Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/391/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817204286
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7817204286.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov
JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu Š. H., P. XX.X.XXXX, Y. O. XXX, XXX
XX E., zastúpeného JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom v Hlohovci, Železničná 4/A, proti
žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 5.

mája 2017 č.k. 6Csp/81/2017 - 16 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo vyhovujúcom výroku vo vzťahu k žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť
zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy a
z iných príjmov dlžníka č. XXXXXXXXX, prislúchajúcej k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej

medzi žalobcom a žalovaným dňa X.XX.XXXX, až do právoplatného skončenia konania o vydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 2.872 eur s príslušenstvom, ktoré je vedené na Okresnom súde
Rožňava pod sp.zn. 6Csp/81/2017. Zároveň uložil zamestnávateľovi žalobcu U. Z. E. V. U., U. X, XXX
XX U. - H. D. povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného na
základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dlžníka č. XXXXXXXXX, prislúchajúcej k zmluve
o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa X.XX.XXXX, až do právoplatného

skončenia konania o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.872 eur s príslušenstvom, ktoré je
vedené na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn. 6Csp/81/2017 a vyslovil, že o nároku na náhradu trov
neodkladného opatrenia rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

2. Vyhovel tak v celom rozsahu návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného
súčasne so žalobou vo veci samej, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáha vydania bezdôvodného

obohatenia v sume 2.872 eur s príslušenstvom.

3. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na argumentáciu žalobcu v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia i v žalobe, že žalovaný poskytol žalobcovi bezúčelový spotrebiteľský úver
vo výške 1.700 eur na základe písomnej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, uzavretej so žalovaným
dňa X.XX.XXXX, v ktorej však nebola uvedená výška úrokovej sadzby, RPMN, odplata pri poskytnutí

peňažných prostriedkov a celková čiastka splatná dlžníkom, lebo je v nej len určený počet mesačných
splátok (dvanásť), čo má za následok, že úver sa v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca mal tak povinnosť splatiť úver len do výšky skutočne
poskytnutého úveru v sume 1.700 eur, pričom ako vyplýva z priložených úhrad žalobcu v prospech
žalovaného,žalobcaužuhradilžalovanémusumu5.758eur,atedapreplatokvovýške4.058eurzakladá
bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré žiada žalobca vydať od žalovaného vo výške 2.872 eur aj

s príslušným úrokom z omeškania. Ďalej prvoinštančný súd poukázal na tvrdenie žalobcu, že zároveň
s úverovou zmluvou uzatvoril so žalovaným aj Dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXX,na základe ktorej je zamestnávateľ žalobcu povinný vykonávať mesačné zrážky z jeho mzdy alebo z
iných príjmov vo výške 258 eur mesačne v prípade, že žalovaný predloží túto dohodu zamestnávateľovi,
čo spôsobuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo forme znižovania majetku žalobcu, len

na základe vyčíslenia dlžnej sumy žalovaným bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu, čo má za následok
zhoršovanie jeho životnej úrovne a je v rozpore s dobrými mravmi, čím žalobca preukazoval potrebu
nariadenia ním navrhovaného neodkladného opatrenia.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1 až 3, § 326 ods. 1 a 2, § 327,

§ 328 ods. 1 až 3, § 329 ods. 1 až 3, § 333, § 334 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) súd prvej inštancie konštatoval, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným, vzniknutý na
základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, je spotrebiteľským vzťahom, keď žalovaný poskytoval úvery v
rámcipredmetusvojhopodnikaniaažalobca,vystupujúcivzmluvnomvzťahuakospotrebiteľ,spochybnil
platnosť dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň aj platnosť jednotlivých zmluvných ustanovení úverovej
zmluvy z dôvodu absencie výšky úrokovej sadzby, splátok istiny, úrokov a poplatkov, termínu konečnej

splatnosti úveru, doby trvania zmluvy i údaja o RPMN v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a s prihliadnutím na tvrdenie žalobcu, že právo žalovaného zaniklo riadnym
splnením celého záväzku žalobcu a fakt, že žalovaný od žalobcu vymáha naďalej plnenie na základe
označenej dohody o zrážkach zo mzdy, dospel prvoinštančný súd k záveru, že je potrebná bezodkladná
úprava pomerov sporových strán uložením povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky

zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXX, prislúchajúcej
k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, lebo je nepochybné, že by mohlo spôsobiť ujmu na strane žalobcu
ďalšie vykonávanie zrážok z jeho mzdy na základe označenej dohody o zrážkach zo mzdy, slúžiacej ako
zabezpečovací prostriedok v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktorej zmluvné podmienky neboli predmetom
posúdenia súdu a súdnej kontrole budú podrobené až v konaní vo veci samej a súčasne za stavu, ak

dohoda o zrážkach zo mzdy stanovuje výhodu iba pre veriteľa bez toho, že by zabezpečila akúkoľvek
výhodu pre žalujúceho spotrebiteľa, pričom jej všeobecná formulácia navyše neprimerane uľahčuje
veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej môže byť sporná. Napokon súd prvej inštancie
dodal, že spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie, aby získal takto zaplatené prostriedky späť a od
takého postupu môže byť dodatočnými neprimeranými nákladmi a ťažkosťami aj odradený a naproti

tomu na strane žalovaného takáto ujma nevzniká, pretože ak bude v konaní úspešný, bude môcť
pokračovať vo vykonávaní zrážok na základe uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, a teda z hľadiska
proporcionality tak môže žalovaný takéto obmedzenie zniesť.

5. Výrok o uložení povinnosti zdržať sa zrážok zo mzdy aj zamestnávateľovi žalobcu odôvodnil súd prvej

inštancie poukazom na znenie § 325 ods. 2 CSP, ktorý nevylučuje uloženie neodkladného opatrenia
zamestnávateľovi žalobcu, vzhľadom na rozumné usporiadanie vzťahov a doplnil, že o nároku na
náhradutrovneodkladnéhoopatreniabudevzmysle§262ods.1CSPvspojenís§354CSProzhodnuté
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

6. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Podľa obsahu odvolania žalovaný odvolaním
napadol uznesenie v jeho vyhovujúcom výroku vo vzťahu k žalovanému z odvolacieho dôvodu podľa
§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku. Žalovaný namietol, že súd prvej inštancie
uznesenie nedostatočne odôvodnil najmä tým, že sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a
iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom, ako

i z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa žalovaného pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli naplnené predpoklady, lebo žalobca
spolu s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložil také dôkazy a neosvedčil
také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej a nepreukázal ani

existenciu hroziacej ujmy, lebo neosvedčil, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mu mohla
vzniknúť značná, závažná a dokonca neodstrániteľná ujma. V tejto súvislosti žalovaný tvrdil, že písomná
dohoda zrážkach zo mzdy, obsiahnutá v samostatnom dokumente, ktorý si mohol žalobca preštudovať
a následne svojim podpisom potvrdiť, ako prostriedok na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky
vyplývajúcej zo zmluvy o úvere, spĺňa náležitosti v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka a bola

uzavretá platne podľa § 551 Občianskeho zákonníka i v súlade so zákonom č. 250/2007 Z.z o ochrane
spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo
splnenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda
je uzatvorená vo forme osobitnej listiny, obsahuje súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávalizrážky a súčasne boli poukazované na účel veriteľa, pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške,
ktorá by odporovala ustanoveniu § 551 Občianskeho zákonníka, pričom možnosť veriteľa zabezpečiť
svojupohľadávku,ktorámaspotrebiteľskýcharakterniejevylúčená.Podľanázoružalovanéhožalobcovi

vznikla závažnejšia ujma nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy, lebo vtedy by bol záväzok žalobcu
voči žalovanému vyšší, ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu, pretože každá
platba v prospech zmluvy o úvere žalobcu sa pripočítava prednostne na istinu a teda aj dohodnuté
úroky sa počítajú stále z nižšej sumy. Poukazom na ustanovenia smernice 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, § 269 ods. 2. Obchodného zákonníka

mal žalovaný za to, že neexistuje žiaden zákonný dôvod na to, aby dohoda o zrážkach zo mzdy ako
zabezpečovací inštitút nemohla byť so spotrebiteľmi uzatváraná a zdôraznil, že v žiadnom prípade
neuznáva status žalobcu ako spotrebiteľa, ani charakter zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným ako zmluvy spotrebiteľskej.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného vyjadril nesúhlas so skutkovými a právnymi

závermi uvedenými v odvolaní žalovaného. Zdôraznil, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím
súdu prvej inštancie a so záverom, že je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými
stranami a že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia boli splnené, ktorý prvoinštančný súd
v napadnutom rozhodnutí vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil. Podčiarkol, že zmluvný vzťah medzi
žalobcomažalovanýmtrvajúcišesťrokovjebezpochybnostívzťahommedzispotrebiteľomažalovaným

veriteľom-dodávateľom,pričomcelkovásumauhradenážalobcomnazmluvu,predstavujúcaminimálne
čiastku 7.306 eur ku dňu podania návrhu, proti poskytnutému plneniu žalovaného v sume 1.700 eur,
je sama o sebe neprijateľná a konanie žalovaného veriteľa, ktorý požaduje ďalšie plnenie, nemôže v
právnom štáte požívať právnu ochranu. Žalobca zopakoval, že mu reálne každou zrážkou zo mzdy
vykonanou zamestnávateľom žalobcu vzniká majetková ujma, čo je preukázané aj tým, že sám žalovaný

listom zo dňa 14.8.2014 uviedol, že žalobca úver (istinu) spolu s poplatkom uvedeným v zmluve v plnom
rozsahu uhradil už dňa 8.8.2014, t.j. uhradil mu čiastku 3.336 eur. Pripomenul, že dohoda o zrážkach
zo mzdy bola zamestnávateľovi žalobcu zaslaná ešte dňa XX.X.XXXX a upozornil takisto na písomný
doklad - výzvu na úhradu dlhu zo dňa X.X.XXXX, v ktorom žalovaný žalobcu vyzýva, aby uhradil dlžnú
sumu 3.382 eur, aby tak predišiel zhoršovaniu svojich osobných aj rodinných financií a list zo dňa

14.8.2014, v ktorom žalovaný žiadal zamestnávateľa žalobcu o pokračovanie zrážok zo mzdy z dôvodu,
že žalovaný žalobcovi vyčíslil ďalší dlžný zostatok (bez akejkoľvek špecifikácie) na sumu 3.145,96 eur
s odôvodnením, že ide o úrok z omeškania, a to aj napriek skutočnosti, že v liste zo dňa 14.8.2014
žalovaný uviedol, že žalobca svoj záväzok voči žalovanému v plnom rozsahu splnil ku dňu 8.8.2014
a potom, ako žalobca požiadal žalovaného o odpustenie úrokov z omeškania, žalovaný odpoveďou

zo dňa 5.9.2014 žalobcovej žiadosti nevyhovel s argumentom, že obsahom žalobcovho záväzku nie
sú len úroky z omeškania, ale tiež bližšie nešpecifikované právne úkony zahrnuté v dlžnom zostatku,
upozorniac ho, že tieto budú prebiehať (a teda aj sa pripočítavať) k dlžnej sume až do úplného vyplatenia
dlhu. Poukazom i na článok 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, z uvedeného žalobca vyvodil, že opísané konanie žalovaného nemožno

hodnotiť inak, ako úmysel bezdôvodne sa bez časového limitu obohacovať na úkor žalobcu a plnenie,
ktoré uvedeným spôsob žalovaný dosiahol, je úžerné a vzhľadom k celkovej konštrukcii formulárovej
spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ku ktorej bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená, je podľa
žalobcu na mieste záver, že nariadenie neodkladného opatrenia bolo nevyhnutné vzhľadom na konanie
žalovaného a doposiaľ vymoženú sumu 7.306 eur proti poskytnutému plneniu 1.700 eur. Napokon vo

vzťahu k vyjadreniam žalovaného k označenej dohode o zrážkach zo mzdy, žalobca poukázal na fakt,
že v zmysle ustálenej judikatúry sú podobné dohody o zrážkach zo mzdy neprijateľné a neplatné, napr.
podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.6.2013, sp.zn. 6Co/95/2013, podľa ktorého „Inštitút
dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu
zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä
ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody
o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok
bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru
odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, J. D.

c/a POHOTOVOSŤ, s.r.o.: Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu
takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu
nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkachzo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom
pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ Žalobca nakoniec doplnil, že žalovaný vytrháva a
účelovo používa ustanovenia predpisov podľa svojho záujmu vo veci, a preto aj z uvedeného dôvodu a v

celom rozsahu jeho odvolacie dôvody považuje za irelevantné, bez opory v právnom i skutkovom stave,
pričom žalovaným uvádzaný výpočet neodkladných opatrení, nemožno aplikovať na danú vec, nakoľko
tieto sa uplatňujú v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, sú upravené Civilným mimosporovým
poriadkom a nijako ich nemožno porovnávať s konaním v predmetnej veci, nakoľko táto sa spravuje v
procesných otázkach Civilným sporovým poriadkom.

8. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobcu k jeho odvolaniu poukázal na znenie čl. 8 CSP, bod
18. preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005, na rozsudok
Súdneho dvora zo dňa 12.1.2006 vo veci Claude Ruiz - Picasso a ďalší c/a OHIM sp. zn. C-361/04, na
viaceré rozhodnutia odvolacích súdov (Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 18CoE/313/2016- 47 a sp.
zn. 21CoE/469/2016-53, Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 9Co/343/2013) a uviedol, že naďalej trvá na

svojom odvolaní, nakoľko zmluva o úvere č. 705801242 nemá spotrebiteľský charakter, majúc pritom za
to, že primárnou otázkou, ktorú je potrebné v danej veci vyriešiť, je postavenie žalobcu, od ktorého je
potrebné odvíjať následné právne úvahy o platnosti zmluvy uzavretej podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, ktorá má v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka povahu absolútneho
obchodu, a preto aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie je možná. Pre prípad, ak by

súd napriek dôkazom posúdil žalobcu ako spotrebiteľa, žalovaný mal za to, že vážnosť vôle nie je možné
zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa. V tejto súvislosti pripomenul, že Súdny dvor Európskej únie
zadefinoval priemerného spotrebiteľa ako „v rozumnej miere pozorného a opatrného, bez nariadenia
znaleckého posudku, či prieskumu verejnej mienky spotrebiteľov" (rozsudok SD EÚ zo dňa 16.7.1998
vo veci Gut Springenheide GmbH, Rudolf Tusky c/a Oberkreisdirektor des Kreises Steinfurt - Amt fur

Lebensmitteluberwachung) a tvrdil, že nemožno hovoriť o nedostatku vážnosti vôle na strane žalobcu,
ktorý bol pri uzavieraní zmlúv dobre informovaný, avšak ľahostajný, a preto uvedenému konaniu žalobcu
nemožno poskytnúť právnu ochranu určením, že zmluva je bezúročná a bezpoplatková. Žalovaný preto
trval na vyjadrení zo dňa 6.9.2017 a žiadal žalobu zamietnuť.

9. Odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal včas podané odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 CSP v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

10. Z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd konštatuje, že súd prvej

inštancie sa správne vysporiadal so zákonnými podmienkami pre nariadenie neodkladného opatrenia,
správne v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany pred svojím rozhodnutím o nariadení
neodkladného opatrenia predovšetkým posúdil, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi
sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného ako povinnú osobu

neprimeraným spôsobom, a správne rozhodol, ak návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia
vyhovel.

11. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozhodnutia, a
preto sa v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto

dôvodov a preto s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovaného len uvádza, že žalovaný vo
svojom odvolaní v podstate neuviedol žiadne také skutočnosti ani námietky, ktoré by spochybnili vecnú
správnosť napadnutého uznesenia a odôvodnili iné rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia a dodáva nasledovné:

12. Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie (§ 324 ods. 1 CSP) len vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby nenakladala s určitými vecami, alebo právami (§ 325 ods. 2 písm. c/ CSP) alebo aby niečo vykonala
a niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (§ 325 ods. 2 písm. d/ CSP).

13. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanienároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 ods.
1 a 2 CSP).

14. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329
ods. 2 CSP).

15. Z citovaných zákonných ustanovení plynie, že súd môže súd nariadiť neodkladné opatrenie iba

v prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP. Tieto základné podmienky
sú alternatívne formulované ako potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude
ohrozená (kumulácia nie je vylúčená). Relevantné skutkové tvrdenia je žalobca povinný osvedčiť.

16. Z dôvodov napadnutého prvoinštančného uznesenia jasne vyplýva, že s prihliadnutím na tvrdenie
žalobcu, že právo žalovaného z označenej zmluvy o úvere zaniklo riadnym splnením celého záväzku

žalobcu a fakt, že žalovaný od žalobcu vymáha naďalej plnenie na základe označenej dohody o
zrážkach zo mzdy, slúžiacej ako zabezpečovací prostriedok v rámci spotrebiteľskej úverovej zmluvy,
ktorej zmluvné podmienky neboli predmetom posúdenia súdu a súdnej kontrole budú podrobené v
konaní vo veci samej, dospel prvoinštančný súd k záveru, že je potrebná bezodkladná úprava pomerov
sporových strán uložením povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu

vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXX prislúchajúcej k zmluve o úvere
č. XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa X.XX.XXXX, lebo je nepochybné, že by
mohlo spôsobiť ujmu na strane žalobcu ďalšie vykonávanie zrážok z jeho mzdy na základe označenej
dohody o zrážkach zo mzdy.

17. Správnosť tohto záveru súdu prvej inštancie žalovaný spochybňuje vo svojom odvolaní
neopodstatnene. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade
boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. osvedčenie nároku,
ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, ako aj preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k

predmetu konania vo veci samej. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je totiž postačujúce, pokiaľ
sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto neodkladné opatrenie, aspoň
osvedčené, čo znamená (na rozdiel od dokazovania), že súd prvej inštancie pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov správne zistil najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu
žalobcu na neodkladné opatrenie s tým, že postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom

na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (por. m.m. napr. rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 102/2005, sp.zn. III. ÚS 298/2008), majúc pritom správne na zreteli,
že miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (Števček, M. a kolektív
Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309).

18. V posudzovanom prípade je z obsahu spisu i dôvodov napadnutého uznesenia vyplýva, že žalobca
sa neodkladným opatrením domáha ochrany pred neoprávneným zásahom do svojho majetku, ku
ktorému by malo dôjsť zrážkami z jeho mzdy, pričom nemá iné právne ani faktické možnosti zabrániť
vykonávaniu zrážok zo mzdy.

19. Je zrejmé, že dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako zabezpečovací prostriedok v rámci zmluvy o
úvere, ktorej podmienky v danom prípade neboli predmetom posúdenia súdom. Dohoda o zrážkach
zo mzdy je voči platiteľovi mzdy účinná, keď mu bola predložená a zaniká, ak pohľadávka veriteľa je
splnená, alebo keď dlžník prestane poberať mzdu. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán
o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd, ktorý platiteľovi mzdy neodkladným opatrením môže uložiť

povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy (por. m.m. napr.
R 47/1974). Za stavu, ak z obsahu spisu i dôvodov napadnutého uznesenia (§ 329 ods. 2 CSP) plynie,
že realizácia zrážok zo mzdy žalobcu na základe označenej dohody o zrážkach by mohla byť v rozpore
s verejným poriadkom, keďže je značná pravdepodobnosť, že táto vychádza z neprijateľných zmluvných
podmienok zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 7.XX.XXXX, a v situácii, ak

celková suma uhradená žalobcom na zmluvu predstavuje ku dňu podania návrhu podľa tvrdenia žalobcu
minimálne čiastku 7.306 eur proti poskytnutému plneniu žalovaného v sume 1.700 eur, ak dohodu o
zrážkach zo mzdy žalovaný doručil zamestnávateľovi žalobcu ešte dňa XX.X.XXXX a v liste zo dňa
XX.X.XXXX sám žalovaný uviedol, že žalobca úver (istinu) spolu s poplatkom uvedeným v zmluve vplnom rozsahu uhradil už dňa X.X.XXXX, t.j. uhradil mu čiastku 3.336 eur, práve tieto skutočnosti podľa
názoru odvolacieho súdu osvedčujú právo žalobcu a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia
voči žalovanému v žalobcom navrhovanom znení, napriek tomu, že toto právo žalobcu ešte nebolo

predmetom dokazovania vo veci samej.

20. Odvolacie námietky žalovaného spočívajúce v tvrdení žalovaného o platnosti označenej dohody
o zrážkach zo mzdy žalobcu, zabezpečujúcej peňažnú pohľadávku žalovaného plynúcu zo zmluvy o
úvere, ktorá podľa úsudku žalovaného nie je spotrebiteľskou úverovou zmluvou z dôvodov v odvolaní

uvedených, vo vyššie opísaných skutkových okolnostiach daného prípadu, nemôžu preto spochybniť
správnosť záveru o splnení zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia voči
žalovanému napadnutým uznesením. Otázka platnosti samotnej dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu a
označenej úverovej zmluvy bude totiž predmetom konania vo veci samej.

21. S poukazom na uvedené dôvody, ako i dôvody uvedené súdom prvej inštancie, s ktorými sa odvolací

súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie v jeho napadnutom
vyhovujúcom výroku vo vzťahu k žalovanému ako vecne správne potvrdil.

22. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodne v rozhodnutí vo veci samej, v ktorom rozhodne aj
o trovách odvolacieho konania.

23.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2poslednej
vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).