Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. júl 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 13Pc/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816215944
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Hašková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816215944.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou, v právnej veci navrhovateľky: R. A., nar.

XX.XX.XXXX, bytom P., Y. č. XX, proti matke navrhovateľky: S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XXX
a proti otcovi navrhovateľky: R. A., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom B., o určenie vyživovacej povinnosti
k plnoletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zvýšenie vyživovacej povinnosti matky a otca navrhovateľky na navrhovateľku
od 01.05.2016 do 13.12.2016 z a s t a v u j e.

II. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 23.06.2009 č. k. 7P/1/2009-67 v časti

úpravy vyživovacej povinnosti rodičov S. A., nar. XX.XX.XXXX a R. A., nar. XX.XX.XXXX k R. A., nar.
XX.XX.XXXX tak, že matka S. A., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n á platiť na výživu navrhovateľky R. A.,
nar.XX.XX.XXXXzvýšenévýživnézosumy30%zosumyživotnéhominimananeplnoleténezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona na sumu 30,- eur mesačne s účinnosťou od 14.12.2016, ktoré je povinná
platiť k rukám navrhovateľky najneskôr do posledného dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za
ktorý sa výživné poskytuje a otec R. A., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý platiť na výživu navrhovateľky
R. A., nar. XX.XX.XXXX zvýšené výživné zo sumy 33,- eur mesačne na sumu 70,- eur mesačne s

účinnosťou od 14.12.2016, ktoré je povinný platiť k rukám navrhovateľky najneskôr do posledného dňa
v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje.

III. Zameškané výživné otca na navrhovateľku za obdobie od 14.12.2016 do 31.07.2017 predstavuje
sumu 280,49 eura, ktorú súd povoľuje otcovi zaplatiť navrhovateľke v splátkach po 20,- eur mesačne
spolu s bežným výživným s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok
nadobudne právoplatnosť až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením jednej splátky riadne a včas
sa stane splatný celý dlh.

IV. Zameškané výživné matky navrhovateľky na navrhovateľku súd n e u r č u j e.

V. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Prievidza dňa 14.12.2016 domáhala určenia

vyživovacej povinnosti od matky v sume 50,- eur mesačne a od otca na navrhovateľku v sume 150,-
eur mesačne od 01.05.2016. Svoj návrh odôvodnila tým, že je študentkou 3. ročníka SoŠ obchodu a
služieb Y., odbor X. akadémia. So štúdium na škole má zvýšené výdavky na cestovné do školy a na
prax v rôznych mestách T., na zabezpečenie stravy v škole na desiaty a obedy, na nákup čašníckych akuchárskych rovnošiat, , na nákup kuchárskej a čašníckej obuvi, na nákup základnej výbavy kuchára a
čašníka, finančné prostriedky na nákup surovín na prípravu pokrmov, finančné prostriedky na súťaže,
na barmanský, baristický a someliersky kurz. Ďalšie finančné prostriedky potrebuje na nákup učebníc

a školských potrieb a na úhradu nákladov na zabezpečenie stužkovej slávnosti a záverečných skúšok.
Okrem toho má bežné výdavky na zabezpečenie ošatenia, obuvi a hygieny.

2. Matka navrhovateľky sa k návrhu dcéry- navrhovateľky písomne a ani ústne nevyjadrila, no podľa
vyjadrení navrhovateľky jej matka platí výživné v sume 30,- eur mesačne a v súčasnosti nemá dlžné

výživné.

3. Otec navrhovateľky sa k návrhu ústne a ani písomne nevyjadril, pričom navrhovateľka uviedla,
že s otcom nie je v kontakte. Doteraz určené výživné od otca vymáha navrhovateľka v exekučnom
konaní a podala na otca trestné oznámenie pre neplnenie si vyživovacej povinnosti. Návrh bol otcovi
navrhovateľky doručený postupom podľa § 116 ods. 2 CSP

4.Navrhovateľkapredzačatímpojednávaniazobralasvojnávrhvčastiozvýšenievyživovacejpovinnosti
matky a otca navrhovateľky na navrhovateľku od 01.05.2016 do 13.12.2016 späť a v tejto časti žiadala
konanie zastaviť.

5. Súd konanie v časti o zvýšenie vyživovacej povinnosti matky a otca navrhovateľky na navrhovateľku
od 01.05.2016 do 13.12.2016 zastavil v zmysle § 144, § 145 ods. 2 a § 146 CSP.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a
tonajmäs:návrhom,lustrácioumatkynavrhovateľkyvSociálnejpoisťovni,lustráciouotcanavrhovateľky

v Sociálnej poisťovni, žiadosťou o vykonanie dôkazu, formulár A (č. l. 11-13), doplnenie návrhu
navrhovateľkou zo dňa 11.01.2016, správou ÚPSVaR Prievidza zo dňa 18.01.2017, potvrdením o
poberaní dávky v hmotnej núdzi matkou navrhovateľky, závadou doručenia, správou OS v R. a spis OS
R. sp. zn. 8Cd/1/2017, správou Policie ČR zo dňa 09.02.2017, žiadosťou o vykonanie dôkazu, formulár
A (č. l. 33-35), emailom Obvodního soudu Praha 7 zo dňa 12.05.2017, lustráciou otca navrhovateľky

v registri obyvateľov, lustráciou otca navrhovateľky v Sociálnej poisťovni, lustráciou otca navrhovateľky
v ZVJS, oznámením o podanom návrhu, závadou doručenia otcovi, spisom OS Prievidza sp. zn.
7P/1/2009aznehonajmärozsudokOSPrievidzazodňa23.06.2009č.k.7P/1/2009-67,ktorýnadobudol
právoplatnosť dňa 31.07.2009 a ostatným obsahom spisu. Na základe takto vykonaného dokazovania
zistil tento skutkový stav:

7. Okresný súd Prievidza rozsudkom zo dňa 23.06.2009 č. k. 7P/1/2009-67, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 31.07.2009, okrem iného zveril maloletú R. A., nar. XX.XX.XXXX do pestúnskej
starostlivosti F. Q., nar. XX.XX.XXXX. Zároveň matku maloletej zaviazal platením výživného na maloletú
R. vo výške 30% zo sumy životného minima na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, a

tomesačnevždyvopreddo15.dňavmesiacipočnúcprávoplatnosťourozsudkuaotcazaviazalplatením
výživného na maloletú R. vo výške 33,- eur mesačne rovnako na účet Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny v Prievidzi, a to vždy vopred do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku.

8. Z potvrdenia ÚPSVaR Prievidza zo dňa 10.01.2017 vyplýva, že navrhovateľka poberala a poberá

prídavky na dieťa za rok 2016 mesačne v sume 23,52 eura a rovnako ho bude poberať aj v roku
2017. Zároveň Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Prievidza dňa 10.01.2017 potvrdil, že navrhovateľka
poberala v roku 2016 opakovaný príspevok dieťaťa zvereného do náhradnej starostlivosti od januára
2016 do mája 2016 v sume 138,13 eura a od júna 2016 v sume 78,- eur mesačne.

9. Matka navrhovateľky od 01.01.2004 až doposiaľ poberá pomoc v hmotnej núdzi, t. č. v sume 61,60
eura. Iné sociálne dávky nepoberá, čo vyplýva z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Prievidza zo dňa 18.01.2017.

10. Otec navrhovateľky sa k návrhu nevyjadril a súdu sa napriek snahe nepodarilo zistiť, kde sa otec

nachádza, či pracuje. Návrh vo veci samej bol otcovi navrhovateľky doručený postupom podľa § 116
ods. 2 CSP.11. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že sa domáham zvýšenia vyživovacej povinnosť od
rodičov, nakoľko výživné bolo naposledy určované v roku 2009 (ubehlo už 8 rokov). Jej náklady
podstatne vzrástli, nakoľko v súčasnosti študuje na SOŠ obchodu a služieb J. Q. v Y., kde v školskom

roku 2017/2018 bude navštevovať 4. ročník. Vzhľadom na odbor, ktorý študuje, bude maturovať v 5.
ročníku. Jej príjem pozostáva z výživného od matky vo výške 30,- eur, rodinných prídavkov vo výške
23,52 eura a príspevku pre dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti vo výške 78,- eur. Jej náklady
predstavujú výdavky na cestovné do školy, stravu tak v škole, ako aj doma, nakoľko býva so svojimi
pestúnmi. Ďalej sú to výdavky na nákup potravín na odbornú prax, nákup rovnošaty a obuvi na prax,

ďalšie výdavky na školské potreby, či kurzy a bežné výdavky na ošatenie, obuv, hygienicky potreby, či
lieky v prípade choroby. Uviedla, že matka jej v súčasnosti posiela výživné v sume 30,- eur mesačne
a momentálne nemá žiaden nedoplatok na výživnom. Poukázala na to, že s otcom nie je v žiadnom
kontakte. Uviedla, že podala návrh na exekučný výkon výživného a podala trestné oznámenie na otca
pre neplnenie si vyživovacej povinnosti. Ani polícii sa otca nepodarilo nájsť.

12. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

13. Podľa § 65 ods. 3 ZR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

14. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

15. V zmysle § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. V uvedenom ustanovení je vyjadrený zákonný
vznik a zánik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Zákonná úprava vyjadruje záujem na ochrane tých
účastníkov rodinnoprávnych vzťahov, u ktorých predpokladá potrebu ich ochrany z dôvodu im vlastných
charakteristík. Relevantnou skutočnosťou z hľadiska vzniku rodičovskej vyživovacej povinnosti preto
bude narodenie dieťaťa. V usporiadaných rodinných pomeroch sa táto povinnosť nevníma ako zákonná,

pravidlom je dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu v potrebnom rozsahu. Pokiaľ to tak z
rôznych dôvodov nie je, je potrebné súdne rozhodnutie, ktoré je z uvedeného dôvodu deklaratórne. V
rámcikomplexuprejavovvyživovacejpovinnostirodičovsamajúuspokojiťvšetkyživotnépotrebydieťaťa
potrebné pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov.
Zákonný zánik tejto vyživovacej povinnosti je spojený s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne

sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných
zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala
požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie
schopnosti samostatne sa živiť. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k
jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej

strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu
rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci. Závery súdnej praxe
spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj s ukončením prípravy na povolanie a neuplatnenia sa
na trhu práce. V tomto zmysle ide skôr o potenciálne nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť.
Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ

dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do
smrti rodiča alebo dieťaťa).

16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zákonná vyživovacia povinnosť
rodičov voči dcére Marianne (navrhovateľke) naďalej trvá v zmysle § 62 ods. 1 ZR, nakoľko

navrhovateľka je študentkou 4. ročníka Strednej odbornej školy obchodu a služieb Prievidza v školskom
roku 2017/2018 a sústavne sa pripravuje na výkon povolania, teda nie je schopná sama vlastnou
činnosťou sa živiť. V štúdiu a teda v ďalšej sústavnej príprave na výkon povolania riadne pokračuje
štúdiom vo 4. ročníku, pričom v nasledujúcom školskom roku by mala ukončiť štúdium maturitnou
skúškou v odbore, ktorý študuje. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená

úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa
tradične akceptuje štúdium. Keďže navrhovateľka nie je podľa súdu a ustálenej súdnej praxe schopná sa
sama živiť, vyživovacia povinnosť rodičov voči navrhovateľke naďalej trvá. Keďže matka navrhovateľky
podľa potvrdenia od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza od roku 2004 naďalej poberápomoc v hmotnej núdzi a v súčasnosti si plní vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke v sume 30,- eur
mesačne, zvýšil súd vyživovaciu povinnosť matky na navrhovateľku zo sumy 30% zo sumy životného
minimapodľaosobitnéhozákonanasumu30,-eurmesačnesúčinnosťouod14.12.2016,t.j.odpodania

návrhu navrhovateľkou na súd. Zároveň súd rozhodol, že zameškané výživné matky na navrhovateľku
sa neurčuje, keďže si matka túto vyživovaciu povinnosť v súčasnosti plní.

17. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade má súd vzhľadom
na bydlisko navrhovateľky a otca právomoc vo veci konať na základe Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009

o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej
povinnosti. Zároveň z vykonaného dokazovanie aj vzhľadom na uplynutie 8 rokov od poslednej
úpravy výživného v danom prípade došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov tak z objektívnych, ako aj
subjektívnych dôvodov. Posledná úprava výživného bola pred 8 rokmi a od uvedeného času došlo k
zmene pomerov tak na strane navrhovateľky, ktorá dospela, ako aj na strane otca. Navrhovateľka od
uvedeného času je o 8 rokov staršia a navštevuje už 4. ročník SOŠ obchodu a služieb Y., odbor hotelová

akadémia, vzrástli jej náklady na školské potreby, stravu v škole, oblečenie a obutie v škole, či nákup
potrebných surovín na výučbu, kurzy a súťaže. Ďalej má navrhovateľka zvýšené výdavky súvisiace so
stravou, oblečením a obutím, či hygienickými potrebami, keďže navrhovateľka dospela a má potreby
ako dospelá žena. Zárobkové schopnosti a možnosti otca sa súdu od poslednej úpravy výživného
nepodarilo zistiť, no aj keby ostala na úrovni posledného zisteného príjmu, musí byť v schopnostiach

otca platiť súdom zvýšené výživné vzhľadom na okolnosť, že žije v Čechách, kde minimálna mzda pre
rok 2017 predstavuje 11000,- Kč (cca 433,- eur) a pre rok 2016 predstavovala sumu 9900,- Kč (389,76
eura). Súd konštatuje, že sa súdu nepodarilo zistiť aktuálny pobyt otca v ČR, či jeho zamestnávateľa,
no aj pri zachovaných priemerných čistých mesačných príjmov z poslednej úpravy výživného v sume
10744,- Kč (cca 423,- eur) by mal byť otec schopný platiť zvýšené výživné na navrhovateľku v sume

70,- eur mesačne. Z uvedených dôvodov súd vychádzal u otca z tzv. potenciálnych, aj keď minimálnych
príjmov, ktoré môže v Českej republike dosahovať. Ďalej súd na strane otca pri určovaní výšky výživného
zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec sa s navrhovateľkou pravidelne nestretáva a iným spôsobom sa na jej
výžive nepodieľa. Zo všetkých uvedených dôvodov je v objektívnych možnostiach a schopnostiach otca
platiť vyššie výživné na dcéru, nakoľko vyživovacia povinnosti rodičov voči deťom má prednosť inými,

nie nevyhnutnými výdavkami rodiča.

18. Zároveň súd rozhodol o zameškanom výživnom otca na navrhovateľa za obdobie od 14.12.2016 do
31.07.2017, ktoré predstavuje sumu 280,49 eur (za 7 mesiacov (január až júl 2017) x 70-33= 259,- eur
a za december 2016 vo výške 21,49 eura (18 dní decembra po zvýšení 40,65 eura - 18 dní decembra

pred zvýšením 19,16 eura= 21,49 eura), ktorú súd povolil otcovi navrhovateľky platiť v splátkach po 20,-
eur mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením jednej splátky
riadne a včas sa stane splatný celý dlh.

19. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov mimosporového
konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj

uvedenie spisovej značky tohto konania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok). Ak ide o rozhodnutie vo veciach
maloletých detí (rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým

dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu), môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.