Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/292/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110226378
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7110226378.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci žalobcu: T.. Z. C., G.. X.XX.XXXX,

K. C., Q. Č.. XX/A, zast. advokátom JUDr. Vladimír Kucharčík, Advokátska kancelária, Košice,
Štefánikova č. 40 proti žalovanej T.. M. Č., G.. X.XX.XXXX, K. M. Č.. XX/A, C., zast. advokátom JUDr.
Ján Spišák, Advokátska kancelária, Idanská č. 17, Košice v konaní o odporovacej žalobe o neúčinnosť
právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že kúpna zmluva o prevode nehnuteľnosti uzavretá dňa X.X.XXXX medzi T.. M. M., G..
XX.X.XXXX, K. M. Č.. XX, C.Š., ako predávajúcim a žalovanou ako nadobúdajúcou, na základe ktorej
predávajúci previedol na nadobúdajúcu vlastnícke právo

a) C. A. O. U. Z. X/X C. R. G.: O. O.. Č.. XXXX/X U. Z. XXX M. V. O. J., O. O.. Č.. XXXX/XX U. Z.M.
XXX M. V. O. J., O. O.. Č.. XXXX/XX U. Z. XXX M. V. O. J. O. Q. G., O. O.. Č.. XXXX/XX U. Z. XXX
M. V. O. J. O. Q. G., O. O.. Č.. XXXX/XX U. Z. XX M. V. O. J. O. Q. G., J. G. L. Č.. XXXX O. U. C. -
A., C.. Ú. A. M., Z. A. C. C. Q.

b) C. A. O. U. Z. X/X C. R. G.: A. - P. V. A.. Č.. XXXX O. G. O.. Č.. XXXX/XX Q. A. - P. V. A.. Č.. XXXX
O. G. O.. Č.. XXXX/XX, J. G. L. Č.. XXXXX O. U. C. - A., C.. Ú. A. M., Z. A. C. C., B. Z. Ž.Q. O. P.

Á. Z. G. N. G. N. Ú. Č. T. G. G. Á. .

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 1.167,68 EUR do rúk právneho zástupcu
žalobcu, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil
kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností uzavretú dňa X.X.XXXX M. T.. M. M. Q. O. Q. Ž. T.. M. Č. ako
nadobúdajúcou voči žalobcovi právne neúčinnou.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom dvoch pohľadávok voči dlžníkovi T.. M. M., Q. E. O. Z.
Z. XX.XXX,XX €. Q. O. Z. Z. XX.XXX,XX €.. Obe tieto pohľadávky boli voči menovanému uplatnené aj
súdnou cestou na Okresnom súde Košice I, a to pohľadávka vo výške 23.235,74 € v konaní vedenom
pod sp. zn. 38C/27/2006 a pohľadávka vo výške 58.089,36 € v konaní sp. zn. 33Cb/12/2008.
Žalobca sa dozvedel, že T.. M. M.Ý. uzavrel kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedol svoj
spoluvlastnícky podiel na kupujúceho - žalovanú k nehnuteľnostiam:
Q. C. A. O. U. Z. X/X C. R. G.:

- O. C. - R., O.. Č.. XXXX/X U. Z. XXX M.X, V. O.: J.
- O. C. - R., O.. Č.. XXXX/XX U. Z. XXX M.X, V. O.: J.
- O. C. - R., O.. Č.. XXXX/XX U. Z. XXX M.X, V. O.: J. O. Q. G.
- O. C. - R., O.. Č.. XXXX/XX U. Z. XXX M.X, V. O.: J. O. Q. G.- O. C. - R., O.. Č.. XXXX/XX U. Z. XX M.X, V. O.: J. O. Q. G.
J. G. L. Z. Č.. XXXX, O. U. C. - A., C.. Ú. A. M. Z. A. C. C.
K. C. A. O. U. Z. X/X C. R. G.:

- A. - P. V., A.. Č.. XXXX O. G. O.. Č.. XXXX/XX
- A. - P. V., A.. Č.. XXXX O. G. O.. Č.. XXXX/XX
J. G. L. Z. Č.. XXXXX, O. U. C. - A., C.. Ú. A. M. Z. A. C. C..

Uviedol, že žalovaná B. A. M. T.. M. M. - O. N. M., teda je Š. M.. Pred uzavretím predmetnej kúpnej

zmluvy bola spoluvlastníčkou všetkých spomínaných pozemkov U. Z. X/X C. R..
Žalovaná Q. T.. M. majú trvalý pobyt na adrese M. XX Z. C., čo je adresa, na ktorej sa nachádzajú Z.T.
A. G..
Konaním dlžníka žalobcu - T.. M. uzavretím kúpnej zmluvy došlo jednoznačne k ukráteniu uspokojenia
žalobcovej pohľadávky, nakoľko prakticky jediným spôsobilým predmetom exekúcie disponuje iná osoba
ako dlžník žalobcu, a to žalovaná. Tento úkon bol urobený za účelom vyhnúť sa uspokojeniu pohľadávok

žalobcu, čo vyplýva zo skutočnosti, že došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach
T.. M. na jemu blízku osobu (Š.). Dôkazom, že dlžník žalobcu nemá žiaden iný majetok, z ktorého
by mohla byť uspokojená žalobcova pohľadávka je žiadosť T.. M. v spise tunajšieho súdu sp. zn.
33Cb/12/2008 o oslobodenie od súdnych poplatkov.
Žalobca ďalej uviedol, že je toho názoru, že žalovaná spĺňa definíciu blízkej osoby vo vzťahu k T.. M.,

nakoľko by ujmu, ktorú by pocítil menovaný dôvodne pociťovala ako svoju vlastnú. Prípadnú exekúciu
a prevod spoluvlastníckych podielov menovaného na nehnuteľnostiach, ktorých spoluvlastníčkou je
žalovaná, na tretiu osobu, by pociťovala ako vlastnú ujmu, nakoľko v predmetných nehnuteľnostiach
býva a jej právna pozícia k týmto nehnuteľnostiam by sa prechodom vlastníckeho práva na tretiu osobu
nepochybne zmenila. Úmysel T.. M. M. ukrátiť svojho veriteľa sa v takomto prípade predpokladá a

povinnosť preukázať opak je na strane žalovanej.
Žalobca so súhlasom súdu zmenil petit podanej žaloba tak, že správny dátum uzavretia kúpnej zmluvy
je X.X.XXXX a správna výška spoluvlastníckeho podielu podielu žalovanej na A.- P. V. A.. Č.. XXXX G.
O.. Č.. XXXX/XX Q. XXXX/XX, B. 1. C. R..

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe, ktoré podala dňa XX.XX.XXXX poukazovala na rozdielne označenie
adresy trvalého pobytu T.. M. M. žalobcom v žalobnom návrhu, a to na jednom mieste ako M. XX, C.
Q. T. Q. M. XX/A, C..
Adresa trvalého pobytu žalovanej je M. XX/A, C. a býva v samostatnej bytovej jednotke dvojbytového
rodinného domu, ktorá je v jej Z. Z.. Adresa trvalého pobytu T.. M. nikdy nemohla byť na uvedenej

adrese, nakoľko žalovaná ako výlučný vlastník predmetnej nehnuteľnosti by o tejto skutočnosti musela
mať vedomosť.
Ďalej uviedla, že tvrdenia žalobcu v žalobnom návrhu považuje za účelové a nesúvisiace s predmetnou
žalobou. Žalobca podľa nej zavádza súd, keď tvrdí, že sa dozvedel o trestnom konaní vedenom proti
T.. M. G. Š. E. A., pričom podľa vedomia žalovanej žalobca v tomto konaní vystupoval ako svedok, a

teda na neho musel byť riadne predvolaný.
Podľa názoru žalovanej nespĺňa A. T.. M. definíciu blízkych osôb, nakoľko by ona ujmu, ktorá by
menovaného postihla v podobe exekúcie nehnuteľností v jeho vlastníctve nepociťovala ako vlastnú,
keďže v nehnuteľnostiach, ktoré by mohli byť predmetom prípadnej exekúcie nebýva a ani nikdy
nebývala, jej súkromie by tým nebolo nijako narušené.

Žalobca v odpovedi na vyjadrenie žalovanej podanej dňa XX.X.XXXX uviedol, že nespochybňuje
skutočnosť, že žalovaná B. Z. Z. P. V. A.. Č.. XXXX O. G. O. O.. Č.. XXXX/XX. Tento P. V. Z. K. Z. M.
(O. P.. XXXX) Z. O. A. Ž., T.. M. M. Q. B. M. N. M., P.. Č. Q. C. G. Z. Z. C. G. F. Ž. V. Q. F. V. U. Z. O. A.,
C. A. C. C. O. Z. Z. - XXXX/XX, J. - XXXX/XX - Z..J.. XXXX/XX - Z. L. Z. Č.. XXXXX, C.. Ú.. A. M..

Tento P. V. môže byť pravdepodobne na Q. M. XX Z. C.. Rozlišovací J. XX Q. XX/A Z. z toho, že ide asi
o V. O.Z. J. X P. V. (U. P. V. M. E. P. A.. Č.. XXXX), pričom v minulosti tomu tak pravdepodobne nebolo,
keďže Z. L. Č.. XXXXX, C.. Ú.. A. M. Z. Č. R., Ť., B. A. F. E. Ť.: J. A. Z. K., C. A. Z. O.Z. O. O. T.. M. Č.,
P.. Č., G.. X.XX.XXXX (Ž.) Q. Č. B. P. R. V. G. O. Č.. XXXX/XX, Z. - XXXX/XX, Z..J.. XXXX/XX.
Aj po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k obom P. V. E. V. A.. Č.. XXXX, keď nadobudli Z. Z. O.

C. B. J. V. T.. M. M. A. M. Q. C. V. Ž., U. O. O.. Č.. XXXX/XX, XXXX/XX Q. XXXX/XX G. C. A. O. E. V.
P. V. Z. O. A. T.. M. M. (Z. O. X/X C. R.), B. M. N. M., P.. Č. (Z. O. X/X C. R.) Q. Ž. (Z. O. X/X C. R.). A.
O. U. Z. X/X C. R. C. O. O.. Č.. XXXX/XX, XXXX/XX Q. XXXX/XX T.. M. M. O. G. C. J. G. Ž..Tieto skutočnosti žalobca uvádzal z toho dôvodu, že odporkyňa vo svojom vyjadrení namieta seba ako
blízku osobu C. T.. M. M.. Žalobca poukázal, že medzi T.. M. M. Q. B. M. N. M., P.. Č. G. B. A. Q. U. G.
V. A. B. E. K. P.Ý. Q. R. Z., ktorý by zakladal presvedčenie, že by žalovaná ujmu, ktorú by utrpela B. A.,

P.. Š., dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu aj na základe skutočnosti známej žalobcovi, že žalovaná
spolu A. T.. M. M. Q. B. M. N. M. A. K. Z. B. G., Q. E. Z. P. V. Z. A. XXX. Potom si všetci traja spoločne
postavili P.Ý. V. A.. Č.. XXXX Z. C., C.. Ú.. A. M. Q. O. B. Z. A. A. Q. V. G. O., Q. C. C. V. A. K. B. E.
E. V. (M. XX, M. XX Q., C.).

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, dotknutou kúpnou zmluvou zo dňa
X.X.XXXX, výsluchom svedkov: T.. M. M., T.. N. M. Q. T.. C. Y., listinnými dôkazmi predloženými
účastníkmi konania a vyžiadanými súdom, pripojeným spisom sp. zn. 38 C 27/2006, na základe čoho
zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že P. V., C. K. O. C. J. G. B. V., Q. B. V. A. V. K. B. A. A.Č. Z., C.

J. B. Č. F. T.. M. A. A. P. Q. V. Č. Ž.. Poukázal ďalej na to, že okolnosti blízkej osoby vychádza aj z tej
skutočnosti, že V. B. O. na A. O. Q. U. E. T.. M. Q. U. Q. O. Ž. Z. A. G.G. Z. A..
Ďalej uviedol, že v iných konaniach, ktoré sú vedené medzi navrhovateľom Q. T.. M. Q. B. V., T.. M.
požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov a poukazoval na svoju nemajetnosť. Aj táto skutočnosť
vlastne preukazuje to, že je dôvodné podanie tejto žaloby, čiže je dôvodné dosiahnutie neúčinnosti

právneho úkonu zo strany navrhovateľa. Voľakedy podnikal spolu A. T.. M. a od toho času vlastne má
voči nemu viacero dlhov, ktoré postupne vymáha cestou súdnych konaní. Nakoniec však vznikla kauza,
ktorá bola aj v médiách a zistilo sa, že T.. M. A. Z. A. O.. A. T.. M. O. A. Q. U. P. XXXX V. P. XXXX, takže
žalobca poznal jeho rodinné pomery, poznal aj žalovanú a vedel o tom, aký vzťah má ku A. Š.. Vedel,
že v tomto období staval V. G. M. F.. spolu so svojou švagrinou, obaja sú A. T., takže obaja sa veľmi

aktívne zúčastňovali na Z. E. V.. Nevie si predstaviť už ani bližší vzťah, vzhľadom na to, že žalovaná je
sestrou M. O.. M., predtým asi XX P. A. K.Z. Z. B. G. Q. Z. A. G. O. Q. Z. C..

Žalovaná strana v reakcii na tvrdenia navrhovateľa uviedla, že nesúhlasí s tým, že medzi ňou Q. T.. M. je
blízky vzťah, teda, že sú osobami blízkymi, pretože túto skutočnosť nie je možné automaticky vyvodiť z

tej skutočnosti, že sú v Š. O.. Nemožno to vyvodiť ani z tej skutočnosti, že žijú v susednej nehnuteľnosti,
pretože sú aj bytové domy, kde susedia jednotlivé byty a nie sú vyvodzované z toho závery, že sú to
blízke osoby. Q. Z. A. K. V. M. A. K., Q. U. A. O. C. A.M. O. Q. C. O..

Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní V. X.X.XXXX Q. V. XX.XX.XXXX F., že je nesporné, že

dňa X.X.XXXX F. A. T.. M. C. J., O. C. K. O. O. P. V., C. Z. K. T.. M.. Na tejto zmluve sa dohodli z dôvodu,
že v P. XXXX - XXXX poskytla menovanému pôžičku v celkovej výške XX XXX,XX €.. Bola uzavretá
zmluva o pôžičke a bolo dohodnuté, že jej peniaze vráti, keď o to požiada. Následne od P. XXXX bývala
doma iba nepravidelne, pretože sa zdržiavala v zahraničí a domov sa vrátila až v P. XXXX, ale aj vtedy
bola pracovne vyťažená. V roku XXXX I. O. U. Z. O. a na základe jednania dospeli k záveru, že pôžička

bude splatená takou formou, že T.. M. G. Ň. O. A. O. G. O. G.. Bez znaleckého posudku sa dohodli na
trhovej hodnote jeho podielu, a to vo výške XXX.XXX €.. Na B. O. A. A. V., O. B. K. B. K. Z. B. Z. Q.
U. T.. M. U. A. O. G. B. K. B..
Ďalej uviedla, že vedela, Ž. T.. M. je trestne stíhaný. Nakoľko bola v tom období v zahraničí, veľmi sa o
tieto skutočnosti nestarala. Nevedela o tom, že je T.. M. zadĺžený alebo že má nejaké iné dlhy. Starala sa

hlavne o to, aby bol uspokojený dlh voči nej. Keď sa vracala domov J. J.T., A. A. sa o tom veľmi nebavili,
nezaujímali ju cudzie problémy, mala dosť svojich. Vedela len o tom, čo bolo prezentované v médiách.
Jej vzťah k Š. bol taký, ako k manželovi A. A.. Veľa sa spolu nerozprávali, keďže bola pracovne vyťažená,
veľmi málo sa stretávali. Potom, ako zistila z médií, aké má problémy, ich vzťahy sa naštrbili a prestali
spolu komunikovať, rozprávali sa len o nevyhnutných veciach.

Ďalej uviedla, že pred tým, ako sa presťahovala na M. F. Z. C. K. Z. A., Z. P. V. A. V. A. K.M. B. A. A. A.
M., A., B. M. Q. V.. Ona s matkou mali samostatnú domácnosť. Takto bývali U. P., potom si postavili V.
Z. C.. Jej bytová jednotka v tomto dome je technicky oddelená, má vlastné prívody a merače všetkých
médií. Spočiatku bol tento V. Z. G. Ň., B. A. Q. B. M., Q. Z. P. XXXX F. V. U. Z. O. A..

Svedok T.. M. M. G. O. V. X.X.XXXX uviedol, že C. J. so žalovanou uzavreli z dôvodu, že jej týmto
spôsobom splatil dlh, ktorý mu vznikol poskytnutím dvoch pôžičiek z jej strany. Na tomto postupe sa
dohodli.So žalovanou nemal žiaden výnimočný vzťah, akceptovali sa ako Š.. Čo sa týka poskytnutia pôžičiek, šlo
o čisto obchodný vzťah. Spoločne začali výstavbu V. z dôvodu, že to chcela jeho manželka, ktorá chcela
mať pri sebe svoju matku. Každý si financoval svoju časť výstavby sám, ale realizovala to jedna firma.

Ďalej svedok uviedol, že okrem majetku, ktorý previedol na žalovanú iný majetok nemá. Odmieta
však tvrdenie žalobcu, že sa uzavretím kúpnej zmluvy chcel zbaviť povinnosti uhradiť voči nemu svoje
záväzky. Týmto spôsobom uhradil dlh voči žalovanej. Svoje záväzky voči žalobcovi neuznáva, napriek
tomu, že boli potvrdené súdnym rozhodnutím. V čase podpisu predmetnej zmluvy už bol jeden záväzok
uplatnený na súde, mal o jeho existencii vedomosť.

V zmluve o pôžičke, ktorú uzavrel so žalovanou bola uvedená ako záruka, že v prípade nesplnenia
svojho dlhu sa pohľadávka žalovanej F.Í. O. G.. Tak napokon aj urobil aj napriek tomu, že pohľadávky
žalovanej voči nemu už boli premlčané, nakoľko svoje dlhy vždy plnil bez ohľadu na ich premlčanie.

Svedok C. Y., G. O. V. X.X.XXXX uviedol, že so žalovanou, jej A. Q. T.. M. F. J. U. V., na základe ktorej
realizoval výstavbu nehnuteľnosti na M. F. Z. C.. Stavba sa podľa neho realizovala ako jeden celok s tým,

že sa jednalo o V. A. V. K. B.. Každý byt mal svoje vlastné rozvody médií. Stavebný dozor vykonávala
žalovaná. Fakturácia sa vykonávala po etapách, podľa toho čo sa urobilo a platbu realizoval niektorý
zo stavebníkov, ktorými boli T.. M., B. M. Q. Ž.. Svedok vylúčil, že by sa jednotlivé bytové jednotky
financovali samostatne, nevyplýva to ani z rozpočtu, ktorý je pripojený k zmluve o dielo. Podľa svedka,
v dobe výstavby tohto V. K. Z.Q. M. Ž. Q. T.. M. charakterizoval ako veľmi dobrý.

SvedkyňaT..N.M.G.O.V.X.X.XXXXuviedla,žemávedomosťotom,žejejsestrapožičalajejmanželovi
nejaké peniaze na jeho podnikateľské aktivity. Vzťah medzi žalovanou a jej manželom bol taký, že sa
vzájomne tolerovali. V čase, keď bývali Z. A. mali oddelené samostatné bývanie. Keď stavali V. Z. C.,
trvala na tom, aby s nimi bývala jej matka, ktorá bývala so žalovanou z dôvodu, že jej manžel veľa

pracoval a matka jej pomáhala s deťmi. Stále však mali so sestrou oddelené domácnosti.
O predmetnej kúpnej zmluve mala vedomosť, nakoľko ako spoluvlastníčka udelila súhlas na prevod
spoluvlastníckeho podielu. Pred uzavretím tejto zmluvy sa jej sestra pýtala, či má T.. M. nejaké dlhy, na
čo odpovedala záporne, nakoľko v uvedenom čase nemala vedomosť o existencii iných dlhov.

Žalobca v ďalšom písomnom podaní ako aj v záverečnej reči uviedol, že má za to, že žalovaná je voči
T.. M. blízkou osobou nakoľko by ujmu, ktorú by utrpel dôvodne pociťovala ako vlastnú. Má za to, že
túto skutočnosť v konaní preukázal. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že jej vzťah s menovaným nebol dobrý, tieto
vyjadrenia považuje žalobca za účelové s jediným cieľom - dosiahnuť úspech v tejto žalovanej veci.
O ich vzťahu svedčí jednak výpoveď A. Y., jednak skutočnosť spoločnej výstavby rodinného domu s

dvomibytovýmijednotkami,spoločnéhofinancovaniatejtovýstavby,naktorúbolauzavretájednazmluva
o dielo a vypracovaný spoločný rozpočet, resp. aj spoločná fakturácia (napr. jednou faktúrou zvislých
a kompletných konštrukcií v sume XXX.XXX A. U. P. XXX.XXX,- A. čo potvrdzuje skutočnosť, že na
jednotlivé bytové jednotky nebol samostatný rozpočet).

Vzhľadom na to, že kúpna zmluva o prevode nehnuteľností ako právny úkon bola uzavretá medzi T..
M. M. ako prevádzajúcim a žalovanou ako nadobúdajúcou ako osobami blízkymi (Š.), týmto úkonom sa
naplnila skutková podstata na uplatnenie odporovacej žaloby o odporovateľnosť tohto právneho úkonu
podľa § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka. Úmysel T.. M. M. - V. ukrátiť svojho veriteľa sa
v takomto prípade predpokladá a povinnosť preukázať opak je v zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho

zákonníka na strane žalovanej. Osoba dlžníkovi blízka musí vo veci zistenia úmyslu ukrátiť prípadného
veriteľa dlžníkom vynaložiť takú činnosť, aby z nej vyplynul výsledok, či dlžník má alebo nemá úmysel
ukrátiť svojho veriteľa, resp. musí preukázať, že ani pri náležitej starostlivosti tento úmysel nemohla
zistiť. Z vyjadrení žalovanej v priebehu tohto konania tak Z. B. XXXX Q. Q. Z. G. XXXX vyplýva opačná
skutočnosť, že sa o záväzky V. T.. M. nezaujímala, ani sa nepýtala T.. M., či má nejaké iné záväzky,

starala sa najmä o to, by bol zaplatený dlh voči nej. Žalovaná až následne, po záverečnom písomnom
podaní žalobcu Z. B. XXXX začala tvrdiť, že sa tejto otázke venovala a dotazovala sa od svojej sestry,
manželky T.. M.É., či jej manžel má iné dlhy.

Ďalej žalobca poukázal na to, že T.. M. M. ako predávajúci O. A. A. O. G. Z. F. G. G. Ž. C. J.

F. V. X.X.XXXX, E. X V. O., Č.U. K. V. XX.X.XXXX na verejnom zasadnutí Najvyššieho súdu SR
vyhlásený rozsudok v trestnej veci proti obžalovanému T.. M. M. pre pokračovací trestný čin podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1,5 Trestného zákona (spôsobenie škody veľkého
rozsahu) účinného do 1.1.2006, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov auložený peňažný trest vo výmere XX.XXX,- N.. Z tejto skutočnosti je zrejmé, že kúpnu J. T.. M. M.
uzatváral so žalovanou najmä z dôvodu, aby previedol svoj majetok za účelom jeho ochrany a tým ukrátil
svojich veriteľov.

Žalobca vyjadril obavu, že svoju pohľadávku, na ktorú disponuje právoplatným rozhodnutím súdu proti
V. T.. M. M. - rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 33 Cb/12/2008 zo dňa 22.11.2010, právoplatným
dňa 25.7.2011, nebude môcť vymôcť, nakoľko tento dlžník okrem majetku, ktorý napadnutým právnym

úkonompreviedolnaodporkyňu,inýmajetoknemá.Totopresvedčeniežalobcuvychádzazoskutočnosti,
Ž.T..M.M.bolovkonaníč.k.33Cb/12/2008vznenírozsudkuKrajskéhosúduKošiceč.k.3Cob/55/2010
(konanie o judikátnej pohľadávke) priznané oslobodenie od úhrady súdnych poplatkov, teda súd mal za
preukázané jeho nie najlepšie majetkové pomery, ak jeho žiadosti vyhovel. Počas trvania tohto konania
došlo k správoplatneniu aj druhej pohľadávky žalobcu voči V. T.. M. M. vo výške 23.235,74,- € (700.000,-
Sk) s príslušenstvom. Pohľadávka je priznaná rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 22.9.2010

sp. zn. 38C 27/2006, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/339/2010 zo
dňa 20.12.2012. T.. M.. M. O. G. C. J. až po začatí tohto konania o úhradu pohľadávky 23.235,74,- €
(700.000,- Sk) s príslušenstvom. Žaloba o úhradu 23.235,74,- € (700.000,- Sk) s príslušenstvom bola na
OS Košice I podaná 30.12.2005, kopia žaloby a platobný rozkaz súdu boli doručené T.. M. V. X.X.XXXX.
PrvýrozsudokvovecibolvynesenýXX.X.XXXX.Napriektýmtoznámymskutočnostiamoprebiehajúcom

súdnom konaní, ktorého sa T.. M.. M. aktívne zúčastňoval, previedol dňa X.X.XXXX R. A. G. M. G. Ž..

Žalovaná vo svojom ďalšom stanovisku a záverečnej reči uviedla, že žalobný návrh, ktorým sa žalobca
domáha určenia, že právny úkon V. T.. M.I., na základe kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX, ktorou odpredal
žalovanejsvojpodielnapredmetnýchnehnuteľnostiachjenedôvodný.Žalovanávčaseuzavretiazmluvy

nevedela o dlhoch prevodcu. Č. O. Z. J.Č. (U. P.. XXXX V. P. XXXX) Q. M. C. a o dlhoch prevodcu
od prevodcu, ani jeho manželky nevedela, pričom s prevodcom v spoločnej domácnosti nikdy nežila,
nemala s ním žiaden vzťah. Vzhľadom k vôli prevodcu a jeho manželky zabezpečiť svoju uznanú
pohľadávku nehnuteľnosťami, nepovažovala uzavretie kúpnej zmluvy za nič podozrivé. Naopak, bol to
pre ňu prirodzený krok, ktorým bola realizovaná vôľa prevodcu vysporiadať jej nespornú pohľadávku.

Samotná kúpna zmluva bola ekvivalentným právnym úkonom, primeraným V. T.. M. voči nej. V čase
uzavretia E. J. T.. M. nebol dlžníkom žalobcu, o jeho pohľadávkach nebolo ani v jednom prípade
právoplatne rozhodnuté. V konaní nebolo podľa nej preukázané, že T.. M. uzavrel predmetnú kúpnu
zmluvu s úmyslom ukrátiť veriteľa.

Naopak bolo podľa nej preukázané, že nie je vo vzťahu k menovanému blízkou osobou, že by bol medzi
nimi taký blízky vzťah, že by ujmu jedného z nich druhý pociťoval ako ujmu svoju vlastnú. Žalovaná by
aj v prípade exekúcie na spoluvlastnícky podiel T.. M. na predmetných nehnuteľnostiach mohla užívať
svoju bytovú jednotku samostatne, s vlastným prístupom, vchodom, dodávkou médií a teda ujmu, ktorú
by utrpel prevodca by nepociťovala, ako svoju vlastnú.

Je neadekvátne vyvodzovať tento blízky vzťah zo skutočnosti, že pre výstavbu rodinného domu bola
jedna zmluva o dielo, prípadne jeden predbežný spoločný rozpočet. To bolo potvrdené aj svedeckou
výpoveďou C. Y., ktorý potvrdil, že prevodca a žalovaná si na základe zmluvy o dielo dali postaviť dve
samostatné bytové jednotky, čo im bolo z jeho strany aj samostatne fakturované.

Žalovaná uviedla, že nepoznala a ani nemohla poznať, pri náležitej starostlivosti, ktorú podľa svojho
názoru vynaložila, úmysel prevodcu ukrátiť svojho veriteľa. V predmetnej veci nie je splnená podmienka
poznania úmyslu prevodcu ukrátiť svojho veriteľa žalovanou, pričom prevodca bol v čase uzavretia
kúpnej zmluvy preukázateľne dlžníkom žalovanej z uzavretých zmlúv o pôžičke. Žalobca nepreukázal
v konaní vedomosť žalovanej o úmysle prevodcu ukrátiť žalobcu predmetnou kúpnou zmluvou. Pri

uzatváraní kúpnej zmluvy dňa X.X.XXXX T.. M. o svojich dlhoch nehovoril, žalovaná ich nemohla poznať
ani z médií, ani z trestného rozsudku. O prípadných dlhoch T.. M. nehovorila žalovanej ani jej A. T.. N.
M., u ktorej sa na túto otázku aktívne informovala, čím sa presvedčila pred uzavretím predmetnej kúpnej
zmluvy, že tento úkon neukracuje veriteľa prevodcu.

Súd sa oboznámil s kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalovanou Q. T.. M.Š. M., G.. XX.X.XXXX V.
X.X.XXXX a výpisom z listu Z. A. C. C. Č.. XXXX Q. Č.. XXXX, čím bolo preukázané, že G. J. F. C. J.
V. C. O. G. F. Z. Ž. G. M. T.. M. M., G.. XX.X.XXXX Q. Ž..Súdu boli predložené aj právoplatné rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. 38C/27/2006 a sp. zn.
33Cb/12/2008, ktorými bol T.. M. zaviazaný povinnosťou uhradiť žalobcovi pohľadávky vo výške 23
235,74 € a 58 089,36 €.

Žalovaná predložila súdu zmluvy o pôžičkách uzavretých s T.. M. M. V. XX.X.XXXX Q. XX.XX.XXXX, v
ktorých je uvedené, že poskytuje menovanému pôžičku vo výške X.XXX.XXX,- A. Q. XXX.XXX,- A.. V
zmluve datovanej dňa XX.XX.XXXX a znejúcej na sumu XXX.XXX,- A. Z. Č. T. je uvedené, že dlžník pri
podpísaní tejto zmluvy obdŕžal požičanú sumu ako zálohu na kúpu nehnuteľnosti a zaväzuje sa predať

veriteľovi uvedenú nehnuteľnosť za dohodnutú cenu. Nehnuteľnosť nie je v zmluve konkretizovaná.

Podľa § 42a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľa sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odseku 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Odporovať možno právneho úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho
veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116
a § 177) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď
druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať.

Zcitovanéhozákonnéhoustanoveniavyplýva,žeodporovaťprávnemuúkonumožnovdvochprípadoch:
-vprípadeprávnehoúkonu,ktorýdlžníkurobilvposlednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,
ak tento úmysel musel byť druhej strane známy
- a v prípade právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch

rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a § 177) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom
čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa
aj pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať.

V konaní sa navrhovateľ domáha vyslovenia právnej neúčinnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy

na základe druhého citovaného prípadu, teda z dôvodu, že odporkyňa bola vo vzťahu k dlžníkovi
navrhovateľa blízkou osobou.

V tomto prípade musia byť na určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu dlžníka splnené nasledovné
podmienky:

- veriteľ dlžníka musí byť predmetným právnym úkonom ukrátený, a nie je tu iný majetok dlžníka, z
ktorého by mohol byť veriteľ uspokojený,
- právny úkon musí byť realizovaný v posledných troch rokoch,
- právny úkon musí byť realizovaný medzi dlžníkom a jeho blízkou osobou,
- blízka osoba nevynaložila pri uzatváraní právneho úkonu náležitú starostlivosť na zistenie dlžníkovho

úmyslu ukrátiť svojho veriteľa.
Žalobca v konaní preukázal existenciu jeho pohľadávok voči dlžníkovi (T.. M.), nakoľko tieto mu boli
priznané právoplatnými a vykonateľnými súdnymi rozhodnutiami. Tieto pohľadávky doposiaľ dlžník
navrhovateľovi neuhradil. Pre úspešné uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu postačuje, že tieto
pohľadávky boli právoplatne priznané žalobcovi v priebehu konania, teda podmienkou podania žaloby

nieje,abybolijehopohľadávkyprávoplatnepriznanévčasepodaniažalobyoodporovateľnosťprávneho
úkonu.
Na základe priznaného oslobodenia od súdnych poplatkov v konaní prebiehajúcom na tunajšom súde
(kedy súd šetril a skúmal majetkové pomery dlžníka), ako aj na základe vyhlásenia samotného dlžníka
pri výsluchu na pojednávaní dňa X.X.XXXX bolo preukázané, že dlžník nedisponuje majetkom, ktorým

by mohli byť pohľadávky navrhovateľa uspokojené.
Túto skutočnosť napokon v konaní nepopieral ani samotný dlžník a žalovaná.
O. O. A. O. C. G. Z. B. Z. (E.. B.. C. O. Q. V. G. M. F.) O. V. C. F. Ž. Q. Z. T.. M., G. N. G. E. A. O.
M. K. B. O. F..

Kúpna zmluva, ktorej neúčinnosti sa navrhovateľ domáha bola uzavretá dňa X.X.XXXX, čo bolo
preukázané jej vyhotovením doručeným súdu A.Z. C. C., ako aj zhodnými tvrdeniami žalovanej Q. T.. M..
Odporovacia žaloba bola podaná žalobcom na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX, čím je splnená podmienka
uplatnenia nároku do troch rokov od uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu.Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná.

Podľa § 116 OZ blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere

rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna
z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Dôkazné bremeno preukázania, že žalovaná je blízkou osobou Ing. Merjavého nesie žalobca

Žalobca v žalobnom návrhu tvrdil, že žalovaná je blízkou osobou T.. M. z dôvodu, že by ujmu, ktorú

by utrpel menovaný dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Dôvodil to tým, že prípadnou exekúciou a
následným prevodom spoluvlastníckeho podielu T.. M. na tretiu osobu k nehnuteľnostiam, ktorých je
žalovaná spoluvlastníčkou a na ktorých má trvalý pobyt a reálne býva, by pociťovala ako ujmu vlastnú.
Žalovaná toto tvrdenie odmietala, čo dôvodila skutočnosťou, že dom, ktorý by bol prípadnou exekúciou
postihnutý je riešený ako V. s dvoma samostatnými bytovými jednotkami, pričom tieto sú stavebne a
technicky riešené tak, že sú schopné samostatnej existencie. Rovnako tak prístup k tomuto domu, by

nebol prevodom spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu dotknutý. Tieto tvrdenia žalovaná doložila
listinnými dôkazmi preukazujúcimi technické riešenie domu.
Na základe týchto podkladov, ako aj výpovede svedka C. Y. má súd za preukázané, že predmetný dom
je riešený tak, že dve bytové jednotky, ktoré ho tvoria sú schopné samostatnej existencie s vlastnými
prívodmi energií, meračmi a ostatnými technickými súčasťami potrebnými na samostatnú prevádzku a

využívanie. Túto skutočnosť žalobca v konaní nenamietal.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, iné osoby (ktoré nie sú v príbuzenskom pomere) sú
blízkymi osobami, ak sú navzájom v pomere rodinnom alebo obdobnom a ak by ujmu, ktorú utrpela jedna
z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Pri posudzovaní tejto otázky je potrebné vychádzať

predovšetkýmzhľadiskaobjektívno-spoločenského.Trebapretoposudzovať,čizhľadiskaspoločenskej
morálky (prihliadajúc na všetky dôležité okolnosti prípadu) môže určitá osoba dôvodne pociťovať ujmu
spôsobenú inej osobe ako vlastnú ujmu.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná by ujmu, ktorá by postihla T.. M. dôvodne pociťovala

ako vlastnú ujmu. V tomto konaní nejde o abstraktnú nešpecifikovanú ujmu, ale o reálnu hrozbu N. A. O.
T.. M. G. G., ktorých A. B. Ž. Q. B. A., Q. Z. C. M. Ž. Q. B. A. P. O.. Možno súhlasiť s tvrdením právneho
zástupcu žalovanej, že nemožno považovať dve osoby za blízke len z dôvodu, že sú spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti, ktorá je tvorená viacerými bytmi, nakoľko by sme mohli tvrdiť, že blízkymi osobami sú
všetci obyvatelia mnohobytového panelového domu. Z. E. C. Z. T. U. A., C. K. G. K. N. O. A. K. Q. O. C.

G. O., Q. K. K. O. K., Z. C. K. A. Ž. Q. C. E. V. Č. A. V. U. Z. O. P. Ž., Q. E. K. A. O. C. E. K. G. R., E. U..

Žalovaná, ako aj svedok T.. M. v konaní tvrdili, že ich vzťah bol založený len na vzájomnej tolerancii a
neskôr, po poskytnutí dvoch pôžičiek, na obchodnej úrovni. Odporkyňa uviedla, že jej vzťah so Š. sa
začal naštrbovať už v P. XXXX a následne ich vzťahy už neboli na dobrej úrovni.

Proti týmto tvrdeniam žalovanej však svedčí nepopieraná skutočnosť, že O. A. A. Ž. A. T.. M. Ž. A. Z.
P. V. Z. A. O. U. P. Q. G. A. P. O. A. Z. P.I. V. G. M. F. Z. C., C. K. V. O. Z. P. XXXX. E. V. P. V. ( Q. I. U.
A. O. Z. V. XX.X.XXXX O. Č.. Ž.-XXX/XX-C.) K. G. A. A., V. E. P. V. A. T., Ž. Z. A. V. G. Z.A. E. V. Q. G.
A. V. G. A. G. (C. V. A. K. B.), O. E. A. O. V.. Q. C. P. Z. V. XX.X.XXXX O. Č.. Ž.O.-XXXX/XXXX/XXXX/

XXXX-C. K. Z. G. M. Z. E. A. O. G.: P. V. A. Z. W. K. U. X A., C. O. J. X K..B..

Ďalšou skutočnosťou spochybňujúcou tvrdenia žalovanej je fakt, že žalovaná poskytla T.. M. V. O., Q. E.
Z. P. XXXX Q. XXXX na pomerne vysoké sumy, pričom prvú poskytla Š. bez akéhokoľvek zabezpečenia.
Pri oboch týchto pôžičkách nechala uplynúť premlčaciu lehotu, na základe čoho by nemohla po vznesení

námietky premlčania uplatňovať túto svoju pohľadávku súdnou cestou. V oboch prípadoch sa, podľa
svojho tvrdenia, spoľahla na prísľub svojho Š., že jej tieto peniaze vráti, keď ho o to požiada. Oba
tieto kroky žalovanej, a to poskytnutie vysokých súm pôžičky, ako aj spoľahnutie sa na prísľub ich
vrátenia preukazujú istý stupeň dôvery voči konaniu svojho Š. a nezodpovedajú konaniu osoby, ktorá by
s dlžníkom mala od P. XXXX naštrbené vzťahy. Navyše uviedla, že Z. P. XXXX, keď jej A. A. M.N. K. A. M.

J. A. A., U. Z. O. E. Ú. Q. P., Č. E. O. M. V. Z. U. T.. M.. Preto sa tieto tvrdenia žalovanej javia ako účelové.

Rozhodnutia žalovanej investovať spoločne finančné prostriedky, požičať nemalé sumy peňazí, ako aj
následne (aj v súčasnosti) zdieľať spoločné bývanie so svojím Š. nasvedčujú, že ich vzťah bol na dobrejúrovni. Túto skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok C. Y., ktorý uviedol, že v čase Z. P. V.
možno charakterizovať vzťah žalovanej so švagrom ako „veľmi dobrý“. Navyše žalovaná sama, ako Q.
T.. M., v konaní uviedli, že žalovaná disponovala dostatočným množstvom finančných prostriedkov, a to

ako v čase Z. P. V., tak aj v čase poskytnutia oboch pôžičiek. Javí sa preto zrejmé, že v prípade, ak by so
svojím švagrom nemala dobré vzťahy, mohla si zariadiť samostatné bývanie a nezdieľať s menovaným
jeden rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami, so spoločným vstupom. O dobrom vzťahu žalovanej
so svojim Š. svedčí aj skutočnosť, že po realizovaní výstavby sa bez problémov vedeli dohodnúť aj na
zrušení Q. Z. O. A. C. O. G. V., C. F. V. X.XX.XXXX, Q. Q. G. J. Z. K. Z. O. Ž. , A. Z. O. O. R. O. B. A. Q. Š..

Na základe všetkých uvedených skutočností sa javí za preukázané, že žalovaná by postihnutie
spoluvlastníckeho podielu T.. M. Z. K., Z. C. M. Q. A. Ž. v súčasnosti bývajú, na ktorého výstavbe sa
spoločne podieľali a kde žalovaná obýva druhú bytovú jednotku, ako aj na pozemku, ktorý tvorí okolie
tohto domu a prístupovú cestu k nemu, by žalovaná dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Bolo by to z
dôvodu, že by tým bolo narušené jej súkromie a súkromie jej rodiny, ktorá uvedený dom realizovala ako

bývanie pre členov jej rodiny a iné osoby túto stavbu a pozemok k nej prináležiaci neobývajú. Na základe
vyššie uvedených skutočností, ktoré nasvedčujú dobrým vzťahom žalovanej s jej A. Q. Š. možno aj
predpokladať, že by jej nebolo ľahostajné, ak by títo boli zasiahnutí exekúciou spoluvlastníckeho podielu
na byte, v ktorom v súčasnosti bývajú.
Na základe uvedeného sa javí, že navrhovateľ uniesol v tomto prípade dôkazné bremeno a žalovanú

možno na základe § 116 OZ považovať za blízku U. T.. M..

Za splnenia tejto zákonnej podmienky potom mala žalovaná dôkazné bremeno na preukázanie tej
skutočnosti, že pred uzavretím dotknutej kúpnej zmluvy vynaložila náležitú starostlivosť na to, aby zistila
úmysel V. T.. M. ukrátiť svojho veriteľa.

Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa X.X.XXXX uviedla, že o prípadných V. T.. M. jej nehovorila Q. B.
A., T.. N. M., u ktorej sa na túto otázku aktívne informovala, čím sa presvedčila pred uzavretím kúpnej
zmluvy z X.X.XXXX, že tento právny úkon neukracuje veriteľa prevodcu.
A. Ž. Z. A. Z. G. O. V. X.X.XXXX uviedla, že žalovaná sa jej v čase uzatvárania kúpnej zmluvy pýtala,

či má jej manžel nejaké dlhy. Odpovedala jej záporne, pretože v tom čase o žiadnych dlhoch svojho
manžela nevedela.
Tieto tvrdenia žalovanej a svedkyne, jej sestry, možno považovať za účelové a zavádzajúce,
prispôsobujúce sa priebehu a vývoju súdneho konania. Žalovaná opakovane v počiatočných fázach
konania uviedla, že o finančné aktivity T.. M. sa v čase uzatvárania kúpnej zmluvy nezaujímala, nepýtala

sa ho na jeho dlhy, uviedla, že vedela o tom, že T.. M. je trestne stíhaný, nebolo to však trestné stíhanie
v súvislosti s jeho osobnými dlhmi. Naviac, keďže bola v tom období v zahraničí, veľmi sa o tieto
skutočnosti nestarala. Nevedela o tom, že B. T.. M. zadlžený alebo, že má nejaké iné dlhy, starala sa
hlavne o to, aby bol uspokojený dlh voči nej, uviedla, že o jeho dlhoch sa nebavili, nevedela o jeho dlhu
voči žalobcovi a vlastne nevedela a ani doposiaľ nevie o žiadnych jeho dlhoch.

Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uviedla, že O. O. Č. P. V. A. Y. A. T.. M. nebavili, jednoducho sa
dohodli G. O. Č. P. V.. Nemala odkiaľ vedieť jeho finančné aktivity, pretože sa na to jednoducho nepýtala,
nezaujímala sa o to. O jeho trestnom stíhaní vedela iba to, čo bolo v médiách a viac ju to nezaujímalo.
Na základe uvedeného je zrejmé, že žalovaná svoje tvrdenia v tejto veci prispôsobila, nakoľko výslovne
uviedla, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy sa o dlhy a záväzky T.. M. nestarala, nezaujímala sa o neho

a nepýtala sa ho na ne. Preto nemožno mať za to, že vynaložila náležitú starostlivosť na to, aby poznala
jeho úmysel ukrátiť žalobcu. Navyše uviedla, že v tom čase mala vedomosť o tom, že voči T.. M. prebieha
trestné konanie z médií a že má určité problémy, čo vyžaduje ešte zvýšenú mieru starostlivosti, nakoľko
bolo možné predpokladať existenciu jeho nevysporiadaných záväzkov.
Skutočnosť vynaloženia náležitej starostlivosti pri zisťovaní úmyslu dlžníka ukrátiť žalobcu bola medzi

účastníkmi sporná, žalovaná však neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že túto starostlivosť
vynaložila. Jej tvrdenia, ako aj tvrdenia svedkyne - jej sestry, sú protichodné, navzájom si odporujúce
a zavádzajúce.
V tomto smere súd poukazuje na judikatúru v obdobnej veci (30 Cdo 653/2006 NS ČR) podľa ktorého, ak
sa má osoba blízka dlžníkovi v zmysle § 42a ods. 2 OZ ubrániť odporovacej žalobe, musí preukázať, že

úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať, taktiež v prípade, že dlžník
uzavretím odporovaného právneho úkonu v jeho prospech plní svoju morálnu alebo právnu povinnosť
(zo zákona, zo zmluvy alebo z iného právneho dôvodu) čo je aj tento prípad.Na základe uvedeného bolo preukázané a z vykonaného dokazovania vyplýva, že došlo k naplneniu
všetkých štyroch podmienok na to, aby bola predmetná kúpna zmluva vyhlásená voči navrhovateľovi za
právne neúčinnú, preto súd žalobe žalobcu vyhovel.

V tomto konaní bol úspešný žalobca, preto mu súd v súlade v § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku priznal náhradu trov konania. Podľa tohto zákonného ustanovenia
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Trovy žalobcu spočívali v zaplatenom súdom poplatku z podanej žaloby v sume 99,50 EUR a v trovách
právnej služby. Právny zástupca žalobcu si vyúčtoval náhradu trov právnej služby v súlade s §10 ods.
2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách advokátov a vychádzal z tarifnej hodnoty - kúpnej ceny uvedenej
v kúpnej zmluve zo dňa 1.4.2009 neúčinnosti ktorej sa domáhal v tomto konaní: 102.071,30 EUR, a z
hodnoty jedného úkonu právnej služby 625,73 EUR. Žiadal priznať celkom 10.480,37 EUR.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl.“) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo
práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Predmetom konania vo veci

samej bola určovacia žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu. Predmet takéhoto konania nie je
možné vyjadriť v peniazoch a so zreteľom na to základnú sadzbu tarifnej odmeny za poskytnutie právnej
služby právnym zástupcom žalobcu je potrebné vyčísliť v zmysle cit. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. jednou
trinástinou výpočtového základu. Predmetom konania nebolo posúdenie právneho úkonu kúpnej zmluvy
ako takej a preto hodnota tohto právneho úkonu - cena nehnuteľnosti obsiahnutá v kúpnej zmluve - nemá

právnu relevanciu pre určenie tarifnej hodnoty pre priznanie odmeny advokáta v tomto konaní. Preto
súd postupoval v zmysle citovaného zákonného ustanovenia a priznal právnemu zástupcovi žalobcu
odmenu vo výške 1/13 výpočtového základu za jeden úkon právnej služby.
V roku 2010 táto suma predstavovala 55,49 EUR, v roku 2011 57 EUR, v roku 2012 58,69 a v roku
2013 60,17 EUR.

Právny zástupca žalobcu vykonal nasledujúce úkony právnej služby( spolu 16 úkonov):
- za ktoré mu prislúcha odmena v plnej výške:
prevzatie zastúpenia a príprava dňa 25.10.2010, podanie žaloby dňa 25.10.2010, vyjadrenie vo veci
samej dňa 28.1.2011, účasť na pojednávaniach: dňa 16.3.2012, 1.6.2012, 16.11.2012, 1.2.2013,

3.5.2013, 7.6..2013, 31.10.2013, vyjadrenie vo veci samej dňa 29.1.2013
- za ktoré mu prislúcha odmena vo výške 1:
účasťnapojednávaniachbezmeritórnehoprejednaniavecidňa28.4.2011-14,25EUR,14.9.2012-14,67
EUR, a 6.9.2013- 15,04 EUR v súlade s § 14 ods. 5 cit. vyhl.,
- za ktoré mu prislúcha odmena vo výške 2/3:

porada s klientom preukázaná písomným záznamom dňa 12.11.2012- 39,12 EUR a 29.1.2013- 40,11
EUR v súlade s § 14 ods. 2 písm. a/. Za jeden úkon právnej služby- porada s klientom dňa 26.6.2013
súd náhradu trov nepriznal, pretože medzi pojednávaniami dňa 7.6.2013 a dňa 6.9.2013 nedošlo zo
strany žalovanej k predloženiu žiadnych podaní ani dôkazov, ktoré by si vyžadovali osobitnú poradu a
preto sa tento úkon javí ako nie účelný.

Spolu odmena za úkony právnej služby: 768,09 EUR.

K priznaným úkonom právnej služby prislúcha právnemu zástupcovi žalobcu aj náhrada režijného
paušálu podľa § 16 ods. 2 cit. vyhl. vo výške 1/100-tiny výpočtového základu, ktorá suma v roku 2010
predstavovala 7,21 EUR (2x) v roku 2011 7,41 EZR (2x), v roku 2012 7,63 EUR (5x) a v roku 2013 7,81

EUR (7x), spolu režijný paušál: 122,06 EUR.

Vzhľadom na to, že právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH, odmena bola zvýšená o 20% DPH t.j.
o sumu 178,03 EUR v súlade s § 18 ods. 3 cit. vyhl.

Spolu trovy právnej služby predstavujú sumu 1.068,18 EUR, trovy konania (po pripočítaní zaplateného
súdneho poplatku) 1.167,68 EUR, ktorú sumu je žalovaná povinná zaplatiť do rúk právneho zástupcu
žalobcu v lehote určenej vo výroku rozsudku súdu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.