Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/7/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112204275
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6112204275.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov
senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. v spore žalobcu Z. Z., a. s., so sídlom H.
XX, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska
kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovaným 1/ L. S.,
nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom O. XX, XXX XX N. N. a 2/ H. S., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým

pobytom O. XX, XXX XX N. N., o zaplatenie 5.237,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/174/2012-93 zo dňa 02. 11. 2012 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo
dňa 02. 11. 2012 uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2.746,70

€ s úrokom vo výške 15,06 % ročne od 09. 08. 2012 a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 09.
08. 2012 do zaplatenia (prvý výrok), ktorú im povolil splácať v mesačných splátkach po 130 € mesačne,
splatných do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia s tým, že
neuhradením jednej zo splátok sa stane zročným celý dlh (druhý výrok). Konanie ohľadom sumy 237 €
s úrokom 15,06% ročne od 09. 08. 2012 a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 09. 08. 2012
zastavil (tretí výrok) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (štvrtý výrok). Žalobcovi náhradu trov konania

nepriznal (piaty výrok).
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa od žalovaných domáhal zaplatenia 5.237,62
€ spolu s úrokom z omeškania 9% ročne od 20. 12. 2011, s riadnym úrokom 15,6% ročne od 20. 12.
2011 a s náhradou trov konania.
Žalovaní so žalobou súhlasili, požiadali o splácanie dlhu splátkami po 120 až 150 € mesačne. Žalovaný
1/ uviedol, že je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 286 €. Zmluvu o úvere uzatvoril z dôvodu,

že má s tým problémy, nedokáže odolať. Potreboval tiež peniaze na vyplatenie nedoplatku za užívanie
mobilov. Mamu, ktorá je spoludlžníčka, na podpísanie tejto zmluvy nahovoril. Žalovaná 2/ potvrdila, že
podpísala so synom zmluvu o úvere, lebo mu chcela pomôcť, keď sa zadĺžil v H.. Verila, že úver spláca.
Jej príjem je 400 €, žije s ďalším synom, ktorý je nezamestnaný. Tiež požiadala o splácanie žalovanej
sumy.
Z pripojenej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX mal okresný súd preukázané jej uzatvorenie

stranami sporu dňa 04. 04. 2009. Na jej základe žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 3.900 €,
ktorý sa zaviazali splácať v čase od 20. 04. 2009 do 20. 03. 2019 s dohodnutým úrokom 15,60% ročne
mesačnými splátkami po 66,50 €. RPMN bola stanovená na 18,72 % a jej priemerná hodnota na 17,91%.
Celkové náklady spojené s úverom predstavovali 4.167,92 €. Podľa výpovede žalobcu bol dohodnutý
spracovateľský poplatok 89,59 € a poplatok za správu úveru 1,99 € mesačne. Žalovaní sa dostali do
omeškania so splácaním úveru, preto ich žalobca listom z 19. 12. 2011 vyzval na zaplatenie nedoplatku,

v opačnom prípade oznámil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 19. 12. 2011. Žalovaní ani po doručení
výzvy dlh neuhradili. Žalobca ku dňu 19. 12. 2011 evidoval dlh vo výške 5.058,11 €. K žalovanej istineboli pripočítané dohodnuté úroky 1.758, 89 €, poplatky 257,24 € a úroky z omeškania 59,94 € v zmysle
dohody o spôsobe započítania dlžných platieb obsiahnutej v úverových podmienkach pre poskytovanie
úverov. K čiastočnému späťvzatiu žaloby o 237 € pristúpil z dôvodu úhrady tejto sumy žalovanými po

podaní žaloby.
Okresný súd mal preukázané, že úverová zmluva uzatvorená stranami sporu je absolútnym obchodom
v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka. Zároveň je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá sa
spravuje ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a špeciálnou právnou
úpravou, ktorú predstavuje zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon o spotrebiteľských

úveroch č. 258/2001 Z. z. Konštatoval, že Občiansky zákonník, Obchodný zákonník ani zákon o
spotrebiteľských úveroch neupravujú možnosť veriteľa žiadať príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky.
Príslušenstvo pohľadávky je definované v § 121 ods. 3 OZ. Dojednanie, podľa ktorého sa splatné úroky
pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou je v rozpore s týmto ustanovením, preto neplatné v zmysle
§ 39 OZ. Obdobne rozhodol aj Najvyšší súd ČR v konaní sp. zn. 29 Odo 689/2006, kde odkázal aj
na predchádzajúce rozhodnutie publikované pod R 5/2006, NS SR 5Obdo 4/94. Zároveň okresný súd

uviedol, že obsah úverových podmienok, na ktoré odkazuje úverová zmluva a ktoré mali predstavovať
dohodu zmluvných strán o tom, že nesplatené zmluvné úroky sa stávajú dlžnou istinou je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ, lebo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zjavne sa nejedná o individuálne dojednanú
zmluvnú podmienku, keďže nebola obsiahnutá ani v hlavnej zmluve, ani vo všeobecných podmienkach,

ale v úverových podmienkach pre poskytnutie úverov. Aj vzhľadom ku zdravotnému stavu žalovaného
1/ je pochybnosť, že by žalovaní boli oboznámení so znením úverových podmienok a schopní pochopiť
ich dosah na ich záväzok z úverovej zmluvy. Rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33 Odo 47/2002, na ktoré
poukazuje žalobca, bolo vydané v roku 2002 a týka sa obchodnoprávneho vzťahu bez väzby na právnu
úpravu ochrany spotrebiteľa.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že z poskytnutého úveru 3.900 €
žalovaní uhradili 916,30 € a po podaní žaloby 237 €. Rozdiel predstavuje 2 746,70 €; na ich solidárne
zaplatenie okresný súd zaviazal žalovaných a z tejto sumy priznal dohodnutý úrok 15,6% a úrok z
omeškania 9% ročne od 09. 08. 2012 do zaplatenia. Rozhodnutie o splácaní dlhu pod stratou lehôt
odôvodnil okresný súd odkazom na osobné a majetkové pomery žalovaných.

Nárok na zaplatenie 96,45 € riadneho úroku okresný súd zamietol ako nedôvodný, pretože bol
vypočítaný z istiny, ktorá obsahovala splatné úroky a poplatky. Z rovnakých dôvodov bol zamietnutý
aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania 76,42 €. Dojednanie o poplatku za správu úveru 1,99 €
mesačne, od 01. 10. 2010 2,99 € mesačne, považoval okresný súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku
spotrebiteľskej zmluvy, keďže umelo navyšuje zisk, ktorý by mal byť obsiahnutý v dojednanom úroku.

Ide o dojednanie, ktoré nebolo zjednané individuálne a je v neprospech spotrebiteľa, keďže jeho výšku
môže veriteľ jednostranne meniť. Okresný súd ho považoval za neplatné v zmysle § 53 ods. 1 OZ a aj v
tejto časti žalobu zamietol. Prihliadal aj na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, ktorý na pojednávaní
uviedol, že spracovateľský poplatok vychádza z § 499 Obchodného zákonníka a poplatok za správu
úveru predstavoval náklady poskytovateľa úveru za jeho evidenciu a registráciu všetkých platieb.

O náhrade trov konania rozhodol okresný súd s poukazom na § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne v rozsahu
cca 50%.

2.Protiprvému,druhému,štvrtémuapiatemuvýrokurozsudkuokresnéhosúdupodalodvolaniežalobca.

Uviedol v ňom, že žalovaní v odpore zo dňa 08. 06. 2012 okrem iného uznávajú existenciu dlhu a vo
vyjadrení zo dňa 06. 08. 2012 žalobca navrhol, aby okresný súd rozhodol rozsudkom na základe uznania
nároku podľa § 153a OSP a s ohľadom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29 Odo 522/2001.
Istina, s platením ktorej boli žalovaní v omeškaní sa zvyšovala o zmluvný úrok a poplatky za správu
úveru do dňa vyhlásenia jeho mimoriadnej splatnosti 15. 12. 2011 ( tzv. kapitalizácia príslušenstva do

istiny), kedy bola výška dlžnej sumy 5.058,77 €. Od tohto dňa sa istina nezvyšovala, ale zmluvný úrok
z poskytnutých peňažných prostriedkov trvá naďalej (15,60% ročne zo sumy 5.058,77 €). Odo dňa
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru si žalobca uplatňuje úrok z omeškania z dlžnej sumy. Keďže
svojenárokyvyčíslilk19.12.2011(označovanémuakorozhodnýdeň),úrokzomeškaniadorozhodného
dňa predstavoval 76,42 € a pozostával z neuhradeného úroku z omeškania z dlžných splátok do dňa

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a z úroku z omeškania z kapitalizovanej istiny vypočítaného
odo dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru do rozhodného dňa. Zmluvný úrok vo výške 96,45 €
bol vypočítaný z kapitalizovanej istiny od 31. 10. 2011 do rozhodného dňa.Odvolateľ namietal spôsob výpočtu dlhu okresným súdom tvrdiac, že je možné vypočítať ho len
spôsobom ustanoveným zmluvou. Počet a výška splátok, vrátane kapitalizácie príslušenstva do istiny
boli zmluvnými stranami dohodnuté za predpokladu a s očakávaním, že žalovaní neporušia svoje

povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky a sadzobník
tvoria súčasť zmluvy a sú pre zmluvné strany záväzné. Podľa článku 5, bode 5.5.7.1 Obchodných
podmienok Z. Z., a.s., pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní
fyzickým osobám nepodnikateľom („Úverové podmienky“) sa zmluvné strany uzatvorením úverovej
zmluvy dohodli, že úroky, náklady banky spojené s úverom a poplatky sa dňom ich splatnosti

dohodnutým v úverovej zmluve, alebo sadzobníku pripíšu k istine úveru a stávajú sa jej súčasťou. Počet
a výška splátok dohodnutých v zmluve zohľadňovali tzv. kapitalizáciu príslušenstva do istiny. Vzorec
použitý súdom prvej inštancie na výpočet zostávajúcej dlžnej sumy nezohľadňuje zmluvne dohodnutú
kapitalizáciu príslušenstva do istiny, ktorá je medzinárodne akceptovanou zmluvnou podmienkou
v spotrebiteľských zmluvách. Odvolateľ má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovaniadospelknesprávnymskutkovýmzisteniam,vdôsledkučohovecnesprávneprávneposúdil.

Dlžná suma k rozhodnému dňu 19. 12. 2011 bola vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby 5.000,62 €.
Odvolateľ sa nestotožnil so záverom okresného súdu o tom, že pri čiastočnom plnení peňažného dlhu
sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak podľa § 566 ods.
2 a § 52 a nasl. OZ. Tvrdil, že vo veci je potrebné aplikovať § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého sa pri plnení peňažného záväzku započíta plnenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník

neurčí inak.
Odvolateľ poukázal na to, že súd prvej inštancie nezdôvodnil zamietnutie zmluvného úroku, preto je
napadnutý rozsudok v tejto časti nepreskúmateľný, arbitrárny a nesprávny. Tvrdil, že žalobca má právo
na úrok v zmysle § 503 ods. 1,3 Obchodného zákonníka len za dobu od poskytnutia do vrátenia
peňažných prostriedkov. Príloha č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia

zmluvy priamo predpokladala, že poplatok za správu úveru bude v zmluve o spotrebiteľskom úvere
zmluvnými stranami dojednaný. V prejednávanej veci je jasne, určite a zrozumiteľne dohodnutý v čl.
I. bod 1 časti I. zmluvy. Poplatok za správu úveru predstavuje reálnu náhradu nákladov, ktoré banka
vynaložila v súvislosti s administratívnymi úkonmi spojenými s úverom.
Nakoľko je nárok žalobcu dôvodný v plnom rozsahu, nesúhlasí ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie o

trováchkonaniaažiada,abymuodvolacísúdpriznalnáhradutrov konaniapredsúdomprvejinštancieaj
odvolacieho konania v plnom rozsahu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, prípadne
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu požiadali, aby napadnutý rozsudok nebol zrušený, nakoľko podľa

neho pravidelne platia každý mesiac ako im určil súd a už je to pre nich neúnosné.

4. Napadnutý rozsudok bol vydaný za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny
poriadok účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok
(ďalej aj „CSP“) v zmysle jeho § 470 ods. 1 (prechodné ustanovenie).

5. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu (§ 34 CSP) preskúmal vec
bez nariadenia pojednávania z dôvodu, že nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a
prejednanie veci na pojednávaní nevyžaduje dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP), v rozsahu
dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa §

389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. S prihliadnutím na obsah odvolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktoré nie sú len vecného
charakteru (dotýkajú sa správnosti právneho posúdenia veci), ale vo svojej podstate spochybňujú
presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (tvrdenia odvolateľa, že žalovaní v odpore

zo dňa 08. 06. 2012 uznávajú existenciu dlhu, súd prvej inštancie nezdôvodnil zamietnutie zmluvného
úroku, spôsob výpočtu zostávajúcej dlžnej sumy nezohľadňuje zmluvne dohodnutú kapitalizáciu
príslušenstva do istiny, záver okresného súdu o tom, že pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie
dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak podľa § 566 ods. 2 a §
52 a nasl. OZ, priznanie zmluvného úroku po zosplatnení úveru), odvolací súd pristúpil k posúdeniu

argumentačnej „udržateľnosti“ rozhodnutia súdu prvej inštancie z pohľadu, či napĺňa záruky garantujúce,
že výkon spravodlivosti v danom prípade nie je arbitrárny (svojvoľný). V zmysle judikatúry považuje
ústavný súd za protiústavné a arbitrárne rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od vecisamej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS
150/03, I. ÚS301/06).

7. Okresný súd napriek tomu, že jeho rozhodnutie bolo vydané v počiatkoch vývoja spotrebiteľskej
právnej úpravy na záväzkový právny vzťah strán sporu správne aplikoval ustanovenia Obchodného
zákonníka, Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona
o spotrebiteľských úveroch. Právny vzťah strán sporu z titulu úveru ako absolútneho obchodu je
obchodno-právny,aledochádzaajkjehospravovaniuustanoveniamizákonaospotrebiteľskýchúveroch

číslo 258/2001 Z. z., účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu (04. 04. 2009), a to s poukazom na
prechodné a záverečné ustanovenia § 25 ods. 1 neskoršej právnej úpravy zákona č. 129/2010 Z. z.
v platnom znení. Spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu je daný tým, že žalobca vystupoval ako
dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pretože úver nebol použitý na ich podnikateľskú činnosť ani na
výkonpovolania.AkouvádzarozsudokKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.6Co/2/2013zodňa19.11.2013,
dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitou anomáliou medzi právnymi poriadkami,

avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu má dopadať právna
úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (viď tiež 5MCdo 20/09). V
prípade dualistickej právnej úpravy súkromného práva sa na spotrebiteľský právny vzťah nepoužije
Obchodný zákonník, ak by sa aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky postavenie spotrebiteľa

zhoršilo oproti právnej úprave občianskoprávnej. V čase vzniku záväzkovo-právneho vzťahu strán sporu
už bolo účinné ustanovenie § 52 ods. 2 prvej vety OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Medzičasom je súd od
01. 05. 2014 ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy povinný ex offo aplikovať

ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, teda prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku
alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj
keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Týmito kritériami sa bude
okresný súd riadiť aj v ďalšom konaní.

8. Odvolateľ v odvolaní poukazuje na to, že žalovaní v odpore proti platobnému rozkazu z 08. 06. 2012
uznali existenciu dlhu, v dôsledku čoho žalobca vo vyjadrení zo 06. 08. 2012 navrhol, aby okresný súd
rozhodol rozsudkom na základe uznania nároku. Odvolací súd odvolateľovi dáva za pravdu, že súd prvej
inštancie sa s týmto postojom žalovaných, ani s ich vyjadreniami z pojednávania zo dňa 17. 10. 2012

vo vzťahu k predmetu konania a k právnym záverom, ku ktorým dospel, nevysporiadal.
Odvolací súd ale pripomína, že uvedený prejav vôle žalovaných nemožno posudzovať izolovane, ale v
kontexte celého skutkového stavu a celej spotrebiteľskej právnej úpravy. Okresný súd preto v ďalšom
konaní podrobným spôsobom vypočuje ako žalovaného 1/, tak žalovanú 2/ na okolnosti uzatvorenia
zmluvy o úvere a najmä zistí, či a akým spôsobom boli každému z nich vysvetlené jednotlivé zmluvné

ustanovenia, či a akým spôsobom boli oboznámení so znením Všeobecných obchodných podmienok
účinných dňa 01. 08. 2002 (č. l. 22 súdneho spisu) a so znením Obchodných podmienok Z. Z., a.s.
pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom (č. l. 69
súdneho spisu), so sadzobníkom poplatkov, či ich pred uzatvorením úverovej zmluvy mali k dispozícii,
ako porozumeli ich obsahu, resp. či si vyžiadali čas na ich preštudovanie. Každý zo žalovaných sa

vyjadrí k ustanoveniu čl. 5 bod 5.5.7.1. Obchodných podmienok Z. Z., a.s. pre poskytovanie splátkových
a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom, na ktoré v
odvolaní poukazuje žalobca, či a kedy, akou formou bol s ním oboznámený pred uzavretím zmluvy, ako
tomuto ustanoveniu porozumel. Napokon po zistení či zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa obsahové
náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 04. 04. 2009 súd prvej

inštancie vypočuje žalovaných aj k obsahu ich odporu zo dňa 08. 06. 2012 a ustáli, či prejav ich vôle
spĺňa náležitosti uznania dlhu.

9. Okresný súd sa vysporiada aj s tým, kedy a ktorým zo zákonom ustanovených spôsobov došlo
k zániku zmluvy. Žalobca v žalobe tvrdil, že sa žalovaní dostali do omeškania so splácaním úveru,

preto ich listom z 19. 12. 2011 vyzval na zaplatenie nedoplatku, v opačnom prípade oznámil mimoriadnu
splatnosť úveru ku dňu 19. 12. 2011. Žalobca preto upresní, či, v dôsledku ktorých skutkových okolností
a kedy sa stal celý úver splatným. Vzhľadom na to, že plnenie bolo dohodnuté v splátkach je potrebné
pri posudzovaní mimoriadnej splatnosti úveru a jej platnosti aplikovať § 565 OZ v nadväznosti na § 53ods. 8 OZ účinný od 01. 11. 2008 (od 01. 07. 2011 prečíslovaný ako § 53 ods. 9). Okresný súd zistí
od obidvoch strán sporu priebeh splácania úveru a žalobca doplní, pre nezaplatenie ktorej konkrétnej
splátky pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a kedy dodržal postup podľa vtedajšieho § 53

ods. 8 OZ. Len potom je možné ustáliť dobu, kedy sa stal celý úver splatný či už v dôsledku vyhlásenia
jeho mimoriadnej splatnosti, alebo v dôsledku ukončenia úverovej zmluvy iným spôsobom.

10. Po ustálení dňa splatnosti celého úveru je možné nesporným spôsobom ustáliť výšku dlhu
a určiť, či sú žalovaní v omeškaní s plnením záväzku a odkedy. V tejto súvislosti odvolací súd

konštatuje, že okresný súd pri súdnej kontrole konkrétnych zmluvných podmienok správne dohodu
zmluvných strán o tom, že sa nesplatené zmluvné úroky stávajú dlžnou istinou vyhodnotil ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorá nebola individuálne dojednaná.
Neprijateľnouzmluvnoupodmienkoujeajdojednanieopoplatkuzasprávuúveru1,99€mesačne,od01.
10. 2010 2,99 € mesačne, ktoré tiež nebolo zjednané individuálne a je v neprospech spotrebiteľa, keďže

jeho výšku môže veriteľ jednostranne meniť. Okresný súd ho správne považoval za neplatné v zmysle
§ 53 ods. 1 OZ. Aj keď podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu spracovateľský poplatok vychádza
z § 499 Obchodného zákonníka a poplatok za správu úveru predstavoval náklady poskytovateľa
úveru za jeho evidenciu a registráciu všetkých platieb, prioritnou je v zmysle § 52 ods. 2 prvej vety
OZ právna úprava, ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia. Je vecou veriteľa, či a akým nákladným

spôsobom eviduje platby prijaté od dlžníka; pri zachovaní rovnováhy by sa mal veriteľ podieľať na
znášaní nákladov vzniknutých dlžníkovi pri evidencii ním uhradených platieb. Odvolací súd zdôrazňuje
povinnosť vnútroštátneho súdu chrániť ex offo spotrebiteľov pred nekalými zmluvnými podmienkami,
ako judikoval Súdny dvor EÚ najmä v rozsudku C-40/08 Asturcom, ktorý je prameňom práva.

11. Okresný súd neodôvodnil zamietnutie žaloby v časti úroku 15,6% ročne z istiny 2 746,07 € za čas od
20. 12. 2011 do 08. 08. 2012 a úroku z omeškania 9% ročne z tej istej istiny za to isté obdobie. Odvolateľ
správne poukazoval na to, že má v zmysle § 503 ods. 1,3 Obchodného zákonníka právo na úrok za dobu
od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Druhú vetu § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka
však nemožno interpretovať bez spojitosti s prvou vetou jeho ods. 1, podľa ktorej záväzok platiť úroky

je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Úroky zo splátky sú v prípade plnenia
v splátkach splatné v deň splatnosti splátky (§ 503 ods. 2 Obchodného zákonníka), ak sa však má
vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú (§ 503 ods.
1 tretia veta Obchodného zákonníka). Z uvedeného vyplýva, že úrok z úveru, ako bolo niekoľkokrát
judikované, patrí len za požičanie peňazí, ku ktorému po zániku zmluvného vzťahu nedochádza. Doba

splatnosti zmluvných úrokov sa zhoduje s dobou splatnosti úveru, čo znamená, že celková suma úrokov
musí byť zaplatená najneskôr zaplatením poslednej splátky úveru. Na tieto závery poukazujú aj viaceré
rozhodnutia odvolacích súdov, napr. rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/104/2012 z 31. 07.
2012 alebo sp. zn. 5Co/196/2016 zo dňa 28. 06. 2016, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
05. 10. 2016 sp. zn. 9Co/604/2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30. 11. 2016 sp. zn.

25Co/615/2015,rozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystricizodňa12.05.2015sp.zn.16Co/322/2015,
alebo rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. 06. 2015 sp. zn. 6Co/190/2014. Dôležité je poukázať
aj na judikatúru, konkrétne rozhodnutie NS SR publikované ako R 59/98, v zmysle ktorého veriteľovi
patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom
prípade do dňa predčasnej splatnosti.

12. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania, čo je postup podľa
§ 396 ods. 3 CSP.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).