Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. október 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27CoE/52/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415202447
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415202447.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň
JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v exekučnej veci oprávneného
Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnému M. I., K. C.Á.
Z. X, o vymoženie 51,45 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Kežmarok č. k. 10Er/156/2015-18 zo dňa 25. júna 2015 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštanciezamietolnapadnutýmuznesenímžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení uviedol, že v tejto veci mal byť exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho

súdu Košice sp. zn. 2C/130/2012 zo dňa 19.1.2012, ku ktorému bola pripojená poistná zmluva uzavretá
medzioprávnenýmapovinnýmaVšeobecnépoistnépodmienky.Súdzistil,žerozhodcovskýsúdodvodil
svoju právomoc rozhodovať vo veci z rozhodcovskej doložky upravenej v časti Všeobecných poistných
podmienok a v bode 2. Osobitných zmluvných dojednaní č. 1/2007, podľa ktorej mali byť všetky spory
z poistenia rozhodnuté v rozhodcovskom konaní.

3. S poukazom na príslušné ustanovenia Exekučného poriadku, zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že predmetná
rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, pretože vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní,čímboloobmedzenéprávoslabšejzmluvnejstrany
domáhať sa ochrany na všeobecnom súde, doložka tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ani nebola individuálne dojednaná,

keďže bola vopred pripravená na predtlačenom formulári bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah.
Rozhodcovský súd tak odvodil svoju právomoc od neprijateľnej podmienky, čo zapríčinilo nedostatok
jeho právomoci a materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Poukázal na to, že exekučný
súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľov,

hrubú nerovnováhu nemal súd preukázanú, právo slabšej zmluvnej strany nebolo obmedzené, doložka
nevyžaduje riešenie sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, záver súdu, že nebola individuálne
dojednaná je nesprávny, poistník spotrebiteľ mal možnosť voľby z dvoch alternatív, prijať alebo neprijať
zmluvné dojednanie, podpis poistníka pod osobitnými dojednaniami preukazuje individuálnosť ich
dojednania, súd nevykonal riadne dokazovanie, neposkytol oprávnenému možnosť sa k veci vyjadriť,
exekučný súd porušil zákon, pretože vo veci konal vyšší súdny úradník, prekročil svoje oprávnenie,

ak vykonával šetrenie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu aj vo vzťahu k okolnostiam
predchádzajúcim vzniku exekučného titulu, nemôže svojvoľne rozširovať okruh šetrenia, nemôžeskúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Svojim postupom odňal oprávnenému možnosť konať pred
súdom. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

5. Zákonný sudca podanému odvolaniu v súlade s § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) nevyhovel a vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP.“) súc viazaný

rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2
CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti
uvádza.

8. Súd prvej inštancie sa správne prioritne zaoberal otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy, čím
vyriešil i otázku možnosti viesť exekúciu na podklade exekučného titulu vydaného orgánom, ktorý svoju
právomoc odvodil od takejto rozhodcovskej doložky.

9. Podľa rozhodcovskej doložky v bode 2. Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007, ktoré boli
súčasťou Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou
poisťovňou Rapid a.s., ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy uzavretej dňa 27.08.2008 medzi
oprávneným a povinným, v spojení s XV. časťou týchto všeobecných podmienok, mali byť spory zo
zmluvy riešené rozhodcovským súdom, teda spotrebiteľ sa mal v každom prípade sporu zo zmluvy

rozhodcovskému konaniu podrobiť.

10. Občiansky zákonník účinný od 1. januára 2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za
neprijateľnú podmienku považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

11. Vychádzajúc z uvedeného bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa o neprijateľnosti rozhodcovskej
doložky a jej neplatnosti správne. Odvolací súd sa naďalej pridržiava spoločného stanoviska
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných

obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa

takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008“.

12. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou, že rozhodcovská zmluva bola individuálne
dojednaná.

13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.15. Nie je prejavom individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy taký spôsob jej uzavretia,
pri ktorom je spotrebiteľovi pri podpise poistnej zmluvy predložené všeobecné podmienky, resp.
osobitné zmluvné dojednania v rozsahu dvanástich strán na prečítanie a podpísanie. Je zrejmé,

že dodávateľ - veriteľ je predkladateľom návrhu rozhodcovskej doložky. Ide o notoricky používanú
formu rozhodcovskej doložky, ide o rutinný postup zo strany dodávateľa. Takýmto postupom pri
podpise hlavného kontraktu, ktorý je však výsledkom individuálneho dojednania, lebo vzniká na
základe požiadavky, dopytu spotrebiteľa, následne už bez aktivity a záujmu spotrebiteľa jednostranne
vnucuje spotrebiteľovi ďalšie zmluvné dojednania, ktoré bez vôle spotrebiteľa a jeho znalosti podstaty

veci zabezpečuje výlučne dodávateľovi ochranu jeho pohľadávok zo zmluvy. Navyše mal dodávateľ
sám určiť, zriadiť, vybrať rozhodcovský orgán, opäť bez aktivity, vôle spotrebiteľa. Je nepochybné,
že spotrebiteľ nebol žiadateľom tejto formy riešenia sporov zo zmluvy (keďže nemá absolútne
žiadne poznatky o takejto forme riešenia sporov), ktorá vyvoláva hrubú nerovnováhu v postavení,
možnostiach, a tým aj právach a povinnostiach zmluvných strán výlučne v neprospech spotrebiteľa.
Podpis osobitných zmluvných dojednaní odkazujúcich spätne na predchádzajúce pasáže všeobecných

poistných podmienok nepreukazuje individuálnosť dojednania rozhodcovskej doložky, ako to tvrdí
oprávnený, podpis neverifikuje jej individuálne dojednanie v tom zmysle, v akom to zakotvuje § 53 ods.
2 OZ. Je evidentné, že spotrebiteľ pristúpil na dodávateľom vopred pripravené, vzájomne nevyjednané
a ním neovplyvnené podmienky.

16. Osobitné individuálne vyjednanie sa má posudzovať z pohľadu spotrebiteľa, teda spotrebiteľ má byť
subjektom, ktorý popri individuálnom vyjednaní podmienok poistnej zmluvy žiada, vymieňuje si ďalšiu
klauzulu, podmienku, na ktorej má individuálny záujem. Predkladanie ďalších zmluvných podmienok
nemalého rozsahu a z pohľadu spotrebiteľa zásadného obsahu, výsledkom ktorých je vylúčenie
súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok pred vznikom exekučného titulu, nie je výsledkom

individuálneho dojednania a takáto zmluvná podmienka je neprijateľná a neplatná. Skutočnosť, že
doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy, neodôvodňuje záver, že oprávnený
preukázal osobitný spôsob vyjednania resp. že by si povinný sám vymieňoval rozhodcovské konanie
(§ 53 ods. 3 OZ).

17. Odvolací súd poukazuje na to, že Osobitné zmluvné dojednania v poistnej zmluve podpísané
povinným ako aj Všeobecné poistné podmienky v časti XV. uvádzajú podmienku rozhodovať vzájomné
spory a sporné nároky výlučne v rozhodcovskom konaní. Ak aj žalobca doložil k odvolaniu na
preukázanie individuálneho dojednania tzv. záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej
zmluve, tak z tohto záznamu o požiadavkách a potrebách klienta nevyplýva, že bol povinný ako klient

poisťovne poučený o následkoch rozhodcovského konania. Je tam len záznam, že v prípade vzniku
sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť
inštitút rozhodcovského konania v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z..

18. Ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej

autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje
informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba
znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne
forma uzavretej zmluvy o poistení ako aj rozhodcovskej doložky; typová zmluva s rozhodcovskou
doložkou ako neoddeliteľnou súčasťou všeobecných zmluvných podmienok, s ktorými netransparentne

splynula a jej predloženie povinnému bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho
rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť. Zmluvné dojednanie, ktoré nie je
individuálne vyjednané je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom rozhodcovská
doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

19. Odvolacia námietka oprávneného, že v konaní došlo k vade spočívajúcej v tom, že prvostupňový súd
na ťarchu oprávneného revidoval skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul bez toho, aby dal
oprávnenému možnosť k takto vykonaným dôkazom a k takto novo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť,
čím došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti, neobstojí, pretože vada bola odstránená tým, že na
rozhodnutie prvostupňového súdu mal oprávnený právo reagovať podaním odvolania, pričom odvolací

súd posúdil vec aj z uvedeného dôvodu.

20. Občiansky zákonník v § 53 ods. 5 takúto neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája so sankciou neplatnosti.Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nie je uvedené medzi prípadmi relatívnej neplatnosti
(§ 40a Občianskeho zákonníka), ide o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona,
na ktorú musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. Ak teda dojednanie ukladá spotrebiteľovi povinnosť

podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jeho neprijateľnosť neplatné.

21. Na základe zistených skutočností pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to
právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní
prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002

Z. z. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi
vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.), ktorá súčasne zodpovedá normám na ochranu
spotrebiteľa, akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

22. Najvyšší súd Slovenskej republiky totiž už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie
exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 judikoval,
že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,

nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný
súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej

okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (obdobne porov. aj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011).

23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil napadnuté uznesenie.

24. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí,

ktorým sa exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).