Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/152/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816204481
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7816204481.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu : Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovaným : 1. G. C., O.. X.X.XXXX, V. X. P., Č.. R.
XXX, 2. U. C., O.. XX.X.XXXX, V. X. P., Č.. R. XXX, o 1.886,87 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12C/100/2016-60 zo dňa 7. novembra 2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o náhrade
trov konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví
zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.800,08 € spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej dlžnej sumy za čas od 16.2.2016 do zaplatenia
v mesačných splátkach po 50 €, splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca, počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania s plnením jednej splátky má to za následok
splatnosť celého plnenia (výrok I.). Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol (výrok II.). Priznal žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 88 %, ktorú budú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaní v

1. a 2. rade. Vyslovil, že o výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným
rozhodnutím (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.922,76 € titulom nezaplatenej
istiny úveru, úroku vo výške 59,59 €, ktorý vznikol z nezaplatenej istiny do dňa zosplatnenia úveru, úroku
z omeškania vo výške 1,05 €, ktorý nárok vznikol z neuhradených splátok do dňa zosplatnenia úveru,
úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 1.922,76 € od 19.2.2016 do zaplatenia a

úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 59,59 € od 19.2.2016 do zaplatenia.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 6. mája 2015 strany sporu uzavreli zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 2.000 € a tento mali žalovaní
splatiť v mesačných splátkach po 29,81 € počnúc 15. májom 2015 v rozsahu 108 splátok s tým, že
konečná splatnosť úveru bola stanovená dňom 15.4.2024. Poplatok za poskytnutie úveru bol dohodnutý
vo výške 60 € a poistenie bolo dohodnuté „Súbor A“. Výška RPMN bola určená 13,24 % vychádzajúc

z výšky anuitnej splátky, počtu splátok a výšky poplatku za poskytnutie úveru. Priemerná RPMN ku
dňu uzavretia tejto zmluvy bola uvedená 16,16 % a celková čiastka úveru, ktorú mali žalovaní zaplatiť,
bola určená sumou 3.279,48 €. Úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške 5 % ročne. Po vyčerpaní
poskytnutého úveru žalovaní porušili svoje zmluvné povinnosti, preto listom zo dňa 18.2.2016 žalobcaoznámil žalovaným, že rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru, čím vznikla žalovaným povinnosť
uhradiť celý dlh v tom čase vo výške 2.073,40 € s príslušenstvom, najneskôr do 28.2.2016. Žalobca
dokladodoručenítohtolistužalovanýmnepredložil.ZpripojenýchVšeobecnýchobchodnýchpodmienok

Prima banka Slovensko, a.s., písaných minimalizovaným písmom, súd zistil, že tieto sú bez podpisu
účastníkov záväzkového vzťahu v závere a sú účinné od 1.3.2015. Z prehľadu splácania úveru do jeho
predčasného zosplatnenia vzal za preukázané, že žalovaní na uvedený úver zaplatili sumu 199,92 €.

4. Právne súd posudzoval vec podľa ust. §§ 52,53 a 54 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. §§ 4,9,11

zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochainýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľov,akoaj
podľa ust. §§ 1 a 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Dospel k záveru, že úverová zmluva
zo dňa 6.5.2015 je spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a táto sa
preto neriadi režimom Obchodného zákonníka a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenie Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj ust. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Skúmal preto, či táto zmluva obsahuje náležitosti predpísané zákonom o spotrebiteľských úveroch a či

neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka.

5.Spoukazomnaust.§11ods.1písm.b/ad/zákonač.129/2010Z.z.konštatoval,žeposkytnutýúverje
bezúročný a bez poplatkov, lebo neobsahuje náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona,
keďže je nesprávne v zmluve uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) v neprospech

spotrebiteľa. RPMN v uzavretej zmluve bola uvedená vo výške 13,24 % a po prepočte RPMN súdom za
použitia kalkulačky pre spotrebiteľský úver bolo zistené, pokiaľ súd vychádzal z poskytnutej sumy 2.000
€ pri pravidelnej splátke 29,81 € mesačne, pri počte splátok 108, jednorázovom poplatku za poskytnutie
úveru 60 €, že RPMN predstavuje 13,06 %, a nie 13,24 %, ako bolo uvedené v zmluve. Výška RPMN
bola uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, a preto vznikla žalovaným povinnosť zaplatiť iba

istinu úveru. Z celkového úveru 2.000 € žalovaní zaplatili sumu 199,92 €, preto rozdiel vo výške 1.800,08
€ súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi.

6. Žalobcovi zároveň priznal úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 16.2.2016 do
zaplatenia v zmysle ust. § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nar. vl. č. 87/1995

Z.z.. V súvislosti s určením prvého dňa omeškania vychádzal zo záveru, že k zosplatneniu úveru došlo
dňom 15.2.2016, a teda prvým dňom omeškania bol deň 16.2.2016.

7. V prevyšujúcej časti istiny, ako aj úroku z omeškania žalobu zamietol ako nedôvodnú.

8. Súd v prípade vykonaného prepočtu započítal do plnenia na úver zo strany žalovaných aj plnenie,
ktoré zaplatili žalovaní ako poistné vo výške 2,92 €, a to z toho dôvodu, že poistné, tak ako bolo zahrnuté
do úverovej zmluvy, nie je možné považovať za dojednanie poistenia s poukazom na ust. § 788 Obč.
zák. a § 792a ods. 1,2 Obč. zák. Uzavrel, že v prípade poistenia neboli žalovaným poskytnuté informácie
v zmysle uvedených zákonných ustanovení, pretože v zmluve v časti 1.2 Základné podmienky bol

uvedený súbor poistenia: Súbor A a poplatok za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 0,73 €
mesačne. Žalovaní boli o poistení informovaní len ústne v tom zmysle, že by sa malo jednať o poistenie
pre prípad smrti a nevedeli, čo v sebe zahŕňa uvedený súbor poistenia. Nebola im teda poskytnutá
žiadna relevantná informácia o ďalších skutočnostiach vyplývajúcich zo zmluvy aj o poistení, ktoré bolo
síce súčasťou zmluvy, avšak jediným znakom toho, že malo byť poistenie uzavreté, bolo vyznačenie

uvedených údajov do zmluvy. Dojednané poistenie súd považoval za neplatné, pretože prejav osoby,
ktorá hodlá uzavrieť poistenie, musí byť jednoznačný a riadne vyjadrený. Žalobca počas konania
nepredložil žiadnu poistnú zmluvu uzavretú so žalovanými.

9.Vzhľadomnazistenéosobné, majetkovéazárobkovépomeryžalovanýchsúdvzmysleust.§232ods.

3Civilnéhosporovéhoporiadkuurčildlhšiulehotunaplnenie,atotak,žepovolilžalovanýmsplácaťsumu
priznanú rozsudkom spolu s príslušenstvom v mesačných splátkach po 50 €, počnúc právoplatnosťou
rozsudku.Zistil,žežalovanýv1.radepoberánemocenskédávkymesačnevovýške293,80€(vzhľadom
na vážne zdravotné problémy) a príjem žalovanej v 2. rade predstavuje 490 € mesačne. Žalovaní
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi len rodinného domu v katastrálnom území Plešivec, bez záhrady,

v ktorom bývajú a náklady na elektrinu predstavujú mesačne 145 € a náklady na kúrenie na tuhé
palivo predstavujú 300 € v zimnom období. Zistil tiež zvýšené náklady súvisiace so zdravotným stavom
žalovanéhov1.rade,kedymesačnenaliekypotrebujeokolo35€anaprepravunavyšetrenia30až40€.
Okrem toho žalovaní uhrádzajú ďalšie záväzky v Poštovej banke vo výške 15 € mesačne, v Prima bankevo výške 50 € a 40 € mesačne, pričom zostatok na ich účte vo VÚB banke je len minimálny. Žalovaní
predloženými listinnými dôkazmi preukázali náklady spojené s úhradou vodného vo výške 18,04 €
mesačne, dokladom SIPO náklady vo výške 152,05 € za úhradu elektriny, RTVS a TV Digi. Pripojili tiež

doklad o úhrade liečebných nákladov v kúpeľoch, kde len náklady na ubytovanie predstavovali počas
doby liečebnej starostlivosti 35 €.

10. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP. Keďže žalobca bol v konaní
úspešný v rozsahu 94 % a žalovaní v rozsahu 6 %, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v

rozsahu jeho celkového úspechu 88 % (94 % mínus 6 %) s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (samostatným uznesením).

11. Proti tomuto rozsudku v rozsahu zamietavej časti v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z
dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP a navrhol zmeniť rozsudok tak, že súd jeho žalobe
v celom rozsahu vyhovie a žalovaným určí lehotu na plnenie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Nesúhlasil so záverom súdu, že v úverovej zmluve je uvedený nesprávny údaj o RPMN. Vytýkal súdu,
že toto svoje tvrdenie nepodložil konkrétnym výpočtom podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 zákona č.
129/2010 Z.z., na ktorú odkazuje § 19 ods. 1. Súdne rozhodnutie v tejto časti teda nemožno považovať
za dostatočne odôvodnené. Nesúhlasil ani so záverom súdu, že nepreukázal uzavretie poistnej zmluvy.
Žalovaní si vybrali v úverovej zmluve súbor poistenia A, ktorého výška v zmysle Sadzobníka poplatkov

predstavuje2,45%výškymesačnejsplátky.Pokiaľsúdpovažovalnávrhvtejtočastizaneúplný,t.j.nárok
na poistné považoval za nepreukázaný, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle ust. § 129 ods.
1 CSP. Ak súd rozhodol o neurčitom návrhu, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť
smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie konania žalobcom, súd takýmto postupom odňal
žalobcovi možnosť konať pred súdom, čím sa dopustil vady konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/

CSP. Nakoniec nesúhlasil ani s povolením splácania priznanej sumy v splátkach, keďže súd síce uvádza
nepriaznivú sociálnu situáciu žalovaných, avšak nie je zrejmé, akým spôsobom ich pomery osvedčil a
že by išlo o odôvodnený prípad pre takéto rozhodnutie.

12. Žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že súhlasia s rozhodnutím súdu, pokiaľ ide o

povolenie splácanie dlhu v splátkach, keďže nemajú finančné prostriedky na zaplatenie dlhu v hotovosti.

13. Žalobca v replike uviedol, že trvá na podanom odvolaní.

14. Žalovaní v 1. a 2. rade právo na dupliku nevyužili.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu

žalobcu nie je možné vyhovieť.

16. Rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust.
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31. októbra 2017 o 12.35 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 24. októbra 2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219
ods. 1,3 CSP.

18. Žalobca v odvolaní namieta odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP, t.j. súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípadeide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

20. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu

právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva
na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

22. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu,vykonanédôkazyvyhodnotilpodľaust.§191CSP,ztýchtodôkazovdospelksprávnymskutkovým
zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite
odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. Súd prvej inštancie zmluvný vzťah sporových strán správne posúdil ako vzťah spotrebiteľský a
úverovú zmluvu uzavretú stranami sporu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
129/2010 Z.z. a správne zameral dokazovanie na zistenie, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje
údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods.

2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 30.6.2015, t.j. ku dňu uzavretia úverovej
zmluvy) a po zistení, že výška RPMN nie je správne uvedená, a to v neprospech spotrebiteľa (13,24
% namiesto 13,06 %), dospel k správnemu záveru, že v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č.
129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

24. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalovaným
vznikla povinnosť zaplatiť iba istinu úveru bez zmluvných úrokov a poplatkov, t.j. v celkovej výške 2.000
€ a keďže doposiaľ uhradili sumu 199,92 €, správne zaviazal žalovaných ešte na zaplatenie istiny vo
výške rozdielu 1.800,08 € (2.000 € - 199,92 €).

25. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku v napadnutej časti, s
ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho
konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie
námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutom rozsahu a nie sú spôsobilé

privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

26.Nazdôraznenievecnejsprávnostinapadnutéhorozsudkuakodvolacímnámietkamžalobcuodvolací
súd uvádza nasledovné:

27.Knámietkežalobcu,žesúdurčenievýškyRPMN(13,06%)nedoložilkonkrétnymvýpočtomodvolací
súd uvádza, že táto odvolacia námietka je nedôvodná, keďže z odôvodnenia rozsudku spôsob výpočtu
RPMN súdom je zrejmý (ods. 32 odôvodnenia rozsudku). Súd prepočítal RPMN za použitia kalkulačky
pre spotrebiteľský úver (prístupná napr. na stránke https://ekonomika.sme.sk/kalkulačky/spotrebiteľský-
úver-rpmn), pričom vychádzal z poskytnutej sumy 2.000 € pri splátke 29,81 € mesačne, z počtu splátok

108 a jednorazového poplatku za poskytnutie úveru 60 €. Vychádzal teda pri výpočte zo všetkých
predpokladov (parametrov) uvedených v uzavretej zmluve v tabuľke v časti „Výška RPMN“. Ako vyplýva
z tejto tabuľky v úverovej zmluve, výška RPMN bola určená sumou 13,24 %, a to vychádzajúc z
nasledujúcich parametrov uvedených v zmluve: výška anuitnej splátky, počet splátok, výška poplatku za
poskytnutie úveru. Výška anuitnej splátky je pritom v úverovej zmluve uvedená sumou 29,81 €, počet

splátok 108 a výška poplatku za poskytnutie úveru 60 €, teda ide o totožné údaje, z ktorých vychádzal
súd prvej inštancie.28. Žalobca v odvolaní tvrdenú nesprávnosť výpočtu RPMN nevyvrátil iným výpočtom s odkazom na
prílohu č. 2 zákona 129/2010 Z.z., t.j. sám nerealizoval výpočet RPMN podľa vyššie uvedenej prílohy
ako dôkaz správnosti ním vypočítanej RPMN v zmluve o úvere (13,24 %), teda svoje tvrdenia o ním

správne určenej výške žiadnym spôsobom nepreukázal.

29. K namietanému nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie, spočívajúcemu v tom, že
súd nevyzval žalobcu na odstránenie vád žalobného návrhu, čím mu mala byť odňatá možnosť konať
pred súdom odvolací súd uvádza, že rovnako táto odvolacia námietka je nedôvodná. Nenáležité je

tvrdeniežalobcu,žesúdhomalvyzvaťnadoplnenienávrhuvzmysleust.§129ods.1CSP,akpovažoval
návrh za neúplný, t.j. nárok na poistné považoval za nepreukázaný.

30. Podľa ust. § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa
uvedie a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/,ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje, e/ podpis.

31. Podľa ust. § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

32. Podľa ust. § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

33. Podľa ust. § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na

označené dôkazy.

34. Podľa ust. § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem
tých, ktoré nemôže bez svojej viny použiť.

35. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 2 CSP). Prostriedkami procesného útoku a
prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení, návrhy na
vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky (§ 149 ods. 1 CSP).

36. Z dikcie citovaných ustanovení vyplýva, že navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní je úzko
späté s povinnosťou tvrdenia. Skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku a skutkové
tvrdenia žalovaného sú prostriedkami procesnej obrany. Predloženie skutkových tvrdení podlieha
sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania. Rozhodujúce skutkové tvrdenia uvedené v žalobe spolu

so žalobným návrhom tvoria obsah žaloby. Súd môže vyzvať strany na doplnenie skutkových tvrdení
(§ 150 ods. 2 CSP), uvedené však nesmie nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť.
Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v spore. Nesplnenie
tejto povinnosti sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá sa prejaví predovšetkým v jej
neúspechu v spore. Nedostatky v procesnej aktivite strany sporu však v sporovom konaní nemôže

súd riešiť prostredníctvom inštitútu procesného poučenia podľa § 129 ods. 1 CSP tak, ako to namietal
odvolateľ, pretože táto úprava rieši len nedostatky vo formálnych náležitostiach žaloby (súd podľa § 129
ods. 1 CSP vyzýva na doplnenie neúplného či nezrozumiteľného podania) a nie materiálnu podstatu
žaloby a navyše súd by takýmto postupom neprimerane nahrádzal aktivitu žalobcu, čo by malo za
následok porušenie princípu rovnosti sporových strán v spore.

37. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že v prejednávanom spore nešlo o neúplný návrh, t.j. návrh,
ktorý nemá všetky náležitosti ( § 127 CSP a § 132 CSP), kedy by vznikla súdu povinnosť v zmysle ust.
§ 129 ods. 1 CSP vyzývať na jeho doplnenie alebo opravu.

38. Žaloba mala všetky formálne náležitosti a na jej základe preto súd mohol konať a aj konal.

39. V prejednávanom spore žalobca nepreukázal predloženými dôkazmi svoje tvrdenie o uzavretí
poistnej zmluvy, a teda neuniesol dôkazné bremeno.40. Povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení vyplýva z ust. § 132 ods. 1 CSP, kedy už v žalobe
je žalobca povinný na preukázanie tvrdených skutočností označiť dôkazy.

41. Možnosť navrhovať dôkazy je obmedzená sudcovskou a zákonnou koncentráciou konania. Súd
rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z označených a predložených dôkazov a v prípade,
že tieto dôkazy nedostatočne preukazujú uplatnené právo, nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu
strany sporu zhromažďovaním ďalších dôkazov z vlastnej iniciatívy.

42. Ust. § 185 ods. 2 poslednej vety CSP výslovne uvádza, že „iné dôkazy bez návrhu súd nevykoná,
ak tento zákon neustanovuje inak“.

43. Ak teda sporová strana neoznačí dôkazy spôsobilé preukázať svoje tvrdenia, má to za následok
neunesenie dôkazného bremena, a v prípade žalobcu to má za následok zamietnutie žaloby.

44. O takýto prípad išlo aj v prejednávanom spore, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie tvrdenia o uzavretí poistnej zmluvy, nepreukázal teda svoj nárok na úhradu poistného, čo
nemožno zamieňať „s neúplnosťou“ návrhu.

45.Správnepretopostupovalsúdprvejinštancie,akúhradutitulompoistnéhozapočítalnaúhraduúveru.

46. Nenáležitá je aj odvolacia námietka žalobcu, že povolením splátok súd postupoval v rozpore s ust.
§ 232 ods. 3 CSP, lebo nešlo o odôvodnený prípad pre určenie dlhšej lehoty a súd neuviedol, akým
spôsobom osvedčil pomery žalovaných.

47.Súdvrozsudku(ods.6odôvodnenia)opísalosobné,majetkovéazárobkovépomeryžalovaných,ako
ich zistil z ich výsluchu a z nimi predložených listinných dôkazov a tieto boli základom pri rozhodovaní
o povolení splátok žalovaným vzhľadom na zistenú nepriaznivú sociálnu situáciu.

48. Súd svoje úvahy, vedúce k povoleniu splátok, podrobne uviedol (ods. 49 odôvodnenia) a odvolací
súd sa stotožňuje s jeho záverom, že sociálne pomery žalovaných odôvodňujú určenie dlhšej lehoty
na plnenie vo forme povolenia splátok v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP. Určenie dlhšej lehoty je totiž
možné aj formou povolenia splátok, kedy lehota na plnenie sa predlžuje na dobu, po ktorú je povolené
splácať plnenie v splátkach.

49. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je záver súdu o tom, že úver poskytnutý žalovaným je
bezúročný a bez poplatkov, správny a vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ zaviazal
žalovaných na zaplatenie sumy 1.800,08 € a žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

50. V nadväznosti na vyššie uvedené rozhodol súd prvej inštancie vecne správne, ak priznal úrok z
omeškania iba z istiny z úveru a v prevyšujúcej časti správne žalobu o zaplatenie úroku z omeškania
ako nedôvodnú zamietol.

51. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré sú uvedené v odôvodnení

napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

52. Vecne správne rozhodol súd aj o nároku na náhradu trov konania, preto odvolací súd potvrdil
rozsudok ako vecne správny aj v tomto výroku.

53. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP.

54. Žalovaní boli v odvolacom konaní plne úspešní, trovy odvolacieho konania im však preukázateľne

nevznikli, žalobca pre neúspech v konaní nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, preto
odvolací súd stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

55. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).