Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. november 2017

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 5C/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6317200197
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hýseková

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2017:6317200197.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci žalobcu AGB Beňuš, družstvo,

Beňuš, IČO 00 220 451 zast. URBÁNI & Partners, s.r.o., Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO 36
646 181 proti žalovaným 1) U. U. a 2) Y. S. obaja zast. Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava,
Búdkova 36, IČO 17 335 345 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti - pozemku nachádzajúcemu
sa v okrese F., obci F., katastrálne územie F. zapísanému Okresným úradom F. - odbor katastrálny na
LV č. XXXX ako parcela reg. "E" č. XXXX/X o výmere XXX m2- trvalé trávnaté porasty a vyporiadava ho
tak, že vyššie uvedenú nehnuteľnosť p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v rade 1) sumu 6,20 Eur na účet č. SK34 XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v rade 2) sumu 6,20 Eur na účet č. SK34 XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti - pozemku nachádzajúcemu sa v okrese F., obci F., katastrálne územie F. zapísanému
Okresným úradom F. - odbor katastrálny na LV č. XXXX ako parcela reg. "E" č. XXXX/X o výmere
XXX m2- trvalé trávnaté porasty (ďalej len "nehnuteľnosť"). Žalobu odôvodnil tým, že je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele ? a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele ?.
Žalovaní sú evidovaní ako nezistení vlastníci a v zmysle § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 180/1995 Z.z.
ich zastupuje a nakladá s ich pozemkami Slovenský pozemkový fond (ďalej len "SPF"). Žalovaní

nehnuteľnosť žiadnym spôsobom nevyužívajú, žalobca ju však využíva na poľnohospodárske
účely.Rozdelenienehnuteľnostiniejeúčelnévzhľadomnajejveľkosť,ideopozemokmimozastavaného
územia obce a je určený na poľnohospodársku výrobu. Z týchto dôvodov žiadal zrušiť podielové
spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti a vyporiadať ho tak, že celá nehnuteľnosť sa prikáže do výlučného
vlastníctva žalobcu a ten bude zaviazaný vyplatiť žalovaným na ich spoluvlastnícky podiel pôvodne
sumu 1,28 Eur každému. Následne žalobca zmenil výšku sumy, ktorú má vyplatiť žalovaným na 0,90 Eur
každému, keď pri určení výšky odplaty vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý vypracoval

Ing. Bohumil Marhavý.

2. Ako dôkazy označil kópiu listu vlastníctva, znalecký posudok č. XX/XXXX a následne aj znalecký
posudok č. XX/XXXX.3. Zástupcovi žalovaných bol do vlastných rúk doručený opis žaloby s prílohami, ktorý uviedol, že vo
veciach pozemkov, kde nie je známy vlastník koná zo zákona pred súdom on ako zástupca. Žalobca je

povinný riadnym spôsobom prešetrovať možnosti identifikácie neznámych vlastníkov a nevychádzať iba
z údajov uvedených na liste vlastníctva. So zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasil, ale
nesúhlasil s navrhovanou výškou náhrady. Podľa jeho zistenia priemerná cena za 1 m2 podľa údajov
v cenovej mape nehnuteľnosti v okrese Brezno predstavuje sumu 6,-Eur. Zároveň žiadal, aby žalobca
doložil kúpne zmluvy, na základe ktorých odkúpil svoj spoluvlastnícky podiel a vyjadrenie obce Beňuš

ohľadom územnoplánovacej dokumentácie a prípadných zmien.

4. Ako dôkazy označil inzerát k ornej pôde a cenovú mapu nehnuteľností.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že SPF je na liste vlastníctva
č. XXXX pre katastrálne územie F. vedený ako správca spoluvlastníckych podielov žalovaných. Z

ustanovení § 16 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 180/1995 Z.z. a § 34 ods. 4 zákona č. 330/1991
Zb. vyplýva, že SPF vzniká povinnosť zastupovať žalovaných ako nezistených vlastníkov priamo zo
zákona, pretože vlastník, pri ktorom je známe iba meno a priezvisko, ale nie miesto trvalého pobytu
alebo sídlo sa považuje za nezisteného vlastníka. Vlastnícke právo k pozemkom nezistených vlastníkov
zostáva zachované doterajším vlastníkom a vlastníci resp. ich právni nástupcovia majú naďalej možnosť

preukázať svoje vlastnícke právo, ale dovtedy ich zastupuje SPF. Žalobcovi pred podaním žaloby
nevznikla povinnosť prešetrovať identifikácie neznámych vlastníkov a zisťovať ich nástupcov, pretože
podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. sú údaje katastra uvedené v § 7 hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak. Výšku primeranej náhrady určil podľa všeobecnej hodnoty spoluvlastníckeho podielu
k parcele uvedenej v znaleckom posudku č. 09/2017 Ing. Bohumila Marhavého,

znalca z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, ktorý vychádzal
z metódy polohovej diferenciácie. Zároveň doložil aj kúpnu zmluvu zo dňa XX. XX. XXXX uzavretú medzi
žalobcom, M. I. a E. V., predmetom ktorej bol predaj spoluvlastníckych podielov k pozemkom (vrátane
predmetnej nehnuteľnosti).

6. Zástupca žalovaných v svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že tento znalecký posudok
nemôže byť podkladom pri určení všeobecnej ceny, výber metódy polohovej diferenciácie považuje za
nevhodný a žiadal, aby súd vyžiadal odborné vyjadrenie podľa § 206 Civilného sporového poriadku
(ďalej len "CSP") na stanovenie všeobecnej hodnoty.

7. Na predbežnom prejednaní sporu doložil právny zástupca žalobcu vyjadrenie - stanovisko znalca
Ing. Bohumila Marhavého k stanoveniu všeobecnej hodnoty pozemku metódou polohovej diferenciácie,
z ktorého vyplýva, že hodnotenie poľnohospodárskej pôdy (orná pôda a trvalé trávne porasty) iba
pri metóde polohovej diferenciácie vychádza z jej bonity - kvality. Kvalitou tejto pôdy sa myslí jej
úrodnosťajevyjadrenávsedemmiestnomkódeCBPEJ-bonitovanápôdno-ekologickájednotka.Každý

poľnohospodársky pozemok v rámci príslušného katastra má po ukončení registra obnovenej evidencie
pozemkov (ROEP) stanovený sedemmiestny kód BPEJ pre účely jej hodnotenia. Bonita pôdy (BPEJ)
je rozhodujúcim ukazovateľom pre štátne úrady pri jej ochrane (trvalé zábery, devastácia a
pod.) podľa zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v
znení neskorších predpisov a Nariadenia vlády SR č. 58 zo dňa 13. 03. 2013 o odvodoch za

odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy. Určenie všeobecnej hodnoty poľnohospodárskej
pôdy metódou polohovej diferenciácie je podrobne uvedené vo vyhláške č. 492/2004 Z.z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku a zvlášť podrobne rozpracované na poľnohospodársku pôdu (orná pôda
a trvalý trávny porast) v Almanachu znalca č. X/XXXX vydanom Ústavom súdneho znalectva SvF
STU Bratislava, profesorom Ing. Dušanom Majdúchom, PhD. Z tohto materiálu pre vysokú objektívnosť

hodnotenia čerpal ako znalec pri vypracovaní znaleckých posudkov. Objektívnosť hodnotenia podľa
uvedenej metódy mu osobne telefonicky potvrdil recenzent výpočtu všeobecnej hodnoty pôdy metódou
polohovej diferenciácie Doc. Ing. Milan Nič, PhD. Pri určení hodnoty poľnohospodárskej pôdy (orná pôda
a trvalý trávny porast) metódou polohovej diferenciácie, musí každý znalec vychádzať z jednotkovej
východiskovej hodnoty poľnohospodárskej pôdy, ktorá je uvedená v prílohe č. 1 zákona č. 582/2004

Z.z. o miestnych daniach v znení neskorších predpisov, pre každé katastrálne územie v rámci celej
SR. Pre k.úz. F. je východisková hodnota ornej pôdy 0,1128 Eur/m? a trvalého trávneho porastu 0,0232
Eur/m?. Východisková hodnota pozemkov je priemerná hodnota vypočítaná štatistickým priemerom
všetkých hodnôt pozemkov ornej pôdy a všetkých hodnôt pozemkov trvalých trávnych porastov vrámci príslušného katastra podľa bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky (BPEJ). Znalec na základe
vyššie uvedených údajov a zisteného koeficientu polohovej diferenciácie v rámci príslušného k.úz.
vypočíta celkovú všeobecnú hodnotu konkrétneho pozemku v danom katastrálnom území. Zdôraznil,

že jeho znalecký posudok stanovuje objektívne všeobecnú hodnotu príslušného poľnohospodárskeho
pozemku mimo zastavaného územia neučeného na stavbu, teda na ktorom sa budú naďalej
pestovať poľnohospodárske plodiny. Každá poľnohospodárska pôda je za určitých okolností stavebným
pozemkom a aby nedošlo k špekuláciám, znalec je povinný skúmať, či hodnotený pozemok nie je už
určený na zastavanie. Znalecký posudok nenahrádza dohodu o cene pozemku. V každom prípade

cena pozemku sa dohodne v trhovom prostredí, trhová cena vzniká v danom čase
na danom mieste dohodou. V danom prípade to platí aj pre SPF. Znalecký posudok slúži iba na
objektívne rozhodovanie sa pre SPF. Dohodnutá trhová cena môže byt' vyššia, ale nesmie
byt' nižšia, ako uvedená všeobecná hodnota pozemku v znaleckom posudku. Stanovenie všeobecnej
hodnoty poľnohospodárskych pozemkov metódou polohovej diferenciácie na základe vyššie uvedeného
považuje znalec za najobjektívnejšiu. V prípade, ak by zástupca SPF trval na inej metóde, bolo by

potrebné, aby svoje námietky podrobnejšie zdôvodnil.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 07. 11. 2017, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorého
ospravedlnil jeho právny zástupca ani žalovaní v rade 1) a 2) ako neznámi vlastníci, preto súd vec
prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Súd pri rozhodovaní vychádzal z prednesov zástupcov

strán sporu a listinných dokladov nachádzajúcich sa v súdnom spise, ktoré boli stranám sporu doručené,
najmä z listu vlastníctva č. XXXX, znaleckého posudku č. XX/XXXX, zmluvy o prevode nehnuteľností
zo dňa XX. XX. XXXX, vyjadrení obce F., písomného vyjadrenia znalca Ing. Marhavého, odborných
vyjadrení Okresného úradu Brezno - odbor pozemkový a lesný, Realitnej kancelárie - Ing. Emil Caban
a realitnej spoločnosti Brezno reality, s.r.o.

9. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), ak nedôjde k dohode, zruší
spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na
veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za
primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla

účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec
žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

10. Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb., Slovenský pozemkový fond a správca v konaní
vo veciach pozemkových úprav vykonávajú práva vlastníka nehnuteľností vo vlastníctve štátu

a zastupujú neznámych vlastníkov pozemkov alebo vlastníkov pozemkov, ktorých miesto pobytu nie je
známe.

11. Podľa § 13 zákona č. 180/1995 Z.z., fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c)
a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len "pozemok s nezisteným

vlastníkom"), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o
lesné pozemky.

12. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z.z., fond nakladá podľa tohto zákona a podľa
osobitných predpisov s pozemkami s nezisteným vlastníkom.

13. Podľa § 209 ods. 1 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez
toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.

14. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade

dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek
dôvodov nevyhovuje.

15. Pri zániku podielového spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník zo zásady, že nikoho
nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku je dohoda
spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní. Ak k dohode nedôjde, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého z nich súd svojím rozhodnutím. Spôsoby tohto vyporiadania,ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť sú uvedené v § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Pri vyporiadaní súd prihliada na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo

viacerým spoluvlastníkom. Prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Pre rozhodnutie súdu,
komu nehnuteľnosť prikázať nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci,
ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné.

16. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti - pozemku nachádzajúceho sa v okrese Brezno, obci F., katastrálne
územie F. zapísaného Okresným úradom F. - odbor katastrálny na LV č. XXXX ako parcela reg. "E" č.
XXXX/X o výmere XXX m2- trvalé trávnaté porasty o veľkosti spoluvlastníckeho podielu ? (pod bodom
6), ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX od M. I. a E. V.. Žalovaný v
rade 1) (pod bodom 1) a žalovaný v rade 2) (pod bodom 2) sú na liste vlastníctva č. XXXX vedení

ako podieloví spoluvlastníci k nehnuteľnosti, každý v ? a pod bodom 5 je k vlastníkom č. 1 a 2 zriadená
správa k nehnuteľnostiam a ako správca je uvedený Slovenský pozemkový fond.

17. Pokiaľ ide o námietku ohľadom pasívnej legitimácie, tu mal súd za preukázané, že v prípade
žalovaných ide neznámych vlastníkov, ktorých nie je možné bližšie identifikovať. Ako titul nadobudnutia

pri oboch boli uvedené zápisy z roku 1913 a rozhodnutie OPÚ zo dňa 31. 12. 2004 o schválení
registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP). Podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú
z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z údajov
poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami,
z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Ak by teda boli známe

informácie o vlastníkoch zo všetkých dostupných podkladov, ktoré by mohli určiť vlastníka, neboli by
títo vlastníci zapísaní ako neznámi vlastníci, ktorých zastupuje SPF. Žalobca potom vychádzal z údajov,
ktoré sú uvedené na liste vlastníctva a považujú sa za správne kým sa nepreukáže opak. SPF zo zákona
tieto osoby zastupuje aj v konaniach pred súdom. Z týchto dôvodov považoval súd pasívnu legitimáciu
žalovaných a Slovenského pozemkového fondu ako ich zástupcu za preukázanú.

18. Znalec Ing. Bohumil Marhavý vo svojom znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 01. 04. 2017
určil všeobecnú hodnotu poľnohospodárskej pôdy - parcely reg. "E" č. XXXX/X vo výške 0,0196 Eur/m2.
Na pôvodne doložený posudok č. XX/XXXX súd neprihliadal vzhľadom na to, že v ňom boli ohodnotené
úplne iné nehnuteľnosti a nie nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vyporiadania v tomto konaní.

19. Obec Beňuš vo svojom vyjadrení zo dňa 28. 03. 2017 uviedla, že nehnuteľnosť nie je zahrnutá v
územnoplánovacej dokumentácii na výstavbu.

20. Kúpnou zmluvou zo dňa XX. XX. XXXX nadobudol žalobca spoluvlastnícky podiel k cca 50

nehnuteľnostiam (orná pôda, trvalé trávnaté porasty a zastavané plochy a nádvoria) - jednou z nich bola
aj nehnuteľnosť, o ktorú v tomto konaní ide - od M. I. za dohodnutú kúpnu cenu 1 000,-Eur a E. V. za
dohodnutú kúpnu cenu 1 000,-Eur. Táto kúpna cena bola dohodnutá súhrnne za všetky nehnuteľnosti
a žalobca súdu nepreukázal, že došlo ku konkrétnej dohode na cene za 1 m2 podľa jednotlivých druhov
pozemkov.

21. Podľa cenovej mapy nehnuteľností boli v okrese Brezno na predaj nehnuteľnosti - orná pôda a iný
poľnohospodársky pozemok za cenu 6,-Eur/m2. Z cenovej mapy nie je možné zistiť, či a za akú cenu
bol predaj aj reálne uskutočnený, pričom údaje v nej uvedené boli z rokov 2015 až 2017. Išlo o ponuky
na predaj rôznych druhov pozemkov v rôznych katastrálnych územiach okresu Brezno, ale ani jedna
ponuka nebola v katastrálnom území Beňuš.

22. Zástupca žalovaných ponechal na rozhodnutie súdu, či bude vo veci nariadené znalecké
dokazovanie alebo sa vyžiada odborné vyjadrenie. Súd nepovažoval nariadenie znaleckého
dokazovania za potrebné, pretože podľa názoru súdu nebolo v tomto prípade potrebné zisťovať zložité
vedecké poznatky a odpoveď na otázku primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel bolo

možné zistiť aj prostredníctvom odborného vyjadrenia od odborne spôsobilých osôb - realitných
spoločností, ktoré sa zaoberajú predajom nehnuteľností na Horehroní.23. Okresný úrad - pozemkový a lesný odbor vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 10. 10. 2017,
uviedol, že trhová cena poľnohospodárskej pôdy sa odvíja od ponuky a dopytu a kvality pozemkov. Oni
môžu oznámiť iba úradnú hodnotu trvalého trávnatého porastu, ktorá v k.úz. Beňuš predstavuje 0,0232

Eur/m2.

24. Spol. Brezno reality, s.r.o. súdu oznámila, že nemajú skúsenosti s predajom parciel evidovaných
ako trvalé trávnaté porasty v extraviláne, preto ich trhový odhad je založený na skutočnosti, že sa
zaoberajú predajom stavebných parciel prevažne v intraviláne. Na základe toho určili trhovú

cenu odhadom vo výške 0,05 Eur/m2.

25. Realitná agentúra - Ing. Emil Caban súdu oznámila výšku trhovej hodnoty nehnuteľnosti na 0,25
Eur/m2 za predpokladu, že nehnuteľnosť nie je určená na zastavanie.

26. V prípade danej nehnuteľnosti ide o trvalé trávnaté porasty nachádzajúce sa v extraviláne, kde je

potrebnérešpektovaťzásaduzákazu"drobeniapozemkov"sohľadomna§21ods.1,§23ods.1zákona
č. 180/1995 Z.z. Nehnuteľnosť má výmeru XXX m2, preto v tomto prípade nie je možná jej reálna deľba,
pretože by nevyhnutne vznikli pozemky vo výmere menšej ako 2000 m?. Súd potom rozhodol o
zrušení podielového spoluvlastníctva a prikázaní celej nehnuteľnosti žalobcovi (družstvo zameriavajúce
sanaživočíšnuarastlinnúvýrobu),ktorýjuajvsúčasnostiužívaakospoluvlastníknapoľnohospodárske

účely a je pri ňom predpoklad reálneho využívania tejto nehnuteľnosti aj do budúcnosti. Zástupca
žalovaných s prikázaním celej nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu zároveň súhlasil.

27. Spornou bola v konaní výška náhrady za spoluvlastnícky podiel. Žalobca navrhoval cenu 0,0196
Eur/m2 podľa znaleckého posudku a SPF odkazoval na cenovú mapu, kde priemerná štatistická cena

za 1m2 sa pohybovala okolo 6,-Eur.

28. Pokiaľ ide o doložený znalecký posudok č. XX/XXXX, tento súd akceptoval ako dôkaz v konaní
napriek námietkam zástupcu žalovaných. Tento znalecký posudok obsahuje všetky náležitosti podľa §
17 zákona č. 382/2004 Z.z., je komplexný, celistvý, podrobne odpovedajúci na právne relevantné otázky

aj keď neobsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého
posudku v zmysle § 209 ods. 2 CSP a Ing. Marhavý v písomnom stanovisku presne vysvetlil, prečo pri
jeho vypracovaní postupoval daným spôsobom a zvolil metódu polohovej diferenciácie.

29. Ako už bolo uvedené, SPF ako zástupca žalovaných neznámych spoluvlastníkov dokladal cenu

nehnuteľnosti ponukami na realitnom trhu, no tieto sa týkajú iných obcí a iných katastrálnych
území, pričom ani jedna sa netýka katastrálneho územia obce Beňuš. Navyše ide len o ponuky na
zrealizovanie predaja pozemkov a nie o skutočne realizované transakcie, kde tieto ceny aj boli v
konečnom dôsledku oboma zmluvnými stranami akceptované. Súd na takého ocenenie potom nemohol
prihliadnuť a zo strany SPF nebol súdu doložený žiadny priamy dôkaz, ktorý by preukazoval reálnu

hodnotu nehnuteľnosti.

30. Pri rozhodovaní o určení primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel súd potom vychádzal z
hodnoty, ktorá vyjadruje priemer všeobecnej hodnoty uvedenej v znaleckom posudku ako najnižšej
možnej ceny, ktorá by sa mohla priznať (0,0196 Eur) a odborného vyjadrenia Ing. Cabana, ktorý

prevádzkuje realitnú spoločnosť zaoberajúcu sa predajom nehnuteľností (0,25 Eur) a stanovil primeranú
náhradu za 1m2 vo výške 0,1348 Eur. Toto súd považoval za spravodlivé aj vzhľadom na to, že nejde
o predaj celej nehnuteľnosti, ale o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a trhová cena závisí aj
od ponuky a dopytu, čo znamená, že všeobecná hodnota nie je vždy cenou, za ktorú sa nehnuteľnosť
získa, ide iba o minimálnu cenu, z ktorej s vychádza pri dohode o cene (spravidla kúpnej). Zároveň,

keď súd prepočítal kúpnu cenu za 1 m2 nehnuteľností uvedených v kúpnej zmluve (aj keď v nej bolo
uvedených niekoľko druhov pozemkov), táto sa približne zhodovala s výškou primeranej náhrady, ktorú
vypočítal súd vyššie uvedeným spôsobom.

31. Za danej dôkaznej situácie potom súd nevidel iné riešenie než takýmto spôsobom určiť výšku

primeranej náhrady pre žalovaných v rade 1) a 2) ako odstupujúcich podielových spoluvlastníkov. Na
spoluvlastnícky podiel žalovaného v rade 1) potom pripadá suma 6,20 Eur (výmera pozemku
184 m2 x ? x 0,1348 Eur/m2) a na spoluvlastnícky podiel žalovaného v rade 2) pripadá tiež suma 6,20
Eur. Žalobcovi súd uložil povinnosť uhradiť náhradu pre žalovaných na účet Slovenského pozemkovéhofondu, ktorý je oprávnený konať v ich mene ako neznámych (nezistených) vlastníkov podľa § 16 ods. 1
písm. b) a ods. 2 a 3 v spojení s § 13 zákona č. 180/1995 Z. z. a podľa § 34 ods. 14 zákona
č. 330/1991 Zb.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP a žalobcovi ako strane v spore úspešnej nepriznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovaným. Ide totiž o neznámych vlastníkov, ktorých nie je možné
v súčasnosti presne identifikovať. Zároveň má súd za preukázané, že žalobca sa pred
podaním žaloby na súd nepokúsil dohodnúť so zástupcom žalovaných, nepodal si žiadosť o odkúpenie

spoluvlastníckych podielov, ale podal rovno žalobu na súd napriek tomu, že uvedenú nehnuteľnosť užíva
aj na základe nájomnej zmluvy, ktorú uzavrel s SPF a je tak s ním v pravidelnom kontakte. Súd potom
považoval za spravodlivé rozhodnúť tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch
vyhotoveniach na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z.
(Exekučný poriadok).