Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Pripúštajúce spätvzatie návrhu… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/130/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315215307
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4315215307.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a členov

senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: P. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. - M. XX , proti žalovaným: 1. Ing. C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. - M. XX
a 2. F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. - M. XX, obaja zast. H.. S. R., V. 4, L., o zákaze chovu včiel
a náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 14.11.2016, č. k.
6C/616/2015-70 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd pripúšťa späťvzatie žaloby v časti náhrady škody, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto
časti z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej zamietajúcej časti a výroku o trovách konania
p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia

zákazu chovu včiel bližšie ako 200 metrov od intravilánu obce V., časť M. žalovaným v 1. a 2. rade
a uloženia povinnosti zaplatiť mu náhradu škody 2000 euro a náhradu trov konania. Rozhodnutie
právne odôvodnil ustanovením § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno. V prípade susedských sporov sa môže žalobca úspešne domáhať vydania rozsudku,
ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však
povinnosť niečo pozitívne konať. Pri obťažovaní včelami sa možno proti vlastníkovi včelstiev domáhať,
aby sa zdržal presne vymedzeného rušivého konania pri v chove včiel a je na samotnom včelárovi, aby

sa rozhodol, ako takej povinnosti vyhovie. Uložiť takúto povinnosť však možno len ak bude preukázané,
že došlo k obťažovanie včelami nad mieru primeranú pomerom. Žalobca sa odvolával v konaní na
vyjadrenia známych z roku 2014, ale do vyhlásenia rozsudku nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia a ani nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov. Potvrdenie starostky, že v čase obhliadky
sa v okolí jazierka žalobcu nachádzalo približne 50 včiel a ani predložené videozáznamy nedokazujú,
že obťažovanie včelami je nad mieru primeranú pomerom. Je známe, že včely sa v čase horúčav
zdržiavajú v okolí vôd a v lete kvitne množstvo rastlín, ktoré včely lákajú. Najbližší susedia žalobcu a

ani starostka nepostrehli neobmedzené obťažovanie včelami, sťažnosti boli len od žalobcu, ktorého
nehnuteľnosť je vzdialená od žalovaných 4 až 5 rodinných domov s pozemkami. Bezprostrední susedia
žalobcu sa v tomto smere nesťažovali. Nebolo preukázané porušovanie predpisov o chovaní včelstiev
žalovanými v súčasnosti a ani v minulosti. Žalovaní pritom nie sú jedinými chovateľmi včiel v obci.Žalobca nepreukázal, že trpí alergiou na včelí jed, lekárske potvrdenie z augusta 2014 potvrdzuje len
to, že bol uštipnutý včelou a bola mu nasadená protiopuchová liečba. Nebolo preukázané ani to, že
včely,ktorémaližalobcuobťažovať,pochádzajúzovčelstievžalovaných.Žalobcaokremuvedeniavýšky

škody nešpecifikoval, čo škoda predstavuje, nepreukázal, že ku škode došlo, že ju spôsobili žalovaní a
existuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaných a vznikom škody. Z vyššie uvedených dôvodov
súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko mali vo veci plný úspech.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť, žalobe
vyhovieť a priznať mu náhradu trov celého konania. Namietal nesprávne skutkové zistenia, neúplne
zistený skutkový stav veci aj nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasil so záverom súdu, že
potvrdenie starostky a videozáznamy nedokazujú, že obťažovanie včelami bola nad mieru primeranú
pomeroma vletekvitnúcerastliny lákajúvčelykvode.Tentozáversúdujevrozporesprávnymnázorom
NS SR sp. zn. 22 Cdo/223/2005, podľa ktorého súd rozhodujúci o návrhu na ochranu podľa uvedeného

ustanovenia sa nemôže obmedziť len na konštatovanie, že namietaný zásah je v súlade so stavom v
mieste obvyklom, ale musí vždy zohľadniť mieru primeranú pomerom. Taktiež podľa rozsudku NS SR
sp. zn. 5 Cdo/117/1993 zo dňa 12. 07. 1994 pri posudzovaní, či sú dané podmienky pre poskytnutie
ochrany podľa § 127 ods. 1 OZ treba pojem "nad mieru primeranú pomerom" vykladať tak, že určuje
hranicu medzi dovoleným správaním a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru ) a to nielen

vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiaducim
pomerom. V súlade s uvedeným nepovažuje roje včiel nachádzajúce sa pravidelne v jarnej a letnej
sezóne na jeho pozemku za bežný jav. Súd prvej inštancie neposudzoval, aká je v danej lokalite s
prihliadnutím k iným častiam obce V. miera imisií, t. j. zalietavanie včiel na susediace pozemky a aká
je miera imisií na jeho pozemku. Práve okolnosť, že on je v obci ako jediný neúmerne zaťažovaný,

kreovala povinnosť súdu dôslednejšie skúmať miestne pomery. Súd nezohľadnil, že jeho pozemok
sa nachádza v zastavanej časti, má slúžiť ako zóna od dychu a pokoja, ale pre množstvo včiel je
vykonávanie akýchkoľvek aktivít na tomto pozemku znemožnené. Ďalej poukázal na to, že aj keď
susedia žalovaných a starostka nepostrehli žiadne nadmerné obťažovanie včelami neznamená, že on
nie je obťažovaný neúmerným prenikaním včiel na jeho pozemok. Správnosť zistenia skutkového stavu

nemôže podporovať ani tvrdenie, že susedia žalovaného 1/ majú v letnej sezóne napustené kúpacie
bazény, pretože v tých je voda chemicky upravovaná a nie je vhodná pre včely. Poukázal na to,
že videozáznamy preukazujú neúmerné obťažovanie včelami, pričom súd prvej inštancie tento dôkaz
dostatočne nevyhodnotil. Navyše starostka potvrdila, že obec nemá schválené všeobecne záväzné
nariadenie chovu včiel a práve z toho dôvodu mal súd prvej inštancie dôsledne skúmať miestne pomery.

V konaní preukázal, že žalovaní, ako chovatelia včiel nemajú na svojich pozemkoch žiadne opatrenia,
ktoré by minimalizovali rušivé vplyvy včelstva na obyvateľov. Tým, že nedodržiavajú zásady správneho
chovu včiel, zalietavajú až na jeho pozemok . Opätovne poukázal na vyjadrenia známych potvrdzujúce,
že pri návšteve u neho boli neustále obťažovaní množstvom včiel, starosta obce máji 2013 upozornil
žalovaného 1/ na rušivé chovy jeho včiel, že dňa 06. 05. 2015 došlo pri plnení pracovných povinností

k pracovnému úrazu, pri ktorom utrpel popáleniny pravej hornej končatiny a ošetrujúca lekárka ho
upozornila na riziká súvisiace s uštipnutím bodového hmyzu. V závere poukázal na rozhodnutie R
37/1985 podľa, ktorého vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Navyše, aby v danom prípade išlo o
obťažovanie, právna doktrína zastáva názor, podľa, ktorého zvieratá nemusia nikoho ohrozovať alebo

spôsobovať im škodu. K odvolaniu pripojil vyjadrenia viacerých fyzických osôb ohľadom nadmerného
množstva včiel nachádzajúcich sa na jeho pozemku z novembra a decembra 2016.

3. Žalobca súčasne s podaním odvolania zobral späť žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody vo
výške 2000 euro a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Čiastočné späťvzatie žaloby odôvodnil snahou

nezvyšovať trovy konania.

4. Žalovaní v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení vyjadrili nesúhlas so späťvzatím žaloby. Poukázali
na odvolanie žalobcu, v ktorom uvádza, že nakoľko zobral späť žalobu v časti o zaplatenie náhrady
škody vo výške 2000 euro, odvolaním napáda výrok, ktorým nebola žalovaným uložená povinnosť

zdržať sa rušivého konania, teda uplatňuje iné právo a s poukazom na § 140 ods. 1 CSP zmena
žaloby v odvolacom konaní nie je prípustná. Takéto skutkové okolnosti sú zneužitím práva, ktoré
nemôžu používať právnu ochranu a sú vážnym dôvodom pre vyslovenie nesúhlasu s čiastočným
späťvzatím žaloby. Nie je možné zistiť, čo viedlo žalobcu k zmene žalobného petitu, pričom žiada,aby odvolací súd žalobe vyhovel a priznal mu náhradu trov konania. Podľa ich názoru žalobca koná
účelovo, na jednej strane prejudikuje že budú s návrhom na čiastočné späťvzatie súhlasiť a v prípade
ich nesúhlasu, že odvolací súd čiastočné späťvzatie pripustí. Ním uvádzaný dôvod nezvyšovať trovy

konania po zohľadnení jednotlivých podaní žalobcu možno hodnotiť aj ako procesný úkon, ktorý vedie
k neodôvodneným prieťahom v konaní a nemôže byť prejavom snahy o nezvyšovanie trov konania. Pre
prípad, že odvolací súd pripustí čiastočné späťvzatie žaloby, žiadali priznať náhradu trov konania.

5. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

Poukázali na to, že v kontradiktórnom sporovom konaní sa žalobca domáha, aby súd podľa § 127
Občianskeho zákonníka im uložil zákaz chovu včiel bližšie ako 200 metrov od intravilánu obce a
nahradiť škodu vo výške 2000 euro. Teda sa domáha, aby im bola uložená povinnosť odstrániť
včelstvá zo záhrad, ale takúto povinnosť podľa citovaného ustanovenia nemožno uložiť. Súd dôsledne
skúmal, či žalobca predložil relevantné prostriedky procesného útoku - dôkazy preukazujúce jeho
tvrdenia a či navrhol vykonanie ďalších dôkazov. Žalobca v žalobe tvrdil, že dôvodom podania žaloby

jeho obťažovanie ich včelami nad mieru primeranú pomerom a že neúmerné prenikanie imisií mu
neumožňuje pokojné užívanie záhrady bez obťažujúceho prenikania včiel na jeho pozemok s rizikom
uštipnutia. Tieto dôvody sú v zjavnom rozpore s obsahom lekárskeho nálezu MUDr. Hrabovskej zo
dňa 06. 05. 2016, ktorý žalobca pripojil až k odvolaniu. Žalobca nepreukázal, že oni pri chove včiel
porušili svoje povinnosti. Pokiaľ sa domáhal zákazu chovu včiel, bolo jeho povinnosťou oznámiť súdu,

či je ochotný im uhradiť prvotné aj následné náklady na opatrenia, ktoré navrhuje, nakoľko navrhované
opatrenie možno uložiť len za predpokladu, že náklady na tieto opatrenia znáša sám žalobca, čo sa však
nestalo. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia
v žalobe a nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov, na ktoré mal dostatok času. Napriek tomu tvrdí, že
bolo povinnosťou súdu dôsledne skúmať miestne pomery. Prehliada skutočnosť, že civilných sporový

poriadok zvýšil dôraznú diligenciu procesných strán, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy
súdu a presun tejto iniciatívy takmer bezvýnimočne na procesné strany. Žalobca bol procesne pasívny,
ako prostriedky procesného útoku použil dôkazy z roku 2014, kedy žiadal nariadiť predbežné opatrenie
v konaní sp. zn. 14C/ 176/2014 a až v odvolaní proti rozsudku uplatnil prostriedky procesného útoku
- vyjadrenia pätnástich osôb z novembra a decembra 2016, lekársky nález neurologičky MUDr.

Hrabovskej zo 06. 05. 2016 a upozornenie E. P., starostu obce V., zo dňa 31. 05. 2013. Ani obsah týchto
prostriedkov procesného útoku nedokazuje, že obťažovanie žalobcu včelami je nad mieru primeranú
pomerom, tieto prostriedky procesného útoku použité v odvolacom konaní sú novoty v odvolacom
konaní, ktoré z vlastnej viny neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto sú s poukazom
na ustanovenie § 366 CSP neprípustné. Ďalej poukazovali na zmenený petit po čiastočnom späťvzatí

žaloby zhodne ako vo vyjadrení k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom. K odvolacím námietkam
poukázali na to, že žalobca prehliadol, že súdu prvej inštancie nebolo zo strany žalobcu, ani z ich
strany navrhnuté žiadne vykonanie dôkazov. Napriek tomu žalobca poukazuje, že súd tieto neskúmal,
hoci návrh na vykonanie takéhoto dôkazu ani nenavrhol. V ďalšom žalobca, aj napriek tomu, že
nie je odborníkom na chov včiel uvádza, že nemajú na svojich pozemkoch žiadne opatrenia, ktoré by

minimalizovali rušivé vplyvy včelstva na obyvateľov, že nedodržiavajú zásady správneho chovu včiel
a ďalej, že v obci nie je upravený chov včiel. V tejto súvislosti poukázali na to, že sú odborníkmi na
chov včiel, majú detailné vedomosti a praktické skúsenosti s chovom včiel a vykonávajú aj odbornú a
vzdelávaciu činnosť v Slovenskom zväze včelárov. Nebolo im preukázané žiadne porušenie predpisov
ani v minulosti ani v súčasnosti. Ako dlhoroční chovatelia včiel chovajú mierne včelstvá, starajú sa o

ne, na svojich pozemkoch majú prijaté také opatrenia, aby minimalizovali imisie, t. j. letáče úľov sú
otočené smerom do vlastného pozemku, žalovaný 2/ má dokonca pred úľmi vybudovaný 3,5 m vysoký
plot z orgovánu. Nie sú bezprostrední susedia žalobcu, ich nehnuteľnosti sú vzdialené 4 až 5 rodinných
domov so zastavanými pozemkami a nie sú jedinými chovateľmi včiel v obci a jej okolí . Žalobca
nepreukázal, že trpí alergiou na včelí jed a to ani lekárskym nálezom zo dňa 06. 05. 2016 z neurologickej

ambulancie, v, ktorom je konštatované že má zvýšenú citlivosť na slnko v oblasti popáleniny a v súvislosti
s diagnostikovanými poruchami sa odporúča " vyvarovať slnečnému žiareniu zvlášť v oblasti popáleniny,
tiež pozor na bodavý hmyz ". Lekársky nález, upozornenie E. P., starostu obce, mal žalobca v konaní
pred súdom prvej inštancie a nič mu nebránilo ich v konaní uplatniť. Vyjadrenie pätnástich osôb je
získané až po vynesení rozsudku, pričom aj tieto vyjadrenia mohol získať pred vydaním rozsudku.

Žalobca bol pasívny a tieto dôkazy sú v odvolacom konaní neprípustné. K tvrdeniu žalobcu, že v jeho
prípade sa jedná o obťažovanie včelami nad mieru primeranú pomerom a neúmerné prenikanie imisií mu
neumožňuje pokojné užívanie záhrady, bez rizika uštipnutia uviedli, že žalobca neuviedol žiadne dôkazy
napreukázanietýchtotvrdení.Poukázalinačlánok8CSP,podľaktoréhostranysporusúpovinnéoznačiťskutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Rozhodnutie R
37/1985 a obsah komentára k Občianskemu zákonníku, na ktorý žalobca poukázal, mali byť práve jemu
odborným podkladom pre rozsah jeho dôkaznej aktivity, čo sa však nestalo. Stotožnili sa so záverom

súdu prvej inštancie že v zmysle § 127 OZ sa môže žalobca domáhať len vydania rozsudku, ktorým
bude uložená povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však niečo pozitívne konať.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362

ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný
záujem, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny

záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z. z., a ktorý nadobudol účinnosť
dňa 01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky

konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 471 ods. 1 CSP, predbežné opatrenia nariadené predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných

opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.

10. Podľa § 127 Obč. zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú
pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť
susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho,

že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

11. Citované ustanovenie predstavuje zákonné obmedzenie vlastníckeho práva alebo práv, ktoré
sa priamo odvíjajú od vlastníctva. Súbor týchto pravidiel správania sa v teórii i praxi označuje
ako tzv. susedské práva. Obmedzenie práv vlastníkov je vzájomné a zároveň prospešné viacerým
vlastníkom. Aj ostatní vlastníci sa musia podriadiť tomuto ustanoveniu tak, aby pri výkone práv vlastníkov

nebol ktorýkoľvek z vlastníkov ohrozený konaním, ktoré je v tomto predpise zakázané. Z citovaného
ustanovenia vyplýva, že žalobou sa možno úspešne domáhať, aby súd uložil vlastníkovi povinnosť
zdržať sa presne vymedzeného rušenia, teda nie niečo pozitívne konať. Povinnosť niečo konať možno
uložiť vrámci ochrany poskytovanej podľa ust. § 417 ods. 2 Obč. zákonníka, ak je to možné považovať
za opatrenie vhodné a primerané k odvráteniu hroziacej vážnej škody. Ochrana podľa § 127 ods. 1

Obč. zákonníka nesmeruje teda k tomu, aby žalovanému boli uložené konkrétne opatrenia ukladajúce
povinnosťniečopozitívnekonať.Zcit.ustanoveniavyplýva,žejevýlučnenavlastníkovi,abysisámzvolil
opatrenie, ktorým zamedzí ďalšiemu obťažovaniu suseda, prípadne ohrozenia jeho práv. (Cpj 203/86).

12. V posudzovanej veci žalobca žiadal žalovaným uložiť zákaz chovu včiel bližšie ako 200 m

od intravilánu obce V., časť M. a náhradu škody. Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaní chovajú včely,
ktoré počas letných horúčav lietajú k jeho záhradnému jazierku, kde sa napájajú vodou, v dôsledku
čoho má znemožnené užívanie záhradného altánku, keď ho včely napádajú, resp. ohrozujú bodnutím.
V priebehu konania rozšíril žalobu aj proti žalovanému v 2. rade, ktoré súd pripustil uznesením č.k.6C/616/2015-51zodňa07.09.2016.Zotrvalnadôvodochžaloby;napojednávaní14.11.2016uvádzal,že
včely žalovaných jeho a jeho rodinu obťažujú, nemôže spokojne žiť vo vlastnom dome, pričom poukázal
ma ust. § 127 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje povinnosti susediacich vlastníkov. Žalovaní s

návrhom nesúhlasili a tvrdenia žalobcu považovali za nepreukázané. Poukazovali na to, že chovom
včiel sa zaoberajú dlhé roky, dodržujú všetky predpisy spojené s chovaním včiel a žiadni iní obyvatelia
obce sa na nadmerné množstvo včiel nesťažujú. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd
prvej inštancie správne konštatoval, že v prípade susedských sporov podľa § 127 OZ sa žalobca môže
úspešne domáhať len vydania rozsudku, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa

presne vymedzeného rušenia, nie však povinnosť niečo pozitívne konať. Pri obťažovaní včelami sa
možno proti vlastníkovi veci domáhať, aby sa zdržal presne vymedzeného rušivého konania pri chove
včiel, pričom ako aj odvolací súd uviedol vyššie, je na samotnom včelárovi, aby sa rozhodol, ako takej
povinnostivyhovie.Suvedenýmprávnymzáveromsúduprvejinštanciesaodvolacísúdvplnomrozsahu
stotožnil.

13. Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že sa domáha ochrany susedských práv podľa §
127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom žalobný petit formuloval tak, aby bol žalovaným zakázaný
chov včiel bližšie ako 200 m od intravilánu obce V., časť M.. Žalobný návrh ako aj žalobné tvrdenia
zodpovedali ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo skutkového deja popísaného v žalobe a
vyjadreniach žalobcu nevyplýva, že by sa domáhal ochrany podľa § 417 ods. 2 OZ a to uloženia

povinnosti vykonať určité opatrenie, pretože mu hrozí (bezprostredne) vážna škoda. Toto právo domáhať
sa ochrany na súde je viazané na podmienku, že ide o vážne ohrozenie. Žalobca tvrdil, že nemôže
na jar a v lete užívať záhradu, pretože k jeho záhradnému jazierku zalietavajú včely v neúmerných
počtoch (množstvách), ktoré znepríjemňujú, resp. znemožňujú užívanie záhrady a ohrozujú bodaním.
Žalobca teda podanou žalobou chcel docieliť pokojné užívanie záhrady, bez nalietavania včiel, ktoré

(samozrejme) aj bodajú a nemožnosť pokojného užívania odôvodňoval neúmerným množstvom včiel,
preto žiadal zakázať žalovaným chovať včely bližšie ako 200 m od intravilánu obce V., časť M..
Ochrana podľa ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmeruje k tomu, aby žalovaným bolo
uložené konkrétne opatrenie, resp. povinnosť a žalobný návrh je potrebné formulovať tak, že žalovaný je
povinný zdržať sa obťažovania žalobcu včelami z chovu (na v žalobe uvedenom pozemku žalovaného)

zalietavajúcimi na nehnuteľnosť žalobcu, v žalobe presne špecifikovanú. Súd je žalobným návrhom
žalobcu viazaný (§ 216 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Z dispozičného princípu vyplýva, že
žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke a týmto jeho
vymedzením je súd v zásade viazaný. To znamená, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a
prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú a nemôže priznať plnenie ani z iného skutkového základu, než aký

bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu a nemôže prisúdiť ani iné plnenie, než ktorého sa
účastníci domáhali.

14. V kontexte týchto záverov preto pre posúdenie danej veci je právne významné, že
žalobcom formulovaný petit nezodpovedá povinnostiam, ktoré je možno ukladať v zmysle § 127 ods.

1 Občianskeho zákonníka a žalobe nebolo možné vyhovieť. Z uvedených dôvodov potom skutkové
závery súdu prvej inštancie posudzujúce, či došlo k obťažovaniu včelami žalobcov nad mieru primeranú
pomerom a s nimi súvisiace právne závery boli nadbytočné a pre právne posúdenie veci bezvýznamné.
Z uvedených dôvodov preto ani odvolací súd neposudzoval odvolacie námietky žalobcu týkajúce
sa nesprávnosti zistení obťažovania včiel primeranú pomerom súdom prvej inštancie, pretože tieto

námietky by bolo potrebné riešiť len v prípade, ak by bol žalobný petit správne formulovaný. Tieto závery
vyplývajú aj z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22 Cdo/142/2003, na ktoré žalobca v odvolaní poukazuje.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. V odvolacom konaní úspešným žalovaným odvolací súd priznal náhradu trov konania v zmysle §
396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu.

17. Odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby žalobcom v časti náhrady škody v zmysle § 370 ods. 1

CSP, podľa ktorého ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Dôvody nesúhlasu žalovaných
so späťvzatím žaloby odvolací súd nepovažoval za vážne, pre ktoré by súhlas so späťvzatím nebolo
možné pripustiť. Odvolacie dôvody žalovaných neboli dôvodné, žalobca podal jednoznačne odvolanieproti výroku, ktorým bola zamietnutá jeho žaloba o zákaz chovu včiel žalovaným minimálne 200 m
od intravilánu obce Tupá, časť Chorvatice. Z odvolania nevyplýva, že podal návrh na zmenu žaloby a
dôvodyspäťvzatiažalobyspočívajúcevnezvyšovanítrovykonaniapovažovalodvolacísúdzaprípustné.

Predmetom späťvzatia žaloby bola žaloba v často náhrady škody, teda nešlo o nárok, ktorým by v
prípade absencie meritórneho rozhodnutia mohli byť žalovaní ukrátení, resp. poškodení, napríklad pre
nedoriešenie, resp. nevyriešenie vzájomných vzťahov, ktoré by prípadne museli byť riešené v ďalšom
konaní.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd pripustil späťvzatie žalobu, rozsudok v tejto časti zrušil
a konanie zastavil. V tejto časti rozhodol o trovách konania podľa § 396 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1
CSP. Žalobcu, ktorý zavinil zastavenie konania späťvzatím žaloby zaviazal na náhradu trov konania
žalovaných v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).