Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/63/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116202948
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116202948.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore navrhovateľky - oprávnenej z výživy: G. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, P., zastúpená: Evou Petránovou, Advokátska kancelária s.r.o., Puškinova
16, 080 01 Prešov, proti povinnému z výživy: U. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. X, XXX XX P.,
zastúpený: JUDr. Zdenkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 61, o určenie výživného
pre manželku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 12C/47/2016-318 zo dňa
01.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zastavení konania v časti.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

I. Konanie v časti uloženia povinnému platiť vyživovaciu povinnosť uplatnený za obdobie od 15.02.2016
do 28.02.2016 nad sumu vo výške 150 eur, za obdobie od 01.03.2016 do 31.03.2016 nad sumu vo výške
300eur,zaobdobieod01.04.2016do30.04.2016nadsumuvovýške300eur,zaobdobieod01.05.2016
do 31.05.2016 nad sumu 300 eur, za obdobie od 01.06.2016 do 30.06.2016 nad sumu vo výške 300 eur,

za obdobie od 01.07.2016 do 31.07.2016 nad sumu 300 eur a ďalej do budúcna, z a s t a v u j e .

II. Povinný z vyživovacej povinnosti j e p o v i n n ý uhradiť navrhovateľke titulom manželského
výživného takto:
za obdobie od 15.02.2016 do 28.02.2016 sumu vo výške 150 eur,
za obdobie od 01.03.2016 do 31.03.2016 sumu vo výške 300 eur,
za obdobie od 01.04.2016 do 30.04. 2016 sumu vo výške 300 eur,

za obdobie od 01.05.2016 do 31.05.2016 sumu vo výške 300 eur,
za obdobie od 01.06.2016 do 30.06.2016 sumu vo výške 300 eur,
za obdobie od 01.07.2016 do 31.07.2016 sumu vo výške 300 eur,
v lehote do pätnásť dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 71 ods. 1, § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Výrok
o trovách konania ustanovením § 57 CMP.3. Vychádzal zo zistenia, že manželstvo účastníkov dlhodobo neplní žiadnu zo svojich spoločenských
úloh, od roku 2013 účastníci žijú oddelene, všetky princípy súžitia sú účastníkmi obojstranne dlhodobo
ignorované. Navrhovateľka však do 15.02.2016 mala príjem podľa predchádzajúcej dohody manželov

z nájmu plateného nájomcami, ktorí mali v prenájme priestor na bývanie pri ich spoločnom dome v
R.. Za mesiac január 2016 nežiadala výživné z toho dôvodu, že v tomto období pracovala. Následne
však navrhovateľka nemohla pracovať, jednak z dôvodu poskytovanej starostlivosti maloletým deťom,
ktoré sa nachádzali na území Slovenskej republiky a jednak z dôvodu nedostatku práce na území
Slovenskej republiky, vhodnej tak, aby súčasne mohla poskytovať dostatočnú starostlivosť maloletým

deťom, nakoľko otec maloletých detí žil na území X. V.. Navrhovateľka v období od 15.02.2016 do
31.07.2016 bola bez akéhokoľvek príjmu, poskytovala starostlivosť maloletým deťom, napriek zriadenej
živnostinaúzemíX.V.nemohlatútoživnosťaktívnevykonávaťpreposkytovanieprávetejtostarostlivosti
deťom. Súd prvej inštancie mal preukázané z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou, že táto
sa pokúšala nájsť si prácu na základe dohody o pracovnej činnosti alebo iným spôsobom, čím by získala
finančnéprostriedky,avšakbezúspešne.Inýpríjemvdanomčasenemala.Manželnavrhovateľkytým,že

vypovedal nájomné zmluvy nájomníkov, ktorých nájomné bolo poukazované v prospech navrhovateľky
na pokrytie jej základných životných potrieb, jej zamedzil takýto príjem. Manžel navrhovateľky bol v
danom čase zamestnaný, s minimálnym mesačným príjmom 1.424,88 libier, po zaplatení prisúdeného
manželského výživného v sume 300 eur mu tak zostane stále dostatočná suma na pokrytie ostatných
výdavkov v spojení aj s platením hypotéky a služieb za rodinný dom. Súd prvej inštancie vychádzal z

účelu, manželského výživného, ktorým má byť zabezpečená hmotná a kultúrna úroveň navrhovateľky a
osoby povinnej ako manželov v zásade rovnaká, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľka
mala a naďalej má v osobnej starostlivosti maloleté deti pochádzajúce z manželstva s odporcom
- povinným z manželského výživného. Keďže navrhovateľka vzala návrh na určenie manželského
výživného v časti od augusta 2016 do budúcna späť, bolo konanie v tejto časti zastavené.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie povinný z manželského výživného, teda manžel. Navrhol ho
zmeniť, a návrh v celom rozsahu zamietnuť. Podľa odvolateľa by bolo v rozpore s dobrými mravmi,
aby bol zaviazaný na platenie výživného, ak navrhovateľka svoju živnosť v R. nechce zrušiť z dôvodu
získania sociálneho poistenia, ktorá jej na druhej strane bráni na F. získať trvalé zamestnanie. Ďalej

súdu prvej inštancie vytýkal, že v období, za ktoré bol zaviazaný platiť manželské výživné, platil všetky
výdavky spojené s prevádzkou domu v R..

5. K odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla rozsudok ako vecne právny potvrdiť s tým, že
vo vyjadrení uviedla kontra argumentáciu k odvolaniu.

6. Následnedo spisu boli doručené ďalšie vyjadrenia, resp. kontra vyjadrení účastníkov konania, ktoré
však do veci neboli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v

zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, § 62 a § 65 CMP bez
nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario s tým, že miesto
a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa

16.11.2017 a dospel k záveru, že odvolanie povinného z výživy, teda manžel je nedôvodné.

8. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav a
zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane

jednej a právnymi závermi na strane druhej. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a konštatuje, že pri
určení výšky manželského výživného súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky kritéria dané § 71 ods. 1,
§ 75 ods. ods. 2 Zákona o rodine. Na zvýraznenie ešte dodáva, že to bol práve povinný z výživy - manžel,

ktorý jednostranne bez dohody s manželkou, ukončil nájom domu, z ktorého jej plynul príjem, čo bolo
pôvodne medzi nimi dohodnuté. Manželka sa navyše preukázateľne snažila si nájsť zamestnanie na F.
a preukázateľne v rozhodnej miere zabezpečuje osobnú starostlivosť maloletým deťom. Rozporným
s dobrými mravmi nemôže byť ani fakt, že manželka kvôli sociálnym istotám nehodlá zrušiť živnosť vR., pretože tie môžu byť v budúcnosti „poistkou“ v prípade, ak by sa spolu s maloletými deťmi ocitla
ešte v horšej sociálnej situácie, ako sa nachádzala v čase podania návrhu a z dôvodu straty výhod
dôchodkového poistenia.

9. Odvolací súd ešte dodáva, že v zmysle § 71 ods. 1 Zákona o rodine životná úroveň oboch
manželov má byť v zásade rovnaká. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že prípadné
uplatňovanie výživného medzi manželmi je možné aj v prípadoch, keď sú napr. obaja manželia
zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, o v dôsledku oddeleného hospodárstva však

vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni. Je nutné tiež prihliadať na starostlivosť o deti. Výška
výživného by zásadne mala zabezpečiť rovnakú životnú úroveň manželov. V prejednávanom prípade
aj podľa názoru odvolacieho súdu boli splnené všetky zákonné podmienky na určenie manželského
výživného tak, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie.

10. Odvolací súd tak napadnutý rozsudok s osvojením si jeho odôvodnenia ako vecne správny potvrdil

(§ 387 ods. 1, 2 CSP).

11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 a § 57 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.