Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/100/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216224590
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7216224590.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov
Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Romana Rizmana v spore žalobcu: GERMAKSAN MAKINA SANAYI
VE TICARET LIMITED SIRKETI, sídlo: A.H.S.O.S.B. TOROS CADDESÍ NO: 27, SARICAM/ADANA,
Turecko, reg. č.: 13768, zastúpený: 1. Advokátskou kanceláriou Deloitte Legal s.r.o., Digital Park
II, Einsteinova 23, Bratislava, IČO: 36 868 019, 2. KAIFER advokátska kancelária s.r.o., Fibichova

11, Košice, IČO: 36 861 561, proti žalovanému: INVITA, s.r.o., Jazerná 3, Košice, IČO: 36 853
020, zastúpený: BAK & PARTNERS s.r.o., Panská 14, Bratislava, IČO: 47 254 840, o zaplatenie
2.000.000,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k.
36Cb/173/2016-229 zo dňa 9.5.2017, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy
konania v plnom rozsahu.

II. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
- Konanie sa v plnom rozsahu zastavuje.
- Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

- Žalobcovi vracia zaplatený súdny poplatok vo výške 32.861,56 eur, prostredníctvom Slovenskej pošty,
a.s., po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia
2.000.000,00 eur s príslušenstvom od žalovaného titulom nároku na vrátenie zaplateného preddavku
podľa zmluvy o výstavbe továrne na oceľ zo dňa 7.4.2015.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žaloba je nedôvodná a navrhuje ju v celom rozsahu
zamietnuť. Žalobca písomným podaním zo 4.5.2017 pred začatím prvého pojednávania zobral žalobu
späť v celom rozsahu a navrhol konanie zastaviť. Toto späťvzatie žaloby žalobca nijako neodôvodnil.

4. Súd prvej inštancie toto späťvzatie žaloby posúdil podľa ustanovenia § 144 a § 145 ods. 1 C.s.p. a

konanie zastavil na základe späťvzatia žaloby žalobcu.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana
sporu procesne zaviní zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalobca zavinil späťvzatie žaloby keď v späťvzatí žaloby neuviedol žiaden

dôvod. Preto podľa § 256 ods. 1 C.s.p. súd prvej inštancie priznal žalovanému právo na náhradu trov
konania v celom rozsahu.6. O vrátení súdneho poplatku za návrh žalobcovi súd prvej inštancie rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4,

6 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a žalobcovi vrátil zaplatený súdny poplatok za návrh
33.193,50 eur po krátení o 1 % vo výške 32.861,56 eur.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to proti druhému

výroku uznesenia, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy
konania v plnom rozsahu. Uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca procesne
zavinil zastavenie konania, pretože po začatí konania nastali skutočnosti, o ktorých súd prvej inštancie
nemal vedomosť. Uviedol, že žalobca by nebol zobral žalobu dňa 12.10.2016 späť v celom rozsahu,
ak by súd - Okresný súd Košice I nepovolil reštrukturalizáciu žalovaného a to uznesením sp. zn.
32R/1/2017 zo dňa 16.3.2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 22.3.2017. To, že

súd povolil reštrukturalizáciu žalovaného, malo byť zrejmé aj konajúcemu súdu, ktorý bol povinný
skúmať, či sú splnené podmienky konania. Súd prvej inštancie v predmetnej prejednávanej veci nariadil
pojednávanie dňa 26.4.2017 a to na deň 27.6.2017. Z toho je nepochybné, že súd prvej inštancie
konal v rozpore s ustanovením § 118 ods. 4 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a
z toho dôvodu nesprávne posúdil okolnosť v tom, ktorá zo strán sporu procesne zavinila zastavenie

konania. Žalobca vzal žalobu zo dňa 12.10.2016 späť v celom rozsahu z dôvodu vzniknutého na strane
žalovaného, na majetok ktorého bola povolená reštrukturalizácia, ktorej povolenie uznesením bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 22.3.2017. Žalobca predmetnú pohľadávku uplatnenú v tomto
konaní 36Cb/173/20016 prihlásil aj v reštrukturalizácii.

8. Žalobca ďalej uviedol, že ak by aj bol správny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca
procesne zavinil zastavenie konania, potom súd v dôsledku toho, že neskúmal podmienky konania
pred nariadením termínu pojednávania, teda v dôsledku nesprávneho procesného postupu, znemožnil
žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces, najmä v tom, že súd vydal prekvapivé rozhodnutia bez vyporiadania sa so
všetkými relevantnými skutočnosťami pri rozhodovaní o nároku o náhradu trov konania. Súd vôbec
neskúmal možnosť aplikácie ustanovenia § 257 C.s.p., podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Preto, ak už súd prvej inštancie dospel k
záveru,žežalobcaprocesnezavinilzastaveniekonania,vzhľadomnato,žesúdpovolilreštrukturalizáciu

žalovaného, mal súd prvej inštancie o trovách konania rozhodnúť podľa § 257 C.s.p. tak, že stranám
sporu nemal priznať nárok na náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu
spočívajú v povolení reštrukturalizácie žalovaného na základe návrhu na reštrukturalizáciu, ktorý podal
sám žalovaný.

9.Žalobcapretonavrhol,abyodvolacísúdzmeniluznesenietak,žestranámsporunároknanáhradutrov
konania nepriznáva, alebo aby zrušil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade
trov konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.

10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné a
neopodstatnené a uznesenie súdu prvej inštancie považuje žalovaný za správne v celom rozsahu.
Žalovaný uviedol, že neexistuje odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.,
pretože žalobca svojím písomným podaním zo dňa 4.5.2017, ktoré doručil súdu prvej inštancie pred

začatím prvého pojednávania, vzal žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu.
Je zrejmé, že jediným dôvodom a jedinou skutočnosťou v dôsledku ktorej došlo k zastaveniu tohto
konania, je späťvzatie žaloby žalobcom. Preto je zrejmé a nespochybniteľné, že jediným subjektom,
ktorý zapríčinil zastavenie toho súdneho konania je žalobca, ktorý bez uvedenia dôvodu vzal ním
podanú žalobu v celom rozsahu späť a navrhol súdne konanie zastaviť. Preto nie je žalobcom tvrdený

odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. daný v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný ďalej uviedol, že neexistuje ani odvolací
dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. a teda, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalobcovi uskutočniť jemu patriace procesné práva z toho dôvodu, že žalobca v odvolanívôbec neuviedol, k znemožneniu realizácie akých procesných práv žalobcu malo v tomto konaní dôjsť
postupom súdu prvej inštancie. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že nariadením pojednávania
došlo k porušeniu nejakých bližšie neurčených procesných práv žalobcu a taktiež nemožno súhlasiť

s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania predstavuje prekvapivé rozhodnutie.
Žalovaný uviedol, že žalobca zastúpený právnym zástupcom z radov advokátov musel si byť vedomý
následkovspäťvzatiažalobybezuvedeniaakýchkoľvekdôvodov.Takétospäťvzatiežalobybezuvedenia
dôvodov má za následky zastavenie konania, spolu s rizikom priznania nároku na náhradu trov konania
žalovanému ako procesnej strane, ktorá nezavinila zastavenie súdneho konania. Preto rozhodnutie

súdu prvej inštancie o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania nemožno považovať za
prekvapivé rozhodnutie.

11. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k návrhu žalobcu v odvolaní, aby súd pri rozhodovaní o náhrade trov
konania aplikoval § 257 C.s.p., podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú

dôvody hodné osobitného zreteľa, uviedol, že toto zákonné ustanovenie nemožno na prejednávanú vec
aplikovať, pretože zákon pre aplikovanie tohto zákonného ustanovenia vyžaduje, aby boli kumulatívne
splnené dve zákonné podmienky a to, aby tu boli dôvody hodné osobitného zreteľa a aby išlo o
výnimočné okolnosti. V prejednávanej veci nie je splnená ani jedna z týchto podmienok, pretože žalobca
bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu zobral žalobu späť a navrhol konanie zastaviť. Preto nemožno

považovať za prekvapivé rozhodnutie, ak súd prvej inštancie uznesením rozhodol tak, že žalovanému
priznal náhradu trov konania od žalobcu. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako vecne správne.

12. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo žalobcovi doručené 16.8.2017, repliku k nemu
nepodal.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej

lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona č. 1960/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku
(ďalej len „C.s.p.“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

14. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že potom ako žalobca podal dňa 13.10.2016 predmetnú žalobu o
zaplatenie 2.000.000,00 eur, súd prvej inštancie na základe tohto návrhu vydal dňa 9.12.2016 platobný
rozkaz. Žalovaný podal proti tomuto platobnému rozkazu odpor, v ktorom namietal dôvodnosť žalobcom

uplatnenej pohľadávky a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný v odpore veľmi podrobne
rozoberá dôvody, pre ktoré považuje uplatnenú pohľadávku za nedôvodnú. Žalobca vo vyjadrení k
odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 17.2.2017 uviedol, že považuje odpor za nedôvodný a navrhol,
aby súd vyhovel žalobe v celom rozsahu. Taktiež veľmi podrobne žalobca v tomto písomnom vyjadrení
k odporu uvádza prečo považuje žalobu za dôvodnú.

15. Hlavným dôvodom, ktorý uvádzal žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu je to, že žalovaný
si započítal predmetnú pohľadávku oproti uplatnenej pohľadávke žalobcu. Žalovaný ako dôkaz o tom
predložil oznámenie o započítaní pohľadávok z 20.12.2016 (č.l. 135 - 137 spisu).

16. Z obsahu späťvzatia žaloby žalobcu zo dňa 4.5.2017 vyplýva, že žalobca berie žalobu späť v celom
rozsahu a žiada konanie zastaviť. Žiaden dôvod, pre ktorý žalobca berie žalobu späť a navrhuje konanie
zastaviť nie je v tomto späťvzatí žaloby uvedený. Uvádza iba, že berie žalobu späť skôr než sa začalo

predbežné prejednanie sporu podľa § 168 C.s.p. alebo pojednávanie. V závere tohto späťvzatia žaloby
žalobca navrhuje, aby konajúci súd vydal uznesenie: Súd konanie zastavuje. Súd vracia žalobcovi súdny
poplatok vo výške 32.861,56 eur.17. Z tohto späťvzatia žaloby žalobcu vyplýva, že žalobca v späťvzatí žaloby nenavrhoval vôbec ako má
súd prvej inštancie rozhodnúť o náhrade trov konania. Je treba uviesť, že súd o nároku na náhradu trov

konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p. rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Takto
bolo aj v prejednávanej veci, ak súd prvej inštancie napadnutým uznesením, ktorým zastavil konanie
na základe späťvzatia žaloby žalobcu, ktorý je v tomto konaní pán sporu „dominus litis“ a súčasne v
tomto uznesení, ktorým sa konanie končí, rozhodol o nároku strán sporu na náhradu trov konania. Preto
nemožno považovať za dôvodné odvolanie žalobcu v tom, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania je prekvapivým rozhodnutím, pretože
žalobca v späťvzatí žaloby navrhol konanie zastaviť a nenavrhoval o trovách konania rozhodnúť podľa §
257 C.s.p., teda nepriznať stranám sporu nárok na náhradu trov konania pre dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré existujú v tejto prejednávanej veci. Tieto dôvody žalobca uvádza až v odvolaní a poukazuje
na dôvodnosť aplikovania ustanovenia § 257 C.s.p., pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
medzi stranami sporu.

18.Zvývojasúdnejpraxeazustálenejsúdnejpraxeoprocesnomzavinenízastaveniakonaniažalobcom
v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p., ktorá bola do účinnosti C.s.p., teda do 1.7.2016 zakotvená v ustanovení
§ 146 ods. 2 a § 147 Občianskeho súdneho poriadku, bola v množstve súdnych rozhodnutí súdov

všetkých stupňov interpretovaná tak, že žalobca, ktorý zoberie žalobu späť bez uvedenia dôvodov po
začatí konania, procesne zavinil zastavenie tohto konania, ak nie je preukázaný opak, teda ak žalobca
nepreukáže, že zastavenie konania zavinil žalovaný. Žalobca toto v konaní na súde prvej inštancie
nepreukázal, pretože žalobu zobral späť bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu a v návrhu na zastavenie
konania žalobca nenavrhol, aby mu bola priznaná náhrada trov konania, alebo aby súd nezaviazal

žalobcu na náhradu trov konania žalovanému, prípadne aby bolo o trovách konania rozhodnuté podľa
§ 257 C.s.p. tak, že súd výnimočne stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

19. Odvolací súd k tvrdeniu žalobcu v odvolaní, ktoré neuviedol v konaní na súde prvej inštancie o
trovách konania v tom, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo
zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. preto, že súd prvej inštancie nariadil vo veci
pojednávania potom ako bola povolená reštrukturalizácia žalovaného, udáva, že takýto postup súdu v
konečnom dôsledku nemal za následok žiadne porušenie práv žalobcu ani žalovaného, pretože ešte

pred termínom tohto pojednávania na základe späťvzatia žaloby žalobcu zo dňa 4.5.2017, súd prvej
inštancie vydal dňa 9.5.2017 predmetné napadnuté uznesenie o zastavení konania a teda pojednávanie
dňa 27.6.2017 sa neuskutočnilo. Žalobca bol tou stranou sporu, ktorá zobrala žalobu späť a žalobca
preto musel vedieť, že po späťvzatí žaloby pred začatím pojednávania súd konanie zastaví bez toho,
aby s tým musel súhlasiť žalovaný v zmysle § 145 ods. 1 C.s.p. Tá skutočnosť, že bola povolená

reštrukturalizácia žalovaného a po povolení reštrukturalizácie žalobca zobral žalobu späť a súd prvej
inštancie zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy tohto konania nemá za následok to, že z majetku
žalovaného, ktorý je v reštrukturalizácii sa budú hradiť trovy konania žalobcovi, ale opačne. Predmetom
reštrukturalizačného konania bude istina uplatnenej pohľadávky v tomto konaní 2.000.000,00 eur, ktorú
ako tvrdí žalobca si prihlásil v reštrukturalizácii. V tomto konaní sp. zn. 36Cb/173/2116 bola vyriešená

otázka, či žalobca má voči žalovanému v reštrukturalizácii nárok aj na náhradu týchto trov konania.

20. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak podľa § 256 ods.
1 C.s.p. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, na úhradu ktorých zaviazal žalobcu, ktorý
procesne zavinil zastavenie tohto konania.

21. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku o náhrade trov konania ako vecne správny.

22. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s

ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. C.s.p. tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Žalovaný, ktorý podal vyjadrenie k odvolaniu žalobcu a odvolanie nesmerovalo
proti rozhodnutiu vo veci samej a súd prvej inštancie nevyzýval žalovaného na vyjadrenie k odvolaniužalobcu v zmysle § 374 ods. 1 a § 373 ods. 3 C.s.p., pretože odvolanie nesmerovalo proti rozhodnutiu vo
veci samej, ale iba proti rozhodnutiu o náhrade trov konania, preto toto vyjadrenie nemožno považovať
za účelný úkon právnej služby zo strany žalovaného a preto mu za toto vyjadrenie nebola priznaná

náhrada trov odvolacieho konania.

23.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v§429ods.2C.s.p.,akmásám,alebojehozamestnanecalebočlenvysokoškolsképrávnickévzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).