Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Janka Klčová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/67/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115011150
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115011150.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla v trestnej veci proti obžalovanej P. I., pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. b/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa
16.03.2017 sp. zn. 5T/28/2015 na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.11.2017 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 odsek 1 písm. d/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu.
Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa
obžalovaná P. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., nezamestnaná,
o d s u d z u j e :
podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 odsek 2, § 41
odsek 1, § 42 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovaná zaraďuje na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušuje sa výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu
Trnavazodňa02.05.2017sp.zn.0T/101/2017,akoajvšetkyďalšierozhodnutianatentovýrokobsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovanú P. I. za vinnú z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
b/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
od 24.10.2007 až doposiaľ si v mieste svojho bydliska v Q. a ani na inom mieste, riadne neplní
vyživovaciu povinnosť na svoju dcéru P. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., D. XXXX/XX, študentku
SúkromnejstrednejodbornejškolyGos-SkTrnava,ktorájejvyplývazozákonaorodinearozsahktorejjej
bol určený rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 26P/364/2006-49 zo dňa 10.10.2007, právoplatným
dňa 24.10.2007 tak, že je povinná prispievať na výživu dcéry P. vo výške 23,30 Eur (702,-Sk) mesačne
vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, hoci vedela o existencii svojej vyživovacej povinnosti a túto si vôbec
neplnila, neprejavila snahu riadne sa zamestnať ani sa nezaevidovala ako uchádzač o zamestnanie ateda nevyužila všetky možnosti a svoje schopnosti na to, aby si zabezpečila finančné prostriedky na
úhradu výživného na dcéru, čím jej vznikol dlh na výživnom za obdobie od 24.10.2007 až doposiaľ vo
výške najmenej 461,21 Eur.
Za tento prečin uložil obžalovanej podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím §36 písm. l/, §37
písm. m/, §38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa §48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona zaradil obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Správnosť výroku o treste napadla včas podaným odvolaním prostredníctvom obhajkyne obžalovaná,
ktorá s poukazom na svoje osobné pomery, na to, že bola nezamestnaná a v ťažkej životnej situácii, žila
ako bezdomovec, sa domáhala zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste s tým, aby odvolací
súd sám rozhodol rozsudkom vo veci a uložil jej trest na najnižšej možnej hranici. Trest uložený súdom
I. stupňa považuje za neprimerane prísny a má za to, že na jej nápravu a na zabezpečenie individuálnej
aj generálnej prevencie postačuje aj trest kratšieho trvania.
Okresný prokurátor odvolanie nepodal.
Krajský súd rozhodol o odvolaní obžalovanej na verejnom zasadnutí, na ktorom tak obžalovaná ako aj jej
obhajkyňa zotrvali na písomných dôvodoch odvolania. Naviac poukázali na kritický postoj obžalovanej
k neplateniu výživného, na to, že vo výkone trestu si osvojila pracovné návyky, nahlásila vyživovaciu
povinnosť, túto povinnosť má záujem aj ďalej plniť. V decembri 2017 jej vznikne nárok na podanie
návrhu o podmienečné prepustenie, v prípade, že bude podmienečne prepustená má záujem uhradiť
zameškané výživné. Zároveň navrhla o niekoľko mesiacov odročiť verejné zasadnutie na rozhodnutie
o odvolaní tak, aby v prípade podmienečného prepustenia mohla prejaviť účinnú ľútosť a zaplatiť
zameškané výživné.
Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie obžalovanej podľa § 319 Trestného poriadku ako
nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania podľa § 317 odsek l
Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo pričom zistil, že
odvolanie obžalovanej proti výroku o treste je dôvodné, avšak z iných dôvodov než na aké poukazovala
v odvolaní.
Pri rozhodovaní o treste súd I. stupňa správne zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/
Trestného zákona, ktorá je daná tým, že obžalovaná sa priznala k spáchaniu žalovaného trestného činu
a tento úprimne oľutovala, na druhej strane správne zistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/
Trestného zákona, ktorú priťažujúcu okolnosť aj krajský súd zistil na základe odpisu z registra trestov,
z ktorého vyplýva, že obžalovaná sa v minulosti dostala do rozporu so zákonom už 2-krát, naviac
aj to, že žalovanej trestnej činnosti sa dopúšťala aj v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo
veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T/57/2014, v ktorej bola trestným rozkazom zo dňa 07.07.2014
uznaná za vinnú z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. c/ Trestného zákona a bol jej uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov,
ktorá plynula do 03.06.2016. Práve toto odsúdenie odôvodňuje priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm.
m/ Trestného zákona.
Zobsahuspisovéhomateriálukrajskýsúdzistil,žesúdI.stupňavyhlásilnapadnutýrozsudoknahlavnom
pojednávaní dňa 16.03.2017 v neprítomnosti obžalovanej, ktorá bola na hlavné pojednávanie riadne
a včas predvolaná (doručenka na č.l. 102 spisu). Tento rozsudok bol obžalovanej doručený až dňa
17.05.2017 (č.l. 123).
Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/101/2017 krajský súd zistil, že v tomto konaní
bola P. I. trestným rozkazom zo dňa 02.05.2017 odsúdená za prečin krádeže podľa § 212 odsek 2
písm. f/, odsek 3 písm. b/ Trestného zákona za skutok, ktorého sa dopustila dňa 29.04.2017, teda skôr
ako jej bol doručený rozsudok súdu I. stupňa v prejednávanej veci, vyhlásený na hlavnom pojednávanídňa 16.03.2017. Z uvedeného krajský súd vyvodil, že prečinu, za ktorý bola obžalovaná právoplatne
odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/101/2017 sa dopustila skôr, ako bola
varovaná odsudzujúcim rozsudkom týkajúcim sa prejednávanej veci, ktorým bola odsúdená za skorší
trestný čin. V čase spáchania skutku, za ktorý bola odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu
Trnava sp. zn. 0T/101/2017 teda nemala ešte vedomosť o existencii rozsudku v prejednávanej veci, ani
o tom, že bol vyhlásený.
Na základe vyššie uvedenej situácie dospel krajský súd k záveru, že v prejednávanej veci sú dané
podmienky na uloženie súhrnného trestu podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona preto rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď akékoľvek sprísnenie trestu považoval zo zákona za
vylúčené vzhľadom k tomu, že sa konalo len na základe odvolania obžalovanej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.