Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. november 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/130/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200570
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200570.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr.

Ľubomíra Bundzela a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: A. U. A., nar. X.X.XXXX, bytom
XX K. XX, XX-XXX A., Poľská republika, právne zast.: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010
01 Žilina proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63
Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.7388-5/2013-BA zo dňa 19.08.2013 takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 7388-5/2013-BA zo dňa 19. augusta 2013 z r u š u j e
podľa § 250j ods. 2 písm. a), c), d) O.s.p. a vec jej vracia na ďalšie konanie.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 331,12 Eur na účet právneho
zástupcu žalobkyne č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 25.10.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia
rozhodnutia žalovanej č. 7388-5/2013-BA zo dňa 19.08.2013, ktorým žalovaná zamietla jeho odvolanie
a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č.22931-1/2011-SE zo dňa 22.08.2011,
ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobcovi ako zamestnancovi nevznikla účasť na
nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 1.9.2010.

Žalobca namietal, že žalovaná rozhodla v rozpore s požiadavkou na aplikáciu čl. 16 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 (ďalej len Nariadenie) , v zmysle ktorého sa na žalobcu
vzťahujú uplatniteľné predpisy Slovenskej republiky, s poukazom na čl. 13 ods. 3 Nariadenia, nakoľko
žalobca vykonával činnosť zamestnanca na území Slovenskej republiky. Za pochybenie považuje
to, že žalovaná vo svojom procesnom postupe neúplne zistila skutkový stav veci a aplikovala naň
nesprávny hmotnoprávny predpis, pričom svoje rozhodnutie prakticky neodôvodnila, keď iba poukázala
na ustanovenia právnych predpisov a dôsledne sa nevysporiadala s individuálnou situáciou žalobcu. V

odôvodnení rozhodnutia konštatovala iba to, že výsledkami vykonanej kontroly nebolo preukázané, že
by žalobca vykonával činnosť na území Slovenskej republiky, pričom však podkladom rozhodnutia neboli
relevantné zistenia kontroly jeho zamestnávateľa, počas ktorej bola správnemu orgánu predložená
všetka existujúca dokumentácia zamestnanca, čím bolo vyčerpané dôkazné bremeno v súvislosti s
reálnym výkonom činnosti žalobcu. Zdôraznila, že koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia je
okrem iného založená na princípe rovnakého zaobchádzania, v zmysle ktorého podliehajú migrujúce
osoby na území členských štátov rovnakým povinnostiam a využívajú rovnaké výhody ako štátni

občania dotknutého štátu. Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia na základe štátneho občianstva, čo
žalovaný porušuje svojim diskriminačným postupom voči zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľska.
K porušeniu tohto princípu došlo tiež tým, že u iných zamestnancov toho istého zamestnávateľa za
rovnakých pracovných podmienok Sociálna poisťovňa rozhodla, že podliehajú slovenskej legislatíveako legislatíve uplatniteľnej. Uvádzané podľa žalobkyne evokuje a smeruje k vydávaniu rozhodnutí
šablónového charakteru, bez spoľahlivo zisteného skutkového stavu.

Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 30.4.2014 navrhla žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že
riešenie zamestnancov zamestnávateľa B. C. - PROJEKT PLUS, prebiehalo pomerne dlhé obdobie
a Sociálna poisťovňa akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia, ZUS Varšava,
na uzatvorenie dohody v súlade s článkom 16 (4) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 987/2009, v zmysle ktorej je v prípade týchto zamestnancov určené poľské zákonodarstvo. Pri

určovaní uplatniteľnej legislatívy je rozhodujúci nielen status osoby ako zamestnanca, ale aj reálny
výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácii s uplatniteľnými predpismi a ich zneužívaniu.
Kontroly zamerané na reálny výkon činnosti zamestnancov na území SR, ktorí majú bydlisko v Poľskej
republike, začala Sociálna poisťovňa vykonávať na základe podnetov ZUS Varšava odôvodnených
vznikom firiem, cieľom činnosti ktorých nebol výkon zamestnania mimo hraníc Poľska, ale vyhýbanie
sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti, ktorú v

Poľskej republike vykonávajú. Pre určenie uplatniteľnej legislatívy v zmysle Nariadenia č. 883/2004 v
spojení s Nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 a vykonávacím Nariadením
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 je rozhodujúce preukázanie nadväznosti na reálny
výkonu činnosti, ako jeden zo základných faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym
predpisom sociálneho zabezpečenia. Rovnako zásadný význam má aj preukázanie naplnenia kritéria

registrovaného sídla zamestnávateľa v zmysle čl. 14 vykonávacieho nariadenia.

Sociálna poisťovňa, pobočka Senica sa dňa 24.6.2011 pokúsila vykonať kontrolu v mieste sídla
zamestnávateľa žalobcu, pričom zistila, že adresou jej podnikania je starý neobývaný dom. Kontrolou
bolo zistené, že v tomto dome sa nenachádza žiadna prevádzka a ani žiadni zamestnanci. Ku kontrole

neboli predložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali že zamestnávateľ prideľoval zamestnancom
prácu počas trvania pracovnoprávneho vzťahu a že zamestnanci na území SR prácu skutočne
vykonávali. Šetrením bolo zistené, že objekt na adrese Sobotište 17 bol zamestnávateľovi prenajatý
a od 30.5.2011 bol vlastníkom tohto domu odvolaný súhlas so sídlom živnostníka B. C. - PROJEKT
PLUS na tejto adrese. Vzhľadom na námietku žalobcu žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa pobočka

Senica vykonávala v dňoch 21.9.2011 - 22.9.2011 kontrolu, ktorá však nebola zameraná na preukázanie
reálneho výkonu činnosti zamestnancov zamestnávateľa na území SR, ale na odvod poistného na
sociálne poistenie za obdobie od 1.8.2010-30.6.2011. Z Protokolu č. 700-0710013511-AG02/2011
o vykonaní kontroly odvodu poistného na sociálne poistenie vyplýva, že prerokovania výsledkov
uvedených v protokole sa zúčastnil splnomocnený zástupca zamestnávateľa, čo potvrdil svojim

podpisom. Zamestnávateľ dňom, kedy Sociálna poisťovňa pobočka Senica začala vykonávať kontrolu
poistného na sociálne poistenie ukončil podnikateľskú činnosť. O prerokovaní predmetného protokolu
bola vyhotovená zápisnica, ktorá bola tiež podpísaná splnomocneným zástupcom zamestnávateľa dňa
4.10.2011. Kontrolné zistenia vyplývajúce z kontroly odvodu poistného na sociálne poistenie nemajú
však vplyv na posúdenie uplatniteľnej legislatívy v súlade so základným nariadením a vykonávacím

nariadením. Pracovné zmluvy a ďalšie doklady potrebné ku kontrole odvodu poistného zamestnávateľ
predložil až po vydaní rozhodnutí vo veci vzniku sociálneho poistenia. Na základe týchto skutkových
zistení Sociálna poisťovňa dospela k záveru, že zamestnávateľ žalobcu nespĺňa kritéria stanovené na
určenie registrovaného sídla alebo miesta podnikania, a z tejto skutočnosti je nutné vychádzať aj vo
vzťahu k jednotlivým zamestnancom.

Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa účastníci nedostavili, pričom právny
zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil elektronicky dňa 4.11.2015, riadne doplneným dňa
9.11.2015 a súhlasil s prejednaním v jeho neprítomnosti. Žalovaná sa ospravedlnila listom zo dňa
2.11.2015 a súhlasila s prejednaním v jej neprítomnosti. Z tohto dôvodu súd vec prejednal a rozhodol

vo veci v neprítomnosti účastníkov.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v
správnom konaní, v ktorom bola u zamestnávateľa B. C. - PROJEKT PLUS vykonaná na základe
signalizácie ZUS Varšava dňa 24.6.2011 kontrola, nakoľko sa jednalo o jedného zo zamestnávateľov,

zamestnávajúcich osoby s podozrivo nízkym príjmom a zanedbateľným pracovným úväzkom. Účelom
kontroly bolo preverenie reálneho výkonu činnosti ich zamestnancov na území Slovenskej republiky.Na základe výsledkov kontroly vydala Sociálna poisťovňa pobočka Senica rozhodnutie č.22931-1/2011-
SEzodňa22.08.2011,podľaktoréhozamestnancovizamestnávateľaB.C.-PROJEKTPLUS,sosídlom
Sobotište 17, A. U. A., nar.XX.XX.XXXX, nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom

poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 1.9.2010.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a namietal porušenie procesných
právvsúvislostisdokazovanímpredchádzajúcimvydaniurozhodnutiatakčosatýkajehoúčastivkonaní
ako aj nevysporiadanie sa s obsahom predložených dôkazov.

Žalovaná ako druhostupňový správny orgán vo veci rozhodla tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdila
s odôvodnením, že kontrolou vykonanou dňa 24.6.2011 bolo zistené, že žalobca reálne nevykonával
svoju činnosť na území Slovenskej republiky, pričom pre vznik a zánik povinného nemocenského
poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti je potrebné
okrem prihlášky aj to, aby bol preukázaný zo strany zamestnávateľa reálny výkon práce svojich

zamestnancov na území Slovenskej republiky.

V odôvodnení uviedla, že pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúci len status osoby
ako zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, ale aj výkon činnosti. Preto je dôležité
skúmať pri aplikácii osobitného pravidla, ktorého cieľom je zabezpečenie uplatniteľnej legislatívy len

jedného členského štátu, nie len status osoby, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia
manipulácii s uplatniteľnými právnymi predpismi a ich zneužívania v tejto oblasti. Napriek tomu, že pojem
reálneho výkonu činnosti nie je explicitne zadefinovaný v základnom nariadení, v pravidlách určujúcich
uplatniteľnúlegislatívuustanovenýchvhlaveIIzákladnéhonariadeniajepojemreálnehovýkonučinnosti
jedným z faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia.

Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava,
že v posledných rokoch vznikli na území Slovenskej republiky firmy, ktoré sprostredkovávajú pre
poľských samostatných podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých
prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej

republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti,
ktorú vykonávajú v Poľskej republike. Príslušná poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia, ZUS
Varšava, bola oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej
legislatívy a súvzťažne Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na určenie uplatniteľnej
legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať.

Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, vykonala u zamestnávateľa B. C. - PROJEKT PLUS, so sídlom
Sobotište 17, dňa 24.6.2011 kontrolu zameranú na preukázanie skutočného výkonu činnosti na území
Slovenskej republiky každého zamestnanca s bydliskom v Poľskej republike. Pri vykonanej kontrole
zistila, že na adrese podnikania Sobotište 17 je starý neobývaný dom, v ktorom sa nenachádzala žiadna

prevádzka v ktorej by mohli zamestnanci vykonávať prácu. V čase kontroly nebol v mieste podnikania
prítomný zamestnávateľ a ani žiadny zamestnanec. Ku kontrole neboli predložené žiadne doklady ktoré
by preukazovali že zamestnávateľ prideľoval zamestnancom prácu počas trvania pracovnoprávneho
vzťahu a že zamestnanci na území SR prácu skutočne vykonávali. Taktiež bolo zistené, že uvedené
miesto nespĺňa podľa živnostenského registra štatút registrového sídla.

Na základe výsledkov kontroly vykonanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebolo preukázané,
že účastník konania vykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, a preto nemôže
byť poistený na území Slovenskej republiky ani podľa jedného z vyššie citovaných článkov základného
nariadenia, t.j. článku 11 (3) (a), článku 13 (1) a článku 13 (3), čoho dôsledkom sa na neho nevzťahujú

slovenské právne predpisy sociálneho zabezpečenia.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom
v zmysle druhej hlavy piatej časti O.s.p a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa § 244 O.s.p..
1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických

osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa § 247 O.s.p.
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd

preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zák.č. 461/2003 Z.z.

Do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho
poistenia v sporných prípadoch,

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011
Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má

prednosťpredzákonmiSlovenskejrepubliky,neustanovujeinak,činnosťvyplývajúcazprávnehovzťahu,
ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, 5) okrem nepeňažného
príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa
osobitného predpisu, 5) poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu,

Podľa § 4 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011
Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v
nezamestnanostije,aktentozákonneustanovujeinak,fyzickáosobavprávnomvzťahu,ktorýjejzakladá
právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ( s uvedením výnimiek)

Podľa § 14 ods. 1 písm. a) zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011,
sú povinne nemocensky poistení zamestnanci uvedení v § 4 ods. 1,

Podľa § 15 ods. 1 písm. a) zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011
sú povinne dôchodkovo poistení zamestnanci uvedení v § 4 ods. 1 a 2,

Podľa § 19 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011
Povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia
uplatňujú koordinačné nariadenia, Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71, zo 14.06.1971 o uplatňovaní
systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov
a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972, z 21.03.1972.

Od 01.05.2010 sa uplatňujú nové koordinačné nariadenia, Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a
Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a
vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.09.2009, ktorým sa
vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej len „vykonávanie nariadenie“).

Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II základného nariadenia majú za úlohu
zabezpečiť,abysanazamestnancaasamostatnezárobkovočinnúosobunevzťahovalilegislatívydvoch
alebo viacerých členských štátov, v ktorých vykonávajú činnosti, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na
nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu.

Podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca
činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym
predpisom tohto členského štátu.V súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, základné nariadenie v
článku 13 ustanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo

viacerých členských štátoch.

Podľa článku 13 (1) základného nariadenia v znení účinnom do 27.06.2012 osoba, ktorá zvyčajne
vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha:
a)právnympredpisomčlenskéhoštátubydliska,aktakátoosobavykonávapodstatnúčasťsvojejčinnosti

v tomto členskom štáte, alebo ak je zamestnaná vo viacerých podnikoch, alebo ju zamestnáva viacero
zamestnávateľov, ktorých registrované sídlo alebo miesto podnikania je v odlišných členských štátoch,
alebo

b) právnym predpisom členského štátu, v ktorom je registrované sídlo alebo miesto podnikania podniku
alebozamestnávateľazamestnávajúcehodanúosobu,aktátoosobanevykonávapodstatnúčasťsvojich

činností v členskom štáte svojho bydliska.

Podľa článku 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná
osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha
právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva

takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s
článkom 13 (1) základného nariadenia.

Podľa § 196 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
Organizačná zložka sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne

a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Podľa § 209 zák. č. 461/2003 Z.z.
(1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon
neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí

vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
(4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Napadnuté rozhodnutie, prieskumu ktorého sa žalobca domáhal, bolo vydané na základe kontroly
vykonanej u zamestnávateľa žalobcu za účelom preverenia reálnosti výkonu pracovnej činnosti žalobcu
prihlásenej v Registri poistencov Sociálnej poisťovne dňom 1.9.2010, s prihliadnutím na dôvodnosť
aplikácie právnych predpisov Slovenskej republiky vo veciach sociálneho poistenia.

Napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím odvolacieho orgánu o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu
organizačnej zložky sociálnej poisťovne zo dňa 22.8.2011, v odôvodnení ktorého absentujú podstatné
náležitosti vyžadované ustanovením § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z.

O odvolaní rozhodujúca žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia síce popísala vnútroštátnu

i medzinárodnú právnu úpravu posudzovaného nároku, obsah spolupráce s orgánmi sociálneho
zabezpečeniaPoľskejrepublikyispôsobvykonávaniašetreniavtomtokonkrétnomprípade,vkonečnom
dôsledku však svoje potvrdzujúce stanovisko zhrňujúco odôvodnila iba tým, že výsledkami kontroly
vykonanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebolo preukázané, že by žalobca na území
Slovenskej republiky reálne vykonával činnosť ako zamestnanec. Do odôvodnenia rozhodnutia boli

prevzaté závery z vykonanej kontroly, paušálne zahŕňajúce všetkých zamestnancov kontrolovaného
zamestnávateľa, ktorý medzičasom ukončil podnikateľskú činnosť na území SR. Nakoľko sa však
rozhodnutie týka konkrétnych práv žalobkyne ako konkrétnej osoby, musí tomu zodpovedať aj
dostatočne určité odôvodnenie. Bola teda posúdená ako dôvodná námietka, žalobkyne, že došlo k
pochybeniu v tom, že pri posudzovaní výkonu činnosti občanov Poľskej republiky u zamestnancov na

území Slovenskej republiky nebola posudzovaná každá dotknutá osoba individuálne.

Podľa článku 16 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 987/2009, ak existuje neistota
vo veci určenia uplatnených právnych predpisov v dôsledku ktorej je potrebné aby inštitúcie aleboúrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcii určených
príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali,
určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok

13 základného nariadenia a príslušné ust. článku 14 vykonávacieho nariadenia.

Aj keď zo žiadneho predpisu nevyplývajú formálne náležitosti takejto dohody, rozhodne musí byť z
jej obsahu objektívne preukázateľné, na ktoré subjekty ( zamestnancov a zamestnávateľov ) sa
vzťahuje. Za takúto dohodu nemožno považovať list z 10.12.2013, ktorým žalovaná akceptovala

návrh na uzatvorenie spoločnej dohody medzi Sociálnou poisťovňou a poľskou inštitúciou sociálneho
zabezpečenia ZUS, v súlade s článkom 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, v zmysle ktorej je v
prípade 1236 osôb určené poľské zákonodarstvo a takto určené zákonodarstvo má konečnú platnosť. Z
uvedeného listu totiž nevyplýva, že či určenie poľského zákonodarstva platí aj pre prípad zamestnanca
A. U. A., nar. XX.XX.XXXX. To, že žalovaná považovala za takúto dohodu ohľadne osoby žalobcu list
zo dňa 10.12.2013, súd to považuje za nesprávne právne posúdenie tejto skutočnosti.

Z vyššie uvádzaných dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej podľa § 250j ods. 2 písm.
a), c), d) O.s.p. ako prijaté na základe nesprávneho právneho posúdenia, nedostačujúceho zistenia
skutkového stavu a súčasne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec jej vrátil na ďalšie

konanie v naznačenom smere v zmysle ust. § 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia.

Procesne úspešnému žalobcovi súd priznal v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov
konania v rozsahu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. spolu v sume pri 331,12
eur. Priznaná náhrada pozostáva z tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby po 130,16 eur (prevzatie

a príprava zastúpenia, podanie žaloby), s paušálnymi náhradami výdavkov 2 x 7,81 eur + 20 % DPH,
celkovo spolu 331,12 eur. Celú náhradu trov konania je žalovaná povinná zaplatiť na účet právneho
zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd nepriznal žalobcovi uplatnené trovy konania spočívajúce v námietkach zo dňa 17.3.2014, vyjadrení

zo dňa 10.4.2014, nakoľko išlo o úkony, ktoré neboli potrebné na úspešné uplatnenie práva vo veci
žalobcu.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení zmien a doplnkov.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto
súdu na Najvyšší súd SR.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.