Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/41/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111210472
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7111210472.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľa MUDr. C. L.
nar. XX.X.XXXX bývajúceho v L. na D. ul. č. XX zastúpeného JUDr. Milanom Knopom advokátom so
sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Krmanovej ul. č. 1 proti odporcovi C. L. nar. XX.X.XXXX
bývajúcemu v L. na E.F. ul. č. XX zastúpenému JUDr. Melániou Knopovou advokátkou so sídlom
Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 v konaní o zníženie výživného a zrušenie
vyživovacej povinnosti o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z
18.3.2014 č.k. 36C 85/2011-180 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok tak, že znižuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi určenú rozsudkom
Okresného súdu Košice I z 24.7.2008 č.k. 21P 69/2008-41 pozostávajúcu z bežného výživného 165,97
€ a výživného na tvorbu úspor 248,95 €, teda spolu zo 414,92 € na 140 € mesačne od 13.4.2011 do
30.6.2013 a od 1.7.2013 do 31.8.2014 vyživovaciu povinnosť zrušuje.

Zrušujerozsudoksúduprvéhostupňavovýrokuozníženívýživnéhozaobdobieod1.9.2014dobudúcna
a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I z 24.7.2008

sp.zn. 21P 69/2008 v časti, ktorou bola naposledy určená vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči
odporcovi vo výške 165,97 € mesačne a v časti prispievania na tvorbu úspor vo výške 248,95 € mesačne
tak, že znížil výživné od 13.4.2011 do 2.7.2013 na 150 € mesačne a prispievanie na tvorbu úspor na 150
€ mesačne a od 3.7.2013 do budúcna znížil výživné na 140 € mesačne, ktorou sumou je navrhovateľ
povinný prispievať na výživu odporcu vždy k 15. dňu toho ktorého mesiaca vopred k jeho rukám. V
prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ aj odporca.

Navrhovateľ podal odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd
zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a znížil jeho vyživovaciu povinnosť voči odporcovi s účinnosťou od
13.4.2011 na 140 € mesačne a s účinnosťou od 1.7.2013 jeho vyživovaciu povinnosť zrušil. Uviedol, že
návrh na zníženie, resp. zrušenie vyživovacej povinnosti voči odporcovi podal z dôvodu zmien pomerov,
ktoré nastali od rozhodnutia súdu z 24.7.2008, ktorým bola schválená rodičovská dohoda a určené

platenie výživného pre odporcu. Vyjadril názor, že zákon priamo nešpecifikuje, na koho strane má
dôjsť k zmene pomerov tak, aby to bolo relevantné aj pre zmenu rozhodnutia o výživnom, preto bude
relevantná jednak zmena na strane niektorého z rodičov alebo aj na strane oprávneného dieťaťa. V
konaní poukazoval na jeho zmenené pomery spočívajúce v tom, že žije v spoločnej domácnosti sosvojou družkou, s ktorou majú dve maloleté dcéry, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť. Jeho družka má
dve deti z predošlého manželstva, a preto ich predchádzajúci byt svojou veľkosťou nepostačoval, preto
si museli zaobstarať iný, rozlohou väčší. Z toho dôvodu bol nútený zobrať si pôžičku, nakoľko nový byt

bolo potrebné zariadiť tak, aby v ňom bolo možné viesť riadny a dôstojný život. Družka je na materskej
dovolenke, čo znamená, že jej finančný príjem je na minimálnej úrovni, a preto musí prispievať aj jej
a taktiež aj hradiť inkaso a výdavky na stravu a šatstvo. Ďalšou zmenou oproti stavu pred podaním
návrhu na zníženie výživného je skutočnosť, že už nemá príjem od spoločnosti GYNEDAN s.r.o., od
ktorej predtým dostával mesačne odmenu vo výške 239 €. Zákon tiež stanovuje, že pri zmene pomerov

sa prihliada na vývoj životných nákladov, teda ide o zohľadnenie takzvanej valorizačnej klauzuly. Ako je
vidno na uvedených faktoch, jeho životné náklady sa od rozhodujúceho obdobia, z ktorého vychádzal
prvý rozsudok vo veci, naozaj podstatne zvýšili a to až do takej miery, že sa dá hovoriť o možnom
ohrození zabezpečenia výživy pre jeho dve maloleté dcéry. Pokiaľ sa týka zmeny pomerov u odporcu,
aj v nich nastal výrazný obrat a to najmä v tom, že odporca už externe neštuduje na právnickej fakulte,
ako tomu bolo v čase priznania výživného prvým rozsudkom vo veci, ale je vedený na úrade práce,

sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie. Matka odporcu, ktorá je zároveň jeho právnou
zástupkyňou, má vyživovaciu povinnosť len voči odporcovi. Považuje za dôležité zdôrazniť, že odporca
vzhľadomnasvojvek(vaugustebudemať24rokov)aschopnostidospeldoštádia,kedyjeschopnýživiť
sa sám. Z jeho pôsobenia ako študenta na vysokej škole jednoznačne vyplýva, že štúdium a úspešné
ukončenie školy pre neho zrejme nebolo prioritou a to aj napriek tomu, že ako študent študujúci externou

formou, bol povinný si štúdium hradiť sám. K úhrade dochádzalo z finančných prostriedkov rodičov.
Nemožno nájsť akékoľvek prekážky, ktoré by odporcovi bránili v tom, aby si našiel zamestnanie a živil
si sám. Ak na túto situáciu aplikuje príslušné zákonné ustanovenie Zákona o rodine, tvrdí, že fakt, že
odporca je schopný živiť sa sám a nič mu v nájdení zamestnania podľa jeho výberu nebráni, znamená
zánik zákonnej vyživovacej povinnosti rodičov vo forme plnenia vyživovacej povinnosti voči jeho osobe.

Zuvedenéhojednoznačnevyplýva,ženaobochstranáchdošlokvýraznýmzmenámživotnýchpomerov,
čo v najvyššej možnej miere odôvodňuje relevantnosť jeho návrhu, ktorým žiadal o zrušenie vyživovacej
povinnosti. Na jednej strane sa tak predíde riziku, že by došlo k ohrozeniu zabezpečenia výživy jeho
maloletých dcér a na strane druhej to odôvodňuje fakt, že odporca je schopný živiť sa sám. Neexistuje
teda akýkoľvek dôvod, prečo by súd návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči

odporcovi vyhovieť nemal. Pokiaľ ide o obdobie, v ktorom bol odporca študentom právnickej fakulty
externou formou, navrhoval, aby bolo predmetom skúmania alebo dokazovania aj to, či sa uchádza
o prácu, prípadne či nepracuje a ak by sa to preukázalo, návrh smeroval k zrušeniu výživného voči
odporcovi, keďže sa vzhľadom na uvedené dokáže živiť aj sám.

Odporca podaným odvolaním žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti
výroku, ktorým súd prvého stupňa od 3.7.2013 do budúcna znížil výživné na 140 € mesačne, nakoľko mu
postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. z dôvodu, že
9.9.2013 predložil konajúcemu súdu návrh na určenie výživného a to v zmysle ust. § 65 ods. 3 Zákona
o rodine a navrhol k uvedenému návrhu vykonať dokazovanie. Konajúci súd sa s jeho návrhom nijako

v odôvodnení rozsudku nevysporiadal a tak je výrok o znížení výživného na sumu 140 € od 3.7.2013
zmätočný a nepreskúmateľný. Ďalej poukazuje na to, že dôvodom na zrušenie napadnutého výroku
rozsudku je aj to, že súd prvého stupňa vec ohľadom zníženia výživného od 3.7.2013 do budúcna
nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a tiež nedostatočne
zistil skutkový stav. Podrobné dôvody odvolania podľa § 205 ods. 2 O.s.p. predloží súdu v lehote 5 dní.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhoval odvolanie odporcu odmietnuť podľa § 218
ods. 1 písm.a/ O.s.p. ako odvolanie podané oneskorene, nakoľko posledný deň lehoty na podanie
odvolania proti rozhodnutiu uplynul odporcovi 30.5.2014, pričom na odvolaní, ktoré mu bolo doručené
na vyjadrenie, je otlačok pečiatky podateľne o dátume doručenia odvolania 2.6.2014, teda po uplynutí

odvolacej lehoty. Odvolanie odporcu v ďalšom neuvádza konkrétne dôvody, pre ktoré sa domáha
zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o znížení výživného za obdobie od 1.7.2013 do
budúcna a z ktorých vyvodzuje, že mu postupom súdu bola údajne odňatá možnosť konať pred súdom.
Poukázal na ust. § 204 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého sa odvolanie podáva do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, ako aj na ust. § 205 ods. 3 O.s.p., z ktorého vyplýva, že rozsah, v akom sa rozhodnutie

napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odporca doručil odvolaciemu súdu 7.11.2014 faxové podanie doplnené predložením jeho originálu
10.11.2014 bez označenia procesného úkonu, ktorý mienil vo vzťahu k súdu učiniť a v ktorom uviedol,že 2.6.2014 doručil súdu prvého stupňa odvolanie proti rozsudku, ktorým žiadal zrušiť rozsudok súdu
prvého stupňa v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa od 3.7.2013 do budúcna znížil výživné na
140 € mesačne a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie

alebo alternatívne zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým znížil výživné zo 165,97 € mesačne
na 140 € mesačne tak, že počínajúc dňom podania návrhu na určenie výživného 9.9.2013 zaviaže
navrhovateľa prispievať na jeho výživu 350 € mesačne a to na jeho účet zriadený v Slovenskej
sporiteľni a.s. Bratislava - Košice číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.
Uviedol, že už v podanom odvolaní namietal, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať

pred súdom, nakoľko 9.9.2013 predložil konajúcemu súdu návrh na určenie výživného v zmysle ust.
§ 65 ods. 3 Zákona o rodine a navrhol k uvedenému vykonať dokazovanie. Súd prvého stupňa sa
jeho návrhom vôbec nezaoberal, preto je výrok o znížení výživného na 140 € mesačne od 3.7.2013
zmätočný a nepreskúmateľný. Poukázal na to, že pre neho bol neakceptovateľný návrh navrhovateľa
na zníženie výživného na 140 € mesačne, resp. zrušenie vyživovacej povinnosti od 1.7.2013, ktorý
návrh na pripustenie zmeny návrhu navrhovateľ odôvodnil tým, že súd je povinný rozhodnúť podľa

aktuálneho stavu. Navrhovateľ poukázal na to, že on je schopný sám sa živiť a jemu pribudli dve
vyživovacie povinnosti k dvom maloletým dcéram, čím dochádza k ohrozeniu zabezpečenia výživy
týchto dcér navrhovateľa. Nezakladá sa na pravde, čo vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku,
že navrhovateľ mu prispieva titulom výživného v skutočnosti mesačne sumou 199 € a na tvorbu úspor
240 €, teda mesačná výška výživného, ktorou mu otec prispieva je údajne 439 €. Jedinou čiastkou, ktorá

mu je poukazovaná mesačne na jeho účet je 199 €. Matka mu finančne aj naturálne prispieva mesačne
sumou 500 €. Hmotnoprávnou podmienkou na to, aby súd mohol rozhodnúť o zmene rozsudku, ktorým
bolo určené výživné, je zmena pomerov. V zmysle platnej judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky
okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného a tieto okolnosti môžu byť dôvodom na zmenu
vyživovacej povinnosti, len ak závažnejším spôsobom sa prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní

s pomermi, ktoré boli v čase vyhlásenia zmeňovaného rozsudku. Nie je žiaduce a prípustné reparovať
právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu pomerov. Základnými kritériami, od ktorých
sa odvíja výška výživného, sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
rodiča a tiež odôvodnené pomery dieťaťa. Dieťaťu sa tým priznáva právo podieľať sa na životnej
úrovni povinného. Na strane povinného môže byť takouto relevantnou zmenou pomerov vznik novej

vyživovacej povinnosti. V konečnom dôsledku aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že
takouto zmenou pomerov na strane navrhovateľa je skutočnosť, že mu pribudla vyživovacia povinnosť
k dvom deťom. Podľa názoru súdu prvého stupňa má navrhovateľ vyživovaciu povinnosť aj voči svojej
súčasnej manželke F., rod. Q.. Manželka navrhovateľa bude do 30.11.2014 na rodičovskej dovolenke,
kedy jej bude vyplácaný rodičovský príspevok. Ďalej sú jej vyplácané prídavky na dve maloleté deti,

ako aj dve plnoleté dcéry z prvého manželstva. Manželka navrhovateľa vlastní nový byt, ktorý obývajú
jej dcéry z prvého manželstva. Nezakladá sa na pravde, že by navrhovateľov mesačný príjem bol iba
cca 1.800 až 1.900 €, opak vyplynul z dokazovania na základe ním predložených listinných dôkazov.
Z daňových priznaní otca za rok 2011 súd zistil, že jeho mesačný príjem bol vo výške 2.181,71 €, za
rok 2012 predstavoval 2.557,70 €. Navrhovateľ vyšpecifikoval svoje nutné výdaje v sume 545,2 €, v

ktorej sume však nie je zahrnutá platba za stravu, ktorá mesačne pre 6-člennú rodinu predstavuje údajne
iba 500 €. Súd prvého stupňa uvádza v odôvodnení rozsudku, že k podstatnej zmene pomerov došlo
aj u neho a to od podania návrhu, teda od 13.4.2011 do 2.7.2013, kedy v tom čase bol už dospelý,
študoval na vysokej škole, zvýšili sa podstatne jeho výdavky oproti výdavkom za obdobie, ktoré bolo
skúmané v skoršom rozhodnutí o výživnom. Uviedol, že k zmene pomerov došlo u neho aj v období

od 3.7.2013, keď už neštudoval, prihlásil sa na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač
o zamestnanie a bol bez akéhokoľvek príjmu. Za uvedené obdobie navrhovateľ žiadal, aby súd jeho
vyživovaciu povinnosť zrušil. Súd prvého stupňa správne konštatuje, že zmena pomerov na jeho strane
je v neprospech navrhovateľa, nakoľko aj súd je toho názoru, že aj keď dosiahol plnoletosť a nebol
v tom čase študentom vysokej školy, jedná sa v jeho prípade o osobu vo veku do 25 rokov a podľa

súčasnej legislatívy nemôže poberať žiadne dávky v hmotnej núdzi ani dávky v nezamestnanosti, a preto
podľa názoru súdu sú povinní rodičia titulom svojej vyživovacej povinnosti prispievať na jeho výživu
podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Opäť poukázal na to, že 9.9.2013 predložil
súdu návrh na určenie výživného podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine. Uviedol, že do leta 2013 študoval
na vysokej škole a to externe, pričom táto forma štúdia mu nevyhovovala a tak štúdium zanechal.

Následne si podal prihlášku na vysokoškolské štúdium v dennej forme a od 2.9.2014 je študentom
prvého ročníka denného bakalárskeho štúdia na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach, o čom zároveň
predkladá potvrdenie o návšteve školy. Od leta 2013 sa intenzívne pripravoval na prijímacie pohovory,
čo si vyžiadalo nemalé náklady, na ktorých sa jeho otec odmietal podieľať. Domnieva sa, že u nehodošlo k podstatnej zmene pomerov a tak žiada, aby odvolací súd vo veci rozhodol tak, ako uvádza v
petite svojho odvolania.

Odvolacísúdpredpreskúmanímvecisamejvprvomradeskúmal,čibolisplnenépodmienkyodvolacieho
konania vo vzťahu k odvolaniu odporcu z hľadiska včasnosti jeho podania. Z obsahu spisu odvolací
súd zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa bol právnej zástupkyni odporcu doručený 15.5.2014, to
znamená, že zákonná pätnásťdňová odvolacia lehota začala odporcovi plynúť v zmysle § 57 ods. 1
O.s.p. 16.5.2014 a skončila 30.5.2014 v piatok v riadny pracovný deň. Odporca doručil odvolanie súdu

prvého stupňa faxom 30.5.2014 a v súlade s ust. § 42 ods. 1 O.s.p. odvolanie urobené faxom doplnil
predložením jeho originálu 2.6.2014, teda do 3 dní, čo je v súlade s citovaným zákonným ustanovením.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolanie odporcu bolo podané včas. Pokiaľ ide o
obsah odvolania odporcu, odvolací súd konštatuje, že spĺňa náležitosti vyžadované ust. § 205 ods. 1
O.s.p., nakoľko je z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ

ide o podanie odporcu doručené odvolaciemu súdu faxom 7.11.2014 a doplnené originálom 10.11.2014
odvolací súd postupom podľa § 41 ods. 2 O.s.p. ho posúdil podľa obsahu ako doplnenie dôvodov
odvolania podaného 30.5.2014, na ktoré v zmysle ust. § 205 ods. 3 O.s.p. odvolací súd prihliadať
nemôže, nakoľko rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie. Jedinou relevantnou skutočnosťou, na ktorú je potrebné prihliadnuť,

je oznámenie odporcu, že od 2.9.2014 začal študovať v prvom ročníku denného bakalárskeho štúdia na
Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach, o čom zároveň predložil potvrdenie o návšteve školy, nakoľko ide
o skutočnosť, ktorá nastala až v priebehu odvolacieho konania.

S prihliadnutím na odvolacie návrhy oboch účastníkov konania je zrejmé, že výrok rozsudku súdu

prvého stupňa o zamietnutí návrhu na zníženie výživného za obdobie od 19.10.2009 do 12.4.2011 nebol
odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom
konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Zmenou pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých
okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom

predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a
musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o
výživnom, preto v konaní o zvýšenie, zníženie alebo zrušenie výživného je potrebné porovnať pomery,
z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi v čase rozhodovania o
návrhu na zmenu (zrušenie) výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa

použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Z ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva,
že vyživovacia povinnosť rodičov trvá do tej doby, pokiaľ dieťa nie je schopné samo sa živiť. Ide o
najobvyklejší dôvod zániku vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu patriaci k dôvodom, ktoré nepôsobia
samy osebe, ale iba ako podklad pre rozhodnutie súdu. Podmienka stanovená pre zrušenie vyživovacej
povinnosti je v zákone definovaná ako schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo. Táto schopnosť nie

je viazaná na dosiahnutie určitej vekovej hranice, konkrétne ani na dosiahnutie plnoletosti ani veku
25 rokov. Schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo, je závislá na tom, kedy sa dieťa stane spôsobilým
hradiť svoje odôvodnené potreby. Pre stanovenie momentu, kedy vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu
zaniká, je podstatné, kedy dieťa nadobudlo všetky schopnosti samo sa živiť, za ktorý sa tradične
akceptuje ukončenie denného riadneho štúdia, keďže dieťa získalo všetky predpoklady na uplatnenie

sa v pracovnom pomere a to aj v prípade, ak by eventuálne pokračovalo ďalej v štúdiu externou formou,
ktorá je koncipovaná tak, aby študent nebol zaťažovaný študijnými povinnosťami v priebehu pracovného
týždňa a v zásade si mohol dopĺňať vzdelanie popri zamestnaní bez akýchkoľvek obmedzení vo vzťahu
k zamestnaniu. Nie je tiež podstatné, či dieťa v skutočnosti do pracovného pomeru nastúpi. V takomtoprípade je potrebné starostlivo vyhodnotiť dôvody, pre ktoré dieťa aj napriek nadobudnutiu schopnosti
samé sa živiť žiaden príjem nedosahuje. V sporovom konaní, ktorým nepochybne je konanie o zmenu
výživného pre plnoleté dieťa platí takzvaná prejednacia zásada, čo znamená, že súd vychádza zo

skutočnostítvrdenýchúčastníkmiavykonávatiedôkazy,ktoréúčastnícinavrhliatátozásadaúzkosúvisí
s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z ust. §
79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.. Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich
tvrdení označiť dôkazy. Ak navrhnuté dôkazy súd vykoná a preukážu sa tým skutkové okolnosti tvrdené
účastníkom, možno skonštatovať, že účastník uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, čo

má za následok jeho úspech v konaní. Prejednacia zásada teda predstavuje istý stimul pre účastníkov
konania, pretože v prípade, ak zostanú pasívni a nepreukážu svoje tvrdenia, môže im to priniesť
negatívne dôsledky v konaní, napríklad prehru v spore. Inak povedané, účastník musí preukázať to,
čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. V konaní o zmene
výživného (zvýšení, znížení) v dôsledku zmeny pomerov je dôkazná povinnosť týkajúca sa okolností, z
ktorýchsavyvodzujeopodstatnenosťzmenyrozhodnutiaovýživnom,tedapreukázaniezmenypomerov,

na navrhovateľovi a v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti je dôkazná povinnosť týkajúca sa
okolnosti, že oprávnené dieťa aj napriek nadobudnutiu všetkých schopností samé sa živiť žiaden príjem
nedosahuje na odporcovi.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v
spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav ku
dňu svojho rozhodnutia, v zásade použil správne ustanovenia Zákona o rodine, ktoré však nesprávne
aplikoval na zistený skutkový stav a dospel tak k nesprávnym právnym záverom.

Navrhovateľsanávrhompodaným13.4.2011domáhalzníženiavyživovacejpovinnostivočiodporcoviod
19.10.2009 do budúcna na 140 € mesačne a v priebehu konania vzhľadom na nové zistené skutočnosti
návrh rozšíril a žiadal od 1.7.2013 do budúcna vyživovaciu povinnosť voči odporcovi zrušiť. Vyživovacia
povinnosť navrhovateľa voči odporcovi bola určená rozsudkom Okresného súdu Košice I z 24.7.2008
č.k. 21P 69/2008-41, ktorý nadobudol právoplatnosť 1.8.2008 a ktorým bola schválená rodičovská

dohoda, na základe ktorej bol v tom čase maloletý odporca zverený do osobnej starostlivosti matky,
zo strany otca (navrhovateľa) bolo určené výživné od 14.7.2006 do 31.12.2006 vo výške 3.000 Sk
mesačne, od 1.1.2007 do 31.12.2007 vo výške 4.000 Sk a od 1.1.2008 do budúcna vo výške 5.000
Sk mesačne, ktoré výživné súd zaviazal otca posielať na účet syna zriadený v Poštovej banke číslo
účtu XXXXXXXX/XXXX vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. Otec (navrhovateľ) bol zároveň zaviazaný

prispievať maloletému (odporcovi) na tvorbu úspor 7.500 Sk mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci na
osobitný účet maloletého vedený v Slovenskej sporiteľni a.s. Bratislava pobočka Košice číslo účtu
XXXXXXXXXX/XXXX od 1.6.2008 do budúcna. Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho určením od 14.7.2006
do 31.7.2008 vo výške 76.742 Sk súd povolil otcovi (navrhovateľovi) splácať spolu s bežným výživným
v mesačných splátkach po 1.000 Sk až do zaplatenia. V čase uvedeného rozhodnutia v tom čase ešte

maloletý odporca navštevoval Súkromné osemročné gymnázium na Dneperskej ulici v Košiciach, kde
bolo ročné školné vo výške 10.000 Sk mesačne, štúdium mal ukončiť v nasledujúcom školskom roku
záverečnou maturitnou skúškou. V tom čase matka odporcu prvýkrát prispela na stužkovú slávnosť
sumou 5.000 Sk, na školské potreby ročne vynakladala 5.000 Sk. Odporca bol jazykovo nadaný, vo
voľnom čase navštevoval jazykové kurzy. Za študijný pobyt v zahraničí matka v predchádzajúcom

školskom roku zaplatila 49.000 Sk, pravidelne mu kupovala cudzojazyčnú literatúru, učebnice a slovníky.
Odporca mal záujem študovať na právnickej a ekonomickej fakulte a prihlásil sa na doučovanie z
dejepisu, za ktoré matka mala zaplatiť 15.000 Sk. Rovnako mu mala uhradiť prípravu pred prijímacími
pohovormi na Právnickú fakultu UPJŠ v Košiciach, za ktorú sa v predchádzajúcom roku platilo 9.000 Sk.
Odporca do školy dochádzal MHD, štvrťročný lístok mu kupoval otec (navrhovateľ). Na vodičský kurz,

na ktorý sa odporca prihlásil, mu otec (navrhovateľ) dal 12.000 Sk. V školskej jedálni sa nestravoval, na
obedy chodil k starej matke, ktorej jeho matka dávala za stravu 3.000 Sk mesačne. Ďalšie stravovanie
odporcu zabezpečovala jeho matka, ktorá mu kupovala aj hygienické potreby, dávala mu vreckové vo
výške 900 Sk mesačne a uhrádzala výdavky spojené s trávením voľného času. Matka návrh na určenie
výživného na tvorbu úspor odôvodňovala tým, že si z týchto úspor bude môcť syn financovať výdavky

spojené s vysokoškolským štúdiom. Matka s maloletým žila v byte, za ktorý platila úhrady spojené s
bývaním 8.950 Sk, za televízny signál platila 540 Sk, za internet 540 Sk, preplácala synovi faktúry za
mobilný telefón 900 Sk mesačne a kúpila mu počítač za 27.921 Sk. Matka vykonávala advokátsku
činnosť, z daňových priznaní za rok 2006 vyplynulo, že mala ročný príjem 606.002 Sk, výdavky 507.939Sk, v roku 2007 bol jej príjem 615.821 Sk a výdavky 436.615 Sk, v roku 2008 mala k dispozícii približne
15.000 Sk mesačne. Synovi uhrádzala tri životné sporenia spojené s poistením, za ktoré platila ročne
19.800Ska17.800Sk.Rovnakomuplatilastavebnésporenieuzavreténamenootcadieťaťavprospech

syna, za ktoré ročne platila 26.000 Sk. Otec pracoval ako lekár, v roku 2006 bol jeho priemerný čistý
mesačný príjem 29.202 Sk, v roku 2007 33.356 Sk, v roku 2008 38.000 Sk. Ďalší príjem mal z firmy
GYNEDAN s.r.o. vo výške 7.200 Sk. Synovi kupoval veci, o ktorého ho syn požiadal, mesačne mu dával
vreckové približne vo výške 2.000 Sk.

Navrhovateľ odôvodňoval svoj návrh na zníženie výživného tým, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k
mal. G. C. L., nar. XX.XX.XXXX pochádzajúcej z jeho družobného pomeru s F. L., s ktorou žil v spoločnej
domácnosti a spoločne zabezpečovali starostlivosť o ich dieťa. Družka okrem toho zabezpečovala aj
starostlivosť o svoje dve maloleté deti pochádzajúce z jej prvého manželstva vo veku 16 a 14 rokov. Z
dôvodu starostlivosti o mal. G. C. bola na materskej dovolenke, čomu zodpovedal aj jej príjem. Ďalej
uviedol, že jeho príjem je 1.400 € mesačne, z obchodnej spoločnosti GYNEDAN s.r.o. už príjem nemá.

Bol nútený zobrať si pôžičku od poštovej banky, ktorú spláca po 100 € mesačne, nakoľko zo svojho
príjmu nebol schopný uhrádzať všetky výdaje v rámci starostlivosti o dieťa a domácnosť. V priebehu
konania došlo u neho k ďalšej zmene pomerov, nakoľko mu pribudla vyživovacia povinnosť aj k mal. K. L.
L., nar. XX.XX.XXXX, rovnako pochádzajúcej z jeho družobného pomeru s F. L., s ktorou sú od roku 2013
manželia a teda mu vznikla vyživovacia povinnosť už aj voči manželke, ktorá je na materskej dovolenke

s mladším dieťaťom mal. K. L., poberá rodičovský príspevok a výživné na dve deti pochádzajúce z
jej prvého manželstva vo výške 160 € mesačne. Uvedené skutočnosti navrhovateľ preukázal rodnými
listamimaloletýchdetí,potvrdeniamiopríjmochsvojejmanželkystým,žepríjmynavrhovateľasúdzistilz
opisov mzdových listov jeho zamestnávateľa Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, z ktorých
zistil jeho príjem za rok 2011 1.478,49 € mesačne, za rok 2012 1.773,54 € mesačne a za rok 2013

2.009,75 € mesačne. Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol aj svoje zistenia z daňových priznaní
navrhovateľa za roky 2011 a 2012 a konštatoval, že mesačný príjem navrhovateľa za rok 2011 bol
2.181,71 € a v roku 2012 2.557,70 €, avšak neuviedol, či išlo o čistý alebo hrubý príjem, pričom odvolací
súd konštatuje, že jednoduchým výpočtom je možné dospieť k záveru, že súd prvého stupňa len vydelil
hrubý príjem vyplývajúci z daňového priznania 12 mesiacmi, teda neodpočítal povinné odvody a dane. Z

uvedeného dôvodu sú uvedené skutkové zistenia vzhľadom na preukázaný príjem navrhovateľa opismi
mzdových listov právne bezvýznamné, nakoľko pri posudzovaní možností, schopností a majetkových
pomerov rodičov je potrebné vychádzať z reálneho príjmu, ktorý rodičia majú k dispozícii, teda z
priemerného čistého príjmu.

Odporca v priebehu konania na súde prvého stupňa argumentoval proti návrhu navrhovateľa na zníženie
výživného, resp. na jeho zrušenie poukazom na zvýšenie príjmu navrhovateľa, ktorý sa od roku 2008
postupne zvyšoval, poukazom na svoje odôvodnené potreby súvisiace s bývaním, ošatením, záujmovou
činnosťou, vzdelávaním a štúdiom anglického jazyka. Uviedol, že žije v spoločnej domácnosti so svojou
matkou, ktorá mu prispieva na výživu mesačne sumou 500 € a vyjadril názor, že v tomto prípade je

bezpredmetné skúmať životnú úroveň jeho matky. Dodal, že si sám uhrádza náklady na externé štúdium
na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach a uviedol, že v budúcnosti mieni absolvovať prijímacie pohovory
na dennú formu štúdia z dôvodu, že externá forma štúdia mu s ohľadom na jeho zhoršený zdravotný
stav nevyhovuje. V písomnom vyjadrení k návrhu na zníženie výživného, ktoré podal až 9.9.2013 tiež
uviedol, že je pre neho neakceptovateľný návrh navrhovateľa na zníženie výživného na sumu 140 €,

preto sa rozhodol podať protinávrh a žiada, aby konajúci súd v zmysle ust. § 65 ods. 3 Zákona o rodine
po vykonaní dokazovania vydal rozsudok, ktorým zaviaže odporcu od podania tohto návrhu prispievať
na jeho výživu sumou 350 € na jeho účet zriadený v Slovenskej sporiteľni vždy do 20. dňa v mesiaci
vopred.Vzávereuvedenéhovyjadreniaďalejuviedol,žepodľajehonázorunastranepovinnéhonedošlo
k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu právoplatného rozsudku súdu, ktorým

bola schválená rodičovská dohoda ohľadom výživného, teda nie sú dané dôvody na zmenu pôvodného
rozhodnutia o výživnom a navrhuje, aby konajúci súd návrh povinného na zmenu rozsudku Okresného
súdu Košice I sp.zn. 21P 69/2008 z 24.7.2008 zamietol. Na pojednávaní konanom 26.9.2013 právna
zástupkyňa odporcu poukázala na podanie (vyjadrenie) k návrhu na začatie konania, kde je uvedené,
s akou sumou súhlasí, pokiaľ sa týka zníženia výživného. Odporca vo svojej výpovedi na tom istom

pojednávaní opäť poukázal na svoje podanie, ktoré podal vo veci samej a navrhol znížiť výživné tak,
ako tam uviedol, na sumu 350 €. Na ďalšom nariadenom pojednávaní 18.3.2014 právna zástupkyňa
odporcu vo svojom prednese poukázala na to, že odporca súhlasí s tým, aby zníženie výživného bolo
na sumu 300 € mesačne. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii odporcu, ktorou namieta, že mu bolaodňatá možnosť konať pred súdom v dôsledku toho, že súd prvého stupňa sa s jeho návrhom na určenie
výživného nijakým spôsobom nevysporiadal, v dôsledku čoho je rozhodnutie o znížení výživného za
obdobie od 3.7.2013 do budúcna na sumu 140 € mesačne zmätočné a nepreskúmateľné, odvolací

súd konštatuje, že návrh odporcu na určenie výživného 350 € mesačne nie je možné považovať za
vzájomný návrh v zmysle § 97 ods. 1 O.s.p., nakoľko vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi
už bola určená v rozsahu 414,92 € predchádzajúcim rozhodnutím o výživnom, preto súd prvého stupňa
správne považoval uvedený návrh odporcu za obranu v konaní a jeho súhlas so znížením výživného
na 350 € mesačne s tým, že pojem „protinávrh“ Občiansky súdny poriadok nepozná, a preto ani nebol

dôvod o uvedenom návrhu odporcu konať a rozhodovať. Z uvedeného dôvodu preto táto odvolacia
námietka odporcu neobstojí, pretože postupom súdu prvého stupňa mu odňatá možnosť konať pred
súdom nebola.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že výživné určené na tvorbu úspor sa po dovŕšení plnoletosti
oprávneného dieťaťa stáva súčasťou bežného výživného a plnoleté oprávnené dieťa môže nakladať

s výživným na tvorbu úspor bez obmedzenia, čo nepochybne vyplýva z ust. § 63 ods. 3 vety druhej
a tretej Zákona o rodine, ktoré splatnosť výživného na tvorbu úspor a nakladanie s týmito finančnými
prostriedkami, resp. úsporami podmieňuje zriadením osobitného účtu dieťaťu a schválením súdu s ich
nakladaním len u dieťaťa maloletého. V prípade rozhodovania o znížení alebo zvýšení výživného je
preto potrebné vychádzať z celkovej sumy doposiaľ určeného výživného, teda súčtu bežného výživného

a výživného na tvorbu úspor, v tomto prípade 414,92 €.

Zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa vyplýva, že odporca v čase začatia konania bol
študentom Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach externou formou. Uvedené skutkové zistenie si súd
prvého stupňa osvojil zo zhodného tvrdenia oboch účastníkov konania v zmysle § 120 ods. 3 O.s.p..

Odporca však v priebehu celého konania na súde prvého stupňa nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci
jeho štúdium na vysokej škole, ani o jeho priebehu a výsledkoch štúdia, ako ani dôkaz o jeho ukončení.
Odporca tiež nepreukázal, z akých dôvodov študoval externou formou, aké skutočnosti mu bránili
zamestnať sa v priebehu tohto štúdia a uspokojovať tak svoje životné náklady vlastnou prácou, z akých
dôvodov ukončil štúdium, pričom značne nelogicky vyznieva jeho odôvodnenie, že mu vzhľadom na jeho

zdravotný stav nevyhovovala externá forma štúdia, a preto chce pokračovať vo forme štúdia denného a
v konečnom dôsledku, z akého dôvodu nepokračoval v štúdiu v odbore, ktorý študovať začal. V období,
počas ktorého nebol študentom, ako uvádzal od leta roku 2013, žiadnym spôsobom nepreukázal svoje
tvrdenia o intenzívnej príprave na prijímacie pohovory na ďalšie vysokoškolské štúdium a aké okolnosti
mu bránili aj v uvedenom období zabezpečiť si akýkoľvek príjem z vlastnej práce. Samotná skutočnosť,

že sa zaevidoval v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 3.7.2013, neosvedčuje existenciu vyššie
uvedených okolností, ktoré by viedli k záveru, že odporca nie je schopný sám sa živiť. Odporca za
obdobie od podania návrhu až do rozhodnutia súdu prvého stupňa nepreukázal, že by mu jeho vek,
zdravotný stav, pokračovanie v riadnom dennom štúdiu, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať
prácu alebo jeho špecifické potreby bránili samostatne sa živiť. Z uvedeného dôvodu vyživovacia

povinnosťnavrhovateľakodporcovizanikla,avšakvzhľadomnaodvolacínávrh navrhovateľa,ktorýmza
obdobie od 13.4.2011 do 30.6.2013 žiadal výživné znížiť na sumu 140 € mesačne a zrušenia vyživovacej
povinnosti sa domáhal až s účinnosťou od 1.7.2013, odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok
súdu prvého stupňa tak, že návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel za obdobie od 13.4.2011 do
31.8.2014 súc viazaný ust. § 153 ods. 2 O.s.p., na základe ktorého nemôže prekročiť návrhy účastníkov

a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú.

Podľa ust. § 221 ods. 1 O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, h/ súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa ust. § 213 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého
stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.

Podľa ust. § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Pokiaľ ide o zníženie, resp. zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi od 1.9.2014 do
budúcna, odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutom výroku za uvedené obdobie podľa ust. § 221 ods.
1 písm.f/ a h/ O.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (ust. § 221ods. 2 O.s.p.), pretože rozhodnutím odvolacieho súdu na novom skutkovom základe by bola porušená
zásada dvojinštančnosti konania a účastníkom konania by bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Z vyjadrenia odporcu totiž vyplýva, že v akademickom roku 2014/2015 bol prijatý na vysokoškolské

štúdium na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach do prvého ročníka denného bakalárskeho štúdia,
ktorá skutočnosť má zásadný vplyv na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na zníženie, resp. zrušenie
vyživovacej povinnosti, to znamená, že po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa sa zmenil skutkový
základ zistený súdom prvého stupňa a je nevyhnutné, aby súd prvého stupňa vykonal dokazovanie za
účelom zistenia nového skutkového základu od 1.9.2014 (od začiatku akademického roka) do budúcna,

t.j. podstatných zmien pomerov účastníkov konania a následným právnym posúdením výsledkov tohto
dokazovania opäť rozhodol o návrhu navrhovateľa od 1.9.2014 do budúcna.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.