Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. august 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/297/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4309209498
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4309209498.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10,
Bratislava, IČO: 35 925 922, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej: L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, S., o
vymoženie sumy 480,31 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Levice č.k. 12Er/584/2009-29 zo dňa 16.07.2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č.k. 12Er/584/2009-29 zo dňa 16.07.2012 v časti
vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e.

Odvolací súd vec v časti trov exekučného konania v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil.

Zároveň o trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke
JUDr. Anette Demešovej, Exekútorský úrad so sídlom vo Vrábľoch, ul. 1. mája 1053, náhradu trov
exekúcie vo výške 76,19 eura, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 57 ods. 1 písm. g), § 196, § 200
ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ,,Exekučný

poriadok“), § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 3 ods. 1, § 39, § 52
ods.1,2,§53ods.1,4písm.r),k),ods.5,§54ods.1,2,§879jObčianskehozákonníka,akoajčl.2písm.
a), čl. 3 ods. 1, 3, čl. 6 ods. 1, čl. 8 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, ako aj ods. 1 písm. q) prílohy Smernice. Zároveň v odôvodnení svojho
rozhodnutia poukázal aj na rozsiahlu judikatúru ESD, in concreto rozsudok Súdneho dvora (ES) vo
veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Oceáno Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, rozsudok

Súdnehodvora(ES)voveciC-168/2005zodňa26.10.2006ElisaMariáMostazaClaroprotiCentroMóvil
Milenium SL bod 38, rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/2008 zo dňa 04.06.2009 Pannon
GSM Zrt proti Erzsébet Sustikné Györfi bod 43.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 12.08.2009 bolo vydané poverenie na vykonanie
exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku so sídlom vo Vrábľoch. Súdny exekútor

predložil dňa 23.11.2010 súdu podnet na preskúmanie správnosti vydania poverenia v súvislosti
s právnou úpravou neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a prípadne rozhodol o
čiastočnom zastavení exekúcie. Z obsahu exekučného spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo
dňa 24.07.2009, kedy bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 25.06.2009,
ktorým sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 480,31 eura
s príslušenstvom. Exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. UD-47/09-

MK zo dňa 06.04.2009, vydaný JUDr. Michalom Krnáčom, rozhodcom so sídlom Mydlárska 185,
Žilina, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.04.2009 a vykonateľnosť dňa 02.05.2009. Predmetnýmexekučným titulom rozhodca zaviazal povinnú zaplatiť oprávnenému sumu 480,31 eura (14.469,82 Sk)
spolu s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy od 10.02.2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo
výške 1,60 eura (48,20 Sk) a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 24,02 eura (723,63

Sk), a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej bolo zistené, že dňa 24.04.2008
uzatvoril žalobca so žalovanou Dohodu o uznaní dlhu č. 3571216076, v zmysle ktorej sa žalovaný
zaviazal splatiť pohľadávku 427,77 eura (12.887 Sk) v 25 mesačných splátkach vo výške 17,13
eura (516,06 Sk) v termínoch podľa splátkového kalendára. Na zabezpečenie pohľadávky žalobcu
vystavila žalovaná vlastnú blankozmenku, ktorej obsah a podmienky vyplnenia dohodla so žalobcom vo

vyplňovacom prehlásení obsiahnutom v zmluvných ustanoveniach dohody. Vzhľadom na skutočnosť,
že žalovaná si svoje povinnosti vyplývajúce z dohody neplnila riadne a bola v omeškaní so splácaním
dlhu, žalobca zmenku vyplnil v súlade so zmluvnými ustanoveniami a dohodnutým obsahom a
podmienkami vyplňovacieho prehlásenia. V odôvodnení sa ďalej uvádza, že príslušnosť rozhodcu
na rozhodnutie o žalobe žalobcu je daná ustanoveniami článku 9 bod 9.2.1 prvý odsek dohody,
podľa ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi účastníkmi dohody vyplývajúce alebo

súvisiace s ustanoveniami dohody, porušením, ukončením či neplatnosťou dohody budú riešené a
s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z rozhodcov
uvedených v dohode, s tým, že ak nastane situácia, že ani jeden z rozhodcov uvedených v dohode
nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu, určí náhradného rozhodcu veriteľ. Súd so zreteľom na okolnosti
uzatvárania predmetnej Dohody a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy, dospel k záveru, že

oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s
povinnou ako fyzickou osobou nepodnikateľom. S poukazom na uvedené je teda zrejmé, že sa jedná o
spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou
obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. V tomto smere súd prvého stupňa konštatoval, že

rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnej veci založiť právomoc rozhodcu, je súčasťou obsahu
formulárovej zmluvy (čl. 9 bod 9.1, 9.2 Zmluvných dojednaní Dohody), ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Svoj názor oprel o to, že spotrebiteľ sa v

porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale
aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Zdôraznil, že povinná
nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú
aj Zmluvné dojednania. Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok

resp. odmietnuť. Poukázal na to, že obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený
a len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so
sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Uzavretím Dohody o uznaní dlhu došlo k zhoršeniu
postavenia spotrebiteľa v už existujúcom záväzkovom vzťahu, čo je v rozpore s ustanovením § 54
ods. 1 OZ účinného v čase uzatvárania predmetnej Dohody. Rovnako súd vyhodnotil za neprijateľnú

podmienku aj celú dohodu o zabezpečení pohľadávky blankozmenkou a predovšetkým dohodu o
ľubovoľnom vyplnení zmenkovej sumy vyplývajúcej z pohľadávky veriteľa z dohody o uznaní dlhu.
Takéto zabezpečenie pohľadávky spôsobuje celkom zjavne nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Nie je možné v spotrebiteľskom práve kumulovať a nabaľovať sankcie a
zabezpečenia za to isté porušenie dohody zo strany spotrebiteľa tak, že to má za následok platiť

ako kompenzáciu tak vysoké sumy oproti sume reálne poskytnutého úveru, respektíve aj oproti sume
pozostávajúcej z reálne poskytnutého úveru, zmluvnej odmeny a poplatku za uzavretie zmluvy. Takýmto
spôsobom ide o neprimerané podmienky, ktoré sú neplatné. Na základe vyššie uvedených skutočností
exekučný súd po preskúmaní podmienok exekučného konania zistil, že rozhodcovská doložka je
neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch

neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči
dobrýmmravomavýkonprávapovinnostíztakejtodoložkyodporujedobrýmmravom,adošloksplneniu
podmienok na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 ZRK a súd prvého stupňa s
prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil.
Dňa 13.03.2012 bol súdny exekútor JUDr. Milan Strieška odvolaný z funkcie a za jeho náhradníka

bola ustanovená súdna exekútorka JUDr. Anetta Demešová, Exekútorský úrad so sídlom vo Vrábľoch.
O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa tak, že oprávnenému uložil povinnosť nahradiť trovy
exekúcie v sume 76,19 eura (vrátane 20 % DPH ), ktoré pozostávali z paušálnej odmeny za jednotlivé
úkony podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorovv znení účinnom od 1. mája 2008, t.j. 33,19 eura a z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods.
1 vyhlášky (poštovné v sume 30,30 eura). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnej exekútorke

nevyhnutné trovy exekučného konania v sume 76,19 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia v
zmysle § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, navrhujúc odvolaciemu súd,
aby napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu. Poukázal na zmätočnosť,

nepreskúmateľnosť a pochybnosť o zákonnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie a pri vydaní napadnutého uznesenia. Poverenie na vykonanie exekúcie v tomto
exekučnom konaní bolo Okresným súdom Levice vydané dňa 12.08.2009. Vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie je takým rozhodnutím, ktoré exekučný súd urobí po preskúmaní vykonateľnosti
exekučného titulu, súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie
exekúcie so zákonom. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo/164/96

publikovaného pod číslom R 58/1997, formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o
vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané
procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje
okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného
titulu o dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného a povinného. Uvedené znamená, že vydaním

poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný súd splnenie všetkých zákonných predpokladov
a podmienok v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Ak teda exekučný súd poverenie v
tomto prípade vydal, potom ich splnenie jeho vydaním jednoznačne a nepochybne deklaroval. Súčasnou
argumentáciou a za situácie totožnej právnej úpravy v čase vydania poverenia a v čase vydania
napadnutého uznesenia tak exekučný súd nielenže popiera vlastný postup, ale v kontexte odôvodnenia

napadnutého uznesenia nemožno chápať jeho doterajšiu činnosť ako zákonnú a v súlade s Ústavou SR.
Ku dňu vydania uznesenia nedošlo pritom k žiadnej, pre toto konanie relevantnej zmene príslušných
ustanovení právnych predpisov, na ktoré sa exekučný súd odvoláva. Z napadnutého rozhodnutia
nevyplýva žiadny dôvod pre zmenu ich výkladu a aplikáciu v tomto prípade, čo sa dôvod nejaví
ako svojvôľa v rozhodovacej činnosti súdu. Argumentácia tým, že súd je takto oprávnený postupovať

kedykoľvek v priebehu konania nezbavuje súd povinnosti zdôvodniť svoje absolútne odlišné stanovisko
oproti tomu, ktoré zaujal vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Objektívne tak z napadnutého
uznesenia nie je možné zistiť ani len to, prečo súd najprv poverenie bez akýchkoľvek výhrad vydal a
následne takéto výhrady mal a to bez toho, aby sa oprávnený k jeho postupu vôbec mohol vyjadriť a
aby zmena postoja súdu bola v uznesení náležite zdôvodnená. Zdôraznil, že povinná ako spotrebiteľ sa

uzatvorením dohody o uznaní dlhu a rozhodcovskej doložky nedostáva do znevýhodneného postavenia,
pretože v čase jej uzatvorenia bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
(zmluvy o pripojení) a teda v čase jej zvýšenej ostražitosti. Z formulácie rozhodcovskej doložky vyplýva,
že osoba podávajúca žalobu (žalobca), ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ) ako aj dlžník sa môže
rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva

neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov,
nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami. Zdôraznil, že predmetná rozhodcovská doložka nie
je v žiadnom prípade neprijateľnou podmienkou.

K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadrila súdna exekútorka, ktorá oznámila, že nie je účastníčkou

konania, a teda nie je oprávnená sa k danej veci vyjadriť, pretože nie je kompetentná skúmať skutkový
stav veci, ktorý predchádza podaniu návrhu na vykonanie exekúcie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k

záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

Predmetom odvolacieho konania bol výrok napadnutého uznesenia, v ktorom súd prvého stupňa
obsadený vyššou súdnou úradníčkou exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 24.07.2009, kedy

bol súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi, Exekútorský úrad so sídlom Vráble, Levická
1288/16, doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v danej veci je
rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom, pod sp. zn. UD-47/09-MK zo
dňa 06.04.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.04.2009 a vykonateľnosť dňa 02.05.2009, vrámci ktorého bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 480,31 eura spolu so 6
% ročným úrokom zo sumy od 10.02.2009 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1,60 eura
a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 24,02 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti

rozhodcovského rozsudku. Súdny exekútor JUDr. Milan Strieška požiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie dňa 07.08.2009, ktoré mu bolo dňa 12.08.2009 udelené. Následne bol zo strany
súdneho exekútora dňa 23.11.2010 doručený podnet na preskúmanie poverenia v súvislosti s právnou
úpravou neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Následne súd prvého stupňa obsadený
vyššou súdnou úradníčkou exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil a rozhodol o trovách

exekúcie tak, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Anette Demešovej,
Exekútorský úrad so sídlom vo Vrábľoch, ul. 1. Mája 1053, náhradu trov exekúcie vo výške 76,19 eura,
v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu

už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť
na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Preskúmavacia
činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s
celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver

plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku
a nielen v ust. § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého
vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z týchto
dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný
súd obligatórne zastaví v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný

titul stal vykonateľným (písm. a), ak zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie,
bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným (písm. b), ak zistí, že právo priznané
exekučným titulom dodatočne zaniklo (písm. f), alebo ak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (písm. g), pričom tento zákonodarcom explicitne
nepomenovaný "iný dôvod" sa môže týkať aj zistení ohľadne exekučného titulu.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady

exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v
ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi
predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust. §

57 ods. 1 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť skúmať súlad exekučného titulu
so zákonom, je preto povinný v každej fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti
exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku tak, ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V
prípade ich zistenia preto súd musí exekučné konanie aj bez návrhu zastaviť.Z vyššie uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď zisťoval, či sú splnené
zákonné podmienky na zastavenie exekučného konania z dôvodov uvedených v ust. § 45 ods. 1

písm. b), c) ZRK, čo mu zákon umožňoval aj bez návrhu účastníka konania. Takémuto postupu
nebránila ani skutočnosť, že súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie aj napriek tomu, že
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul zaväzoval účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoréjeobjektívnenemožné,právomnedovolenéaleboodporujedobrýmmravom.Vydaniepovereniana
vykonanie exekúcie totiž netvorí prekážku rozsúdenej veci v zmysle ust. § 159 ods. 3 OSP. Zákonodarca

v Exekučnom poriadku taxatívne uviedol dôvody zastavenia exekúcie v ust. § 57 ods. 1, 2 Exekučného
poriadku, ktoré sa aplikujú práve po vydaní poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie. Udelenie
poverenia exekútorovi nezbavuje súd povinnosti zastaviť exekučné konanie pri existencii dôvodov na
takýto postup aj v neskoršom štádiu konania, keďže počas celej doby vykonávania exekúcie musí dbať
na to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom.

V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je Dohoda o uznaní
dlhu č. 3571216076 zo dňa 29.04.2008 (čl. 20), ktorá bola súdom prvého stupňa správne vyhodnotená
ako spotrebiteľská zmluva. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej
kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej

podmienky v nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu
vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne
posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc
postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia
súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní, odvolací súd osobitne poukazuje na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania
platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09.02.2012 sp. zn.
3Cdo/122/2011 Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie

exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej
rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v
exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,

či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 21.03.2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so
zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) zák. č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva

z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
31.01.2012 sp. zn. 2Cdo/5/2012). Rovnako tak Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo
dňa 23.11.2011 č.k. I. ÚS 456/2011-19 zaujal stanovisko, podľa ktorého okresný súd je nielen oprávnený,
ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného
konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia

existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.

Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa
29.04.2008 uzatvorili Dohodu o uznaní dlhu č. 3571216076, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i
všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Podľa bodu 9 Riešenie sporov - rozhodcovská doložka sa v

zmysle čl. 9.1 zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi účastníkmi
tejto Dohody vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Dohody, s porušením, ukončením či
neplatnosťou Dohody budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v
rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 9.2 tejto Dohody. Výber jednej
z alternatív riešenia sporov podľa tejto Dohody spočíva na žalobcovi. I podľa názoru odvolacieho súdu

takto dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ust. §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú
nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto
podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnumožnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Sú preto namieste obavy, že povinná si z takéhoto
fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázala
náležite uvedomiť, pričom naviac ani nemala iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky

s ostatnými štandardnými podmienkami, zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým
všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Je preto dôvodný
záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ
teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je
nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to

ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol
nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie, v ktorom súd prvého stupňa vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.

októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že s účinnosťou od 01.11.2013 proti rozhodnutiu o náhrade
trov konania pri zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné. Avšak

v zmysle prechodných ustanovení, a to § 243b ods. 3, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania,
ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.októbra 2013,
čo znamená, že proti rozhodnutiam vydaným pred 1. novembrom 2013 odvolanie proti výroku o náhrade
trov konania prípustné je. Zároveň však podľa § 243b odsek 3, veta za bodkočiarkou, uvedené neplatí,
ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol

sudca. To znamená, že ak sa jedná o odvolanie podané pred 1. novembrom 2013 proti rozhodnutiu
vyššieho súdneho úradníka o náhrade trov konania, toto rozhodnutie sa podaním odvolania podľa § 374
ods.4 OSP priamo zo zákona zrušuje a vo veci opätovne rozhodne sudca súdu prvého stupňa.

V dôsledku podaného odvolania teda v zmysle § 374 ods. 4 OSP došlo k zrušeniu napadnutého

uznesenia v napadnutej časti trov exekúcie a o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57
Exekučného poriadku je povinný opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa.

Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené závery rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.