Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. jún 2008

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 18C/296/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207231285
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Staněk

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2008:1207231285.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, v právnej veci navrhovateľa: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne

nám. č. 1, Bratislava, proti odporcovi: VOBE, s r.o., Galvániho 2/A, Bratislava, zastúpenému JUDr.
Evou Nováčkovou, advokátkou, Brančská 7, Bratislava, o bezdovodné obohatenie 7.866.668,- Sk s
príslušenstvom, rozhodol

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 7.866.668,- Sk istiny spolu s úrokom z omeškania vo
výške 17,6% ročne od 29. 12. 1999 do zaplatenia, všetko do 3 dní.

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 100.000,- Sk, do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 30.05.2000, podaným na Krajský súd v Bratislave sa navrhovateľ domáhal od odporcu
zaplatenia 7.866.668,- Sk s 17,6% úrokom z omeškania od 17. 7. 1998 do dňa podania návrhu, a to
titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo tak, že odporca ako vlastník nehnuteľností ( stavieb )
užíva nehnuteľnosti ( pozemky ) navrhovateľa ležiace pod stavbami. Nehnuteľnosti užíva bez právneho
dôvodu, pretože medzi účastníkmi nie je uzatvorená nájomná zmluva. Žalovaná suma pozostáva s
náhrady vo výške 250,- Sk/m2/rok za obdobie od 17. 7. 1998 do 31. 3. 1999, 400,- Sk/m2/rok za obdobie

od 1. 4. 1999 do 31. 3. 2000 a 440,- Sk/m2/rok za obdobie od 1. 4. 2000 do dňa podania návrhu na súd.

Odporca s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 45Cb/56/2000-85
zodňa31.10.2005,pričomnávrhbolzamietnutýanavrhovateľbolzaviazanýzaplatiťJUDr.Nováčkovej,
právnej zástupkyni ( teda nie odporcovi ) náhradu trov konania 105.520,- Sk.

18C/296/2007
- 1 -

Krajský súd v Bratislave návrh zamietol s odôvodnením, že tvrdenia odporcu, resp. jeho právna
argumentácia je relevantná a žalovaný nárok nebol dôvodný. Odporca sa bránil, že navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal titul vzniku bezdôvodného obohatenia, existenciu podmienky,

že odporca majetkový prospech bezdôvodne získal, existenciu vzniku zodpovednosti za vznik
bezdôvodného obohatenia na jeho strane a obohatenie na úkor navrhovateľa a príčinnú súvislosť.
Tvrdil, že pozemky navrhovateľa neužíva a poukazoval na tú skutočnosť, že hranice stavieb sú totožné
s hranicami pozemkov a namietal teda výšku žalovanej pohľadávky čo do základu i výšky.Na základe podaného odvolania navrhovateľom vo veci konal Najvyšší súdu SR, ktorý uznesením č.
k. 1Obo/405/2005-100 zo dňa 27. 3. 2007 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v

Bratislave na ďalšie konanie.

Vecbolazrušenázprocesnýchdôvodov,pretožepodľanázoruodvolaciehosúdusanejednáoobchodnú
vec a vo veci rozhodol konajúci súd ako súd vecne nepríslušný, ktorý svoju vecnú príslušnosť ani
neskúmal a ani si ju nemohol založiť tým, že konal vo veci samej.

Krajský súd v Bratislave postupoval v zmysle intencií odvolacieho súdu a vec následne postúpil vecne
a miestne príslušnému súdu, a to Okresnému súdu Bratislava II, ktorý potom vo veci samej konal a
rozhodol.

Čo sa týka skutkového stavu, zistenia, ktoré si tunajší súd osvojil boli totožné ako v doterajšom konaní,

teda nebolo sporné, že navrhovateľ zmluvou o predaji podniku zo dňa 21. 12. 1992 previedol vlastníctvo
Nábytkárskeho závodu na Galvániho 2/A, Bratislava firme BEVORI INTERIER s. r. o., Galvániho 2/A,
Bratislava. Podľa bodu 2./ čl. I. zmluvy predmetom predaja nie sú pozemky areálu závodu, ktoré mali byť
predmetom nájomnej zmluvy na dobu 50 rokov ( čo sa ale nikdy nestalo ). Týmto navrhovateľ preukázal
svoju aktívnu legitimáciu, nebolo teda sporné, že pozemky v areáli podniku boli a sú vo vlastníctve

Hlavného mesta SR Bratislavy.

V roku 1998 uvedená obchodná spoločnosť predmetný nábytkársky závod vložila ako nepeňažný vklad
do majetku obchodnej spoločnosti VOBE s.r.o., ktorá sa tým stala vlastníkom stavieb v areáli podniku
( po povolení vkladu vlastníckeho práva, tým bola preukázaná pasívna legitimácia odporcu ).

Bolo preukázané, že potom medzi účastníkmi prebiehali rokovania týkajúce sa uzavretia nájomnej
zmluvy č. XXXXXXXXXXXX, ktorá bola písomne pripravená, ale napokon nikdy nebola podpísaná a
nenadobudla právnu účinnosť. Z bankových výpisov súd zistil, že odporca poukazoval navrhovateľovi
úhrady za užívanie pozemkov v sume 288.450,- Sk štvrťročne a to v období rokov 2002, 2003, 2004,

2005. Pri platení odporca používal variabilný symbol 888083900, teda číslo, ktoré je totožné s číslom
zmluvy o nájme predmetných pozemkov, ktorá nebola nikdy platne uzatvorená a podľa ktorej sa malo
platiť 100,- Sk/m2/ rok. Týmto je jednoznačne preukázané, že odporca od r. 2002 do r. 2005 riadne
za užívanie platil. V takom prípade, je potom obrana odporcu, že nemá platiť bezdôvodné obohatenie
navrhovateľovi, keďže pozemky neužíva, právne pochybná a zo strany konajúceho súdu bola inak

právne vyhodnotená ako v prípade rozhodovania Krajským súdom v Bratislave.
18C/296/2007

- 2 -

V priebehu konania na Okresnom súde v Bratislave, odporca svoju už známi právnu argumentáciu, ešte
doplnil v tom zmysle, že k predmetným pozemkom vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
ktorému zodpovedá právo oprávnenej stavby v zmysle § 151m, OZ. a toto právo zriadil sám navrhovateľ,
nakoľko ide o oprávnené stavby na pozemku.

Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa § 456 veta prvá OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal.

Podľa § 458 ods. 1 OZ sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada,

Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ je vlastníkom pozemkov a
odporca ako vlastník stavieb pozemky teda riadne užíva, za čo aj niekoľko rokov platil navrhovateľovi.

Tým je daný jednoznačný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Okrem preukázania oprávnenosti žalovať základ nároku, bola preukázaná aj výška nároku 7.866.668,-
Sk a to, tabuľkou cien prenájmov nehnuteľného majetku Pravidiel pri realizácii a sledovaní záväzkových
vzťahov k nehnuteľnému majetku Hlavného mesta SR Bratislavy, ktoré sa každoročne aktualizujú. Podľauvedenej tabuľky náhrada 400,- Sk/m2/rok za obdobie od 1. 4. 1999 do 31. 3. 2000 a 440,- Sk/m2/rok
za obdobie od 1. 4. 2000 do 30. 5. 2004 bolo správne. Suma 250,- Sk/m2/rok za obdobie od 17. 7.
1998 do 31. 3. 1999 bola podľa navrhovateľa žalovaná ako suma nižšia ako tá, ktorú mohol navrhovateľ

požadovať.

Súd preto žalovanému nároku navrhovateľa vyhovel v plnom rozsahu.

Čo sa týka tvrdení odporcu o práve vecného bremena sú podľa názoru právne irelevantné vzhľadom na

obsah ustanovení § 151m, § 151o a § 151p, OZ.

V časti príslušenstva navrhovateľ v priebehu konania zmenil petit návrhu ( pôvodne žiadal 17,6% od
17. 7. 1998 do dňa podania návrhu ), tak že žiadal 17,6% úrok z omeškania ročne od 29. 12. 1999 do
zaplatenia.

Súd zmenu návrhu uznesením č. k. 18C/296/2007-118 zo dňa 19. 3. 2008 pripustil.

Odporca je s plnením v omeškaní, súd mu priznal aj úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s nar.
vl. č. 87/95 Z. z. ( § 121 ods. 3, § 517 ods. 2 OZ. ).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., navrhovateľ mal vo veci plný úspech, súd
mu ale náhradu trov nepriznal, pretože mu žiadna nevznikla.

Navrhovateľ bol v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov, preto súd zaviazal podľa § 2 ods.
2 zákona č. 71/92 Zb. v znení neskorších predpisov na zaplatenie

súdneho poplatku na účet súdu, neúspešného odporcu, ktorý oslobodený od povinnosti platiť súdne
poplatky nebol. Výška súdneho poplatku 100.000,- Sk vyplýva zo Sadzobníka súdnych poplatkov
( položka 1 ) a obdobia splatnosti poplatku ( 4% ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom

súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona ( § 251 ods. 1, veta prvá O. s. p. ).