Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/198/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110203567
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7110203567.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky V. F. nar. X.X.XXXX bývajúcej v K. na K. ulici
č. XX zastúpenej Centrom právnej pomoci so sídlom kancelárie v Košiciach na Moyzesovej ulici č. 18
proti odporcovi R. F. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v Ž. č. XXX, T. N. F. v konaní o rozvod manželstva
a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej N. F. nar. X.XX.XXXX maloletému F. F.
nar. X.X.XXXX a maloletej C. F. nar. XX.XX.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, pracovisko Košice III o odvolaní odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Košice I zo 7.2.2012 č.k. 11C 17/2010-116 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom pre maloletú N. nar. X.XX.XXXX, maloletú C.
nar. XX.XX.XXXX a maloletého F. nar. X.X.XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov a v rozsahu
zrušenia v r a c i a vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zo 7.2.2012 č.k. 11C 17/2010-116 rozviedol manželstvo
účastníkov konania V. F. nar. X.X.XXXX a R. F. nar. XX.X.XXXX uzavreté 24.6.2006, zapísané v knihe
manželstiev Matričného úradu Mestskej časti K. - F. S., vo zväzku 7, ročník 2006, na strane 40, pod
poradovým číslom 37. Maloletú N. F. nar. X.XX.XXXX, maloletú C. F. nar. XX.XX.XXXX a maloletého
F. F. nar. X.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky (navrhovateľky), ktorá ich bude zastupovať
a spravovať ich majetok a otca (odporcu) zaviazal prispievať na výživu maloletej N. 70 € mesačne,

maloletej C. 50 € mesačne a maloletého F. 60 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke
detí od právoplatnosti rozsudku. Otcovi (odporcovi) zakázal styk s maloletými deťmi. O trovách konania
medzi účastníkmi rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľku
oslobodil od platenia súdnych poplatkov a rozhodol, že odporca nie je povinný zaplatiť súdny poplatok
za návrh a štátu náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie o výživnom právne odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4,5, ust. § 65 ods. 1, ust. § 75
ods. 1, 2 a ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine. Z oznámenia zamestnávateľa matky Materská škola,
Smetanova 11, Košice zistil, že príjem matky za obdobie od septembra 2010 do decembra 2010 bol
460 € netto a za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 mala čistý mesačný príjem 522 €. Z oznámenia
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno zistil, že otec bol vyradený z evidencie uchádzačov o
zamestnanie rozhodnutím úradu 15.4.2010 z dôvodu, že predĺžil dohodu o pracovnej činnosti, ktorú mal

uzavretú so zamestnávateľom J., Veľký Kýr, čím si nesplnil svoju povinnosť podľa zákona o službách
zamestnanosti. Z oznámenia zamestnávateľa otca INDEX NOSLUŠ zistil, že s touto spoločnosťou
otec mal podpísanú dohodu o vykonaní práce do 31.12.2010 a jeho príjem za uvedené obdobie bol
147,96 € netto. Súd prvého stupňa vo vzťahu k napadnutému výroku o výživnom uviedol, že výživné
70 € mesačne pre maloletú N., 60 € mesačne pre maloletého F. a 50 € mesačne pre maloletú C.
vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je

primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorý má i iné vyživovacie povinnosti
a zohľadňuje aj odôvodnené potreby detí. Poznamenal, že výživné pre maloletú N., ktoré predstavujevýživné na jeden deň 2,25 €, pre maloletého F. 1,93 € a pre maloletú C. 1,61 € zohľadňuje len
základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletých detí, ale vychádzajúc z § 75 ods. 1 Zákona o rodine,
podľa ktorého odôvodnené potreby maloletých detí nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie

výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu
k uspokojovaniu odôvodnených potrieb detí, nemohol určiť vyššie výživné. Poukázal na ust. § 75 ods.
1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia
rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp

potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na sebe neprimerané
majetkovériziká,ktorézahŕňajúajtakúčinnosť,ktoráohrozujedosiahnutiepríjmu,resp.priamovyvoláva
stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Uvedené výživné ani z ďaleka nepostačuje na
úplne uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí, preto matka osobnou starostlivosťou a
spontánnym zabezpečovaním ich odôvodnených potrieb si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým
deťom minimálne v takom rozsahu, v akom je zaviazaný otec. Súd prvého stupňa poukázal aj na

to, že opakovaná zmena zamestnávateľa otca, vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie z
dôvodu nesplnenia podmienok stanovených zákonom, bez reálnej možnosti získať nové zamestnanie
minimálne s rovnakou mzdou je vzdaním sa zamestnania bez dôležitého dôvodu, preto jeho schopnosti
a možnosti je nevyhnutné posudzovať tak, ako keby k tejto nepriaznivej zmene v jeho zárobkových
možnostiach a schopnostiach nedošlo. V danom prípade otec ako povinný rodič majúci maloleté deti,

ktoré nie sú schopné samé sa živiť, je povinný využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä vzdelania
a pracovných skúseností organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť
svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Konštatoval, že v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona
o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a dieťa má zo zákona právo na výživu,
ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ

vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej
zodpovednosti podľa § 28 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy, aj keď je to
na úkor jeho potrieb, zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo.
Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných, objektívnych hľadísk, a to

najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie a možnosti jeho uplatnenia
v danom regióne. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení
výživného prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti
jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť
voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Konštatoval, že v súlade

s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného,
ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na
strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, preto ich
nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace
súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine

a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné 70 € mesačne pre maloletú N., 60 €
mesačne pre maloleté F. a 50 € mesačne pre maloletú C. je primerané.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec s odôvodnením,
že súdom určené výživné nemá možnosť platiť ani pri najlepšej vôli a odmietol tvrdenia matky, že nikdy

nepracoval a uviedol, že má aj doklad, ktorý potvrdzuje, že jej dával peniaze, teda nie ona jeho živila,
ale on ju. Uviedol, že bol živnostníkom 11 rokov do roku 2010, kedy živnosť pozastavil a počas trvania
živnosti pracoval aj na dohodu. V podnikaní sa mu v Košiciach veľmi nedarilo, postupne sa dostal do
finančných problémov a ani presťahovaním sa na Západné Slovensko sa jeho situácia veľmi nezlepšila,
ale robil maximum pre zabezpečenie svojej rodiny. Keďže sa mu v podnikaní darilo menej a menej,

zaregistroval sa do brigádnickej agentúry INDEX NOSLUŠ popri aktívnej živnosti, ktorá mu v januári
2010 sprostredkovala jednorazovú brigádu, v ktorej zarobil 147,96 €. Táto agentúra mu nevedela ďalšiu
prácu poskytnúť a nakoľko už nevidel žiadny zmysel v prevádzkovaní živnosti, nakoľko ako živnostník
vyčerpal všetky možnosti, rozhodol sa živnosť pozastaviť. Od 20.2.2010 bol prihlásený na úrade práce.
Sám a intenzívne hľadal prácu a podarilo sa mu v priebehu troch týždňov nájsť si brigádu vo firme

„BÁLSOS“ a pretože nevedel, že má povinnosť odovzdať dohodu o vykonaní práce na úrad práce do
ôsmich dní, bol po uplynutí tejto lehoty vyradení z úradu práce. V tejto firme pracoval na dohodu o
vykonaní práce od 8.3.2010 do novembra 2011, ale pre nedostatok práce bola táto dohoda zo strany
zamestnávateľa ukončená. Mal vyhliadku na nové zamestnanie, ktoré sa však neuskutočnilo, preto sa17.1.2012 opätovne prihlásil na úrad práce, na ktorom je evidovaný doteraz bez nároku na podporu v
nezamestnanosti z dôvodu, že po svojej matke zdedil 1/2 garsónky, ktorá je však prakticky v celej výške
zaťažená exekúciami, preto svoj majetok nemôže speňažiť. Konštatoval, že je vyučený lakovník, ktoré

je veľmi špecifické zamestnanie a napriek jeho snahe sa mu nedarí nájsť si zamestnanie. Je človek
zvyknutý na prácu, pracovať potrebuje aj chce a v žiadnom prípade sa jej nevyhýba. Postupne sa dostal
do mimoriadne zložitej situácie a nakoľko už nevládal splácať hypotéku na dom, tak oňho v decembri
2011 aj prišiel prostredníctvom dražby a navyše nemal ani kam ísť bývať. Momentálne žije v jednej
miestnosti rozbúraného domu, v ktorom nie je elektrina ani voda a snaží sa každodenne doriešiť aspoň

nejaké výpomocné práce, aby mal na výživné a na jedlo. Žije na absolútnej finančnej hranici, ale napriek
tomu platí výživné na dve deti z predošlého vzťahu 70 € (Okresný súd Komárno sp.zn. 12P 44/2010)
ale od právoplatnosti predbežného opatrenia platí na tieto deti od júna 2011 výživné vo výške 30%
zo sumy životného minima. Obrátil sa na odvolací súd, aby opätovne posúdil jeho finančnú situáciu
a prehodnotil výživné pre maloleté deti, pretože výživné určené súdom prvého stupňa je pre neho v
súčasnosti neprimerané a nemá reálnu možnosť v takejto výške si plniť vyživovaciu povinnosť. Žiadal,

aby odvolací súd pri rozhodovaní o výživnom zohľadnil, že má ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči
deťom z predošlého vzťahu, na ktoré platí výživné po 35 € pre každé dieťa. K rozhodnutiu súdu o zákaze
styku dodal, že matka svojím klamstvom dokonale zmanipulovala všetko, ale radšej sa zmieri s tým, že
nemôže mať styk s deťmi, ako by mu matka detí robila zo života peklo. Počká, kým budú deti plnoleté
a skontaktuje sa s nimi. Dodal, že je zaujímavé, že deti z predošlého vzťahu k nemu chodia pravidelne,

aj keď veľmi skromne žije a je im spolu veľmi dobre.

Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na postoj otca, ktorý potom, ako sa dozvedel o
návrhu na rozvod, zámerne 19.2.2010 odovzdal živnosť, zamestnal sa brigádne a 20.2.2010 sa prihlásil
na úrade práce, ktorý ho vyradil 17.3.2010 pre dôvod prekročenia jeho finančného zárobku, ktorý sa

snažil utajiť. Zdôraznila, že všetky tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že otec nemá záujem oficiálne
sa zamestnať a podieľať sa na vyživovacej povinnosti. Uviedla, že ako manželia spoločný hypotekárny
úver na žiadnu nehnuteľnosť nikdy nemali a tak platenie a sťažovanie sa otca detí, že mu dom zobrala
dražba, pretože sa ocitol vo finančnej tiesni, je zavádzajúce. V ich pláne bolo kúpiť dom na Južnom
Slovensku za finančné prostriedky získané za predaj jej bytu, čo sa do dnešného dňa neuskutočnilo, čím

sa otec detí obohatil o jej existenčné finančné prostriedky a postavil ju do nezávideniahodnej situácie,
keď je odkázaná na drahé nájmy a časté sťahovanie sa s tromi maloletými deťmi. Konštatovala, že
otec je zdravý, silný muž v produktívnom veku a nič mu nebráni, aby si plnil súdom určené finančné
povinnosti voči svojim maloletým deťom a keby bola ochota z jeho strany, určite by si našiel zamestnanie
aj v dnešnej ťažkej dobe, ako sa snažila o zamestnanie aj ona popri starostlivosti o tri maloleté deti.

Tiež uviedla, že otec nemá v osobnej starostlivosti žiadne zo svojich detí a preto mu nič nebráni nájsť
si zamestnanie aj v inom okrese. K špecifickému zamestnaniu lakovníka uviedla, že otec má učňovské
vzdelanie v odbore maliar. Vyjadrila názor, že nežiada nereálne sumy, žiada len potvrdenie rozsudku,
ktorý zďaleka nepostačuje na základné uspokojenie potrieb detí. Poukázala aj na to, že maloletá N. od
septembra 2012 nastupuje na strednú školu.

Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa o výživnom,
ktoré zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletých detí, ako vecne správny potvrdil.

Výroky rozsudku súdu prvého stupňa okrem výroku o výživnom pre maloleté deti na čas po

rozvode neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v
odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutom výroku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.

a dospel k záveru, že nie sú podmienky ani na potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 221 ods.
1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia v rozsahu zrušenia vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal

a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že

nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického a jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 132

O.s.p. možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, prečo
niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia
do úvahy, prípadne prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať. Tieto nedostatky
odôvodnenia zakladajú vady nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia písomného
vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania
na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky

okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
(napr. rozhodnutie vo veci Ruiz Toria v. Španielsko z 9.12.1994) a ďalších rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 226/03, II. ÚS 261/06, III. ÚS 74/08), treba za porušenie
práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia

súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutkové zistenia,
ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých,
neurčitých alebo nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenosť. Súčasne

musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť
preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane
druhej sa účastníkovi konania okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
využitia prípadných opravných prostriedkov.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti a konania, ktoré
mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvého stupňa v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. v
odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, z ktorých dôkazov vychádzal pri rozhodnutí, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa výživného pre maloleté deti síce obsahuje rozsiahly
rozbor všeobecných princípov určovania rozsahu výživného, ktorým má povinný rodič prispievať
na zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré však súd prvého stupňa žiadnym spôsobom
nezhodnotil vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie
je predovšetkým zrejmé, ako súd prvého stupňa ustálil príjem otca, resp. jeho možnosti, schopnosti

a majetkové pomery, keď sa obmedzil len na skonštatovanie, že mal podpísanú dohodu o vykonaní
práce so spoločnosťou INDEX NOSLUŠ do 31.12.2010 a jeho príjem za uvedené obdobie bol 147,96
€ netto a z úradu práce bol vyradený 15.4.2010 z dôvodu predlženia dohody o pracovnej činnosti
uzavretej so zamestnávateľ J., Veľký Kýr. Súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ust. § 120 ods.
1 O.s.p., pretože sa dôsledne nezaoberal predovšetkým možnosťami, schopnosťami a majetkovými

pomermi otca významnými pri rozhodovaní o jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom.
Úvaha súdu vo vzťahu k hodnoteniu schopností a možností otca plniť si vyživovaciu povinnosť voči
maloletým deťom nemá podklad v doteraz vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je rozhodnutie
súdu prvého stupňa v napadnutej časti nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa vôbec
nezistil možnosti otca zamestnať sa a nepreveril jeho príjem na základe dohody o vykonaní práce,

rovnako nezisťoval okolnosti súvisiace s prerušením (ukončením) živnosti a žiadnym spôsobom sa
nevysporiadal s vyživovacou povinnosťou otca voči deťom pochádzajúcim z jeho predchádzajúceho
vzťahu,vdôsledkučohoabsentujeúčelodôvodneniarozhodnutia,ktorýmjepreukázaniejehosprávnosti
a odôvodnenosti. Z uvedeného odôvodnenia teda nie je možné zistiť, ako súd prvého stupňa dospelk ustáleniu pomerov otca, keď nevykonal žiadne dokazovanie za účelom zistenia, z akých finančných
prostriedkov si zabezpečuje životné náklady, keď jeho jediný príjem bol príjem na základe dohody
o vykonaní práce 147,96 €, pričom podľa výpovede otca splácal hypotéku 200 €, náklady súvisiace

s údržbou rodinného domu a platil výživné na dve deti z predošlého vzťahu 70 € a tiež spláca dlh
exekútorom. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že pokiaľ súd aplikuje ust. § 75 ods. 1 Zákona
o rodine, teda vychádza z potencionálneho príjmu povinného rodiča, musí uviesť, na základe akých
skutočností dospel k záveru, že rodičom deklarovaný príjem nezodpovedá jeho reálnemu príjmu, ktorý
dosahuje,aleboktorýbymal,alebomoholdosahovaťpriexistenciiobjektívnepreukázanýchskutočností.

Zároveň je potrebné poukázať aj na ust. § 120 ods. 2 O.s.p., ktoré platí pre konanie, ktoré môže súd
začať aj bez návrhu a ktorým je nesporne aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, kedy súd má povinnosť zisťovať skutkový stav veci aj bez návrhu účastníkov
konania (vyšetrovacia zásada).

Pretože súd prvého stupňa vydal nepreskúmateľné a zmätočné rozhodnutie, čím odňal účastníkom

možnosť konať pred súdom a táto vada zároveň bráni odvolaciemu súdu v naplnení jeho preskúmavacej
právomoci, pretože nie je možné zistiť, či súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav a vec správne
právneposúdil,muselodvolacísúdrozsudokvnapadnutomvýrokupodľa§221ods.1písm.f/ah/O.s.p.
zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, ktorého povinnosťou bude odstrániť vyššie
uvedené dôvody zmätočnosti, doplniť dokazovanie so zameraním na zistenie reálnych zárobkových

schopností a možností a majetkových pomerov otca, dôsledne sa vysporiadať s odvolacími námietkami
otca vo vzťahu k určeniu výživného pre maloleté deti a relevantnými skutkovými okolnosťami tvrdenými
matkou vo vyjadrení k odvolaniu, vyhodnotiť dôkazy podľa § 132 O.s.p., a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci konania, opäť rozhodnúť o výživnom pre maloleté deti na čas po rozvode, t.j.

od 31.3.2012, ako aj o dlžnom výživnom a jeho splatnosti, a odôvodniť rozsudok podľa § 157 ods. 2
O.s.p. vo všetkých jeho výrokoch tak, aby jeho závery boli logické a spätne preskúmateľné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.