Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/285/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111206410
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7111206410.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu MOSANA LIMITED, so sídlom Palm
Grove House, P.O.BOX 438, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zapísaná v The Registrar
of Companies of British Virgin Islands, pod reg. č. 594171, zastúpeného Mgr. Andrejom Gundelom,
usadeným euroadvokátom, Bratislava, Ventúrska 14, proti žalovanej B. K., nar. X.X.XXXX, I. D., I.

X, o zaplatenie 4.255,20 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 19C/79/2011-158 zo
17.10.2014 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 951,79 € s 9,5 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 462,95 € od 20.7.2011 do zaplatenia a 9 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 488,84 € od 20.7.2011 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol a tiež rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
Ďalším výrokom vyslovil, že o trovách vedľajšieho účastníka (Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS) bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa pôvodný žalobca (Majetkový Holding, a.s.) domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 4.255,20 € s príslušenstvom tvrdiac, že žalovaná uzatvorila so spoločnosťou Santander
Consumer Finance a.s. úverovú zmluvu, na podklade ktorej za účelom kúpy motorového vozidla
jej bol poskytnutý úver v sume 3.035,58 € a tento sa zaviazala uhrádzať v splátkach po 74,97
€, čo však nesplnila a v dôsledku toho veriteľ od úverovej zmluvy listom z 19.02.2009 odstúpil a

vzniklo mu tak právo požadovať okamžité splatenie celej dlžnej sumy istiny a úrokov ako aj nároky
na zmluvné a mimozmluvné majetkové sankcie v podobe poplatku za predčasné splatenie čiastky
úveru, zmluvnú pokutu a pre porušenie povinnosti aj náklady vynaložené na odobratie motorového
vozidla, výkon záložného práva a tiež náklady spojené s doplnením podkladov, s výmazom záložného
práva, s vypracovaním znaleckého posudku a s odhlásením vozidla spolu v žalovanej sume po
zohľadnení výťažku z predaja motorového vozidla. Vzal do úvahy stanovisko vedľajšieho účastníka

Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorý vzniesol námietku premlčania na vydanie
bezdôvodného obohatenia a namietal tiež skutočnosť, že žalobca nepostupoval pri výkone záložného
práva s náležitou starostlivosťou a nezabezpečil predaj zálohu za cenu zodpovedajúcu rovnakým
alebo porovnateľným predmetom zvyčajne predávaným za porovnateľných podmienok v čase a mieste
predaja zálohu. Z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX mu vyplynulo, že právny predchodca žalobcu
spoločnosť Santander Consumer Finance, a.s. poskytla žalovanej úver 91.450,- Sk na kúpu motorového

vozidla pri mesačnej splátke úveru 2.258,54 Sk a ďalej citoval vybrané články všeobecných zmluvných
podmienok týkajúcich sa úverovej zmluvy. Zistil tiež, že za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľazmluvné strany k úverovej zmluve zo dňa 21.06.2008 uzavreli aj záložnú zmluvu, keď ako záloh
slúžilo kupované špecifikované motorové vozidlo. Podľa odstúpenia od zmluvy zo dňa 19.2.2009 veriteľ
(pôvodný žalobca) od predmetnej úverovej zmluvy odstúpil z dôvodu neplnenia peňažných záväzkov.

Z predložených listinných dôkazov mu tiež vyplynulo, že žalovanej bolo odňaté motorové vozidlo
Opel Astra 1.4i Classic a za úkony s tým súvisiace veriteľ žalovanej fakturoval čiastku 462,95 € a
za sprostredkovateľské služby s tým spojené sumu 119 €. Okrem toho veriteľ fakturoval žalovanej aj
ďalšie čiastky zodpovedajúce nákladom spojeným s predajom motorového vozidla a s jeho odhlásením.
Pohľadávka voči žalovanej následne 6.7.2010 bola postúpená spoločnosti CASH COLLECTORS SK,

s.r.o. a ďalej dňa 6.8.2010 na Majetkový holding, a.s. a v priebehu konania na miesto žalobcu vstúpil
nový veriteľ RECLAIM, a.s.. Citoval § 261 ods. 1 až 9 a § 262 ods.1, 2 Obchodného zákonníka a
tiež § 48 ods.1, 2, § 52 ods.2, § 100 ods.1, § 107 ods.1 a § 457 Občianskeho zákonníka, ďalej §
5b zák. č. 250/2007 Z.z., § 4 ods. 1, 5 zák. č. 258/2001 Z.z. a mal za preukázané, že žalovaná ako
záujemkyňa o poskytnutie úveru a poskytovateľ úveru Santander Consumer Finance a.s. uzatvorili dňa
21.06.2008 úverovú zmluvu a túto posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. S odvolaním sa na rozhodovaciu

prax Ústavného súd Slovenskej republiky ako aj všeobecných súdov Slovenskej republiky vzťah
vyhodnotil ako občianskoprávny a uviedol, že je plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, ak v
prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je aplikovaná právna úprava
o občianskych právach a nie podnikateľské právo. Aj s prihliadnutím na vyvíjajúcu sa právnu úpravu
mal za to, že aj pre vzťahy založené úverovou zmluvou ako absolútnym obchodom v prípadoch

účastníka - spotrebiteľa je potrebné prednostne použiť vždy ustanovenia Občianskeho zákonníka pred
Obchodným zákonníkom. Bol toho názoru, že berúc do úvahy § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. je povinný
od 1.5.2014 ex offo v súdnom konaní sa zaoberať aj prípadným premlčaním uplatneného nároku.
Pri uplatnených pohľadávkach 2.178,52 €, 841,87 €, 8,23 €, 2,21 € a 110,43 € vyhodnocoval možné
bezdôvodné obohatenie sa žalovanej a to vychádzajúc z odstúpenia veriteľa od zmluvy účinného k

27.2.2009 a kalkulujúc s dvojročnou premlčacou lehotou mal za to, že došlo k premlčaniu uplatňovaného
nároku spolu vo výške 3.141,26 €. V tejto časti vrátane uplatňovaného príslušenstva žalobu zamietol. V
ďalšej časti sa zaoberal dôvodnosťou uplatnených nákladov spojených s výkonom záložného práva a
zohľadňujúc ich nevyhnutnosť a účelnosť za opodstatnenú pokladal sumu 951,79 € a za nepreukázané
považoval náklady vo výške 119 €, keďže tieto neboli vynaložené v príčinnej súvislosti s realizovaným

záložnýmprávom.Žalobetakvyhovelibavistine951,79€spríslušenstvomavozvyškužalobuzamietol.
O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p.

3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca a to podaním z 15.12.2014 a doplneným
podaním zo 6.2.2015, ktorými navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť alebo rozsudok súdu prvého

stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podotkol, že rešpektuje skutočnosť, že aktuálna
žalovaná strana v konaní má podľa mnohých názorov povahu spotrebiteľa a je jej preto v odôvodnených
prípadoch nevyhnutné poskytovať zvýšenú ochranu, avšak i tak v duchu dlhodobej rozhodovacej
činnosti najvyšších súdnych inštancií Slovenskej a Českej republiky je potrebné zachovať jednotnú
judikatúru týkajúcu sa úverových produktov a aplikovanie niektorých nevyhnutných obchodnoprávnych

ustanovení. Trval na tom, že k odstúpeniu od zmluvy uzavretej medzi stranami došlo výhradne v zmysle
obchodnoprávnych predpisov Slovenskej republiky a ďalej poskytol stručný rozbor zmluvy o úvere podľa
§ 497 Obchodného zákonníka a to s poukazom na vybrané teoretické práce z oblasti obchodného práva
ako aj rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Krajských súdov v Bratislave, Trnave
a Hradci Králové. Citoval tiež vybrané právne vety z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky

sp.zn. 33Cdo/113/2008. Mal za to, že prvostupňový súd odstúpenie od zmluvy v danej veci nemohol
spájať so zrušením zmluvy od počiatku a mal ho posudzovať podľa § 506 Obch.zák., keďže sa jedná o
dva úplne odlišné inštitúty v rámci civilného práva. V nadväznosti na uvedené nebolo relevantné spájať
úvahu súdu o odstúpení od zmluvy s prípadným bezdôvodným obohatením, či uplynutím premlčacej
lehoty a to pri aplikácii § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., keďže od zmluvy nebolo odstupované podľa

Občianskeho zákonníka, ale podľa § 506 Obchodného zákonníka.

4. Podaním z 20.1.2015 pôvodný žalobca RECLAIM, a.s.(aktívny v čase rozhodovania súdu prvého
stupňa)navrhol pripustiť zmenu účastníka v konaní a pripustiť vstup spoločnosti MOSANA LIMITED do
konania.

5. Uznesením 2Co/285/2015-218 zo 14.4.2016 odvolací pripustil zmenu účastníkov konania na strane
žalobcu tak, že na miesto doterajšieho žalobcu RECLAIM, a.s. vstúpil do konania ako žalobca MOSANA
LIMITED.6.UznesenienapadolvčaspodanýmodvolanímvtedajšívedľajšíúčastníkZdruženienaochranuobčana
spotrebiteľa HOOS a navrhol ho zrušiť.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 4Co/1/2017-238 z 24.5.2017 odvolacie konanie o
odvolaní združenia zastavil.

8. Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku

(účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával a rozhodoval v čase účinnosti zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016)

9. Podľa ust. § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované.

10. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a

námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok v napadnutej zamietavej časti
vrátane výroku o trovách účastníkov konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov je vecne správny .

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).

12. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s

odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

14. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., účinného v čase

podania odvolania (účinného do 30.6.2016), ktoré dôvody zodpovedajú dôvodom upraveným v § 365
ods. 1 CSP (účinného od 1.7.2016) písm. f/ že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h/ že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci

15. Ani jeden z týchto uplatnených dôvodov nie je daný.

16. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. účinného
do 30.6.2016) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov
vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli

alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať
aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo
inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení
dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd
vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom,

ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 ods. 1, 2 CSP (ust. § 132 O.s.p.) alebo ak
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust.
§ 192,193 a 205 CSP (ust. § 133 až 135 O.s.p.), pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe
ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke.17. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nebol naplnený ,
keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový

stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas
konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po
preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu
prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z

vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

18.Kodvolaciemudôvodupodľaust.§365ods.1písm.h/CSP(ust.§205ods.2písm.f/O.s.p.účinného
do 30.6.2016) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav,

ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

19. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy
a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvej inštancie
dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie o
uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok účastníkov konania (teda aj námietok žalobcu,
na ktoré žalobca opakovane poukazoval aj v odvolaní). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku a odkazuje naň.

20. Podstatu odvolacích námietok žalobcu tvorí jeho názor, že na záväzkovoprávny vzťah vzniknutý
medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou je potrebné aplikovať obchodnoprávne predpisy
(Obchodný zákonník), keďže išlo o zmluvu o úvere a podľa noriem obchodného práva je tak nutné
posudzovať v danej veci aj odstúpenie od zmluvy o úvere a prípadné premlčanie nároku. S týmto

názorom súhlasiť nemožno.

21. Súd prvej inštancie v konaní nepochybne zistil, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej
spotrebiteľský úver. Samotný žalobca uznal, že „aktuálna žalovaná strana v tomto konaní má podľa
mnohých názorov povahu spotrebiteľa a je preto v odôvodnených prípadoch nevyhnutné poskytovať

tejto sporovej strane zvýšenú ochranu v zmysle ustanovení na ochranu spotrebiteľa uvedených nielen
v zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník“. Žalobca v danom vzťahu takto bol dodávateľom a žalovaná
spotrebiteľom. Keďže žalovaná je spotrebiteľom, použil sa na posúdenie všeobecných náležitostí a
obsahu vzťahu medzi sporovými stranami ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to v súlade s ust. §
52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 1.5.2014. Týmto dňom bola v uvedenom ustanovení doplnená veta,

že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie
nadobudlo účinnosť dňa 1.5.2014 bez prechodných ustanovení. To znamená, že od jeho účinnosti
sa vzťahuje aj na právne vzťahy, založené pred týmto dňom. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo/14/2014 a s týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje.

22. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru (žalobcom nespochybnenému), že odstúpenie od
zmluvy realizované právnym predchodcom žalobcu nadobudlo účinnosť k 27.2.2009.

23. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým

zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom
vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).

24. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú právo na plnenie príslušenstva pohľadávky

a zo zmluvnej pokuty aj napriek zrušeniu zmluvy s účinkami od vzniku zmluvy odstúpením od
spotrebiteľskej zmluvy zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec
povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek
rozšírenie záväzkov spotrebiteľa popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkamiex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Inými slovami, dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy
dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v
Občianskom zákonníku.

25. Je potrebné si všímať aj to, že je to práve dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová
zmluva) a rozhodol sa využiť ustanovenia zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného
práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď). Preto
práva a povinnosti zo zmlúv, ktoré sú koncipované nevýhodnejšie oproti úprave v civilnom kontexte, sú

neplatné pre rozhodnutie pre rozpor so zákonom (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

26. Vyššie uvedené závery majú vplyv i na posudzovanie premlčacej lehoty v danej veci.

27. Do odseku 2 (ustanovenia § 52 OZ) bola doplnená novelou Občianskeho zákonníka, vykonanou
zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe

zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, veta,
podľa ktorej „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“.

28. Ide o zásadnú zmenu, ktorá má závažné dôsledky. Doposiaľ sa na obchodné spotrebiteľské zmluvy

v zmysle § 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vzťahovala úprava o neprijateľných
podmienkach. V danom prípade ide o prelom v pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k
Obchodnému zákonníku. Podľa tejto úpravy, účinnej od 1.5.2015 je treba na zmluvy uzatvárané
spotrebiteľmi, t.j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a
nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262

Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy
tobudeinak.Podľanázoruodvolaciehosúdutoplatíajpretzv.absolútneobchody,upravenév§261ods.
6 Obchodného zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže
v Občianskom zákonníku upravená nie je, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných
náležitostí sa na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník. Ak sa podľa § 262 Obchodného

zákonníka dohodne uzavretie spotrebiteľskej zmluvy takého typu, aký upravuje Občiansky zákonník,
tak rovnako okrem pojmového vymedzenia a podstatných náležitostí sa bude spravovať Občianskym
zákonníkom.

29. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zásadná zmena nastala v dĺžke premlčacej doby.

Podľa Občianskeho zákonníka (§ 101) je všeobecná premlčacia doba trojročná, podľa Obchodného
zákonníka štvorročná (§ 397). Pri právach na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčacia lehota je
dvojročná (§ 107 ods.1 Obč.zák.).

30. Na uplatnenie práv zo spotrebiteľských zmlúv bude sa aplikovať úprava v Občianskom zákonníku,

teda trojročná premlčacia doba, pri bezdôvodnom obohatení dvojročná premlčacia doba.

31. V súvislosti s premlčaním odvolací súd poukazuje aj na nové znenie zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa. V zmysle novely vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014,
v zmysle § 5b (z.č. 250/2007 Z.z.) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada

aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

32. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o prelomové ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť súdu z
úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami nedošlo k premlčaniu.
Vzhľadom na (tú) skutočnosť, že k tejto novej úprave v zákone o ochrane spotrebiteľa nieto prechodného
ustanovenia, by bol súd povinný skúmať túto otázku aj pri návrhoch, ktoré došli súdu pred 1.5.2014,
teda pri všetkých sporoch v čase rozhodovania.

33.Ztýchtodôvodov,akoajzdôvodov,ktorésúobsiahnutévnapadnutomrozsudkusúduprvejinštancie,
odvolací súd rozsudok v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania potvrdil ako vecne
správny.34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods.1
CSP, keďže žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovanej žiadne trovy odvolacieho konania

ani nevznikli.

35. V priebehu odvolacieho konania, v dôsledku legislatívnych zmien (nadobudnutie účinnosti Civilného
sporového poriadku) Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS stratilo postavenie vedľajšieho
účastníka, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania tohto subjektu osobitne nerozhodoval.

Okrem toho účelné trovy tomuto združeniu ani nevznikli, keď odvolanie žalobcu mu bolo doručované
len na vedomie.

36. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).