Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111210472
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7111210472.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa MUDr. C. L. nar.
XX.X.XXXX bývajúceho v L. na D. ul. č. XX zastúpeného JUDr. Milanom Knopom advokátom so sídlo
v Košiciach na Krmanovej ul. č. 1 proti oprávnenému C. L. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v L. na E.
ul. č. XX zastúpenému JUDr. Melániou Knopovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č.
20 v konaní o zrušenie výživného o odvolaní navrhovateľa a oprávneného proti rozsudku Okresného
súdu Košice I z 24.3.2016 č.k. 36C 85/2011-336 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo 4.4.2017 č.k. 36C
85/2011-399 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom návrh navrhovateľa
o zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol. Navrhovateľa zaviazal prispievať na výživu odporcu
(oprávneného) sumou 140 € mesačne od 1.9.2014 do 9.12.2015 a od 10.12.2015 do budúcna sumou
199€ mesačnevždy k 15. dňu toho ktorého mesiaca vopred k jeho rukám, v prevyšujúcej časti protinávrh
odporcu (oprávneného) zamietol, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I z 24.7.2008 č.k. 21P
69/2008-41.

2. Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľa (povinného) podaného 13.4.2011, ktorým sa domáhal
zníženia výživného pre oprávneného naposledy určeného rozsudkom Okresného súdu Košice I z
24.7.2008 sp.zn. 21P 69/2008 na 140 € mesačne od 19.10.2009 s tým, že v priebehu konania upravil
návrh a žiadal s účinnosťou od 1.7.2013 jeho vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému zrušiť.

3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že rozsudkom z 18.3.2014 č.k. 36C 85/2011-180 zmenil rozsudok
Okresného súdu Košice I z 24.7.2008 sp.zn. 21P 69/2008 v časti, ktorou bola naposledy určená

vyživovacia povinnosť voči odporcovi (oprávnenému) vo výške 165,97 € mesačne a v časti prispievania
na tvorbu úspor vo výške 248,95 € mesačne tak, že znížil výživné od 13.4.2011 do 2.7.2013 na sumu
150 € mesačne a prispievanie na tvorbu úspor na sumu 150 € mesačne a od 3.7.2013 do budúcna znížil
výživné na sumu 140 € mesačne, ktorú navrhovateľa zaviazal prispievať na výživu odporcu vždy k 15.
dňu toho ktorého mesiaca vopred k jeho rukám a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

4. V dôsledku odvolania oboch účastníkov konania Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 30.12.2014

č.k. 7Co 41/2014-220 zmenil uvedený rozsudok tak, že znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči
odporcovi (oprávnenému) určenú rozsudkom Okresného súdu Košice I z 24.7.2008 č.k. 21P 69/2008-41
pozostávajúcu z bežného výživného 165,97 € a výživného na tvorbu úspor 248,95 €, teda spolu 414,92 €
na 140 € mesačne od 13.4.2011 do 30.6.2013 a od 1.7.2013 do 31.8.2014 vyživovaciu povinnosť zrušil.Odvolací súd zároveň zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o znížení výživného za obdobie od
1.9.2014 do budúcna a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu
zmenyskutkovéhozákladupotrebnéhoprerozhodnutievovecisamejvzhľadomnanástupoprávneného

na vysokoškolské denné riadne štúdium od 1.9.2014 na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach.

5. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu,
v napadnutom rozsudku citoval ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 vety
druhej Zákona o rodine, § 2 písm.c/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení

niektorých zákonov a konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že oprávnený je od
1.9.2014 študentom Filozofickej fakulty UPJŠ, navštevuje denné štúdium, ktoré je trojročné. Žije s
matkou (jeho právnou zástupkyňou) v spoločnej domácnosti. Vyživovaciu povinnosť voči nemu si plnia
obidvaja rodičia, navrhovateľ v skutočnosti platí titulom výživného 199 € mesačne. Matka prispieva
na jeho výživu dobrovoľne 500 € mesačne (ako vyplynulo z dokazovania učineného pred zrušením
rozsudku odvolacím súdom), spolu takto rodičia prispievajú na jeho výživu 699 € mesačne. Poukázal na

to, že takáto výška výživného je absolútne postačujúcou pre nutné výdaje oprávneného. Z vykonaného
dokazovania bol ďalej preukázaný príjem navrhovateľa za obdobie od 1.9.2014 do 29.2.2016, ktorý
činil sumu 35.592,79 €, teda mesačne 1.977,38 €, čo vyplynulo z jeho mzdových listov. Navrhovateľ
je vlastníkom bytu v L. na D. ul. č. XX a je užívateľom motorového vozidla Ford Mondeo, má dve
vyživovacie k mal. G. C., nar. XX.XX.XXXX a mal. K. L., nar. XX.XX.XXXX. Manželka navrhovateľa je

toho času nezamestnaná, je konateľkou obchodnej spoločnosti I. s.r.o., D. XX v L.. Výdaje navrhovateľa
činia mesačne sumu cca 400 €, v ktorej sume nie je zahrnutá platba za stravu a splátky úverov. Matka
oprávneného je vlastníčkou bytu v L. na E. ul. č. XX a L. ul. č. XX, taktiež je vlastníčkou chaty na A..
Pri príjme matky oprávneného, nakoľko bolo preukázané, že jej výdaje sú oveľa vyššie ako jej príjem,
vychádzal súd zo zásady potencionality, t.j. že má vyšší príjem z výkonu advokátskej činnosti vzhľadom

na jej výdaje poukazujúc na to, že zo svojho príjmu postačuje pokryť nielen svoje nutné výdaje, ale aj
výdaje oprávneného. Nutné výdaje oprávneného predstavujú sumu 367 € (platba internetu Antik 17,90
€, platba mobilu 14,41 €, investičné sporenie do podielových fondov Tempus 35 €, životné poistenie
14,32 €, mesačný lístok MHD 10 €, náklady na kopírovanie materiálov 0,15 € za stranu, náklady na
stravu 250 € sa rovná 1/2 pre oprávneného, náklady na ošatenie, obuv, kultúru a záujmovú sféru 150 €).

Nevzdal do úvahy výdaje oprávneného v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla Renault Twingo
ani návštevu estetickej chirurgie a stomatologického ošetrenia, aj keď v danom prípade boli v tom čase u
oprávneného nutnými výdajmi, avšak išlo o platby jednorazové. Do nutných výdajov matky oprávneného
nezahrnul platbu mobilného telefónu, ktorú si matka dáva do svojich nákladov v súvislosti s výkonom
advokátskej činnosti. Taktiež nevzdal do úvahy ani platbu za zakúpenie nového kotla do domácnosti na

E. ulici, pretože sa jedná o jednorazovú platbu. Uzavrel, že výška nutných výdajov matky oprávneného
činí 275,12 €. Ďalej uviedol, že navrhovateľ čerpal úver z Poštovej banky vo výške 20.000 € tvrdiac, že
tentoúversivzalvsúvislostisozriaďovanímgynekologickejambulancieauvedenétvrdilajpriposkytnutí
úveru z Prvej stavebnej sporiteľne vo výške 30.000 €, kde je ako dlžnícka vedená jeho manželka.
Splátky pri úvere z Poštovej banky činia 259 € (navrhovateľ tvrdil, že platí 350 €) a pri Prvej stavebnej

sporiteľni 117,25 € (navrhovateľ tvrdil, že platí 250 €). Z vykonaného dokazovania však nevyplynulo,
že by navrhovateľ poskytoval ambulantnú gynekologickú starostlivosť. Úver, ktorý bol poskytnutý Prvou
stavebnou sporiteľňou, kde je ako dlžníčka vedená jeho manželka, bol poskytnutý práve jej, pričom
navrhovateľ tvrdí, že splátku spláca on. Z uvedeného vyplýva, že aj keď navrhovateľa zaťažujú finančne
tieto úvery, navrhovateľ mal vedomosť o tom, že prebieha konanie o zníženie, resp. zrušenie vyživovacej

povinnosti, preto mal rátať s možnosťou aj eventuálneho zamietnutia jeho návrhu a tieto jeho výdavky
nemôžu byť predradené voči výživnému na plnoletého syna, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Je
pravdou, že navrhovateľ má vyživovaciu povinnosť voči svojej manželke, avšak jeho manželka je v
produktívnom veku, na rozdiel od oprávneného je schopná sama sa živiť, je konateľkou spoločnosti
I. s.r.o., z čoho možno usudzovať, že má (bude mať) príjem, aby mohla uspokojovať svoje potreby,

prípadne, aby sa mohla aj ona podieľať na splácaní úverov. Vyjadril názor, že manželka navrhovateľa
nie je sociálne odkázaná na výživu od navrhovateľa, o čom svedčí aj to, že nie je poberateľkou žiadnych
dávok v hmotnej núdzi. Neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že v danom prípade je ohrozená výživa jeho
maloletých dcér, keby tomu tak bolo, natíska sa otázka, prečo navrhovateľ platí výživné oprávnenému
aj napriek tomu, že jeho vyživovacia povinnosť bola zrušená a toto platí aj vyššou sumou, ako mu bolo

určené súdom, čím si navrhovateľ sám protirečí aj s poukazom na to, že na úkor vyživovacej povinnosti
sa zaťažil úvermi. Zhodnotiac vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav dospel k záveru, že zrušiť
vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči oprávnenému v prejednávanom prípade nie je možné, preto
jeho návrh zamietol s poukazom na to, že oprávnený je študentom vysokej školy, t.j. nie je schopnýsám sa živiť, pripravuje sa na svoje budúce povolanie. Oprávnený vzájomným návrhom sa domáhal
určenia výživného v sume 350 € mesačne, ktorý podal 10.12.2015. Vzhľadom na to, že rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach bola zrušená vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči oprávnenému do

31.8.2014 a predmetom konania zostalo zníženie, resp. zrušenie vyživovacej povinnosti od 1.9.2014,
súd prihliadajúc na pôvodný návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zníženia výživného na sumu 140 €,
zaviazal navrhovateľa k povinnosti prispievať na výživu oprávneného od 1.9.2014 do 9.12.2015 sumou
140 € poukazujúc na § 153 ods. 2 O.s.p. a od 10.12.2015, t.j. odo dňa podania vzájomného návrhu do
budúcna zaviazal navrhovateľa prispievať na výživu oprávneného sumou 199 € mesačne poukazujúc

na to, že navrhovateľ takouto sumou prispieva na jeho výživu doposiaľ a poukázal aj na to, že od
poslednej súdnej úpravy výživného nedošlo na strane navrhovateľa k takej zmene pomerov, ktorá by
mala za následok zníženie, resp. zrušenie jeho vyživovacej povinnosti k oprávnenému. Uviedol, že
výživné má prednosť pred jeho inými výdajmi, napríklad aj výdajom v súvislosti so splátkami úverov, a
preto mal za to, že takto súdom určené sumy v žiadnom prípade nemôžu ohroziť existenčné pomery
navrhovateľa prihliadajúc na odôvodnené potreby oprávneného a na možnosti, schopnosti a majetkové

pomery navrhovateľa, ako aj matky oprávneného, ktorá je taktiež povinná prispievať na jeho výživu. V
prevyšujúcej časti vzájomný návrh, resp. protinávrh oprávneného nad súdom určenú sumu výživného
199 € mesačne od 10.12.2015 zamietol s poukazom na to, že výživné je možné priznať iba na návrh,
a to od podania návrhu. K navrhovateľom predloženému rozhodnutiu - nálezu ÚS ČR II. ÚS 2121/14
uviedol, že ho nie je možné aplikovať na prejednávaný prípad.

6. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja účastníci konania.

7. Oprávnený (odporca) podal odvolanie proti výroku, ktorým bol navrhovateľ od 10.12.2015 do budúcna
zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 199 € mesačne a zároveň bol zamietnutý jeho protinávrh

v prevyšujúcej časti a navrhol, aby odvolací súd v tejto časti zmenil rozsudok a navrhovateľa zaviazal
počnúc dňom 10.12.2015 prispievať na jeho výživu sumou 350 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k jeho rukám. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k
nesprávnemu skutkovému zisteniu, keď ustálil, že jeho matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti,
dobrovoľne prispieva na jeho výživu 500 € mesačne formou platenia vyživovacej povinnosti, nakoľko

jeho matka sa o neho osobne stará a plní si voči nemu vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení, a to bývania, stravy, nákupu ošatenia, zabezpečenia zdravotnej starostlivosti a on voči
nej nemá žiadne ďalšie požiadavky. Je preto absolútne nepreskúmateľný záver súdu obsiahnutý v
odôvodnení rozsudku, že rodičia prispievajú na jeho výživu spolu sumou 699 €. Nepreskúmateľné je
teda odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, keď ustálil, že od poslednej súdnej úpravy vyživovacej

povinnosti, teda za obdobie od 1.7.2013 do 31.8.2014, kedy bola vyživovacia povinnosť navrhovateľa
voči nemu zrušená, nedošlo na strane navrhovateľa k takej zmene pomerov, ktorá by mala za následok
zníženie, resp. zrušenie vyživovacej povinnosti. Poukázal na to, že hmotnoprávnou podmienkou na to,
aby súd mohol rozhodnúť o zmene rozsudku, ktorým bolo určené výživné, je zmena pomerov, pričom
táto zmena pomerov sa má výraznejším spôsobom prejaviť v pomeroch účastníkov. U neho nastala

zmena pomerov od 1.9.2014, kedy sa stal študentom denného štúdia na vysokej škole, odvtedy sa
pripravuje na budúce povolanie a nie je schopný sám sa živiť. Z uvedeného dôvodu sa vzájomným
návrhom domáhal určenia výživného 350 € mesačne. U povinného rovnako došlo k zmene pomerov, za
obdobieodseptembradodecembra2014činiljehočistýpríjem1.864,90€atentosapostupne zvyšoval,
a to za obdobie prvých dvoch mesiacov roku 2016, kedy jeho čistý príjem činil 2.285,72 €. Povinnému

zanikla vyživovacia povinnosť k manželke, ktorá je schopná sama sa živiť, nie je sociálne odkázaná na
výživu od navrhovateľa na rozdiel od neho. Úhrady za dva byty, ktoré majú k dispozícii platia navrhovateľ
s manželkou zo spoločných úspor. Aj konajúci súd konštatoval, že i keď navrhovateľa finančne zaťažujú
úvery, mal vedomosť o tom, že prebieha konanie o zníženie vyživovacej povinnosti a nebol oprávnený
tieto výdavky predraďovať voči výživnému pre plnoletého syna. Navrhovateľ musí vedieť, že je povinný

si voči nemu riadne plniť vyživovaciu povinnosť, pričom sa bude prihliadať jednak na jeho schopnosti,
možnosti a majetkové pomery a zohľadní sa aj tá skutočnosť, k akej významnej zmene došlo u neho
1.9.2014 a bude vyznievať jasnejšie, že jeho peňažný príspevok na výživu zodpovedá polovici nákladov,
ktoré platí ako nie nutné náklady na splácanie svojich a manželkiných úverov. V tejto súvislosti by
rád poukázal na znenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, že naša právna úprava nemá ustanovenia o

tzv. paušálnej sume na výživu. Paušálnym určením je stanovenie výživného percentuálnou sadzbou z
preukázaného príjmu povinného rodiča. Je to vyriešené napríklad v ČR alebo v Rakúsku. Do pozornosti
súdu dáva rakúsku právnu úpravu, ktorá hovorí o tom, že povinnosťou prispievať na výživu dospelého
dieťaťa, ktoré nie je schopné sa živiť a má nad 20 rokov, činí 22 % príjmu rodiča. Ak by sa vychádzaloz čistého príjmu navrhovateľa len asi 2.000 €, tak stanovené výživné by malo byť 440 €. Narodenie
alebo existencia ďalších vyživovacích povinností povinného rodiča sa do zníženia percentuálnej sadzby
pretavuje len minimálne.

8. Navrhovateľ v odvolaní namietal, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil vec a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok zmenil tak, že jeho
návrhu vyhovie a zruší jeho vyživovaciu povinnosť k odporcovi (oprávnenému) od 1.9.2014. Uviedol,

že žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, s ktorou majú dve maloleté dcéry a voči ktorým
má vyživovaciu povinnosť. Zároveň má vyživovaciu povinnosť aj k svojej manželke, s ktorou pôvodný
zamestnávateľ ukončil pracovný pomer a ktorá momentálne nie z vlastnej viny nepracuje. Okrem toho
má jeho manželka z prvého manželstva dve dcéry, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť. V konaní
bolo preukázané, že jeho výdavky pozostávajúce z výdavkov na zabezpečenie živobytia jeho a jeho
rodiny sú celkovo vo výške 1.611 € mesačne a tiež zo splátok úverov, ktoré vzal za účelom otvorenia

gynekologickej ambulancie celkovo vo výške 414,49 € mesačne, ktoré prevyšujú jeho celkový mesačný
príjem. Tvrdenia právnej zástupkyne odporcu o tom spoločnosť I. s.r.o. bola založená v prospech jeho
manželky sú ničím nepodloženým účelovým dohadom a fakt, že poskytovanie ambulantnej činnosti
nefigurovalovpredmeteobchodnejčinnostitejtospoločnostivyplývaztoho,žemunapredmetnúčinnosť
k momentu zápisu do Obchodného registra ešte nebolo udelené požadované povolenie. Otvorenie

gynekologickej ambulancie je už vo finálnom štádiu. Napriek uvedenému, ako aj súdnemu rozhodnutiu o
zrušení vyživovacej povinnosti prispieval odporcovi mesačne po 199 € mesačne, preto bol nútený každý
mesiac sa zadlžovať, avšak tento stav je pre neho už ďalej neúnosný. V konaní viackrát deklaroval,
že s odporcom, ktorý je jeho vlastným synom má veľmi dobrý osobný vzťah a vždy, keď mu to
okolnosti dovolia, bude mu finančne prispievať, čo potvrdzuje aj fakt, že napriek zrušenej vyživovacej

povinnosti mu k dnešnému dňu pravidelne mesačne prispieval. Uvedené potvrdil aj odporca a jeho
právna zástupkyňa. Má však jednoznačne za to, že v tomto konkrétnom prípade sú legitímne dôvody pre
zrušenie vyživovacej povinnosti vzhľadom na pomery na oboch stranách konania jasne dané. Odporca
je od 1.9.2014 študentom Filozofickej fakulty UPJŠ formou denného štúdia. Žije so svojou matkou
advokátkou, ktorá je vlastníčkou dvoch bytov v L. a chaty na A., pričom je jej jediným potomkom. Súd sa

ale v odôvodnení rozsudku nezaoberá tým, že ide už o druhé štúdium odporcu na vysokej škole, predtým
študoval externou formou na Právnickej fakulte UPJŠ, pričom toto štúdium neodôvodnene nedokončil
a následne bol na úrade práce vedený ako uchádzač o zamestnanie. V tejto súvislosti poukazoval na
rozhodnutieII.ÚS2121/14(ÚSČR),zktoréhovyplývazáver,žejepotrebnéodlíšiťprípadyrozhodovania
o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku, kedy

jepriznávanievýživnéhozodpovedajúcehoodôvodnenýmpotrebámdieťaťapravidlom.Uplnoletýchdetí
je však potrebné na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť
zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal
byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej
škole toho istého stupňa, ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste

sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či zvyšuje jeho šance
na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou
starostlivosťou a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.
Súd ale bez bližšej argumentácie v odôvodnení rozsudku uviedol, že v náleze uvedené skutočnosti na
prejednávaný prípad nie je možné aplikovať. On má opačný názor a má za to, že súd sa mal zaoberať

tým, prečo odporca neodôvodnene nedokončil prvú vysokú školu, prečo študuje druhú vysokú školu,
ktorá na predchádzajúcu nenadväzuje, aké je uplatnenie absolventov filozofickej fakulty na trhu práce
a podobne. Aj vzhľadom na uvedené je otázne, či momentálne štúdium odporcu možno považovať za
riadnu prípravu na budúce zamestnanie alebo ide len o alibistický postup, ktorého cieľom je predĺženie
doby, kedy voči nemu trvá vyživovacia povinnosť jeho rodičov. Ak by bolo rozhodnutie súdu o trvaní

vyživovacej povinnosti správne, znamenalo by to, že ak by aj odporca ukončil po dvoch rokoch štúdia
štúdium na vysokej škole, ktorú navštevuje a zapísal by sa následne na ďalšie štúdium na inú vysokú
školu a uvedený postup by sa niekoľkokrát opakoval, vyživovacia povinnosť, ktorú voči nemu má, by
naďalej trvala. Takýto záver súdu podľa jeho názoru vyplynul z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného vyjadril názor, že odvolanie bolo podané po
uplynutí zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehoty na podanie odvolania, preto by malo byť podľa
§ 218 ods. 1 písm.a/ O.s.p. odmietnuté. Ďalej uviedol, že z odvolania konkrétne nevyplýva, v čom
vidí pochybenie súdu spočívajúce v nesprávnych skutkových zisteniach, nezaoberá sa tým, prečonedokončil predchádzajúcu vysokú školu, len účelovo konštatuje, že nie je schopný živiť sa sám.
K uvedenému opätovne zopakoval svoju odvolaciu argumentáciu a uviedol, že na svojom podanom
odvolaní v celom rozsahu trvá.

10. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa rovnako zotrval na svojej odvolacej argumentácii
a poukázal na tvrdenia navrhovateľa o jeho výdavkoch, ktoré spolu s úvermi, ktoré ako tvrdí, spláca
vo výške 414,49 € mesačne (správne má byť 376,25 €) prevyšujú jeho celkový mesačný príjem.
Pokiaľ navrhovateľ uvádza, že neodôvodnene nedokončil Právnickú fakultu UPJŠ, uvádza, že v konaní

argumentoval, že v dôsledku v detstve diagnostikovaného Aspergerovho syndrómu u neho existovali
veľké obmedzenia týkajúce sa začlenenia do kolektívu študentov vysokej školy a keďže bola pre
neho externá forma štúdia nevyhovujúca, prihlásil sa na štúdium denné, aby bol v dennom kontakte so
spolužiakmi, čo sa mu aj podarilo. Navrhovateľ zrejme nepostrehol, že na filozofickej fakulte už druhý
rok študuje dennou formou študijný odbor politológia, kde absolventi tohto štúdia majú porovnateľné
uplatnenie na trhu práce ako absolventi právnickej fakulty a možno aj lepšie. Uvedené štúdium rozhodne

možno považovať za jeho riadnu prípravu na budúce povolanie a rozhodne jeho cieľom nie je a ani
nebolo predlžovanie doby, kedy voči nemu trvá vyživovacia povinnosť. Podotkol, že formu štúdia na
právnickej fakulte nebolo možné zmeniť, preto sa nedomnieva, že by v súčasnosti študoval dennou
formou štúdia na vysokej škole, ktoré štúdium na predchádzajúce nenadväzuje. Navrhol, aby odvolací
súd rozhodol v zmysle jeho odvolania.

11. Navrhovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu oprávneného zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú v
odvolaní, ako aj vyjadrení k odvolaniu oprávneného.

12. Odvolací súd pred preskúmaním veci samej v prvom rade skúmal, či boli splnené podmienky

odvolacieho konania vo vzťahu k odvolaniu oprávneného z hľadiska včasnosti jeho podania. Z
obsahu spisu vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie bol právnej zástupkyni oprávneného doručený
18.4.2016, to znamená, že zákonná pätnásťdňová odvolacia lehota začala oprávnenému plynúť v
zmysle § 57 ods. 1 O.s.p. 19.4.2016 a skončila 3.5.2016 v utorok, teda v riadny pracovný deň. Právna
zástupkyňa oprávneného doručila odvolanie súdu prvej inštancie faxom 3.5.2016 a v súlade s § 42 ods.

1 O.s.p. odvolanie doplnila predložením jeho originálu 5.5.2016, teda do 3 dní v súlade s citovaným
zákonnýmustanovením.Zuvedenéhodôvodujepotrebnéodvolanieoprávnenéhopovažovaťzapodané
včas.

13. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny

poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

14. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovanéhoustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného
ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej

miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

22. Podľa § 77 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine právo na výživné možno priznať len odo dňa začatia
súdneho konania.

23. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 CSP a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolania účastníkov nie sú dôvodné.

24. Predmetom konania je zmena rozhodnutia o výživnom od navrhovateľa pre oprávneného, ktorá
bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Košice I z 24.7.2008 č.k. 21P 69/2008-41, ktorý
nadobudol právoplatnosť 1.8.2008, ktorým bolo určené bežné výživné 165,97 € a výživné na tvorbu
úspor 248,95 €, teda spolu 414,92 € mesačne. Navrhovateľ sa návrhom podaným 13.4.2011 domáhal
zníženia vyživovacej povinnosti na 140 € mesačne a v priebehu konania vzhľadom na nové skutočnosti

návrh rozšíril a žiadal od 1.7.2013 do budúcna vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému zrušiť.
Rozsudkom Okresného súdu Košice I z 18.3.2014 č.k. 36C 85/2011-180 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach z 30.12.2014 č.k. 7Co 41/2014-220 bola znížená vyživovacia povinnosť
navrhovateľa voči oprávnenému určená vyššie citovaným rozsudkom z 414,92 € na 140 € mesačne od
13.4.2011 do 30.6.2013 a od 1.7.2013 do 31.8.2014 bola vyživovacia povinnosť zrušená. Odvolací súd

zároveň zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o znížení výživného za obdobie od 1.9.2014
do budúcna a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu zmeny
skutkového stavu v dôsledku nástupu oprávneného do 1. ročníka denného bakalárskeho štúdia (po
vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie), ktorá skutočnosť má zásadný vplyv na rozhodnutie o návrhu
navrhovateľa na zníženie, resp. zrušenie vyživovacej povinnosti.

25. Súd prvej inštancie následne doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho
súdu, dôsledne zistil skutočný stav a na jeho základe vo veci opäť rozhodol (o zmene výživného od
1.9.2014 do budúcna), pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že porovnával zmeny
pomerov, ktoré nastali od 1.9.2014 do budúcna, i keď v rozsudku opomenul uviesť právnu citáciu

§ 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré právne posúdenie nepochybne vyplýva i z predmetu konania,
preto uvedené pochybenie nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napokon odvolací súd
uvedené pochybenie odstránil postupom podľa § 382 CSP, k čomu navrhovateľ v podaní doručenom
20.2.2017 poukázal na judikát R 2/1967 a mal za to, že jeho návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti
subsumoval aj návrh na zníženie výživného a zdôraznil, že trvá na ním podanom odvolaní a v ňom

uvedených argumentoch. Oprávnený v podaní doručenom odvolaciemu súdu 2.3.2017 uviedol, že
zamietnutie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti je v súlade s ust. § 78 ods. 1 vety prvej Zákona
o rodine, ale v období od 1.9.2014 do 9.12.2015 neprichádzalo do úvahy rozhodnutie súdu o znížení
výživného, pretože súd neprihliadol na zmeny pomerov, ku ktorým došlo od 1.9.2014, a pokiaľ ide o
obdobie od 10.12.2015 do budúcna, uvedený výrok nekoreluje s ust. § 78 ods. 1 vety prvej Zákona o

rodine. V prípade rozhodovania o znížení alebo zvýšení výživného je potrebné vychádzať z celkovej
sumy doposiaľ určeného výživného, čo je v aktuálnom prípade 414,92 € a to, akou čiastkou povinný
prispieval na výživu oprávneného doposiaľ, nemá relevantný význam pri riešení otázky, či na strane
povinného sa podstatne zmenili pomery, ktoré by odôvodňovali zníženie, resp. zrušenie vyživovacejpovinnosti voči oprávnenému, pretože rozhodujúca je otázka podstatnej zmeny pomerov na strane
oprávneného a predovšetkým jeho prejav realizovaný na pojednávaní 10.12.2015, ktorým navrhol znížiť
výživné na 350 € od 10.12.2015. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie mal správne rozhodnúť tak,

že návrh navrhovateľa o zrušenie vyživovacej povinnosti zamieta a mení rozsudok tak, že znižuje
vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči oprávnenému určenú rozsudkom Okresného súdu Košice I
sp.zn. 21P 69/2008 z 24.7.2008 pozostávajúcu z bežného výživného a výživného na tvorbu úspor spolu
414,90 € na 350 € mesačne od 10.12.2015 do budúcna a od 1.9.2014 do 9.12.2015 návrh povinného
na zníženie výživného zamieta.

26. K zmenám pomerov, ktoré nastali u oprávneného a povinného do 31.8.2014 oproti úprave výživného
určenej rozsudkom Okresného súdu Košice I z 24.7.2008 č.k. 21P 69/2008-41 zaujal odvolací súd
stanovisko v rozsudku z 30.12.2014 č.k. 7Co 41/2014-220, v ktorom konštatoval zánik odkázanosti
oprávneného na výživu poskytovanú rodičmi už v čase začatia konania, kedy bol oprávnený študentom
Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach externou formou, ako aj v období od leta roku 2013, kedy nebol

študentom, a aj počas evidencie uchádzača o zamestnanie od 3.7.2013 a len z dôvodu viazanosti
súdu návrhom na začatie konania podľa vtedy platného § 153 ods. 2 O.s.p. zrušil vyživovaciu
povinnosť navrhovateľa voči oprávnenému od 1.7.2013 a za obdobie od 13.4.2011 do 30.6.2013 v
súlade s návrhom navrhovateľa znížil výživné na 140 € mesačne. Vzhľadom na uvedené neobstojí
argumentácia navrhovateľa, ktorou sa domáha zrušenia vyživovacej povinnosti aj od 1.9.2014 s

poukazom na nález ÚS ČR II. ÚS 2121/14, nakoľko v tomto prejednávanom prípade nie je možné
uzavrieť, že oprávnený opakovane študuje na rovnakom stupni vzdelávania napriek tomu, že tento
typ vzdelávania už absolvoval, čo je základnou podstatou citovaného nálezu (štúdium pre štúdium),
keďže oprávnený externé štúdium neukončil a zároveň súd uvedené štúdium nepovažoval za stav
odkázanosti oprávneného na výživu poskytovanú mu rodičmi. Vykonaným dokazovaním zároveň nebolo

preukázané, že by štúdium oprávneného na Filozofickej fakulte UPJŠ dennou formou vykazovalo
nedostatky vzbudzujúce pochybnosti o dostatočnom záujme o zvolené štúdium. Z uvedeného dôvodu
bol preto záver súdu prvej inštancie o neschopnosti oprávneného sám sa živiť, v dôsledku čoho bolo
potrebné návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietnuť, vecne správny.

27. Ďalej je potrebné pripomenúť, že aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov
sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného a ktorými sú popri odôvodnených
potrebáchoprávnenéhodieťaťaajmožnosti,schopnostiamajetkovépomeryrodičov,ktorésúlimitujúcim
kritériom pri uspokojovaní týchto odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu
výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná

na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patrí výživa vo vlastnom zmysle
slova, ako aj hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby súvisiace s
rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie,
kultúrne, športové a rekreačné potreby. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým
od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má

výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené
potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni vzdelávania sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie
sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne
náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú
nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, inak ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné

osobitne dokazovať. Dokazovať je preto potrebné len nadštandardné výdavky vybočujúce z rámca
potrieb iných detí na rovnakom stupni vzdelávania. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, pričom rozsah osobnej
starostlivosti o dieťa sa primerane znižuje s pribúdajúcim vekom dieťaťa. Na strane rodičov dieťaťa súd
zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkov pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada na ich ďalšie

zákonné vyživovacie povinnosti. Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie
je možné určovať mechanickým výpočtom.

28. V tomto prejednávanom prípade bolo nepochybne preukázané, že oprávnený je študentom
Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika od 1.9.2014, teda sa pripravuje na budúce povolanie

štúdiom na vysokej škole dennou formou, a preto je odkázaný svojou výživou na rodičov, a preto, ako
bolo uvedené vyššie, vyživovacia povinnosť rodičov k nemu naďalej trvá. Oprávnený neprezentoval
žiadne nadštandardné potreby, ktoré by vybočovali z rámca potrieb iných študentov vysokoškolského
štúdia, pokiaľ ide o úhradu internetu 17,90 €,mobilu , mesačný lístok MHD 10 €, náklady na kopírovanieučebných materiálov, náklady na stravu 125 € a náklady na ošatenie, obuv, kultúru a záujmovú sféru
150 € mesačne. Za odôvodnené potreby oprávneného však nie je možné považovať investičné sporenie
do podielových fondov Tempus 35 € a výdaje v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla Renault

Twingo, keďže prekračujú rámec účelu, na ktorý má výživné slúžiť. Na druhej strane odôvodnenou
potrebou oprávneného je i uspokojenie potreby bývania, ktorú mu zabezpečuje matka, s ktorou žije
v spoločnej domácnosti a ktorá uhrádza mesačné platby za byt spolu s poplatkom za telefónnu
linku vo výške 259,22 €. Príjem navrhovateľa (povinného) v sledovanom období od 1.9.2014 činil
1.977,38 € netto, je vlastníkom bytu v L. na D. ul. č. XX, ako aj užívateľom motorového vozidla Ford

Mondeo. Oproti úprave výživného v roku 2008 mu pribudli dve vyživovacie povinnosti k mal. G. C.,
nar. XX.XX.XXXX a mal. K. L., nar. XX.XX.XXXX s tým, že v dôsledku uzavretia manželstva s matkou
týchto detí mu vznikla vyživovacia povinnosť aj k manželke, avšak vzhľadom na to, že je konateľkou
obchodnej spoločnosti I. s.r.o., jej nezamestnanosť nie je okolnosťou, ktorá by podstatným spôsobom
vplývala na možnosti, schopností a majetkové pomery navrhovateľa, ako správne konštatoval i súd
prvej inštancie. Navrhovateľ špecifikoval výšku svojich výdajov v sume 1.611 €, ktoré pozostávajú z

platenia úhrad spojených s bývaním, platby telefónu, internetu, rozhlasu a televízie, stravy pre 6-člennú
domácnosť, nákupu drogérie, liekov pre deti, oblečenia a obuvi, platby za škôlky a krúžky. Maloletým
dcéram platí aj poistenie. Ďalej prezentoval náklady za úhrady spojené s bytom, ktorého vlastníčkou je
jeho manželka spolu s platbou telefónu, poistného, televízie, odpadu a internetu, ako aj náklady jeho
manželky na vysokoškolské štúdiu jej dcér pochádzajúcich z prvého manželstva. Predložil doklady o

čerpaných úveroch, z ktorých vyplýva, že spláca jeden úver po 259 € mesačne a druhý po 117,25 €
mesačne. S poukazom na ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu
prvej inštancie o tom, že uvedené výdaje na splátky úverov nie je možné považovať za nevyhnutný
výdavok navrhovateľa (povinného), ktorý by mal mať prednosť pred plnením vyživovacej povinnosti
vzhľadom na v konaní nepreukázaný objektívne nevyhnutný účel čerpania týchto úverov (na zriadenie

gynekologickej ambulancie, ktorá nebola sprevádzkovaná). Rovnaký záver je potrebné prijať aj vo
vzťahu k nákladom jeho manželky v súvislosti s jej výlučným majetkom a vyživovacou povinnosť k jej
deťom pochádzajúcim z predchádzajúceho manželstva, ku ktorým navrhovateľ vyživovaciu povinnosť
nemá. Vzhľadomna súčasné pomery navrhovateľa a odôvodnené potreby oprávneného dospel odvolací
súd k záveru, že súdom prvej inštancie určené výživné v rozsahu 199 € mesačne zodpovedá zákonným

kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom s prihliadnutím i na vyživovaciu
povinnosť matky voči oprávnenému, ktorej pomery súd posudzoval v súlade so zásadou potencionality
vyplývajúcou z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine (keďže jej výdaje prevyšujú deklarované príjmy z
výkonu jej advokátskej činnosti), ako aj jej majetkové pomery, keďže je vlastníčkou dvoch bytov v
L. na E. ul. č. XX a L. ul. č. XX, ako aj chaty na A.. Napokon nie je možné opomenúť skutočnosť,

že navrhovateľ prispieval na tvorbu úspor oprávneného 248,95 € mesačne podľa predchádzajúceho
rozsudku o výživnom od 1.6.2008 a mal ním prispievať do 13.4.2011 v zmysle rozsudku odvolacieho
súdu 7 Co 41/2014-220, ktoré môže oprávnený použiť na uspokojenie svojich ďalších potrieb, ktoré
nie je možné pokryť z výživného poskytovaného mu rodičmi. Odvolací súd sa nestotožnil s určením
počiatku plnenia takto stanoveného výživného od 10.12.2015, keďže oprávnený sa stal študentom

vysokoškolského denného štúdia od 1.9.2014, teda už od uvedeného času vznikla opätovne jeho
odkázanosť na výživu poskytovanú rodičmi, avšak vzhľadom na to, že oprávnený proti tomuto výroku,
teda o výživnom za obdobie od 1.9.2014 do 9.12.2015 odvolanie nepodal, pričom odvolací súd je v
konaniach, ktoré nie je možné začať bez návrhu viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP, § 65 CMP a
contrario), nemohol uvedené pochybenie súdu prvej inštancie napraviť, a to v neprospech navrhovateľa,

ktorý sa vo veci samej i v odvolacom konaní domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti od 1.9.2014 do
budúcna. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

29. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).