Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. október 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/213/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114203487
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114203487.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Bratislava,Pajštúnska 5, IČO 36 613 843 proti žalovanému I. G., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom K. nad
E., do XX.XX.XXXX za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Všeobecnej ochrany práv
spotrebiteľov, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO 42 362 962, zastúpeného JUDr. Patrikom
Podhorským, advokátom, so sídlom Bratislava, Zámocká 36 o zaplatenie 6.451,72 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 18C/65/2014-134 zo dňa 09. marca

2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o zamietnutí žaloby žalobcu p o
t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie sa v časti o zaplatenie sumy 825,22 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 825,22 eur od 04.11.2012 do zaplatenia
zastavil /výrok I./, žaloba žalobcu zamietol /výrok II. / a žalovanému náhradu trov konania nepriznal /

výrok III. /. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6.451,72 eur a príslušného úroku z omeškania tam
špecifikovaného, tvrdiac, že jeho právny predchodca (Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvoril so žalovaným
zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému vo forme
úveru, ktorý ale žalovaný nesplatil. Pôvodný veriteľ zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012
postúpil svoju pohľadávku na aktuálneho žalobcu. Podaním zo dňa 28.02.2017 zobral žalobca svoju
žalobu v časti o zaplatenie sumy 825,22 eur spolu s príslušenstvom späť. Súd preto v zmysle § 145

Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") v tejto časti konanie zastavil. Ohľadne zostávajúceho
predmetu sporu súd vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že žalovaný uzavrel dňa 23.05.2007 so
Slovenskou sporiteľňou, a. s., zmluvu o splátkovom úvere č. 0363390853, na základe ktorej Slovenská
sporiteľňa, a. s., poskytla žalovanému bezúčelový spotrebný úver vo výške 150.000,- Sk (4.979,09
eur). Predmetný úver bol poskytnutý jednorazovo bezhotovostne. Úrok bol dojednaný ako premenlivý
vo výške 12,35 % ročne. Poplatok za poskytnutie úveru bol dojednaný vo výške 3.000,- Sk (99,58
eur). Poplatok za správu úveru predstavoval dojednanú výšku 60,- Sk (1,99 eur) mesačne. Výška

splátky bola dojednaná v sume 2.260,- Sk (75,02 eur) mesačne, pričom splatnosť prvej splátky bola
stanovená na deň 20.06.2007 a dátum poslednej splátky (konečná splatnosť) na deň 20.04.2017.
Jednotlivé splátky sa žalovaný zaviazal splácať mesačne vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci.
Celkový počet splátok bol 119. RPMN bola určená vo výške 14,63 %. Zmluvou o postúpení pohľadávokč. 1175/2012/CE zo dňa 27.09.2012 postúpila Slovenská sporiteľňa, a. s., ako postupca spoločnosti
EOS KSI Slovensko, s. r. o., (žalobca) ako postupníkovi pohľadávky špecifikované v prílohe č. 1. Z
prílohy č. 1 je zrejmé, že predmetom postúpenia bola i pohľadávka voči žalovanému zo zmluvy o úvere

uzavretej dňa 23.05.2007, v rámci ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 4.979,09 eur, pričom zostatok
pohľadávky predstavuje sumu 7.796,17 eur. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 15.10.2012
oznámila Slovenská sporiteľňa, a.s., žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 7.796,17
eur žalobcovi. Výzvou k úhrade zo dňa 15.10.2012 oznámil žalobca žalovanému, že ku dňu 15.10.2012
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval ho na jeho úhradu v celkovej výške 7.974,47 eur najneskôr

do 30.10.2012. Pokusom o zmier zo dňa 24.01.2014 vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlhu v
celkovej výške 9.099,85 eur najneskôr do 31.01.2014. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 524
ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase
postúpenia pohľadávky a podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že z vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a.
s., ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Žalobca si pohľadávku pôvodného veriteľa (Slovenskej

sporiteľne, a. s.) uplatňuje z titulu postúpenia pohľadávky. Súd sa preto zaoberal otázkou, či k postúpeniu
pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a. s., na žalobcu došlo zákonom predpokladaným spôsobom, t.j.
platne, a teda, či je žalobca v tomto spore aktívne vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie
stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré
v konaní ide a druhá strana je subjektom hmotnoprávnej povinnosti. Ako vyplýva z ustanovenia § 92

ods. 8 Zákona o bankách banka môže postúpiť pohľadávku inej osobe buď so súhlasom klienta, alebo
aj bez takéhoto súhlasu za predpokladu, že klienta písomne vyzvala na plnenie a klient je napriek tejto
výzve v omeškaní so splatením dlhu dlhšie ako 90 dní. V danom prípade žalobca nepreukázal, že by
žalovaný s postúpením pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a. s., na žalobcu súhlasil. Nepreukázal
ani, že Slovenská sporiteľňa, a. s., žalovaného na úhradu dlhu vyzvala. Vzhľadom k tomu má súd

za to, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom predpísaných podmienok pre platné postúpenie
pohľadávky, a preto možno konštatovať, že zmluva o postúpení pohľadávky č. 1175/2012/CE uzavretá
dňa 27.09.2012 medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom je
neplatná. Následkom neplatnosti tejto zmluvy je absencia aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu,
a preto súd žalobu práve z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie ako nedôvodnú zamietol. O

nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. V predmetnej veci mal plný
úspech žalovaný. Z obsahu spisu však nevyplynuli žiadne trovy, ktoré by mu v súvislosti s týmto konaním
vznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a to do výroku II., ktorým súd prvej inštancie
jeho žalobu zamietol. Namietal nesprávne právne posúdenie veci i nesprávne zistený skutkový stav

veci súdom prvej inštancie. Uviedol, že žalobca na pojednávaní dňa 09.03.2017 v zastúpení svojho
právneho zástupcu uviedol, že žalovaný bol zo strany postupcu vyzvaný na úhradu omeškaných splátok
a žalobca preukázal v konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu aj s poukazom na ustanovenia § 92 ods.
8 zákona o bankách. Tiež v podaní zo dňa 05.12.2014 žalobca tvrdil, že žalovaný je v nepretržitom
omeškaní so splácaním úveru od 20.04.2009, kedy čiastočne uhradil poslednú splátku úveru. Podľa §

151ods.1CSPsaskutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprela,považujúzanesporné.
Keďže skutkové tvrdenia žalobcu neboli protistranou rozporované, je treba ich v zmysle uvedeného
zákonného ustanovenia považovať za nesporné skutkové tvrdenia, ktoré nie je potrebné nijako ďalej
preukazovať. Ďalej poukázal na to, že v spore predložil relevantné oznámenie právneho predchodcu
žalovanej o postúpení pohľadávky, ktoré bez ďalšieho zakladá jeho aktívnu legitimáciu a konajúci

súd mal z neho vychádzať. Namietal tiež, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno
spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia
je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok.
Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť
právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Žalobca ďalej namietal, že doručenie písomnej výzvy banky

dlžníkovi nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Ak banka pred postúpením pohľadávky
písomnenevyzvaladlžníka naplnenie,nemátovplyvnaplatnosťpostúpeniapohľadávkyvzmysle§524
Občianskeho zákonníka. S nedoručením výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o
bankách. Okrem toho omeškanie žalovaného s plnením jeho dlhu v čase postúpenia pohľadávky trvalo
už viac ako rok a zo znenia ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách podľa žalobcu vyplýva, že v

takýchto prípadoch sa výzva banky dlžníkovi pred postúpením pohľadávky nevyžaduje. Poukázal aj na
to,žežalovanýdalvzmyslebodu19.16všeobecnýchobchodnýchpodmienokvýslovnýsúhlas,žebanka
je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky. Žalobca z uvedených dôvodov navrhol,aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie
alebo aby ho zrušil a vec vrátil v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. o zamietnutí žaloby
žalobcu ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy

všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v

celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva
nasledovné:
6. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a Slovenskou sporiteľňou,
a.s. /27.09.2012/ (ďalej len "zákon o bankách") ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky

zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku, postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
7. Prvoinštančný súd založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal platné postúpenie pohľadávky proti žalovanému z

pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., keď predložená zmluva o postúpení pohľadávky je
neplatná pre rozpor s citovaným ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, keď banky
pred postúpením pohľadávky voči žalovanému na žalobcu žalovaného nevyzvala na úhradu jeho dlhu.
8. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.

Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu alebo
pasívnej /existencia tvrdenej povinnosti/ na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho sporu /
viď. rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009/ a preto nepostačuje, aby súdu žalobca
svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi.
Odvolací súd nerozporuje, že podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky

oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V
tomto prípade sa však preukázania platnej zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. preukázania splnenie
zákonných podmienok, za ktorých splnenia možno pohľadávku banky platne previesť nedožaduje dlžník
- žalovaný ale konajúci súd za účelom overenie žalobcom tvrdenej aktívnej vecnej legitimácie. Ak by
konajúci súd aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu neoveroval, išlo o zjavný exces v postupe konajúceho

súdu, ktorý by nezodpovedal otázku existencie aktívnej vecnej legitimácie, k zodpovedanie ktorej je súd
ex offo viazaný, čo by protirečilo obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd /nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III.ÚS 266/2014 zo 16. decembra 2014/.

9. Odvolací súd ďalej v zhode s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že žalobca v spore nepreukázal
splnenie podmienok § 92 ods. 8 zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky. Konkrétne
žalobca nijako nepreukázal výzvu banky žalovanému, ktorá je podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách
podmienkou na platné postúpenie pohľadávky banky na tretiu osobu. V spore, v konaní pred súdomprvej inštancie, nepredložil žalobca výzvu banky - Slovenskej sporiteľne, a.s. žalovanému na úhradu
omeškaného dlhu z úveru ani neoznačil žiadny dôkaz, ktorý by svedčil o existencii takejto výzvy a jej
doručení žalovanému. Nemožno prisvedčiť názoru žalobcu, že s ohľadom na omeškanie žalovaného s

plnením jeho dlhu, ktoré omeškanie trvalo viac ako jeden rok v čase postúpenia pohľadávky, zákon o
bankách už výzvu banky dlžníkovi pred postúpením pohľadávky nevyžaduje. Z citovaného ustanovenia
§ 92 ods. 8 zákona o bankách takýto záver nemožno vyvodiť. Dovetok v znení "to neplatí, ak súčet
všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo
pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok" je pripojený k druhej vete citovaného ustanovenia (za

bodkočiarkou), teda zjavne sa vzťahuje len na túto druhú vetu - jej časť pred bodkočiarkou. Podľa
tohto ustanovenia banka nemôže postúpiť pohľadávku inej osobe bez súhlasu klienta, ak klient ešte
pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho
príslušenstva; to (t.j. že banka nemôže postúpiť pohľadávku, ak klient už uhradil omeškaný peňažný
záväzok) neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného
záväzku voči banke presiahol jeden rok (zákonodarca tu rozlišuje medzi pohľadávkou a omeškaným

peňažnýmzáväzkom).Akbyčasťdruhejvetyzačínajúcasaslovami"toneplatí,ak..."malapredstavovať
výnimku aj z prvej vety, muselo by to v nej byť výslovne vyjadrené, resp. by legislatívno-technicky musela
tvoriť samostatný odsek s výslovným uvedením, ku ktorým ustanoveniam sa (táto výnimka) vzťahuje.
10. V tomto spore teda žalobca aj podľa názoru odvolacieho súdu nepreukázal existenciu výzvy banky
dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a možno preto súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie,

že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou mal žalobca pohľadávku proti žalovanému nadobudnúť, je
pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona o bankách neplatná a žalobca tak nemá aktívnu vecnú legitimáciu v
tomto spore.
11. Pokiaľ ide o odvolacie tvrdenie žalobcu, že žalovaný dal v zmysle bodu 19.16 všeobecných
obchodných podmienok výslovný súhlas, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje

pohľadávky, tak odvolací súd preskúmaním veci zistil, že toto skutkové tvrdenie žalobca v konaní pred
súdom prvej inštancie nepoužil. Bolo preto otázkou, či je toto nové skutkové tvrdenie žalobca oprávnený
použiť v odvolacom konaní a či má odvolací súd naň prihliadať alebo nie. Podľa v súčasnosti platného
a účinného Civilného sporového poriadku, ktorý upravuje konanie pred súdmi v civilných veciach,
uvedené skutkové tvrdenie žalobcu predstavuje tzv. novotu v odvolacom konaní podľa § 366 CSP,

ktorej uplatnenie má súvis s koncentráciou konania podľa § 154 CSP, ktorý stanovuje, že prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa dokazovanie končí. Uvedené prostriedky možno ako novotu v odvolacom konaní použiť len
vtedy,aka)satýkajúprocesnýchpodmienok,b)satýkajúvylúčeniasudcualebonesprávnehoobsadenia
súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie /§ 366 CSP/. Odvolací súd nezistil naplnenie žiadneho z uvedených dôvodov § 366 CSP pre
použitie novoty zo strany žalobcu v odvolacom konaní a preto na skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že
si strany zmluvy dojednali v zmysle bodu 19.16 všeobecných obchodných podmienok výslovný súhlas
žalovaného s oprávnením banky kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky zo zmluvy, nemohol

prihliadať.
12. Za rovnako irelevantné odvolací súd vyhodnotil aj tvrdenia žalobcu, že na pojednávaní dňa
09.03.2017 v zastúpení svojho právneho zástupcu uviedol, že žalovaný bol zo strany postupcu vyzvaný
na úhradu omeškaných splátok a žalobca preukázal v konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu aj s
poukazom na ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách a tiež v podaní zo dňa 05.12.2014 žalobca

tvrdil, že žalovaný je v nepretržitom omeškaní so splácaním úveru od 20.04.2009, kedy čiastočne uhradil
poslednú splátku úveru. Žalobca, poukazujúc na § 151 ods. 1 CSP, uviedol, že tieto jeho skutkové
tvrdenia protistrana výslovne nepoprela a preto sa považujú za nesporné a nie je potrebné nijako
ďalej preukazovať. Odvolací súd s takýmito závermi žalobcu nesúhlasí. Ohľadne tzv. nerozporovaných
skutkových tvrdení platí § 470 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého pre konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona /01.07.2016 - poznámka odvolacieho súdu/, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o popretí skutkových tvrdení protistrany, ak by boli v neprospech strany.
Konanie v predmetnej veci začalo podaním žaloby žalobcu na súd prvej inštancie dňa 17.02.2014,
teda za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len
„O.s.p.“/ a použitie ustanovení o popieraní skutkových tvrdení strany /§ 151 ods. 1 CSP/ v odvolacom

konaní by bolo v neprospech strany žalovaného, ktorý skutkové tvrdenia žalobcu výslovne nepoprel.
Z uvedeného je tak zrejmé, že v zmysle § 470 ods. 2 CSP v konaní o predmetnej veci nemožno
ustanovenia § 151 ods. 1 CSP aplikovať a skutkové tvrdenia žalobcu, hoci neboli žalovaným výslovne
popreté, nemožno považovať za nerozporné a bez ďalšieho z nich vychádzať.13. Z týchto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne
správny potvrdil.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §

262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).