Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/145/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5398899707
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5398899707.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka v spore žalobcov v rade 1/ X. J., nar. XX. XX.
XXXX, bytom I. C. I., H. XXX, v rade 2/ L. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. C. B., O. XXXX, v rade 3/ Y. J.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom R., O. Q. XXXX, v rade 4/ maloletej I. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., O. Q.
XXXX, zastúpenej žalobkyňou v rade 3/ Y. J., všetci zastúpení JUDr. Róbertom Slamkom, advokátom so

sídlom Q. I., U. XXXX/XX, proti žalovaným v rade 1/ A. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. C. B., J. XXXX/
XX, v rade 2/ V. M., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. C. B., J. XXXX/XX, v rade 3/ X. O., nar. XX.
XX. XXXX, bytom I. C. B., J. XXXX/XX, v rade 4/ B. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., R. XX, zastúpení
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so sídlom Žilina, V. Tvrdého 17, o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu
Čadca, č. k. 9C/471/1998-1090 zo dňa 19. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovaným v rade 1/ až 4/ priznal právo na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.
2) Skúmal, či právna predchodkyňa žalobcov - X. J. splnila podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním. Svedkovia v konaní potvrdili, že právni predchodcovia žalobcov chodili k svojmu
domu cez dvor rodičov minimálne 30 rokov. Dvor užívali ako spoločný, neboli medzi nimi nezhody.

Počas ohliadky bolo preukázané, že stredom spoločného dvora je vystavený plot, ktorý oddeľuje
parcely KN-C 4032/96 a 193, teda dvor je rozdelený na dve časti, pričom právni nástupcovia pôvodnej
navrhovateľky užívajú parcelu 4032/96 a právni nástupcovia pôvodného odporcu 4032/193. Pokiaľ
ide o dobromyseľnosť pôvodnej žalobkyne X. J., ako aj pôvodného žalovaného Ing. K. O., súd pri
ich hodnotení vychádzal z právneho názoru vysloveného v zrušujúcich uzneseniach Krajského súdu
v Žiline zo dňa 22. 08. 2013, ako aj zo dňa 23. 06. 2016 a skutočne je pravdou, že pôvodným
návrhom doručeným na súd dňa 30. 03. 1998 sa žalobkyňa domáhala len práva prechodu. V tejto

žalobe vyslovene uviedla, že dlhoročne využívala svoje právo prechodu cez pozemok, ktorý žalovaný
nadobudol dedením do svojho vlastníctva až v roku 1989 a v zmysle § 130 ods. 1 OZ bola držba
práva dobromyseľná a oprávnená. Aj naliehavý právny záujem odôvodnila tým, že bez určenia súdu by
bolo ohrozené jej právo prechodu cez pozemok žalovaného. Nijakým spôsobom sa v pôvodnej žalobe
nevyjadrila, že je spoluvlastníčkou tohto dvora. Súd sa v tomto prípade zhoduje s názorom krajského
súdu, že pokiaľ by bola presvedčená, že tieto nehnuteľnosti získala už na základe osvedčenia Čd

0351/60, tak by sa už týmto návrhom domáhala určenia vlastníckeho práva. Súd je teda toho názoru,
že aj keď mal preukázané, že X. J. nehnuteľnosť užívala spolu s manželom, necítila sa a nesprávala
sa byť ako spoluvlastníčka týchto nehnuteľností, čo jednoznačne vyplýva z pôvodne podanej žalobyv roku 1998. Jej nedobromyseľnosť sa prejavila aj v konaní 6C/494/95. Nakoľko žalobcovia v konaní
nepreukázali oprávnenú dobromyseľnú držbu svojej právnej predchodkyne, súd návrh v celom rozsahu
zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí navrhli rozhodnutie zrušiť
a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mali za to, že z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že predmetné parcely tvoriace pôvodný spoločný dvor sa užívali
právnymi predchodcami sporových strán spoločne. Skutočnosť, že sa právna predchodkyňa žalobcov

domáhala iba vecného bremena, vyplynula z charakteru sporov medzi stranami. Na takéto podanie
bola vyzvaná Mestským úradom Krásno nad Kysucou. Posúdenie veci v tom, že právna predchodkyňa
žalobcov si hneď na začiatku nepodala žalobu o určenie vlastníckeho práva, je posúdením tvrdým a
arbitrárnym. Bolo jednoznačne preukázané, že sporné parcely ako súčasť spoločného dvora sa užívali
spoločne, nasvedčovali tomu aj zápisy v užívacích evidenčných listoch. Právna predchodkyňa žalobcov
bola dobromyseľnou držiteľkou tohto pozemku. Ak táto nadobudla vlastnícke právo vydržaním k 01. 01.

1992, je irelevantné z hľadiska ďalšej držby, akú žalobu podala v roku 1998. Bez ohľadu na posúdenie
držby však právna predchodkyňa žalobcov minimálne osvedčením č.d. 0351/60 ku dňu jeho účinnosti,
t. j. 05. 07. 1957, musela nadobudnúť vlastnícke právo v rozsahu aspoň 854/207360-ín.

4) Žalovaní vo svojom vyjadrení poukázali na to, že súd vydal rozsudok na základe riadne zisteného

skutkového stavu a správneho právneho zámeru. Navrhli ho potvrdiť.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľov neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie

v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) V danom prípade súd prvej inštancie správne vyhodnotil zistený skutkový stav a poukázal na
relevantné ustanovenia právnych predpisov, ako aj na zrušujúce rozhodnutia odvolacieho súdu v danej
veci, na základe ktorých vo veci rozhodol. Nebolo možné stotožniť sa s názorom odvolateľov ohľadne

dokázaných skutočností, nakoľko nebola (ani podľa odvolacieho súdu) preukázaná dobromyseľná držba
právnej predchodkyne žalobcov. Súd prvej inštancie pri tomto závere nebral do úvahy iba tvrdenia,
skutočnosti uvádzané samotnou žalobkyňou v podanom návrhu (žalobe) z roku 1998, ale postupoval na
základe predložených dôkazov a svedeckých výpovedí. Boli teda vykonané dôkazy, ktoré jednoznačne
doviedli súd ku konečnému záveru, s ktorým sa odvolací súd stotožnil. Hodnotil dôkazy podľa svojej

úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Následne prijatý záver
zodpovedá vykonanému dokazovaniu, vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia je presvedčivý a jeho argumenty podporujú príslušný záver o neodôvodnenosti nároku
žalobcov.
8) Vzhľadom na vyššie uvedené bol odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie v dostatočnom

rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, stotožnil sa s jeho skutkovým a právnym
záverom, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

9) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, keďže
žalovaní boli úspešní v odvolacom konaní, majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

10) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).