Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/149/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213207886
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2213207886.2

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu
JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: Home Credit Slovakia, a.s.,
Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpenej: Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL,
s. r. o., Bratislava, Justičná 9, IČO: 36 789 615, proti žalovanej: U. V., nar. XX. júna XXXX, bytom B.
Q., S. XXX/XXX, o 805,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu

Dunajská Streda z 28. januára 2014 č. k. 6C/162/2013-37 v spojení s opravným uznesením Okresného
súduDunajskáStredaz15.januára2016č.k.6C/162/2013-67aoodvolanížalobkyneprotidopĺňaciemu
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 19. novembra 2015 č. k. 6C/162/2013-64 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie v
časti náhrady trov konania r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 759,12
eur s úrokom z omeškania 0,024% denne od 16. apríla 2013 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov

súdnehopoplatku49euratrovprávnehozastúpenia142,22eurkrukámzástupcužalobkyne.Opravným
uznesením súdu prvej inštancie bola opravená zrejmá nesprávnosť výroku napadnutého rozsudku tak,
že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 786,85 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
0,024% denne z tejto sumy od 16. apríla 2013 do zaplatenia. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 1
ods. 1, § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2 ZoSÚ (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení

neskorších predpisov), § 517 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v
znení neskorších predpisov), § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia O. z. v znení neskorších predpisov, § 115a ods. 2, § 200ea ods. 1, § 142 ods. 1 O. s.
p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016).
Vecne zdôvodnil úverovou zmluvou č. 3911106168, uzavretou stranami sporu dňa 25. novembra 2009,
predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 678 eur žalobkyňou žalovanej,

ktorá sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť mesačnými splátkami vo výške 51,39 eur, v počte splátok
18. Žalovaná zaplatila len sumu 154,17 eur. K zaplateniu celého zostatku úveru vo výške 833,94 eur
bola vyzvaná písomnosťou žalobkyne zo 14. februára 2011. Súd prvej inštancie kvalifikoval predmetnú
zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorú bolo potrebné považovať súčasne za spotrebiteľský úver. Súd
prvej inštancie konštatujúc, že predmetná zmluva obsahuje obligatórne zákonné náležitosti, žalobe
vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 786,85 eur. Žalobu zamietol v časti

o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 46,85 eur, z dôvodu jej dojednania v úverových zmluvných
podmienkach, na ktorých absentoval podpis žalobkyne, ako i žalovanej. Dohoda o zmluvnej pokute bolapreto neplatná pre nedostatok písomnej formy. Z dôvodu omeškania žalovanej s plnením dlhu žalobkyni
bolipriznanéajúrokyzomeškania,ktorésiuplatnilavzákonomprípustnejvýške.Rozhodnutieonáhrade
trov konania odôvodnil súd prvej inštancie poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalobkyni

vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, keďže neúspešná bola len v nepatrnej časti.
Trovy konania pozostávali z náhrady súdneho poplatku 49,50 eur a trov právneho zastúpenia 142,22
eur (odmena za dva úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby 2x 63,30
eur, ako i paušálna náhrada hotových výdavkov v súvislosti s dvoma úkonmi právnej služby 15,62 eur).

2. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v odvolacej lehote návrh na opravu zrejmej nesprávnosti,
návrh na doplnenie rozsudku, eventuálne odvolanie voči nemu, navrhujúc opravu zrejmej nesprávnosti
výrokovej časti rozsudku, keď správne mala byť uvedená výška istiny 786,85 eur (uplatnená suma
833,70 eur, po odpočítaní zmluvnej pokuty 46,85 eur, v ktorej časti žaloba bola zamietnutá). Súčasne
navrhla vydanie dopĺňacieho rozsudku, z dôvodu nerozhodnutia o celom predmete konania súdom
prvej inštancie, konkrétne o kapitalizovanom dennom úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,24

eur a kapitalizovanom dennom úroku z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu 174,73 eur, po
čiastočnom späťvzatí vo výške 27,23 eur, vo výške 147,50 eur. Kapitalizovaný úrok z omeškania do
zosplatnenia 0,24 eur bol vyúčtovaný za omeškanie so splátkou 4 za obdobie od 21. apríla 2010 do
10. mája 2010 (20 dní) s použitím dennej úrokovej sadzby 0,024%, vypočítanej ako úroková sadzba
ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, navýšená o 8 percentuálnych bodov.

Kapitalizovaný úrok z omeškania od zosplatnenia do podania žaloby vo výške 147,50 eur bol stanovený
vo výške 9% ročne, ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu, navýšená o 8 percentuálnych bodov, t. j. 0,024% denne (9% x počet dní omeškania od
2. marca 2011 do 15. apríla 2013 v počte 776 dní x 770,85 eur). Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom
nerozhodol o uvedených nárokoch žalobkyne, len o úroku z omeškania v rovnakej výške 0,024% denne

zo sumy 770,85 eur od 16. apríla 2013 do zaplatenia.

3. Opravným uznesením súdu prvej inštancie z 15. januára 2016 č. k. 6C/162/2013-67 došlo k oprave
prvej časti výroku napadnutého rozsudku tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 786,85
eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024% denne z tejto sumy, počnúc od 16. apríla 2013 do

zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie z 19. novembra 2015 č. k. 6C/162/2013-64 bolo
rozhodnuté o zamietnutí návrhu žalobkyne v časti kapitalizovaného úroku z omeškania do zosplatnenia
vo výške 0,24 eur a kapitalizovaného úroku z omeškania od zosplatnenia do podania vo výške 147,50

eur. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 166 ods. 1, § 115 ods. 2 a § 200ea ods. 1
O.s.p..Vecnezdôvodnil,žeopomenulrozhodnúťouplatnenomnárokukapitalizovanéhodennéhoúroku
z omeškania a preto vznikol dôvod na vyhlásenie dopĺňacieho rozsudku. Súd prvej inštancie konštatoval,
že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, pri ktorom je kapitalizácia úrokov neprípustná. Poukázal na právny
názor Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/121/2013, ktorý uviedol, že pri uplatňovaní nárokov zo

spotrebiteľských zmlúv nie je možné vychádzať z kapitalizovanej istiny. Žalobkyňa sa môže domáhať
dohodnutého úroku len z poskytnutého úveru a nie z poplatkov, ani z úrokov z omeškania. Takýto postup
nie je prípustný, a je aj nesúladný so zmluvou, zákonom a ustálenou súdnou praxou.

5. Proti dopĺňaciemu rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zmenu vyhovením

žalobe, alternatívne jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie
odôvodnila tým, že nárok na úroky z omeškania bol uplatnený v zákonnej výške a súd prvej inštancie
ho priznal od podania žaloby do zaplatenia. Žalovaná sa však dostala do omeškania so splácaním
dohodnutých splátok, s odkazom na konkrétny splátkový kalendár, už pred podaním žaloby. V dôsledku
omeškania sa stal celý zostatok čerpaného úveru splatným za obdobie od uplynutia 15 dní po

zosplatnení úveru, teda od 2. marca 2011 do podania žaloby (nielen od podania žaloby) prislúchali
žalobkyni úroky z omeškania. Nepriznanie časti nároku na úroky z omeškania nemohlo byť preto
dôvodné. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p., ako i rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03, podľa ktorého všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je
plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Podľa uznesenia Ústavného súduSlovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom
súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p.. Napadnuté uznesenie súdu

prvej inštancie však nespĺňa podmienky riadneho odôvodnenia rozsudku v časti zamietnutého nároku
na úrok z omeškania, ako ani požiadavku presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti
súdneho rozhodnutia.

6. Žalovaná sa k odvolaniam nevyjadrila.

7. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

8. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po
1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia už podľa tohto zákona. Keďže
odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a dôvodnosti bolo nutné
posúdiťpodľaprávnehostavuexistujúcehovčasepodaniaodvolania,tedapodľapríslušnýchustanovení

O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinného do 30.
júna 2016). Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o
spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo,
avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 18. augusta 2016 sp. zn. 6Cdo 177/2014).

10. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne na vydanie
opravného uznesenia, ako i dopĺňacieho rozsudku, ktorým doplnil výrok rozsudku o zamietavý výrok o
uplatňovanom úroku z omeškania vo výške 0,24 eur a 147,50 eur. Zamietnutie žaloby v uvedenej časti

súd prvej inštancie však odôvodnil len poukazom na nepreukázané zmluvné dojednanie žalobkyňou
(hoci žalobkyňa sa domáhala zákonného úroku z omeškania) a poukazom na záver Krajského súdu
v Trnave v konaní sp. zn. 23Co/121/2013 (podľa ktorého pri uplatňovaní nárokov zo spotrebiteľských
zmlúv nie je možné vychádzať z kapitalizovanej istiny). Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa
sa môže domáhať dohodnutého úroku len z poskytnutého úveru a nie z poplatkov ani z úrokov z

omeškania. Záver súdu prvej inštancie o uplatňovanom nároku žalobkyne na zákonný úrok z omeškania
(nie dohodnutý úrok) nebol žiadnym spôsobom zdôvodnený, a to ani vo vzťahu k omeškaniu s vrátením
poskytnutého úveru. Pritom úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po spísaní žaloby bol žalobkyni
priznaný.

11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak postrádalo argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd
preskúmať.

12. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016), podľa ktorého v odôvodnení

rozsudku mal uviesť súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyložiť, ktoré skutočnosti
mal preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal aj ďalšie dôkazy a posúdiť zistený skutkový stav podľa
príslušných ustanovení, ktoré použil. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkomkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umožňuje
poznať postup súdu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného
súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný,
zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú

problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas
konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom
vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a
právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné,
spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti

tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p.,
obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny,
resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo
všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).

13. Ak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd nepovažoval za dôvodnú
právnu argumentáciu účastníka konania v žalobe (ako je tomu aj v danom prípade) a prečo žalobné
námietky účastníka považuje za mylné alebo nesprávne, je nutné pokladať takéto rozhodnutie za
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože súd, ktorý sa vysporiadava s argumentáciou

účastníka ju nemôže odmietnuť len pre nesprávnosť, ale musí tiež uviesť, v čom konkrétne táto
nesprávnosť spočíva (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Afs 24/2005). Splnenie
povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby súd reagoval
na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce (napr.

rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla 1993,
seria A č. 254-B, s. 49).

14. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého

nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti
konať pred súdom).

15. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá
vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal nárokom žalobkyne na zaplatenie zákonných úrokov z
omeškania za obdobie od 2. marca 2011 do 15. apríla 2013 (pred podaním žaloby), a to ani so sumou
predstavujúcou poskytnutý úver, hoci zákonný úrok z omeškania za obdobie po podaní žaloby žalobkyni

priznal (od 16.4.2013 do zaplatenia).

16. Uvedené nedostatky odôvodnenia dopĺňacieho rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že
napadnuté rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p. (účinného
do 30. júna 2016) na riadne odôvodnenie rozsudku.

17. V dôsledku uvedeného došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. Absencia
odôvodnenia preukázaného skutkového stavu má povahu tzv. základných vád, ktoré judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva akceptuje ako dôvod pre zrušenie aj právoplatných rozhodnutí
za účelom nápravy týchto vád, pričom za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných

pre rozhodnutie súdu treba považovať predovšetkým úplnú absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny
záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bola závislá opodstatnenosť uplatneného nároku (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2016 sp. zn. 6MCdo 5/2014.18. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu,
že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalobkyni), aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok

nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom (chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol
odvolací súd preskúmať vo vzťahu k uplatňovanému nároku žalobkyne).

19. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, na základe vykonaného dokazovania,
vyhodnotiť dôkazy a posúdiť uplatnený nárok žalobkyne na úroky z omeškania v uplatňovanej výške

0,24 eur a 147,50 eur z hľadiska zákonného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, na základe
posúdenia počiatku a trvania omeškania, ako i výšky pohľadávky, s ktorou sa žalovaná mala dostať
do omeškania s plnením dlhu. Zákonný úrok z omeškania bol žalobkyni už priznaný vo výške 0,024%
denne zo sumy 786,85 eur od 16. apríla 2013 do zaplatenia a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
nevyplýval dôvod, pre ktorý bol do uvedenej doby takýto nárok zamietnutý. V kontexte uvedeného je
potrebné poukázať na predmet konania vymedzený v žalobnom petite, ktorým sa žalobkyňa domáhala

úroku z omeškania vo výške 0,024% denne len zo sumy 770,85 eur od 16. apríla 2013 do zaplatenia
(podľa opravného uznesenia boli priznané úroky z omeškania zo sumy 786,85 eur a návrh na vydanie
opravného uznesenia žiadal opraviť zrejmú nesprávnosť v časti istiny 786,85 eur).

20. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie

uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a
preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil
a rozhodol. Bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností,
ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a s akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán
konania.

21. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy

a stranám konania, vrátane žalobkyne, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby
riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr.
sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

22. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. Vzhľadom k tomu,
že došlo k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vznikol dôvod na zrušenie
závislého výroku o náhrade trov konania, ktorý bol preto zrušený v rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý
spolu s opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom tvoria jeden celok.

23. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.