Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. september 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/94/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916010204
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6916010204.1

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.
Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 20. septembra 2017, prejednal
odvolania okresného prokurátora a obžalovaného T.. H. N., proti rozsudku Okresného súdu Rimavská
Sobota z 22.03.2017 sp.zn. 3T/58/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania okresného prokurátora a obžalovaného T.. H. N. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného T.. H. N. za vinného zo zločinu
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. v spojení s ust. § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a
§ 127 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2
písm. c), d) Tr. zák. v spojení s ust. § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 127 ods. 1 Tr. zák.

Za to bol odsúdený podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák.,
§ 117 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dva roky a podľa § 49 ods. 1 písm.
a) Tr. zák., § 119 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil s určením skúšobnej
doby na jeden rok.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor a aj

obžalovaný.

Okresný prokurátor sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste, konkrétne
podmienečného odloženia uloženého trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu dva roky podľa zásad
ukladania trestu pre mladistvých a poukázal na návrh v tomto smere aj zo strany intervenujúceho
prokurátora na hlavnom pojednávaní. V tejto súvislosti považuje za významné dôslednejšie vyhodnotiť,

že skúšobná doba v trvaní jedného roka je neprimerane krátka v pomere k základnému trestu
odňatia slobody vo výmere dvoch rokov a s prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil v
jednočinnom súbehu zločinu vydierania podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. a zároveň prečinu výtržníctva podľa
§ 364 ods. 2 Tr. zák., preto z pohľadu individuálnej i generálnej prevencie by bol zákonným trestom z
pohľadu dĺžky skúšobnej doby dlhšieho trvania, a to vo výmere dvoch rokov.

Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, tento jednak vo svojom vyjadrení k odvolaniu okresného
prokurátora, ale aj v samotnom odôvodnení odvolania poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ by sa aj
skutok mal odohrať tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nie je nevyhnutné,
aby obžalovanému bol ukladaný akýkoľvek trest, sú splnené zákonné podmienky pre upustenie od
potrestania alebo pre podmienečné upustenie od jeho potrestania za prípadného uloženia primeraných
výchovných opatrení.V prvom rade však žiadal zohľadniť tú skutočnosť, že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne
preukázané, že by obžalovaný spáchal predmetný skutok tak, ako ho popisuje len poškodený P. P. a
žiadny iný svedok vieryhodnosť, resp. pravdivosť týchto slov nepotvrdzuje, teda nebolo preukázané, že

by sa obžalovanému vyhrážal, teda, že by mu povedal, že ak si sadne skutočne poškodený na stoličku,
tak, že ho zabije. Nepopiera, že k slovnému konfliktu medzi ním a poškodeným došlo, vzhľadom na svoj
vek nakoniec ani nemožno hovoriť, že konal úmyselne.

Neobstojí ani aplikácia ust. § 139 ods. 2, resp. 127 ods. 1 Tr. zák., keďže medzi mladistvým obžalovaným

a poškodeným išlo o spolužiakov s rovnakým postavením žiaka v škole a približne rovnakým vekom,
resp. jeho správanie nijako nesúviselo s postavením a vekom poškodeného.

Tiež nepriamo bolo potvrdené, že poškodený voči nemu použil nejaké vulgarizmy, toto vyplýva aj
prečítaním podania poškodeného, adresovaného jeho učiteľke, keď bolo preukázané, že používa
vulgarizmy nielen ku vzťahu ku kamarátom, ale aj voči autoritám používa vulgarizmy.

Napriektomusvojhokonaniaľutuje,viacbytoužneurobil,dovtedyspoškodenýmnemalivtriedekonflikt,
i keď je pravda, že v kritickom momente poškodeného strčil, nemal sa dať vyprovokovať, poučil sa z
toho, že takéto reakcie nie sú správne.

Krajský súd na základe odvolaní odvolateľov preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
napadnutého rozsudku a konanie rozsudku predchádzajúce a zistil, že odvolania odvolateľov nie sú
dôvodné.

Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa vykonal zákonným spôsobom všetky

dôkazné prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých
základných zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti rozsudku vysvetlil, ktoré
skutočnosti mal za dokázané, o ktoré skutočnosti oprel svoje skutkové a právne závery a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne.

Súhrn priamych a nepriamych dôkazov bol súdom prvého stupňa vyhodnotený v súlade s ust. § 2 ods. 12
Tr. por. na základe zásad správneho myslenia a vnútorného presvedčenia a takéto hodnotenie dôkazov
doteraz vykonaných vedie aj odvolací súd k záveru, že obžalovaný sa dopustil nesporne predmetného
skutku tak, ako ho ustálil vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Reagujúc na odvolanie odvolateľov musí krajský súd konštatovať vo vzťahu k odvolaniu mladistvého
obžalovaného len toľko, že z výpovede samotného poškodeného vo veci, ale aj nepriamych dôkazov vo
formevýpovedíspolužiakov,zástupcovpedagogickéhozboruamatkypoškodenéhomožnokonštatovať,
že poškodený v dôsledku správania sa obžalovaného mal strach a bol zjavne vystrašený, triasol sa,
plakal a trvalo určitý čas, kým sa upokojil, čiže k takémuto stavu pri utiahnutej povahe poškodeného, ako

je charakterizovaný pedagogickým zborom, nebolo nevyhnutné pôsobiť obzvlášť surovým spôsobom,
ale zrejme dostatočne dôrazným na to, aby takto ovplyvňoval následné psychické rozpoloženie
poškodeného, ktorý bezprostredne po skutku obžalovaného popísal jeho správanie ako aj slovný prejav
v zmysle vyhrážok, ktoré použil na adresu obžalovaného v zmysle jeho zabitia a podobne. Tu treba
brať v úvahu aj skutočnosť, že u obžalovaného mladistvého ide o fyzicky zrejme najzdatnejšieho žiaka

v kolektíve triedy, kde sa mal skutok odohrať, podľa vyjadrení spolužiakov, resp. pedagógov je zjavné,
že aj v iných prípadoch zneužíva svoju fyzickú zdatnosť, ide o žiaka, ktorý je starší a opakuje ročník,
nie je hodnotený kladne, skôr záporne z hľadiska správania i dosahovaných výsledkov pri štúdiu a pri
veku poškodeného v porovnaní s obžalovaným aj fyzickej zdatnosti, je veľmi pravdepodobné a v tomto
prípade preukázané, že predmetný prejav obžalovaného v zmysle vyhrážok na adresu poškodeného

vzbudil dôvodnú obavu, že mu obžalovaný ublíži, prípadne sa obával aj o svoj život.

Za týchto okolností je právne posúdenie predmetného skutku z hľadiska zločinu i prečinu priliehavé a
zodpovedajúce stavu veci a zákonu.

Odvolací súd nezistil pochybenie vo výroku o treste, ktorý napádal v odvolaní okresný prokurátor
v neprospech obžalovaného a samotný obžalovaný sa domáhal upustenia od potrestania, resp.
podmienečného zastavenia trestného stíhania. Tu odvolací súd musí konštatovať, že súd prvého stupňa
uložil trest zákonný pri zhodnotení všetkých významných skutočností pre rozhodnutie o druhu a výmeretrestu v zmysle § 34 ods. 1,4 Tr. zák., ale aj z pohľadu veku a procesného postavenia obžalovaného ako
mladistvého páchateľa a potom je toho názoru aj odvolací súd, že hrozba prísnejším trestom odňatia
slobody, aj keď po dobu len jedného roka môže u obžalovaného splniť zákonom sledovaný účel, čo do

určitej miery z pohľadu správania sa obžalovaného vo vzťahu k poškodenému už aj plní v dôsledku
vedeného trestného stíhania voči mladistvému obžalovanému. Nemožno prehliadnuť vek obžalovaného
a aj keď nie je priaznivo hodnotený vo svojom okolí, nejde o osobu kriminálne natoľko narušenú, že
by bolo potrebné pôsobiť na prevýchovu obžalovaného, ale aj z pohľadu generálnej prevencie na jeho
okolie prísnejším trestom.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil v napadnutom rozsudku a v konaní, ktoré mu predchádzalo
žiadne pochybenie, odvolania oboch odvolateľov ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.