Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vojtech Ševčík

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/159/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213307
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vojtech Ševčík
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213307.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom pred sudcom JUDr. Vojtechom Ševčíkom v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36
864 421, proti žalovanému Slovenská republika za, ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na Okresnom súde v Žiari nad Hronom dňa 27.09.2012 si žalobca uplatnil voči
žalovanému právo na zaplatenie sumy 175,- eur z titulu majetkovej škody a sumu 221,28 eur z
titulu nemajetkovej ujmy. V odôvodnení žaloby uviedol, že v exekučnom konaní je založená zákonná
povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. V danom prípade exekučný súd nerozhodol o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase a žalobca tvrdí, že v predmetnom

prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil,
až po veľmi dlhej dobe. Žalobca sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja,
ktorý vyústil do porušenia jeho práva a spôsobenej škody. Po doručení uznesenia exekučného súdu
zo dňa 13.01.2011 o zmene súdneho exekútora (skutkový dej bol zavŕšený doručením uznesenia o
zmene súdneho exekútora). Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu u exekučného súdu

uplatňuje náhradu majetkovej škody vyjadrenú v peniazoch, ktorá predstavuje sumu 175,- eur. Zároveň
si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá predstavuje sumu 221,28 eur. V danom
prípade poukazuje na skutočnosť, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primerané satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Zároveň poukázal na konštatovanie, že
porušenie práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe

v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je zaručené článkom 48
ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym uplynutím
času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané v ustanovení
§ 44 ods. 8 exekučného poriadku a s právnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho

exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca poukázal
na skutočnosť, že nesprávny úradný postup okresného súdu je takej intenzity, ktorá má za následokzbytočné prieťahy v konaní spojené zo zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa, pričom
neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora, exekučným súdom nastalo riziko zániku
povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencií povinného.

Z dôvodu, že exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac, ako 139 dní.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 06.10.2014 žiadal návrh žalobcu, ako neodôvodnený
zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre
priznanie náhrady škody v zmysle Zákona číslo 514/2003 Z. z. Poukázal na nedostatky podaného

návrhu,ktoréspôsobujúzmätočnosťpodania,keďnavrhovateľuviedolčasťdôkazovavšakvskutočnosti
priniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám.
Taktiež z podania žalobcu nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Pokiaľ ide o uvádzané
prieťahy v konaní žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu, neuviedol
ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovaného, či využil možnosť
podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, respektíve

možnosť podania ústavných sťažností, to znamená či využil účinné právne prostriedky nápravy na
urýchlenie konania. V ďalšom poukázal žalovaný na skutočnosť, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Túto právomoc má iba predseda súdu
alebo ústavný súd. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli doručené dňa
23.04.2012 ale už dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená žaloba z čoho je zrejmé, že

žalobca nepodal žalobu po uplynutí 6 mesačnej lehoty ale skôr. V takomto prípade ide o predčasne
uplatnený nárok na súde. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky adresovalo žalobcovi po
doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, výzvu na doplnenie žiadosti.
Žalobca však neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podanej žiadosti a tým zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktoré prerokovanie sám požiadal.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písmeno a) Zákona
číslo 514/2003 Z. z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. Ustanovenie
Zákona číslo 514/2003 Z. z. ustanovujú všeobecné podmienky pri splnení, ktorých štát zodpovedá
za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to nezákonné rozhodnutie,
respektíve nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím,

respektíve nesprávnym úradným postupom a vzniku škody. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť
splnené všetky 3 podmienky súčasne. K otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom stanovenej lehote žalovaný uviedol, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho
exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora,
ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi je zaužívaný model v zmysle, ktorého exekučný súd

po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi
na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov (keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho
exekútora exekučný súd rozhodne v tomto uznesení aj o trovách doterajšieho exekučného konania tak,
ako keby došlo k zastaveniu exekúcie u pôvodného exekútora) a na zaslanie príslušného exekútorského
spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu ustanovení § 44 ods. 9 Zákona

číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poveria exekútora,
ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol
vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Otázku či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky, žalovaný poukázal na judikatúru Ústavného súdu spisová značka I ÚS 16/2, ktorá konštatuje,
že pri posúdení či došlo, alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov
zaručené v článku 48. Ods. 2 ústavy. Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave
alebo zákonom v zákone (napríklad rozhodnutie ústavného súdu spisová značka IIÚS 64/1997, na ktoré
sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje) ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie

uvedenéhozákladnéhopráva,pretožeajvtýchtoprípadochsúrozhodujúcevšetkyokolnostivdanejveci
pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v článku 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti,
veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle článku 48 ods.

2 ústavy. Zároveň žalovaný poukázal na ustanovenie ô 48 ods. 2 a 9 exekučného poriadku, z ktorého
je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia
súdu o zmene súdneho exekútora, respektíve do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora
pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vznikužiadnej materiálnej škody. Pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky
na ktorú mal poverenie z ohľadom na zachovanie komunity konania. Žalovaný taktiež poukázal na
neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávny úradným postupom a prípadnou škodou.

Právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní. Zároveň žiadal, aby súd
konanie prerušiť, až do právoplatného ukončenia konania vedenom na Okresnom súde Prešov, ktoré
prebieha pod spis. zn. 7C 6/2010 o náhrade škody pre porušenie práva Európskej únie. Súd preto podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p.. pojednáva v jeho neprítomnosti.

Zástupca odporcu rovnako ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní. Rovnako poukázal na svoje
písomné vyjadrenie k znaleckému posudku číslo 1/2014, ktoré je založené na Okresnom súde Žiar nad
Hronom pod číslo spr. A/147/14, rovnako na svoje písomné vyjadrenie, pričom namieta zmätočnosť
žalobných návrhov, nesplnenie podmienky predbežného prerokovania nároku na náhradu škody v
zmysle § 15 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nesplnenie podmienok
nevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, nepreukázaním nesprávneho úradného postupu,
nepreukázanie vzniku a výšky škody, nesplnením podmienok pre možnosť priznania náhrady v
peniazoch a napokon neexistenciu príčinnej súvislosti. Vzhľadom na tieto okolnosti odporca žiada návrh
v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa § 109 ods. 1 písmeno b) Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie preruší, ak rozhodnutie
závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa§109ods.2písmenoc)Občianskehosúdnehoporiadku,pokiaľsúdneurobíinévhodnéopatrenia,

môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Súd preskúmal návrh navrhovateľa na prerušenie konania, pričom dospel k záveru, že návrh nie je
dôvodný. Povinnosť súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písmeno b) Občianskeho súdneho

poriadku vzniká len vtedy, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú súd nie je oprávnený riešiť. Možnosť
súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 2 písmeno c) Občianskeho súdneho poriadku, vzniká len
vtedy, ak prebieha konanie v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.
Takouto otázkou môže byť len rozhodnutie o takej skutočnosti, ktorá je objektívne spôsobilá mať vplyv
na rozhodnutie vo veci samej a nie o náhradu škody pre prerušenie práva Európskej únie. Vzhľadom na

túto skutočnosť súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania ako neodôvodnený zamietol.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom
pripojeného spisu tunajšieho súdu spis. značka XXEr XXX/XXXX, pričom zistil a ustálil nasledovný
skutkový a právny stav. Dňa 22.09.2006 podal súdny exekútor N.., T.. T. L., U. U. Q. Ú. D.. Y. XX,

XXX XX Ž. B. V., na tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod spis.
značkou Q. XXX/XX vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Račianska 42/2,
831 02 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému T. X., G..Č..: XXXXXX/XXXX, bytom D. XXXX/
X, X. Š., pre vymoženie pohľadávky 12 000,- Sk s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu
rozsudku stáleho rozhodcovského súdu spis. značka SR 1750/06 zo dňa 01.06.2006. Tunajší súd

v prejedávanej veci vydal dňa 28.09.2006 poverenie pre súdneho exekútora N.., T.. T. L., U. U. Q. Ú. J..
Y. XX, XXX XX Ž. B. V.. Dňa 27.08.2010 podal oprávnený návrh na zmenu exekútora. Táto skutočnosť
dňa 16.09.2010 bola oznámená súdnemu exekútorovi Y.., N.. T. L., s tým, aby predložil súdu exekučný
spis z dôvodu, že súd bude rozhodovať o zmene súdneho exekútora v lehote 10 dní. Dňa 07.10.2010
súdny exekútor Y.. N.. T. L. zaslal exekučný spis a vyúčtovanie trov exekúcie. Uznesením Okresného

súdu Žiar nad Hronom spis. značka XXEr XXX/XXXX-XX zo dňa 13.01.2011 súd návrhu oprávneného
na zmenu exekútora vyhovel a ďalším konaním exekúcie poveril súdneho exekútora Y.. G. W., Q. Ú.,
U. U. Z.V. XX, XXX XX X..

Podľa§3ods.1písmenod)Zákonačíslo514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone

verejnej moci po zmene niektorých zákonov v znení do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.Podľa § 4 ods. 1 písmeno a) bod 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v Občianskom súdnom konaní alebo trestnom konaní, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2012, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona číslo 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2012, právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda

Podľa § 16 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona číslo 514/2003 Z. z., V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

V zmysle § 15 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežnom prerokovaní nároku s príslušným orgánom.

Súd mal preukázané, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli doručené
žalovanému dňa 23.04.2012, ale už dňa 27.09.2012 bola na okresný súd doručená žaloba z čoho je
zrejmé, že žalobca nepodal žaloby po uplynutí 6 mesačnej lehoty ale skôr. V takomto prípade má súd
za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalovaný doručil žalobcovi žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, výzvy na doplnenie žiadosti. Žalobca však neposkytol žiadnu
súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal.

Vychádzajúc zo skutkových zistení prejednávanej veci a citovaných ustanovení zákona považoval

súd návrh navrhovateľa za nedôvodný vzhľadom na skutočnosť, že v exekučnej veci spisová značka
XXEr XXX/XXXX, kedy oprávnený to jest navrhovateľ podal žiadosť o zmenu súdneho exekútora dňa
27.08.2010. Súd výzvou zo dňa 27.09.2010 vyzval povereného súdneho exekútora k vyjadreniu sa
k zmene a zaslaniu exekučného spisu. Následne uznesením číslo konania XXEr XXX/XXXX-XX súd
rozhodol o zmene exekútora. Exekúciou poveril súdneho exekútora Y.. G. W.. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 22.02.2011. V tejto veci vidí navrhovateľ nesprávny úradný postup Okresného súdu
Žiar nad Hronom v tom, že rozhodol o žiadosti o zmene exekútora oneskorene a nebola dodržaná
zákonná 30 dňová lehota. Súd mal preukázané, že o zmene exekútora nebolo vôbec rozhodované,
pretože exekúcia bola zastavená. Otázku či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo
navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je kompetentný preskúmať len ústavný

súd, ktorý v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúmal vždy z ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu, najmä z pohľadu zložitosti veci, správania sa účastníkov a postupu súdu.
Súdne a tým aj exekučné konanie nie je kompetentný preskúmať súd v konaní o náhradu škody podľa
zákona číslo 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti,
respektíve predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody

mohol hodnotiť postupy iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov malo by to za následok,
že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov a uvedené by mohlo smerovať
k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodnutie sporov, náhradu škody
sú v prvom stupni zásadne okresné súdy a však súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov môžu byť aj súdy vyššieho stupňa. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky vo veci N. Ú. XX/XX, kde sa okrem iného konštatuje, že pri posúdení či došlo
alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd prihliada

síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky
za porušenie uvedenie základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodnutia a rozhodujúce
všetky okolnosti danej veci. Aj keď súd v exekučnom konaní urobí úkon po zákonom stanovenej lehote
nemožno bez zohľadnenia ďalších okolností veci konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému
postupu. Napokon aj keby takýto nesprávny úradný postup bol daný navrhovateľ nepreukázal vznik

škody alebo majetkovej ujmy priamo vyvolaný týmto nesprávnym úradným postupom, pričom dĺžka
konania pri exekučných konania je ovplyvnená aj správaním súdneho exekútora, ktorý na výzvy súdu
nie vždy reaguje v primeranej lehote. Za nepravdivé možno považovať aj tvrdenie navrhovateľa o tom,
že o návrhu na zmenu súdneho exekútora súd bol v omeškaní dlhú dobu. Zo spisu C. U. Ž. B. V.
XXErXXX/XXXX-XXvyplýva,žesamotnýnavrhovateľpodalnávrhnazmenuexekútoradňa27.08.2010.
Súdny exekútor sa k návrhu vyjadril dňa 07.10.2010. Súd návrhu oprávneného na zmenu exekútora

vyhovel rozhodnutím C. U. Ž. B. V. číslo konania XXEr XXX/XXXX-XX Z. J. XX.XX.XX11. Vchádzajúc
z týchto úkonov súdu v exekučnom konaní súd nepovažuje postup exekučného súdu za nesprávny
úradný postup, respektíve za prieťahy v konaní, nakoľko v danom prípade návrhu navrhovateľa bolo v
celom rozsahu vyhovené. Nesprávny úradný postup by musel byť takou podstatnou príčinou, ktorá by
spôsobila škodu čo v danom prípade nie je možné konštatovať nakoľko návrhu bolo v celom rozsahu

vyhovené.

V danom prípade súd poukazuje na skutočnosť, že poverený súdny exekútor mohol vykonávať
všetky úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, alebo
do rozhodnutia súdu o zastavenie exekúcie a treto v tejto súvislosti s nevydaním rozhodnutia o

zmene exekútora v zákonnej lehote nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Tvrdenie
navrhovateľa, že mu vznikla škoda súd nepovažuje za podložené. Aj vzhľadom na skutočnosť, že súd
návrhu navrhovateľa vyhovel.

Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a to na základe zásady úspechu. Žalovaný
mal vo veci plný úspech. V spojení s konaním mu trovy nevznikli, preto súd vyslovil, že náhradu trov
konania účastníkom nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu/rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3
vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali
písomne do zápisnice súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z.
o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.