Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. apríl 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8Cb/16/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814207666
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7814207666.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, vo veci navrhovateľa C + K Consulting, spol. s. r.o., Rybničná 40, Bratislava, IČO:

36 795 216, proti odporcovi B. J., nar. X. X. XXXX, bytom B., B. XX, právne zastúpenému Advokátskou
kanceláriou Dlhopolec s. r. o. so sídlom Nám. SNP 27, Zvolen, IČO: 36 867 306, o zaplatenie 3 340,77
Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 1 671,- Eur na účet právneho zástupcu
odporcu - AK Dlhopolec s. r. o., IBAN: SK72 1100 0000 0029 2683 5692, v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 3 340,77 Eur s 3,75 % ročným úrokom
z omeškania od 15. 1. 2013 do zaplatenia odporcom, z titulu neuhradenej pohľadávky, ktorá vznikla
stornovaním poistných zmlúv, ktoré odporca a jeho spolupracovníci uzatvorili a bola im za ne vyplatená
provízia a na vrátenie ktorej má navrhovateľ nárok a to v zmysle Zmluvy o sprostredkovaní (ďalej len
Zmluvy) - bodu IV Provízie, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky pre
poradcov (ďalej len VZP); článok II bod B, odsek 5.2. Návrh odôvodnil tým, že odporca vykonával činnosť
sprostredkovateľa poistenia na základe Zmluvy o sprostredkovaní, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú

Všeobecné zmluvné podmienky zo dňa 3. 7. 2007, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom podľa
Obchodného zákonníka, v spojení so Zákonom č. 95/2002 Z. z. a Zákonom č. 340/2005 Z. z. Odporca
dňa 16. 2. 2009 Zmluvu o sprostredkovaní ku dňu 16. 2. 2009 ukončil. Žalovaná dlžná suma vznikla
navrhovateľovi stornovaním poistných zmlúv, ktoré odporca a jeho spolupracovníci uzatvorili, za čo im
bola vyplatená provízia, kým navrhovateľ má nárok na vrátenie provízie, z titulu zániku poistných zmlúv.
Odporca bol vyzvaný na vrátenie dlhu výzvou z 15. 1. 2013, doposiaľ však dlžnú sumu navrhovateľovi
neuhradil. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ trval na žalobe v celom rozsahu s tým, že si zároveň uplatnil

aj zmluvné úroky z omeškania vo výške 3,75 % ročne, od 15. 1. 2013 do zaplatenia.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz, pod sp. zn. 15 Ro 156/2014 - 21 zo dňa 2. 9. 2014, ktorým zaviazal
odporcu k zaplateniu žalovanej sumy vo výške 3 340,77 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 3,75
% ročne od 15. 1. 2013 do zaplatenia a zároveň bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi trovy
konania vo výške 200,-Eur.

Proti platobnému rozkazu odporca podal odpor a žiadal, aby súd vo veci nariadil pojednávanie a po
vykonanom dokazovaní návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol a zaviazal navrhovateľa k náhrade
trov konania. Nárok navrhovateľa odporca považoval za nedôvodný. Tak, ako to navrhovateľ uviedol v
žalobnom návrhu, Zmluva o sprostredkovaní bola ukončená na základe žiadosti odporcu zo dňa 16. 2.2009, ktorá bola navrhovateľom akceptovaná (teda dohodou). Právnym dôsledkom ukončenia Zmluvy
o sprostredkovaní dohodou, bol zánik všetkých práv a povinností z nej vyplývajúcich, z čoho vyplýva, že
v predmetnom súdnom konaní by malo byť predmetom konania aj posúdenie dôvodnosti peňažného

nároku uplatňovaného navrhovateľom, ktorý mal navrhovateľovi vzniknúť voči odporcovi zo Zmluvy o
sprostredkovaní, práve v období po ukončení zmluvného vzťahu. V zmysle časti II písm. B bodu 8
VZP : „ak bude zmluva stornovaná v prvých dvoch rokoch jej trvania z akéhokoľvek dôvodu, budú
odčítané jednotky a ich peňažná hodnota za uzatvorenie tejto zmluvy podľa pravidiel stornovania zmlúv
obchodných partnerov CK“.

V zmysle časti II písm. B/ bodu IX prvej a tretej vety VZP „pri stornovaní zmluvy sa stornojednotky a ich
peňažná hodnota odčítajú poradcovi, ktorý Zmluvu uzavrel“.

K vyúčtovaniu zo dňa 15. 3. 2013, ktoré bolo predložené navrhovateľom odporcovi, odporca uviedol, že
je neprehľadné a nepreskúmateľné, pretože z tabuľky nie je zrejmé, akým spôsobom a na základe čoho
boli údaje do tabuľky vložené a teda akým spôsobom došlo k vyčísleniu žalovanej sumy. Suma z titulu

provízie, ktorá mala byť navrhovateľom za tú ktorú sprostredkovanú zmluvu vyplatená, nekorešponduje
so zmluvou, ktorú navrhovateľ od odporcu požaduje, z titulu storna (za tú ktorú zmluvu). Ako je zrejmé
z vyššie uvedeného, zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom bol ukončený dňa 16. 2. 2009.
Navrhovateľ v žalobnom návrhu tvrdil, že v roku 2013 (takmer 4 roky po ukončení Zmluvy), vykonal a
odoslal vyúčtovanie za obdobie od marca 2009 do decembra 2010, v rámci ktorého vyčíslil zápornú

hodnotu storna, ktorého zaplatenia sa od odporcu domáha v predmetnom konaní. Z vyčíslenia storien,
ktoré predložil navrhovateľ súdu vyplýva, že odporcovi (v pozícii poradcu) v rozhodnej dobe 2 rokov
bolo stornovaných 7 zmlúv, ktoré ako poradca uzavrel a to zmluvy poistníkov - K. S. A., N.B. C., I.
F. (2x), J. K. (3x) v celkovej hodnote storna 300,75 Eur. Z vyčíslenia storien, ktoré boli navrhovateľom
predložené vyplýva, že všetky ostatné zmluvy, uvedené v predmetnom vyčíslení uzatvorili osoby odlišné

od odporcu a to : A. Ž., Q.. K. P., Q.. Z. R. a podobne. Z tejto súvislosti s poukazom na ustanovenia
VZP jednoznačne vyplýva, že pri stornovaní Zmluvy sa storno jednotky a ich peňažná hodnota odčítajú
poradcovi, ktorý zmluvu uzavrel. Uzavrieť zmluvu pritom môže len jeden poradca a nie viacero poradcov.
Pokiaľ odporca uzavrel len 7 vyššie uvedených zmlúv, ktoré boli stornované, môžu sa mu stornojednotky
aj ich peňažná hodnota odčítať len v prípade týchto zmlúv. Navrhovateľom uplatňovaný nárok spočíva

v tvrdenej zodpovednosti odporcu za splnenie povinností treťou osobou, s ktorou navrhol zastúpenému
navrhovateľovi uzatvorenie určitej zmluvy (ktorými boli spravidla poistné zmluvy).

Z obsahu Zmluvy, najmä z obsahu VZP je zrejmé, že vôbec neobsahujú žiadne ustanovenia o vyplatení
osobitnej odmeny (účastníci sa nedohodli na vyplatení osobitnej odmeny za prevzatie ručenia). Keďže

sa zmluvné strany v Zmluve nedohodli pre tento stav inak, je možné uzavrieť, že ručenie za splnenie
povinností treťou osobou sa v časti vyplatenia osobitnej odmeny spravuje ustanovením § 658 ods.
2 Obchodného zákonníka. Odporca a ani žiaden člen tímu odporcu nedostali za prevzatie záruky
osobitnú odmenu, teda navrhovateľovi ani teoreticky nemohlo vzniknúť právo na plnenie za prevzatie
záruky za splnenie záväzku tretích osôb. Predmetné závery vyplývajú aj z konštantnej judikatúry NS SR

(rozsudok NS SR zo dňa 16. 10. 20087 sp. zn. 3 Obo 183/2007). Na základe vyššie uvedeného, návrh
ustálený navrhovateľom je bez ďalšieho nedôvodný, nakoľko zodpovednosť za splnenie záväzku tretích
osôb nebola dojednaná spôsobom zodpovedajúcim zákonu. Z dôvodu právnej istoty podľa Zmluvy
o obchodnom zastúpení, obchodný zástupca vykonáva opakovanú činnosť spravidla bez časového
obmedzenia s určitou teritoriálnou pôsobnosťou; tiež Zmluva o obchodnom zastúpení obsahuje aj prvok

zastúpenia (konanie v mene zastúpeného). Odporca v prípade, ak by súd nárok navrhovateľa považoval
za dôvodný, vzniesol aj námietku premlčania žalovaného nároku. V žalobnom návrhu sa navrhovateľ
domáha úhrady storna zo Zmluvy, ktoré boli zo strany poistníkov ukončené, resp. stornované počas
obdobia marec 2009 až december 2010. Z uvedeného vyplýva, že väčšina zmlúv (s výnimkou dvoch)
zanikla a bola stornovaná pred mesiacom júl 2010, teda na ich uplatnenie daného peňažného nároku

navrhovateľovi, uplynula 3 prípadne aj 4-ročná premlčacia doba. Vzhľadom na uvedené, preto nárok
navrhovateľa odporca považuje za premlčaný. Zároveň odporca uviedol, že pre účely možného storna
mal odporca usporenú tzv. stornorezervu a to vo výške minimálne 1 160,90 Eur, čo okrem iného
vyplýva aj z vyčíslenia stornorezervy navrhovateľa. V tejto sume by bol obsiahnutý celý eventuálny nárok
navrhovateľa, z titulu storien vlastných zmlúv (uzatvorených odporcom), ktoré sú vo výške 300,75 Eur,

pričom nepremlčaná časť nároku tiež nepresahuje ani sumu 100,- Eur.
Keďže odporca dlžnú sumu neuhradil, navrhovateľ trval na návrhu v celom rozsahu. Vo svojej výpovedi
osobitne zdôraznil, že nárok nie je premlčaný ako to tvrdí odporca a to s poukazom na čl. 2 psím.
B, bodu 10 VZP posledný odsek, keď platí, že na čiastku na účtoch stornorezerv nemá poradca, čižeodporca po dobu trvania zmluvného vzťahu medzi ním a navrhovateľom nárok. I po zániku zmluvy
medzi navrhovateľom a odporcom vzniká nárok na zostatok pohľadávky na účtoch stornorezerv až po
ukončení trvania druhého roku všetkých zmlúv sprostredkovaných odporcom a poradcami jeho bývalého

tímu. Pred týmto okamihom nemôže s pohľadávkou odporca žiadnym spôsobom disponovať, najmä
nie formou jej postúpenia, zastavenia alebo započítania. Iba po uplynutí vyššie uvedenej doby môže
byť zo strany navrhovateľa odporcovi vyplatený prevodom na ním určený bankový účet zostatok jeho
pohľadávky na účtoch stornorezerv. Týmto je stanovené špeciálne dojednanie vo vzťahu k ustanoveniu
§ 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorým je ustanovenie § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, v

zmysle ktorého pri práve na plnenie záväzku plynie premlčania doba odo dňa, keď sa má záväzok splniť.
V danom prípade podľa názoru navrhovateľa 2 roky pred ukončením zmlúv, nakoľko bola doba splatnosti
na účtoch stornorezerv stanovená dohodou strán uvedených vo VZP, je vylúčená aplikácia ustanovenia
§ 391 Obchodného zákonníka. Na základe uvedeného, premlčacia doba nezačala plynúť skôr ako 17.
02.2011akeďžepremlčaciadobaje4roky,jejkoniecbypripadolna17.02.2015.Navrhovateľmalzato,
že v zmysle uvedeného bol návrh podaný včas. Tiež uviedol, že pri stornovaní zmluvy sa stornojednotky

a ich peňažná hodnota počítajú iba poradcovi, ktorý uzavrel zmluvu, s poukazom na čl. 3, bod 5, druhý
odsek, posledná veta VZP, v zmysle ktorého na tímovú províziu sa vzťahujú ustanovenia uvedené vo
VZP čl. 2, písm. B, bod 7, 8, 9, 10. V zmysle bodu 9 VZP pri stornovaní zmluvy sa stornojednotky a
ich peňažná hodnota počítajú poradcovi, ktorý uzavrel zmluvu. Na toto ustanovenie treba analogicky
použiť už zmienený bod 5, čl. 3, ktorý rozširuje zodpovednosť samotného poradcu aj na poradcov celý

tím. V zmysle uvedeného dojednania zodpovedá odporca aj za stornojednotky v prípade, ak boli zmluvy
stornované, ktoré boli sprostredkované poradcami jeho tímu.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi tiež zdôraznil, že má za to, že odporca čiastočne plnil a tým uznal
svoj záväzok. Z toho dôvodu začala plynúť nová premlčacia doba a to od 15. 1. 2013, kedy zo strany
navrhovateľa bola zaslaná výzva odporcovi na uhradenie dlhu a bol vyúčtovaný odporcovi celkový dlh

vo výške 4 447,67 Eur, z ktorého sa odpočítala suma 1 106,90 Eur, čo bola hodnota stornorezervy k
28. 2. 2009, čím vznikla dlžná čiastka 3 340,77 Eur. Navrhovateľ mal za to, že týmto úkonom došlo k
čiastočnému plneniu zo strany odporcu, keďže odporca k predmetnému úkonu nenamietal a tým od 15.
1. 2013 začala plynúť nová premlčacia lehota. Z uvedených dôvodov navrhovateľ trval na tom, aby súd
zaviazal odporcu k zaplateniu žalovanej sumy a domáhal sa aj náhrady trov konania.

Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní s návrhom navrhovateľa nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť s
tým, že naďalej trval na námietke premlčania, keďže má za to, že uplatnený nárok je premlčaný. Pokiaľ
navrhovateľ citoval konkrétne ustanovenia VZP, predmetné ustanovenia riešia len nárok odporcu voči
navrhovateľovi.

Súčasťou žaloby je vyúčtovanie navrhovateľa zo dňa 18. 03. 2009 voči odporcovi, ktoré vyúčtovanie
je prílohou samotnej žaloby, kde je uvedená aj tzv. stornorezerva vo výške 1 106,90 Eur. Jedná
sa o sumu, ktorá bola generovaná počas zmluvného vzťahu v zmysle VZP, na pokrytie prípadných
storien. V zmysle VZP odporca mal zodpovedať za vlastné zmluvy počas 2 rokov odo dňa ich vzniku.
Preto aj článok, na ktorý poukazoval navrhovateľ hovorí o tom, že pokiaľ vznikne na účte žalovaného

stornorezerva a tá je kladná, tak potom na jej vrátenie by mal odporca nárok až uplynutím dvoch
rokov odo dňa uzavretia zmlúv, ktoré boli ním sprostredkované. Predmetný článok upravuje nároky
odporcu voči navrhovateľovi, keby on mal pohľadávku voči navrhovateľovi, pričom pokiaľ sa jedná o
navrhovateľom uplatňovaný nárok, tak prakticky všetky zmluvy, z ktorých storno je predmetom tohto
konania, boli stornované v roku 2009 a domáhanie sa nárokov zo storna, ako to uviedol aj navrhovateľ,

bolo možné bezprostredne potom, ako k tomu stornu došlo. Bolo by úplné nezmyslené čakať ďalšie
dva roky, teda až po uplynutí dvoch rokov by mala nastúpiť ďalšia 4 ročná premlčacia doba, čím by
v podstate došlo k 6 ročnému trvaniu premlčacej doby. Predmetná zmluva je Zmluvou o obchodnom
zastúpení. Od sprostredkovateľskej zmluvy sa zmluva o obchodnom zastúpení líši, pretože sa jedná
o opakovanú záležitosť, nie o jednorázovú, s vyčlenením územia, na ktorom sa činnosť realizuje, s

vymedzením plnej moci, t. j. oprávnenia podpisovať za zastúpeného, jedná sa o dlhotrvajúci vzťah, ako
je to v tomto prípade, kde na rozdiel od obchodného zastúpenia je sprostredkovanie len jednorázovou
činnosťou. K obchodnému zastúpeniu je poskytnutá väčšia forma ochrany, pretože sa viacmenej týka
o pracovnoprávny vzťah, obchodné zastúpenie má aj výpovednú dobu, odstupné a pod. V súvislosti
s obchodným zastúpením s poukazom na ustanovenie § 658 ods. 2/ Obchodného zákonníka, podľa

ktorého zástupca ručí za splnenie povinnosti treťou osobou, s ktorou v mene zastúpeného uzavrel
obchod, len keď sa na to písomne zaviazal a dostal za prevzatie záruky osobitnú odmenu. V tomto
prípade sa jedná o dispozitívne ustanovenie, ale keďže v zmluve nebolo dohodnuté inak, tak platí toto
dispozitívne ustanovenie. Odporca preto mohol zodpovedať len za tie zmluvy, ktoré uzavrel, čo explicitnevyplýva z VZP. K čiastočnému uznaniu pohľadávky ako to tvrdil navrhovateľ vo svojom vyjadrení,
odporca nesúhlasil, keďže má za to, že tento úkon v súvislosti s odpočítaním sumy 1 106,90 Eur, ktorá
suma predstavovala hodnotu stornorezervy, bol zo strany navrhovateľa vykonaný úkon v rámci zápočtu,

čo nemá vplyv na plynutie premlčacej doby a už vôbec nie je pravdivé tvrdenie, že odporca dlh uznal.
K námietke premlčania, ktorá bola vznesená, odporca tiež uviedol, že navrhovateľ si uplatňuje nárok z
ukončených poistných zmlúv, ktoré boli aj priložené k návrhu, pričom všetky tieto zmluvy, až na štyri,
boli ukončené k 31. 7. 2010. Niektoré t. j. väčšina, oveľa skôr - v priebehu rokov 2008 - 2009. Len jedna
zmluvajezdecembra2010. Odporcatrvalnatom,žesinavrhovateľmoholsvojnárokvočinemuuplatniť

skôr, keď došlo k zániku predmetných zmlúv a to v rokoch 2009 - 2010, avšak navrhovateľ si svoj nárok
uplatnil podaním žaloby v júli 2014. Takto mu uplynula, či už 3 alebo 4-ročná premlčacia doba. Pokiaľ
by si navrhovateľ uplatnil svoj nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, aj z predmetného titulu by bol
jeho nárok premlčaný. Posledné 4 zmluvy boli zo septembra až decembra 2010, t. j. u pána - I. L. - 30.
11. 2010, u C. L. - 17. 8. 2010, u N. C. - 27. 10. 2010 a u pani A. R. - 22. 9. 2010. Nie je však zrejmé, aká
by mala byť výška storna z predmetných posledných 4 zmlúv. Odporca má však za to, že stornorezerva

vo výške 1 106,90 Eur mala byť postačujúca. Okrem uvedeného odporca poukázal aj na to, že boli
uzavreté tzv. tímové zmluvy a odporca podstate mal zodpovedať aj za zmluvy, ktoré uzatvorili členovia
jeho tímu. Odporca sa v podstate nedostal k žiadnej zmluve potom, ako ukončil spoluprácu v roku 2009
a v podstate sa ani nevie vyjadriť k jednotlivým výškam storna, za tú ktorú zmluvu.

Súd sa oboznámil s dôkaznými listinami, ktoré sú súčasťou spisu - Zmluvou o sprostredkovaní,
ukončením zmluvy o sprostredkovaní a ukončení platnosti udelenej plnej moci - dohody, žiadosťou
o ukončenie zmluvy o obchodnom zastúpení, Všeobecnými zmluvnými podmienkami pre poradcov
C+K Consulting, daňovým dokladom - vyúčtovaním za obdobie od marca 2009 do decembra 2010,
výzvou na uhradenie stornorezervy zo dňa 15. 1. 2013, zoznamom poistných zmlúv, platobným

rozkazom, odporom proti platobnému rozkazu, písomnými vyjadreniami navrhovateľa, ako aj písomnými
vyjadreniami odporcu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu.

Podľa § 391 ods. 1/, 2/ Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť,
ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 392 ods. 1/, 2/ Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo
dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku

spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť,
začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti. Pri práve na čiastkové plnenie plynie
premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového
záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 652 ods. 1/ Obchodného zákonníka zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca
ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného, vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv

(ďalej len „obchody“) alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a
zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

Podľa § 323 ods. 1/ Obchodného zákonníka, ak niekto uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa,
že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď

pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba navrhovateľa nie je dôvodná a
preto ju zamietol, hlavne s poukazom na to, že nárok navrhovateľa je premlčaný s poukazom na vyššie
citované ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak,

je premlčacia doba 4 roky.

Premlčacia doba začne plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo uplatniť prvýkrát a v danom prípade sa
mohlo právo uplatniť hneď nasledujúci deň po vzniku storna, teda prvýkrát sa mohlo právo uplatniť v roku2008 až 2009 vo väčšine prípadov, kedy boli stornované zmluvy a domáhanie sa nárokov zo storna bolo
možné bezprostredne potom, ako k tomu stornu došlo. Súd má za to, že zo strany navrhovateľa nebol
dôvod čakať ďalšie 2 roky od zániku zmluvy a až po uplynutí 2 rokov by mala nastúpiť ďalšia 4-ročná

premlčaciadoba,čímbyvpodstatedošlok6-ročnémutrvaniupremlčacejdoby,čojevrozporesplatnými
právnymi predpismi. K námietke premlčania, vznesenej zo strany odporcu je potrebné poznamenať, že
všetky zmluvy až na štyri boli ukončené k 31. 7. 2010, keďže všetky ostatné boli oveľa skôr, v priebehu
rokov 2008 - 2009 a len jedna zmluva je z decembra 2010. Navrhovateľovi takto uplynula 3 resp. 4-
ročná premlčacia doba u niektorých zmlúv už v r. 2012 a 2013. Pokiaľ by si navrhovateľ uplatnil svoj

nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, aj z predmetného titulu by bol jeho nárok premlčaný. Posledné
4 zmluvy, ako je aj vyššie uvedené, boli zo septembra až decembra 2010, nie je však zrejmé, aká mala
byť výška storna z predmetných posledných 4 zmlúv, keďže takto žaloba nebola špecifikovaná. Keďže
odporcova stornorezerva bola vo výške 1 106,90 Eur, tá mala byť postačujúca na pokrytie storna aj
štyroch predmetných zmlúv, ktoré k 31. 7. 2010 ešte neboli premlčané. Súd je toho názoru, že odporca
nemohol zodpovedať aj za zmluvy, ktoré uzatvorili členovia jeho tímu s poukazom na tú skutočnosť, že k

týmto zmluvám sa nedostal, keďže s navrhovateľom ukončil spoluprácu ešte v r. 2009 a nie je zrejmá ani
výška storna za tú ktorú zmluvu. Naviac, nebola dojednaná zodpovednosť za splnenie záväzku tretích
osôb spôsobom zodpovedajúcim zákonu.
K čiastočnému uznaniu pohľadávky odporcom, v zmysle tvrdenia navrhovateľa, keď v súvislosti s
odpočítaním sumy 1 106,90 Eur, ktorá suma predstavovala hodnotu stornorezervy, bol zo strany

navrhovateľa vykonaný úkon v rámci zápočtu, nemožno hodnotiť ako čiastočné uznanie pohľadávky
zo strany odporcu, keďže zo strany odporcu sa nejednalo o uznanie dlhu, v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia § 323 ods. 1/ Obchodného zákonníka. Predmetný úkon neobsahoval náležitosti, ktoré
zákon vyžaduje pre platné uznanie dlhu odporcom. Vykonaný úkon v rámci zápočtu zo strany
navrhovateľa v konečnom dôsledku nemá vplyv ani na plynutie premlčacej doby. Súd má za to, že nárok

navrhovateľa je premlčaný, keďže navrhovateľ si neuplatnil svoju pohľadávku v zákonnej 4-ročnej
premlčacej lehote, jeho právo sa premlčalo keďže žalobu podal už po uplynutí premlčacej doby, ktorá
premlčacia lehota z poistných zmlúv, ktoré zanikli v roku 2008 začala plynúť už v roku 2012, zo zmlúv z
roku 2009 v roku 2013, kým žaloba v predmetnej veci bola podaná až 31. 7. 2014, po uplynutí 4-ročnej
premlčacej lehoty.

Pokiaľ sa jedná o argumentáciu o Zmluve o obchodnom zastúpení a sprostredkovateľskej zmluve,
jedná sa o obchodno-právne inštitúty, pričom s poukazom na čl. 3 VZP, kde je uvedená plná moc, ktorá
bola delegovaná zo strany poisťovní v zmluve označených ako obchodných partnerov navrhovateľa a
táto bola delegovaná navrhovateľovi, ktorý ju v rovnakom rozsahu delegoval odporcovi, teda odporca

uzatváral zmluvy v cudzom mene a na cudzí účet, na účet poisťovní. Pokiaľ došlo k zmene Zákona
č. 340/2005 o sprostredkovaní poistenia, najdôležitejšou zmenou v tomto zákone prijatou v r. 2009
bolo to, že subjekty vykonávajúce túto činnosť v pozícii obchodných zástupcov už museli byť povinne
podnikateľmi,tedaobchodnýzákonníksavylúčilzvyužitiauzatváraniazmlúv.Zmluvaosprostredkovaní,
ako aj Zmluva o obchodnom zastúpení sú v tomto prípade obchodnými inštitútmi. Navrhovateľ mohol

vyúčtovanie urobiť bezprostredne po tom, ako sa o storne dozvedel, avšak to neurobil, tým momentom
začala plynúť aj premlčacia doba. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol a rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1/ Občianskeho súdneho poriadku, keď

súd úspešnému odporcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 1 671,- Eur, ktoré trovy
predstavujú zaplatený súdny poplatok za odpor vo výške 200,- Eur a trovy právneho zastúpenia,
vyčíslené v zmysle Vyhlášky MS SR 655/2004 v platnom znení za 6 úkonov právnej pomoci á 131,13
Eur, režijný paušál za rok 2014 - 8,04 Eur, za rok 2015 - 8,39 Eur a za rok 2016 - 8,58 Eur. Predmetné
úkony pozostávajú z prevzatia a prípravy zastúpenia 16. 9. 2014 - 131,13 Eur, písomné podanie - odpor

zo dňa 16. 9. 2014 - 131,13 Eur, vyjadrenie sa k veci samej dňa 2. 6. 2015 (1/2 ÚPS) - 65,56, účasť
na pojednávaní dňa 30. 6. 2015 - t. j. 131/13 Eur, účasť na pojednávaní dňa 8. 12. 2015 - 1-ina ÚPS -
32,78 Eur, účasť na pojednávaní dňa 26. 4. 2016 - 131,13 Eur, 2 x režijný paušál po 8,04 Eur, 3 x režijný
paušál po 8,39 Eur, 1 x režijný paušál - 8,58 Eur, celkové trovy právneho zastúpenia za odmenu spolu
predstavujúsumu622,86Eur+20%DPH+režijnýpaušál49,83Eur+20%DPHspolu807,23Eur,ktoré

trovy sú vypočítané v zmysle § 10 ods. 1/ vyššie citovanej vyhlášky zo sumy 3 340,77 Eur, ktorá suma
tvorí žalovanú istinu. Náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času stráveného cestou zo sídla
právneho zástupcu navrhovateľa do miesta konania pojednávania dňa 30. 6. 2015 a dňa 8. 12. 2015 t.
j. zo Zvolena do Rožňavy a späť, časový rozsah - 16 začatých polhodín pri sadzbe 1/60 výpočtovéhozákladu za 1 á 13,98 Eur, spolu 223,68 Eur + 20 % DPH t. j. 268,42 Eur + náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času, stráveného cestou zo sídla právneho zástupcu navrhovateľa do miesta konania
pojednávania dňa 26. 4. 2016 t. j. zo Zvolena do Rožňavy a späť, teda 8 začatých polhodín pri sadzbe

1/60 výpočtového základu za 1 á 14,30 Eur, spolu 114,40 Eur + 20 % DPH t. j. 137,28 Eur. Cesta autom
na pojednávanie v dňoch 30. 6. 2016, 8. 12. 2015 a 26. 4. 2016 - výpočet podľa zákona č. 283/2002 Z.
z. o cestovných náhradách - vlastné motorové vozidlo advokáta zn. L. B. X,X L., H.: P., 3 x vzdialenosť
P. - B. a späť = 870 km, priemerná cena PHM = 1,074 Eur/l, koeficient opotrebenia vozidla za 1 km
jazdy v dňoch = 0,183, priemerná spotreba PHM = 6,00 l /100 km výpočet: 0,183 Eur x 870 km = 159,21

Eur, 1,07 Eur x 870 x 0,06 = 55,85 Eur, 159,21 Eur + 55,85 Eur = 215,06 Eur + 20 % DPH = 258,07
Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia takto predstavujú sumu 1 471,- Eur vrátane súdneho poplatku vo
výške 200,- Eur celkové trovy konania sú v sume 1 671,- Eur.

Podľa § 149 ods. 1/ O. s. p. navrhovateľ je povinný zaplatiť trovy konania advokátovi odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

§ 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a

Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.