Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. október 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/101/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916010204
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6916010204.1

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.
Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 19. októbra 2016, prejednal
odvolania okresného prokurátora a obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota z
30.06.2016 sp.zn. 3T/58/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného ml. H. N. za vinného z prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1,2 písm. a), ods. 2 písm. c), písm. d) Tr. zák. v spojení s ust. § 139 ods.
1 písm. a) Tr. zák., § 127 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

16.10.2015 v čase okolo 08.10 h v P.. B O. v Z. P. s T.W. na Ul. V. XX v obci C., okres G. U. povedal
svojmu spolužiakovi mal. P. P., nar. XX.XX.XXXX v G. U., aby si nesadol na svoju stoličku, lebo ho zbije
a keď si mal. P. P. sadol na svoju stoličku v P.. B O. tejto školy, fyzicky ho napadol v triede pred ostatnými
spolužiakmi, čím mal. P. P. nespôsobil zranenia, vyžadujúce si liečbu a práceneschopnosť.

Za to bol odsúdený podľa § 364 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.
zák., § 117 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace a podľa § 49 ods. 1 písm.
a) Tr. zák., § 119 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na jeden rok.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie tak okresný prokurátor, ako aj
obžalovaný.

Okresný prokurátor sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o vine a potom v celom
rozsahu a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

V dôvodoch odvolania vyslovil námietky s hodnotením dôkaznej situácie súdom prvého stupňa v otázke
viny a právneho posúdenia predmetného skutku rozdielne oproti obžalobe, keď konanie obžalovaného

nepodradil aj pod ustanovenie zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., ktoré
zjavne mladistvý obžalovaný svojím konaním naplnil tak, ako to bolo ustálené v obžalobe okresného
prokurátora.

V ďalšom poukazuje na konkrétne dôkazy, ktoré na jednej strane z hľadiska skutkovej podstaty
potvrdzujú, že skutok sa stal ako bol ustálený v obžalobe, na hlavnom pojednávaní nedošlo k zmene

dôkaznej situácii oproti prípravnému konaniu a toto skutkové znenie nakoniec prevzal aj v napadnutom
rozsudku súdu prvého stupňa.Okrem toho poukazujú na osobu mladistvého obžalovaného konkrétne dôkazy, ktoré svedčia hlavne v
jeho neprospech v otázkach násilného správania sa protiprávneho konania voči spolužiakom aj v iných

prípadoch,jehoproblémovésprávanievškole,potomneobstojízjednodušenýzáversúduprvéhostupňa
v zmysle výrokovej časti napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o právne posúdenie skutku mladistvého
obžalovaného.

Na druhej strane sa obžalovaný odvolaním domáhal zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o

treste, hoci zároveň vyslovuje nespokojnosť s napadnutým rozsudkom v širšom rozsahu, pritom namieta
dôvody, ktorými argumentuje okresný prokurátor v jeho odvolaní, smerujúcimi k uznaniu viny podľa
obžaloby. V odvolaní zvýraznil poľahčujúce okolnosti, vyznievajúce teda v prospech obžalovaného, ktorý
na jednej strane opodstatnene svedčia v prospech právneho posúdenia skutku súdom prvého stupňa,
pritom popiera, že by sa vyhrážal nejakým spôsobom, v rámci svojho konania poškodenému P. P. bitkou,
zbitím, zabitím a podobne a nenútil ho k takému správaniu, teda, aby si nesadal na svoju stoličku pod

takýmito hrozbami. Pokiaľ to poškodený v prípravnom konaní tvrdil, tak nehovoril pravdu. Okrem toho
nebol v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by svedčil o opaku
obhajoby obžalovaného, v konečnom dôsledku ani takýto dôkaz neexistuje. Aj na hlavnom pojednávaní
pritom mladistvý obžalovaný zotrval na svojich pôvodných výpovediach, že poškodenému spolužiakovi
sa nijakým spôsobom nevyhrážal, hoci ku fyzickému a slovnému kontaktu medzi nimi v rámci tohto

skutkudošlo.Sámokresnýprokurátornepoukazujenakonkrétnedôkazy,ktorébolivykonanéaleboktoré
by ešte mali byť vykonané, aby sa potvrdilo jeho tvrdenie v zmysle odvolania, resp. záverov obžaloby.

Naopak je toho názoru, že sú splnené zákonné podmienky u obžalovaného na upustenie od potrestania
alebo podmienečného upustenia od jeho potrestania za prípadného uloženia primeraných obmedzení.

Zároveň navrhol odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd na základe odvolaní odvolateľov preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
predchádzalo napadnutému rozsudku, a zistil, že odvolania sú dôvodné, predovšetkým však odvolanie

okresného prokurátora. Odvolací súd v rámci preskúmania veci zistil, že súd prvého stupňa vykonal na
hlavnom pojednávaní v podstate všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme ustálenia skutočného
stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného konania pri vykonávaní
dôkazov. Naproti tomu pochybil, pokiaľ v dôvodovej časti písomného vyhotovenia rozsudku nevysvetlil
dostatočne, na základe akých dôkazov ustálil skutkový stav a predovšetkým sa nevysporiadal so

zásadnou otázkou zmeny právneho posúdenia predmetného skutku pri nezmenených skutkových
záveroch oproti obžalobe, teda v otázke právneho posúdenia predmetného skutku.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa

spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť
zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Zo súčasnej konštrukcie rozsudku súdu prvého stupňa, jeho výrokovej časti a dôvodovej časti
jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil citovanými ustanoveniami Trestného
poriadku a Trestného zákona, dokonca možno konštatovať, že ide o laické a neprofesionálne postupy
súdu prvého stupňa, keď pri závažnej zmene právneho posúdenia skutku obžaloby sa nevysporiadal

profesionálnym spôsobom s odôvodnením takéhoto postupu. Zvlášť výrazné je potom zistenie, že súd
prvého stupňa prevzal po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní pri nezmenenej dôkaznej
situácii v úplnom znení skutkové závery z obžaloby, napriek tomu sa nevysporiadal so zmenou právneho
posúdenia takéhoto skutku a rozporu právneho názoru oproti obžalobe. Súd prvého stupňa úplnelaicky len vyslovil názor, aj to terminológiou podľa starého Trestného zákona o nebezpečnosti konania
obžalovaného pre spoločnosť, správnym rozborom ustáleného skutkového stavu a jeho podradením
pod príslušné ustanovenie Trestného zákona po tom, čo dôsledne prehodnotí konanie obžalovaného

z pohľadu subjektu, subjektívnej stránky objektu, objektívnej stránky, ako súčasných prvkov a znakov
konkrétneho trestného činu, bez ktorého postupu nie je možné správne konanie páchateľa podradiť pod
príslušné ustanovenia Trestného zákona. Rozhodne laické vyslovenie názoru bez ,,takéhoto postupu“
o nízkom stupni nebezpečnosti konania obžalovaného pre spoločnosť a následne z toho vyplývajúcej
zmene právnej kvalifikácie oproti obžalobe je v podstate zmätočným postupom súdu a v takejto

konštrukcii je vlastne nepreskúmateľný aj odvolacím súdom, resp. nezrozumiteľný pre procesné strany
a osoby a inštitúcie, ktorým sa takéto rozhodnutie doručuje, resp. dostáva do rúk a v konečnom dôsledku
zverejňuje.

Bude povinnosťou súdu prvého stupňa preto dôsledne rešpektovať citované ustanovenia Trestného
poriadku, ako aj ostatné ustanovenia Trestného poriadku a Trestného zákona, vrátane ustanovení

týkajúcich sa zásad ukladania sankcií v trestnom v konaní, hlavne podľa ustanovení § 34 ods. 1 až 6
Tr. zák., podľa ktorých

1/trestmázabezpečiťochranuspoločnostipredpáchateľomtým,žemuzabránivpáchaníďalšejtrestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od

páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou,
2/ páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto
zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody,
3/ trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby,

4/ pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy,
5/ pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne

a) u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu,
b)uorganizátora,objednávateľa,návodcuapomocníkaajnavýznamapovahuichúčastinaspáchanom
trestnom čine,
c) pri príprave na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo
k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu

nedošlo.

6/ Tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za
trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti
zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.

Samozrejme berúc v úvahu pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu aj ostatné súvisiace ustanovenia,
majúce význam na rozhodnutie o treste v zmysle druhého dielu druhej hlavy Trestného zákona.

V konečnom dôsledku odvolací súd musí pri súčasnej dôkaznej situácii konštatovať, že nesporne boli

naplnené formálne znaky konania obžalovaného v zmysle obžaloby, teda aj ako zo zločinu vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., v spojení s ust. § 139 ods.1 písm. a) a § 127 ods. 1 Tr. zák., v
jednočinnom súbehu s prečinom, ktorý súd prvého stupňa prevzal a uznal vinu, teda prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c), písm. d) Tr. zák.

Pozornosti súdu prvého stupňa na druhej strane neušlo, že obžaloba prečin výtržníctva kvalifikovala
nesprávne podľa § 346 Tr. zák., hoci prečin výtržníctva je prečinom podľa § 364 Tr. zák.

Súd prvého stupňa až po odstránení uvedených pochybení bude môcť správne rozhodnúť vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.