochrana.

Nájomné zmluvy, ktoré uzavrel žalovaný s prenajímateľom, mali všetky zákonom stanovené náležitosti.
Bol dohodnutý predmet, účel nájmu, výška nájomného. V nerušenom nájme žalovaný pokračoval aj
po zmene vlastníckych vzťahov. Tu boli potom splnené predpoklady vyžadované 35 ods. 1 OZ, podľa
ktorého prejav vôle sa môže urobiť konaním, opomenutím, môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Zákon neukladá povinnosť uzavrieť

nájomnú zmluvu písomne pod následkom jej neplatnosti.Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V danom prípade nemožno konštatovať, že žalovaný užíva nehnuteľnosti bez právneho dôvodu na
základeneplatnéhoprávnehoúkonu.Nájomnázmluva niejevrozporesvojímobsahomaleboúčelomso

zákonom, tento neobchádza a neprieči sa dobrým mravom. Naopak, práve v zmysle vyššie uvedeného
by vyhovenie žalobe bolo v rozpore s dobrými mravmi, keď žalovaný legitímne predmet nájmu užíva,
nebol nikým rušený.

V priebehu vzájomných sporov žalobcu a TAz a.s. v likvidácii bolo vôbec pre nájomcov sporné, ktorému
zo subjektov majú platiť samotné nájomné. Skutočnosť, že medzi správcami prebiehali tieto spory,

nemožno dávať na ťarchu nájomcov, ktorí v dobrej viere byty alebo nebytové priestory užívali, platili za
užívanie riadne úhrady a nemali možnosť ovplyvniť súdne konania. Za tohto stavu treba teda prihliadať
na ich dobrú vieru, dobromyseľnosť v užívaní, keď za tejto situácie nemohli mať relevantne ani vedomosť
o tom, s ktorým subjektom majú zmluvu uzavrieť.

Vzmysleuvedenéhomásúdzato,žebolzaloženýprávnydôvodnaužívaniepredmetunájmunájomcom
titulom nájomnej zmluvy, ktoré právo žalovaný využíval. Žalobca v konaní nepreukázal, že by na
strane žalovaného, ktorý subjektu označenému v nájomných zmluvách riadne poskytoval dohodnuté
plnenia, došlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle cit. ust. zákona. Žalobca v čase uzavretia
nájomných zmlúv nebol nesporným a nepochybným vlastníkom nehnuteľností, teda žalovaný plnil

dobromyseľne a v zmysle riadne uzavretej zmluvy. Ak teda došlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia,
nie na strane žalovaného, ktorý z tohto dôvodu nie je pasívne legitimovaným účastníkom. Potrebné
je tiež konštatovať, že všetky ďalšie kroky žalobcu /zmluvy o postúpení pohľadávok, spätné prevody,
predaj časti podniku/ sa javia ako účelové a smerujú k zastieraniu skutkového stavu veci z hľadiska ich
celkovej neprehľadnosti a neúčelnosti v neprospech nájomcov či už bytov alebo nebytových priestorov.

Žalobca nepreukázal, že by v období od 1. 3. 2008 do 30. 4. 2009 to bol práve on, na úkor koho
sa žalovaný obohatil. Žalovaný platby realizoval účastníkovi právneho vzťahu, ktorý bol v tom čase
zapísaný ako vlastník nehnuteľností. Žalobca preto nie je aktívne legitimovaný. Žalovaný so žalobcom
nebol v žiadnom právnom vzťahu a pokiaľ má teda žalobca za to, že sa niekto bezdôvodne obohatil,

mohol to byť len ten, ktorý bol ako vlastník zapísaný v KN, ktorý tieto nehnuteľnosti ako oprávnený držiteľ
v tom čase držal, teda TAZ a.s. v likvidácii. Táto spoločnosť má potom bezdôvodné obohatenie žalobcovi
vydať. Je pritom nesporné a súdu z ostatných konaní známe, že v prospech žalobcu spoločnosť TAZ a.s.
v likvidácii realizovala úhrady, ktoré titulom nájomných vzťahov či už bytov alebo nebytových priestorov
obdržala. Ak sa tak v danom prípade nestalo a prospech získaný od žalovaného táto spoločnosť

žalovanému nevydala, jedná sa o iný samostatný právny vzťah, ktorého účastníkom žalovaný však nie
je. Naviac predmetom tohto konania je bezdôvodné obohatenie, ktoré malo vzniknúť od 1: 3. 2008 do 30.
4. 2009, pričom zmluva o predaji časti podniku bola uzavretá 17. 3. 2009, teda nanajvýš od tohto dátumu
vôbec mohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Naviac žalobca bol vlastníkom nehnuteľností
len do 20. 3. 2009, kedy ich ako časť podniku predal spoločnosti TAZ - správa a predaj bytov nájomcom,

s. r.o.

Nájomné zmluvy boli uzavreté v čase, kedy žalobca nebol v konkurze, a kedy bola TAZ a.s. zapísaná
v katastri ako vlastník. Teda že vzťah medzi žalovaným a TAZ a.s., ktorá mala nehnuteľnosti v KP,
vznikol platne, správca KP JUDr.Pohovej bol oprávnený tieto nehnuteľnosti prenajať a pokiaľ žalovaný

platil nájomné tomuto správcovi, nemohol sa bezdôvodne obohatiť žalovaný, ale nanajvýš TAZ a.s.
Neboli pritom zistené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok neplatnosť nájomných zmlúv,
uzavretých medzi TAZ a.s. v likvidácii a žalovaným. Bez ohľadu na všetky spätné prevody, postúpenia
pohľadávok je potrebné konštatovať, že ku vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného
nedošlo a dôjsť nemohlo, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky. Za daného stavu je potom

potrebné konštatovať, že žalobca nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia a neuniesol dôkazné
bremeno na svoje tvrdenia, naopak, tieto boli vyvrátené. Neboli preukázané zákonné podmienky vzniku
bezdôvodného obohatenia, a to vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného /zväčšenie jeho
majetku/, jeho zavinenie, a teda ani príčinná súvislosť.Žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovaný mal užívať nehnuteľnosti
bez právneho dôvodu, pričom výšku svojho nároku odôvodňuje znením 1. Zmluvy 1 - výškou nájmu

vo výške 120.000 Sk bez DPH mesačne, 2. zmluvy III - sumou 80.000 Sk bez DPH mesačne, teda
vychádza z nájomných zmlúv, ktorých zároveň platnosť na jednej strane namieta, na strane druhej ich
akceptuje a uznáva z hľadiska plnenia, ktorého sa domáha. Okrem uvedeného teda i v tom je daná i
zmätočnosť nároku a postupu žalobcu, ako i samotnej žaloby. Z nájomných zmlúv bez ďalšieho žalobca
uplatnil voči žalovanému svoj nárok s tým, že použil pre účely podania žaloby pre výpočet nároku výšku

dohodnutého nájmu, čím nepriamo akceptoval nájomnú zmluvu, na základe ktorej žalovaný priestory
užíval a na základe ktorej skutočne aj plnil v prospech zmluvného prenajímateľa, v dôsledku ktorej
skutočnosti mu nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia
rozhodnutia súdu prvého stupňa a vrátenia mu veci na ďalšie konanie, alebo jeho zmeny tak, aby

bolo žalobe vyhovené. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h) a
písm. f) O.s.p. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov v odôvodnení rozhodnutia došlo k inej vade, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie.
Poukazoval na to, že spoločnosť TAZ, a.s. v likvidácii nikdy nebola vlastníkom Internátu a Ubytovne a

preto ani nemohla vystupovať v pozícii prenajímateľa, pričom súd prvého stupňa napriek požiadavke
vyplývajúcej z predchádzajúceho rozhodnutia vo veci zrozumiteľne nevysvetlil, medzi kým a s akým
obsahom mala konkludentne vzniknúť nájomná zmluva a nájomné zmluvy a z nich vyplývajúce
vzťahy jednoznačne právne neposúdil. Neuviedol ani, (ne) platnosť ktorej nájomnej zmluvy posudzoval,
nakoľko v odôvodnení rozhodnutia právo žalovaného na užívanie nehnuteľností odvodzoval od zmluvy

uzatvorenej s TAZ, a.s. v likvidácii, následne konštatoval, že nezistil skutočnosti, ktoré by mali za
následok neplatnosť nájomných zmlúv medzi TAZ, a.s. v likvidácii a žalovaným, a na inom mieste
prešiel do argumentácie ohľadne konkludentne uzatvorenej nájomnej zmluvy. Súd sa nevysporiadal
s otázkou, ako presne by malo dôjsť k uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným,
najmä keď v iných konaniach súdy dospeli k zhodnému názoru, že konkludentne mohla nájomná zmluva

vzniknúť prijímaním platieb nájomného žalobcom, k čomu v tomto prípade nedošlo. Skutočnosť, že
žalobca výšku bezdôvodného obohatenia odvodzoval z nájomných zmlúv, ktorých platnosť namieta,
nie je akceptáciou týchto zmlúv, ako to vyvodil súd prvého stupňa. Odvolateľovi nie je zrejmé, na
základe čoho súd za nesporné a známe z iných konaní považoval, že v prospech žalobcu spoločnosť
TAZ, a.s. v likvidácii realizovala úhrady, ktoré titulom nájomných vzťahov obdržal. Poukazoval na to,

že existenciou práva TAZ, a.s. v likvidácii na vylúčenie majetku zo súpisu podstaty sa súd zaoberal
v konaní 44Cbi/6/2007, ako otázku predbežnú skúmal otázku vlastníckeho práva, pričom vyriešenú
prejudiciálnu otázku v následnom súdnom konaní súd nemôže inak právne posúdiť a nemal by sa
zaoberať tvrdeniami, ktoré by boli v rozpore so skutkovými zisteniami preukázanými v prejudiciálnom
konaní. Za nesprávnu a zákonu odporujúcu považuje argumentáciu súdu o potrebe splnenia podmienok

vzniku bezdôvodného obohatenia v podobe: a) získanie bezdôvodného obohatenia, b) protiprávnosť
jeho získania a majetková ujma iného subjektu, a c) príčinná súvislosť medzi bezdôvodným obohatením
a majetkovou ujmou, nakoľko bezdôvodné obohatenie nie je zodpovednostným vzťahom a nie je
založené na zodpovednostnom princípe, súd neskúma zavinenie ani protiprávnosť konania. Na vznik
bezdôvodného obohatenia nemá vplyv ani viera a dobromyseľnosť žalovaného, že plní oprávnenej

osobe, žalovanému vzniká nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči subjektu, ktorému
poukazoval platby nájomného.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s
obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o nemožnosti rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť
ani zmeniť.

Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa obsahuje záblesky objektívneho posudzovania
bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobcu, na strane druhej však obsahuje (napriek
upozorneniu na potrebu dodržania náležitostí vyžadovaných ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v
predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu vo veci) množstvo tvrdení znemožňujúcich poznanie,ktoré skutočnosti súd posudzoval, ktoré považoval za preukázané, na základe ktorých dôkazov a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, ako aj to, ktoré ustanovenia zákona aplikoval a akým postupom.

Súd konštatoval zmätočnosť nároku a postupu žalobcu, „ako i samotnej žaloby“ (v prípade reálnosti
tohto záveru by povinnosťou súdu bol postup podľa § 43 O.s.p.) iba na základe spôsobu, inak
logického, ktorým žalobca určil výšku svojho tvrdeného nároku, pričom sám v rozpore z charakteru
právneho inštitútu bezdôvodného obohatenia a právnych vzťahom daných okruhom účastníkov konania
posudzoval existenciu príčinnej súvislosti medzi bezdôvodným obohatením TAZ, a.s. v likvidácii a

majetkovou ujmou žalobcu, či dokonca zväčšenie majetku žalovaného, jeho zavinenie a príčinnú
súvislosť (zrejme medzi bezdôvodným obohatením žalovaného - zväčšením majetku a zavinením).
V rozpore so záverom o nepreukázaní zákonných podmienok vzniku bezdôvodného obohatenia
formulácia zistení súdu naznačuje možnosť obohatenia sa žalovaného, avšak na úkor iného subjektu
ako žalobcu, prípadne jeho obohatenie sa iba v menšom rozsahu z hľadiska časového úseku („nanajvýš
od tohto dátumu vôbec mohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia“). Akékoľvek opodstatnenie z

pohľadu vykonaného dokazovania a zistení súdu nemá konštatovanie o nespornosti a poznatkoch súdu
o plnení TAZ, a.s. v prospech žalobcu, predmetom ktorého mali byť práve prostriedky prijaté titulom
nájomných vzťahov.

V súvislosti s dobromyseľnosťou žalovaného súd neuviedol, na základe akej právnej konštrukcie

mu právnu ochranu poskytol, neuviedol, prečo by poskytnutie takejto ochrany malo byť dôvodné v
prípade, ak k vzniku bezdôvodného obohatenia nedošlo, a nevysvetlil, predpoklady akého právneho
úkonu vyžadované ustanovením § 35 ods. 1 Obč. zák. v tomto prípade boli splnené a vo vzťahu k
akej nájomnej zmluve poukazoval na to, že zákon neukladá povinnosť uzavrieť zmluvu písomne pod
následkom jej neplatnosti. V neposlednom rade v súvislosti s tvrdením o nemožnosti konštatovania,

že žalovaný užíva nehnuteľnosti bez právneho dôvodu na základe neplatného právneho úkonu (ide o
dve samostatné skutkové podstaty vzniku bezdôvodného obohatenia!), súd bez zjavných skutkových
i právnych súvislostí uviedol, že v rozpore s dobrými mravmi by bolo vyhovenie žalobe, keď žalovaný
predmet nájmu legitímne užíva a nebol nikým rušený.

Vyššie uvedené nedostatky odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa spôsobujúce jeho
nepreskúmateľnosť nie je možné odstrániť v odvolacom konaní, tieto bolo potrebné hodnotiť ako
porušenie práva na odôvodnenie rozhodnutia zodpovedajúce požiadavkám ustanovenia § 157 ods. 2
O.s.p., ktoré je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky.

Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v naznačenom smere, výsledkom ktorého bude rozhodnutie
odôvodnené dôsledne v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. poskytujúce zrozumiteľné vysvetlenie
postupu súdu pri vyhodnocovaní vykonaných dôkazov, prijatých skutkových a právnych záverov ako aj

spôsobu aplikácie príslušnej právnej normy.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.