Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. jún 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/283/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708200468
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1708200468.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobkýň: 1./ X. Č., W..
XX.X.XXXX,F.R.X,F.,2./K..V.J.,T..,W..X.X.XXXX,F.Š.X,F.,3./K..Y.C.,W..XX.X.XXXX,F.H.XX,Y.,
4./ K.. Y. R., W.. XX.X.XXXX, F. W. XX, U. M., 5./ A. M., W.. XX.XX.XXXX, F. F. X, F., žalobkyne 1./,3./,4./,
zastúpené Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s.r.o., so sídlom Gogoľova 18 Bratislava , IČO:
36 663 051 proti žalovaným: 1/ K.. E.. R. V., W.. XX.XX.XXXX, F. H. Z. XXXX/XXA, F., zastúpený AK MS,
s.r.o.,sosídlomGalandova3,Bratislava,2/SlovenskárepublikavzastúpeníSlovenskýpozemkovýfond,
IČO: 17 335 345, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, zastúpená Advokátska kancelária ECKER -KÁN &

PARTNERS, s.r.o. so sídlom nám. Martina Benku 9 Bratislava, IČO: 35 886 625 o určenie vlastníckeho
práva, na odvolanie žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 4C/923/2008-377 zo dňa 21.
februára 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1./,2./ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne 1./ a pôvodnej žalobkyne 2./
Anny Támovej ( ďalej len „žalobkyňa 2./“) určenie, že nehnuteľnosť v katastrálnom území Bernolákovo,

kataster nehnuteľností vedený Správou katastra Senec, a to parcela č. 4846/7, orná pôda o celkovej
výmere 5.187 m2 tak ako je vyznačená v geometrickom pláne č. 26/2007, nový stav vyhotovenom
dňa 28.9.2007 Marekom Vanišom a úradne overenom dňa 29.10.2007 Správou katastra Senec pod č.
1665/07 ( ďalej len „nehnuteľnosť“ ) patrí v podiele 1 do dedičstva po poručiteľovi Jozefovi Číkovi, nar.
dňa 10.2.1908, zomrelom dňa 17.11.1978, naposledy bytom Bernolákovo a v podiele 1 do dedičstva po
poručiteľovi Anne Číkovej, rod. Tulnerovej, nar. 22.7.1906, zomrelej dňa 19.12.1971 naposledy bytom
Bernolákovo; uložil žalobkyni 1/a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 1/ na účet

jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 12.328,17 € titulom trov právneho zastúpenia
a žalovanému 2/ náhradu trov konania vo výške 7.101,60 € titulom trov právneho zastúpenia, a to do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.
1.1. Vychádzal zo zistenia, že žalobou zo dňa 28.1.2008 sa pôvodní žalobcovia a to Jozef Čík,
nar. 13.9.1932, zomrelý 18.12.2009 - právna nástupkyňa Elena Čiková ( ďalej len „žalobkyňa 1./“) a
žalobkyňa 2./ domáhali, aby súd určil, že Jozef Čík, nar. dňa 10.2.1908, zomrelý dňa 17.11.1978 a
manželka Anna Číková, rod. Tulnerová, nar. dňa 22.7.1906, zomrelá dňa 19.12.1971 boli ku dňu svojej

smrti podielovými spoluvlastníkmi, každý v 1 k nehnuteľnosti, tvrdiac, že pôvodným vlastníkom všetkých
pozemkov zapísaných v PKV č. 3174, kat. úz. Bernolákovo bol do roku 1945 Karol Eszterházy. Na
základe nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. sa Karolovi Eszterházymu konfiškoval všetok jeho majetok
nachádzajúci sa na území Slovenskej republiky. Zo zápisu v PKV č. 3174 zo dňa 16.1.1956, kat. územieBernolákovo je zrejmé, že vlastníkom všetkých v nej zapísaných nehnuteľností sa stal Československý
štát, a to pre účely pozemkovej reformy. V roku 1947 Miestna roľnícka komisia v Čeklísi vypracovala
prídelovýplán,ktorýbolpotvrdenýOkresnouroľníckoukomisiouvBratislaveaschválenýPovereníctvom

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 22.12. 1947 pod č. B-65619/47-III. Výmerom o vlastníctve
pôdy vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia
č. 104/1946 Sb. n. SNR č. B-65619/47-III zo dňa 23.12.1947 boli právnym predchodcom žalobcov
pridelený do vlastníctva pozemok - časť pozemku parc. č. 4846, roľa o výmere 10.000 m2 - A16,
kat. územie Bernolákovo. V bode IV. výmeru o vlastníctve pôdy je uvedené nasledovné: „Tento výmer

o vlastníctve pôdy je podľa ustanovenia § 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR verejnou
listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe
ktorej príslušný knihový súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky
dodatočného ospravedlnenia". Konečný prídelový plán v katastrálnom území Bernolákovo bol schválený
Okresným národným výborom a Krajským národným výborom v Bratislave v roku 1955. V konečnom
prídelovom pláne pod poradovým číslom 36 sú ako prídelcovia časti pozemku parc. č. 4846 roľa

o výmere 10.000 m2 uvedení Jozef Čík a jeho manželka Anna, rod. Tulnerová. Z registra členov
Jednotného roľníckeho družstva v Bernolákove vyplýva, že Jozef Čík sa stal členom JRD v Bernolákove
v roku 1959. Jozef Čík vniesol pridelené pozemky na spoločné hospodárenia do JRD v Bernolákove. Od
vnesenia pozemkov na spoločné hospodárenie predmetný pozemok užívalo JRD v Bernolákove (v roku
1992 pod názvom JRD Pokrok), pričom uvedená skutočnosť nemala za následok zánik vlastníckeho

práva Jozefa Číka a jeho manželky. Prídelca Jozef Čík zomrel dňa 17.11.1978 a jeho manželka Anna
Číkova, rod. Tulnerová zomrela dňa 19.12.1971. Dedičmi Jozefa Číka boli jeho dve deti (pôvodný
žalobca 1/ R. Č., W.. XX.X.XXXX a žalobkyňa 2/). Jediným dedičom manželky E. Č. F. R. Y. R.
Č.. Predmetný pozemok nebol prejednaný v rámci dedičských konaní po poručiteľoch. Notárskymi
zápisnicami č. N 43/98 NZ 41/98 zo dňa 29.1.1998 a N 773/98 Nz 755/98 zo dňa 13.10.1998, ktoré

boli spísané na notárskom úrade JUDr. Ivana Macáka (ďalej len „notárske zápisnice"), nadobudol
žalovaný 2/ vlastnícke právo vydržaním, okrem iného aj k pozemku parc. č. 4957 orná pôda o výmere
10.000 m2, ktorý je predmetom tohto konania. Vyššie spomenuté notárske zápisnice boli podkladom
na zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, na Slovenskú
republiku v správe žalovaného 2/. Dňa 4.11.1998 uzavrel žalovaný 1/ dohodu o rozsahu a spôsobe

reštitučnej náhrady za nehnuteľnosti, na základe ktorej mala byť reštituentom poskytnutá náhrada vo
forme bezodplatného prevodu vlastníctva k pozemkom v kat. území F.I. vytvorených geometrickým
plánom č. XXXXXXXX -X/XX zo dňa 28.10.1998, vypracovaným K.. R. G. a overeným Okresným
úradom Senec odbor katastrálny pod č. 1085/98 dňa 9.11.1998. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 5.11.1998 reštituentky postúpili nároky vyplývajúce z dohody o reštitučnej náhrade na obchodnú

spoločnosť Q. '. L..C..I... Žalovaný 2./ a obchodná spoločnosť Q. '. L..C..I.. v zastúpení jej konateľa a
jediného spoločníka K.. E.. R. V. uzavreli dňa 11.11.1998 Zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníctva
k pozemkom spomínaným v dohode o reštitučnej náhrade. Obchodná spoločnosť Q. '. L..C..I.. bola
zapísaná v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník týchto pozemkov. Obchodná spoločnosť Q. '.
L..C..I.., K.: XX XXX XXX k bola vymazaná dňa 30.6.2006 z obchodného registra. Na základe kúpnej

zmluvy zo dňa 17.5.2004 pozemok prac. č. XXXX/X, druh pozemku - orná pôda, o výmere 59.323 m2
nadobudol do výlučného vlastníctva žalovaný 1/. R. Č. s manž. si uplatnil na Obvodnom pozemkovom
úrade v Senci reštitučný nárok podľa zákona č. 503/2003 Zb. o navrátení vlastníctva k pozemkom
a o zmene a doplnení zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadania vlastníctva k
pozemkom v znení neskorších predpisov na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Konanie

na Obvodnom pozemkovom úrade v Senci bolo rozhodnutím č.j. 1176-623/2008 zo dňa 6.8.2008
prerušené z dôvodu prebiehajúcich súdnych sporov. Konanie o navrátenie vlastníctva sa vedie k
pozemkom, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania a súčasne aj konania vedeného na Obvodnom
pozemkovom úrade s Senci, pričom toto nie je právoplatne skončené.

1.2. Na svoje rozhodnutie aplikoval ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka; 17 ods. 1 Všeobecnej
deklarácie ľudských práv; § 1; § 2; § 7 nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR o konfiškovaní a urýchlenom
rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského
národa a § 80 písm. c) O.s.p. v dôsledku čoho konštatoval, že v predmetnom spore sa žalobkyne
1./,2./ v zmysle zmeny petitu domáhajú určenia, že označené nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich

právnych predchodcoch a v prípade tohto druhu žaloby (o určenie, že vec patrí do dedičstva) vystupujú
všetci dedičia ako nerozluční spoločníci a takéto sporové občianske súdne konanie treba všetkých
účastníkov konania o dedičstve považovať za nerozlučných spoločníkov podľa § 91 ods. 2 O.s.p. (pozri.
tiež R 49/82 alebo R 65/2003). Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy(nebol predmetom dedičstva) a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva
ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich
sa tejto veci sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie

vyplývajúcezustanovenia§91ods.2O.s.p.(totožnerozsudokNajvyššiehosúduSRzodňa27.10.2010,
sp. zn. 4 Cdo 120/2009). Súd prvej inštancie ustálil, že v konaní neboli predložené osvedčenia o
dedičstvepoprávnychpredchodcochžalobcov,nebolomožnénespochybniteľnýmspôsobomustáliť,kto
je právnym nástupcom a koľko bolo dedičov. Na základe uvedeného možno konštatovať, že žalobcovia
nepreukázali právne nástupníctvo po E. Č. E. R. Č., a teda nepreukázali svoju aktívnu legitimáciu na

podanie žaloby.

1.3. Žalobkyňa 2./ podaním zo dňa 6.2.2014 zobrala žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu uzavretia
dohody o urovnaní s žalovanými 1./ a 2./. Keďže súd prvej inštancie zastal názor, že žalobkyne
1./,2./ vystupujú v konaní ako nerozluční spoločníci, vyzval žalobkyňu 1/ na pojednávaní konanom
dňa 21.2.2014 na vyjadrenie súhlasu so späťvzatím žaloby, pričom jej právny zástupca uviedol, že so

späťvzatím žaloby žalobkyňou 2/ nesúhlasí, nakoľko by tým došlo k poškodeniu práv žalobkyne 1/.
Vzhľadom na danú procesnú situáciu súd považoval späťvzatie žaloby žalobkyňou 2/ za neúčinné,
uznesením rozhodol, že späťvzatie žaloby nepripúšťa a v konaní pokračoval aj so žalobkyňou 2/. Ďalej
uviedol, že pasívne vecne legitimovaným v danom spore bol iba žalovaný 1./, a to ako súčasný vlastník
sporných nehnuteľností. Žalovaný 2./ Slovenská republika v zastúpení Slovenským pozemkovým

fondom nie je v predmetnej veci pasívne vecne legitimovaná, nakoľko právne postavenie žalobkýň
1./,2./ by sa v danej veci v prípade úspechu nezmenilo, a to z dôvodu, že žalovaný 2. / bol síce
dočasne ako vlastník sporných nehnuteľností zapísaný v príslušnom katastri nehnuteľností, avšak tento
predmetné nehnuteľnosti previedol zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva v prospech
spoločnosti HUMA'90, spol. s r.o., ktorá uvedený nárok na bezodplatný prevod vlastníckeho práva

nadobudla zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 5.11.1998 od pôvodných reštituentiek. Žalobkyne
1./,2./ tvrdili, že Slovenská republika v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom nemohla predmetnú
nehnuteľnosť nadobudnúť vydržaním Notárskou zápisnicou č. N 43/98, Nz 41/98 zo dňa 29.1.1998
spísanej na Notárskom úrade na Plynárenskej ulici č. 1, v Bratislave, pred notárom JUDr. Ivanom
Macákom. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyne 1./, 2./ môžu svoj nárok uplatňovať iba v

rámci reštitučných predpisov a nie prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva respektíve na
uvedenomurčenípriobchádzaníreštitučnýchprepisovniejedanýnaliehavýprávnyzáujem.Na základe
uvedeného samotný štát - Slovenská republika v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom nie je v
danom spore pasívne vecne legitimovaná.

1.4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že výmer o vlastníctve pôdy č. B - 65619/47-III je verejnou listinou
preukazujúcou vlastnícke právo prídelcu k prideleným nehnuteľnostiam, jeho súlad s vtedy platnými
predpismi nie je možné v súčasnosti preskúmavať a takýto správny akt treba považovať za právny akt
bezchybný, z ktorého musí súd v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. vychádzať. Ani v prípade, ak by rozhodnutie
vydané na to oprávneným orgánom vykazovalo vady, nemožno takéto rozhodnutie označiť za nulitný

(neexistujúci) akt. Za nulitný akt totiž možno považovať len taký akt, ktorý bol vydaný nepríslušným
orgánom štátnej správy, teda nad rámec právomoci toho-ktorého orgánu. Pokiaľ bolo rozhodnutie
vydané v rámci právomoci príslušného orgánu, jeho zákonnosť je možné preskúmavať len procesným
postupom v rámci správneho súdnictva; nepodlieha však preskúmaniu všeobecným súdom a preto pri
žalobe o určenie, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi je daný naliehavý právny

záujem, nakoľko súd má za to, že iba takéto rozhodnutie môže byť podkladom v nesporovom konaní
o dedičstve a následné rozhodnutie o dedičstve by bolo podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu
vlastníckych práv k nehnuteľnosti. Za zásadnú okolnosť považoval súd prvej inštancie skutočnosť, zápis
predmetnej nehnuteľnosti na príslušnú PK vložku č. XXXX, v prospech Československého štátu bol
vykonaný až dňa 29.10.1957, t.j. až po vydaní Výmeru o vlastníctve pôdy, ktorý je dokladom o vlastníctve

pôdy a verejnou listinou. Uvedené konanie možno podľa názoru súdu podradiť pod pojem prevzatie veci
štátom bez právneho dôvodu. Pokiaľ teda vlastnícke právo na štát v rozhodnom období, t.j. v období od
25.2.1948 do 1.1.1990 prešlo, je daný nárok podľa reštitučných predpisov, a teda vlastnícka žaloba je
vylúčená. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Cdo 130/2007, z ktorého
vyplýva, že „ ...existencia špeciálnej úpravy v reštitučných predpisoch vylučuje naliehavý právny záujem

na určení vlastníctva tam, kde podľa týchto predpisov bolo možné uplatniť nárok na vrátenie veci a
nárok uplatnený nebol alebo z nejakých dôvodov takejto požiadavke nebolo vyhovené. Na základe
vôle zákonodarcu vyjadrenej v reštitučných predpisoch sa potom z okupácie (prevzatia veci štátom bez
právneho dôvodu) stal formálne právny titul nie pre nadobudnutie veci zo strany štátu, ale pre vzniknároku na vydanie veci a teda obnovu formálneho vlastníckeho práva, pričom nevyužitím možnosti
domáhať sa takéhoto nároku v zákonnej lehote došlo k nezvratnému zániku (preklúzii) práva, a tým aj
k nemožnosti dosiahnuť revíziu krokov štátu urobených v rozhodnom období....“

1.5. Súd prvej inštancie zistil, že žalobkyne 1./.2./ si reštitučné nároky aj uplatnili, a to včas a riadne
na príslušnom Obvodnom pozemkom úrade v Senci. Obvodný pozemkový úrad v Senci vydal dňa
18.6.2009 rozhodnutie č. 703-136/2009-Lu (č.l. 320), na základe ktorého bolo oprávnených osobám E.
M. E. R. Č. ( právny predchodca žalobkyne 1./) navrátené vlastníctvo k pozemkom v k.ú. F., konkrétne

k parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 523 m2 a k parc. č. XXXX/XX lesná pôda o výmere 1.534 m2.
V predmetnom rozhodnutí je uvedené, že oprávnené osoby spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1 písm.
o) zákona za pozemok, ktorý bol prevzatý bez právneho dôvodu zrušením výmeru o vlastníctve pôdy č.
F. XXXXX/XX-K. zo dňa 23.12.1947 rozhodnutím ONV Bratislava - vidiek č. pôd. XXXXX/XXXX zo dňa
5.11.1958. Žalobou na určenie vlastníckeho práva nie je možné obchádzať zmysel a účel reštitučného
zákonodarstva, nakoľko reštitučné predpisy sú k všeobecným predpisom vo vzťahu špeciality. Tento

vzťah sa rieši podľa zásady lex specialis derogat legi generali, to znamená, že všade tam, kde existuje
špeciálna úprava, nemožno použiť všeobecnú. Ak sa možno domáhať ochrany práva postupom podľa
reštitučného predpisu ako špeciálneho, teda ak je daný reštitučný nárok, nie je možné uplatniť nárok
na ochranu vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov. Oprávnená osoba, prípadne je právny
nástupca, sa preto nemôže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov,

najmäpodľa§126ods.1Občianskehozákonníkaatoaniformouurčeniavlastníckehoprávačiužsvojho
alebo svojho predchodcu ku dňu jeho smrti podľa § 80 O.s.p., ak mohla žiadať o vydanie veci podľa
reštitučného predpisu. V uvedenom prípade totiž absentuje naliehavý právny záujem na určení, nakoľko
o tento môže ísť zásadne len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia bolo buď ohrozené právo
žalobcov alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, čo znamená, že buď musí ísť u žalobcov

o právny vzťah už existujúci, alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by
objektívne už v existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie
bymoholbyťvystavenýkonkrétnejujme.Existenciašpeciálnejúpravyvreštitučnýchpredpisochvylučuje
naliehavý právny záujem na učení vlastníctva tam, kde podľa týchto prepisov bolo možné uplatniť nárok
na vrátenie veci a nárok uplatnený nebol alebo z nejakých dôvodov tejto požiadavke nebolo vyhovené.

Keďže žalobkyne 1./, 2./ si reštitučný nárok na vydanie veci postupom podľa reštitučných predpisov
riadne uplatnili je vylúčená možnosť domáhať sa ochrany vlastníckeho práva, a to prostredníctvom
určenia, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, z dôvodov ktorých žalobu zamietol.

1.6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a

úspešným žalovaným 1./,2./ každému samostatne priznal náhradu trov konania , keď ich k povinnosti
zaviazal žalobkyne 1./,2./ spoločne a nerozdielne. Vzhľadom na predmet konania, určenie vlastníckeho
právna k nehnuteľnosti , ktorej všeobecná hodnota v zmysle znaleckého posudku č. 47/2010 predstavuje
sumu vo výške 206.396,12 € určil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to v súlade s nálezom Ústavného súdu SR,

sp. zn. I. ÚS 119/2012 tarifná odmena za jeden úkon právnej služby sumou 838,21€.

1.7. Náhrada trov konania, ktorú súd prvej inštancie priznal žalovanému 1./ predstavujú : A. trovy
právneho zastúpenia jeho právneho zástupcu a to odmenu za úkony právnej služby príprava a prevzatie
veci vrátane prvej konzultácie s klientom, písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 27.5.2009 ,

písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 5.6.2009 ,písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa
29.7.2009 , písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 11.8.2009, písomné podanie na súd vo veci
samej - doloženie dokumentov zo dňa 24.5.2010, konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 6.5.2010,
12.8.2010 , 6.7.2012 , 12.3.2013 , 8.11.2013 , 21.2.2014, t.j. 12 x 838,21 €; režijné výdavky za obdobie
od 1.1.2009 do 31.12.2009 - 5x 6,95 €, za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 - 4x 7,21 €, za obdobie

od 1.1.2012 do 31.12.2012 - 1x 7,63 €, za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 - 2x 7,81 €, za obdobie od
1.1.2014 do 31.12.2014 - 1x 8,04 €. B. náhradu preukázaných cestovných výdavkov za účasť právneho
zástupcu na pojednávaní podľa § 16 ods 3 vyhlášky v spojení so zákonom č. 283/2002Z.z. o cestovných
náhradách, a to za cestu Bratislava - Pezinok a späť t.j. 50km a to : cesta 6.5.2010 - spotreba paliva 12
l/100 km, základná náhrada za 1 km - 0,183 €, cena pohonných hmôt 1,17 €/l -16,17 €; cesta 20.7.2010 -

spotreba paliva 12 l/100 km, základná náhrada za 1 km - 0,183 €, cena pohonných hmôt 1,25 €/l - 16,65
€; cesta 12.8.2010 - spotreba paliva 12 l/100 km, základná náhrada za 1 km - 0,183 €, cena pohonných
hmôt 1,25 €/l - 16,65 €; cesta 6.7.2010 - spotreba paliva 12 l/100 km, základná náhrada za 1 km -
0,183 €, cena pohonných hmôt 1,52 €/l - 18,27 €; cesta 12.3.2013 spotreba paliva 12 l/100 km, základnánáhrada za 1 km - 0,183 €, cena pohonných hmôt 1,45 €/l - 17,85 €; cesta 8.11.2013 - spotreba paliva 12
l/100 km, základná náhrada za 1 km - 0,183 €, cena pohonných hmôt 1,45 €/l - 17,85 €; cesta 21.2.2014
- spotreba paliva 12 l/100 km, základná náhrada za 1 km - 0,183 €, cena pohonných hmôt 1,44 €/l -

17,79 €. Trovy žalovaného 1./ potom predstavujú : tarifná odmena 10.058,52 € + 20% DPH = 12.070,22
€; režijný paušál za úkony do 31.5.2009 =6,95 €; režijný paušál za úkony od 1.6.2009 do 2014 - 87,93
€ + 20% DPH = 105,52 €; náhrada cestovných nákladov - 121,23 € + 20% DPH = 145,48 € t.j. spolu
12.328,17 €. Súd prvej inštancie nepriznal žalovanému 1./ náhradu trov konania za úkon - sťažnosť na
prieťahy v konaní zo dňa 18.4.2012, nakoľko tento úkon sa netýkal veci samej. Žalovanému 1/ nepriznal

tiež náhradu za úkon právnej služby - porada s klientom pred nahliadnutím do spisu a mimosúdnymi
rokovaniami dňa 10.11.2013 a nahliadnutie do spise dňa 20.11.2013, pretože tento úkon vyhodnotil ako
neúčelný a tiež nepriznal náhradu trov konania za úkon účasť na pojednávaní dňa 20.7.2010, nakoľko
na tento deň nebolo v predmetnej veci nariadené pojednávanie.

1.8. Náhrada trov konania, ktorú súd prvej inštancie priznal žalovanému 2./ predstavujú trovy právneho

zastúpenia jeho právneho zástupcu a to odmenu za úkony príprava a prevzatie veci vrátane prvej
konzultácie s klientom, písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 31.3.2009, písomné podanie
na súd vo veci samej zo dňa 16.9.2009 , konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 6.5.2010 ,
12.8.2010 ,6.7.2012 , 28.11.2012, t.j. 7 x 838,21€. Celková odmena žalovaného 2./ / predstavuje súčet
odmeny za poskytnutie právnych služieb vo výške 5.918 € + 20% DPH, t.j. 7.101,60 €.

2.Rozsudokodvolanímvzákonomstanovenejlehotenapadlažalobkyňa1./,ktoráuviedla,žeuplatnenie
reštitučného nároku nemôže byť na ujmu právu, domáhať sa určenia vlastníckeho práva ich právnych
predchodcov, nakoľko ich vlastnícke právo je nepremlčateľné, nikdy nebolo právnym predchodcom
žalobkýň odňaté bez právneho dôvodu. Tzn., že nie je daný žiadny z reštitučných dôvodov v zmysle

ust. § 6 zák. č. 229/91 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a súd prvej inštancie jej odňal
jedinú zákonnú možnosť domôcť sa určenia vlastníckeho práva k ich právnym predchodcov k pozemku.
Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil existenciu reštitučného dôvodu v zmysle § 6, nakoľko
právnym predchodcom žalobkýň bol pozemok pridelený platným výmerom vlastnícke práva k pozemku
na štát nikdy neprešlo, nakoľko nikdy nenastala žiadna zo skutkových podstát v uvedených v § 6 ods.

1 a 2. Navyše táto konfiškácia prebehla v roku 1945 a zákon o úprave vlastníckych vzťahov l pôde
skutkovo vymedzuje reštitúcie až od 25.2.1948 do 1.1.1990, z čoho vyplýva logický záver, že žalobkyne
nemohli uplatniť reštitučný nárok. Nikdy teda nedošlo k prevzatiu veci štátom bez právneho dôvodu,
nakoľko právni predchodcovia žalobkýň sa stali vlastníkmi pozemku, na základe výmeru a snaha
zástupcov straníckych orgánov viedla k vyprodukovaniu nulitného rozhodnutia Okresného národného

výboru Bratislava-vidiek o zrušení časti prídelu. Vlastnícke právo k pozemku nebolo žalobkyniam ani
právnym predchodcom žiadnym spôsobom odňaté. tzn., že štát sa nikdy po prídele vlastníctva nestal
opätovne vlastníkom, neexistuje žiadne platné rozhodnutie o konfiškácii, ktoré by zakladala niektorý
z reštitučných dôvodov. Nakoľko o pozemku nebolo rozhodnuté v reštitučnom konaní prvoinštančný
súd mal vo veci právomoc konať. Prvoinštančný súd zamietol žalobu pre nedostatok aktívnej procesnej

legitimácie z dôvodu nepredloženia listiny, ktorou žalobkyňa1./ nedisponovala a ktorá neexistuje, preto
požiadala súd o zabezpečenie listiny v rámci edičnej právomoci. V danom prípade nemožno aplikovať
ust. § 91 ods. 2 O.s.p., nakoľko nejde o nerozlučné procesné spoločenstvo. Určovací návrh spočívajúci
v tom, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi a teda, že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti
môže uplatňovať len ten, koho právo a povinnosť sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len,

kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom. Ak z povahy veci vyvodíme, že všetci
dedičia sú oprávnení spoločne a nerozdielne tak potom vo vzťahu k tretím osobám netvoria nerozlučné
procesné spoločenstvo pri žalobe o určenia, že do dedičstva patrí vec. Žalobkyňa 1./ per analógia
poukázala na možnosť uplatňovania reštitučných nárokov ktorýchkoľvek reštituentov bez ohľadu výšku
jehodedičskéhopodieluanato,žeakbudevkonanívystupovaťakojedinážalobkyňanijakýmspôsobom

nezasiahne do právneho postavenia žalobkyne 2./, nakoľko sa domáha určenia „ do dedičstva po
právnych predchodcov patrí „ a že nie „ žalobkyňa 1./ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti“.
2.1. Trvala na tom, že žalovaný 2./ sa nikdy nestal vlastníkom pozemku, ktorý je predmetom tohto
sporu vydržaním, nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
týmto spôsobom, následne ani žalovaný 1./ nie je oprávnene evidovaný ako vlastník pozemku v súlade

s ust. § 134 Občianskeho zákonníka, keďže sa vyžaduje na oprávnenosť držby a dobromyseľnosť
nadobúdateľa. Súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď skonštatoval nedostatok
naliehavého právneho záujmu. Poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/157/2007 zo dňa
14.10.2008 a rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/36/99, podľa ktorého určovacia žaloba je spravidlavždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že vyhovujúci rozsudok môže byť jedným z
predpokladov pre vykonanie obnovy vlastníckeho práva, ak došlo k porušeniu jeho vlastníckeho práva
z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu t. j. notárskej zápisnice, na základe ktorých sa mal

stať vlastníkom pozemku žalovaný 1/. Snaha prvoinštančného súdu chrániť istotu súčasného vlastníka
sporných nehnuteľností je v rozpore so základným účelom konania a ochrany vlastníckeho práva
skutočného vlastníka. Záverom vo svojom odvolaní namietala výšku priznanej náhrady trov právneho
zastúpenia žalovanému 2./ v celom rozsahu vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 2./ nie je osobou
oprávnenou poskytovať právne služby v zmysle vyhl. č. 655/2004. Z uvedených dôvodov navrhuje,

aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Ak odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdí, žiadala vysloviť, že je prípustné dovolanie, pretože ide o
rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
3. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadla aj žalobkyňa 2/. Poukázala na okolnosť,
že zobrala žalobu v celom rozsahu späť a súd opomenul uviesť, že prílohou späťvzatia bola dohoda
o urovnaní zo dňa 16.1.2014, ktorú uzatvorila žalobkyňa 2./ so žalovaným 1./ a 2./, na základe ktorej

sa títo zaviazali v konaní si voči nej neuplatniť nárok na náhradu trov konania. Napriek tomu súd prvej
inštancie priznal žalovaným náhradu trov konania aj voči žalobkyni 2./ a tak konal zjavne v rozpore s
dohodou účastníkov sporu. Na uzatvorenie takejto dohody pritom vôbec žalobkyňa 2./ nepotrebovala
súhlas žalobkyni 1./, keďže sa táto týka len nároku na náhradu konania. Súd nesprávne rozhodol vo veci
samej tým, že zamietol žalobu ako celok a nerozhodol o zastavení konania vo vzťahu k nej. Žalobkyňa

2./ namietala, že súd priznal trovy na základe znaleckého posudku, ktorý nacenil hodnotu pozemku
vrátane jeho údajného zhodnotenia. Žalobkyňa 2./ namietala aj odňatie práva na spravodlivý súdny
proces, nakoľko napadnutý rozsudok sa vo výroku o trovách konania zakladá na dôkaze, o ktorom nikto
so žalobkýň nevedel. Žalobkyňa 2./ predpokladala, že pri zákonom postupe súdu nebude po späťvzatí
žaloby viac stranou sporu a preto na pojednávaní dňa 21.2.2014 nebola prítomná, pričom o dôvodoch

svojej neprítomnosti riadne a včas informovala. Napriek tomu v jej neprítomnosti súd prvej inštancie
vydal rozhodnutie o tom, že pokračuje v konaní aj s ňou napriek späťvzatiu žaloby, uznesenie, ktoré
nebolo doteraz doručené. Žalobkyňa 2./ sa až z napadnutého rozsudku dozvedela, že v konaní bol
predložený znalecký posudok hodnota sporu má byť 206.396,12 €. Konanie žalovaných pri vyčíslení
trov právneho zastupovania je v konaní v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný 1./ si uplatnil odmenu

za viacero úkonov, ktoré sa uskutočnili pred prvým pojednávaním a to nielen za žalobu ale aj písomné
podanie zo dňa XX.X.XXXX, X.X.XXXX, XX.X.XXXX E. XX.X.XXXX, teda 4 úkony v rozmedzí troch
mesiacov, pričom prvé pojednávanie bolo až X.X.XXXX. Poukázala na rozhodnutie vo veci pani U. Z.
K.. E.. R. V., kedy súd priznal trovy v podstatne nižšej výške s poukazom na to, že hodnota sporu sa tu
určiť nedá. Je nesprávne keď žalovaný tvrdí, že vychádza z hodnoty sporu podľa znaleckého posudku

z roku 2010. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, čo
do výroku o zamietnutí žaloby, aby zastavil konanie vo vzťahu k žalobkyni 2./ a žiadnemu z účastníkov
nepriznal náhradu trov tak prvoinštančného ako aj odvolacieho konania.
4. Žalovaný 2./ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkýň uviedol, že súd nespochybnil svoju
právomoc vo veci konať, potvrdil ju vydaním meritórneho rozhodnutia vo veci. Nadobudnutie

vlastníctva nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov na základe výmeru, ktorý treba považovať
za bezchybný právny akt a podmienkami vydržania vlastníckeho práva v prospech štátu sa súd
zaoberať nemusel, keďže pre vyššie uvedené dôvody zamietnutia žaloby by bolo dokazovania v tomto
smere nadbytočné. Správne súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu nedostatku naliehavého
právneho záujmu, ktorý zdôvodnil absenciou preventívneho charakteru predmetnej žaloby o existencii

možnosti nápravy súčasného právneho stavu. V období od poslednej evidencie vlastníctva predmetných
nehnuteľností vykonaných v roku 1957 až do roku 1998 boli nehnuteľnosti neprerušene vo vlastníctve
štátu a v nasledujúcom období až do podania žaloby došlo k viacnásobnej zmene vlastníckeho
práva a preto požadované určenie by nastolilo intenzívnu neistotu právneho postavenia ďalších
osôb. Dal do pozornosti, že v predmetnej právnej veci ide o priznaný a postúpený reštitučný

nárok iných oprávnených osôb. Tvrdenia žalobkýň o neexistencii vlastníckeho práva v prospech
štátu v súdnom konaní preukázané nebolo a uvádzané tvrdenie je vyvrátené evidenciou vlastníctva
právnym stavom zapísanom v pozemnoknižnej vložke, ktoré jednoznačne preukazujú vlastníctvo
štátu. Evidencia vlastníctva predmetných nehnuteľností v prospech štátu a nie v prospech právnych
predchodcov bola jednoznačným reštitučným dôvodom. Podľa posledných pozemkovoknižných zápisov

vlastníctva prechodu vlastníctva na štát, prevzatiu nehnuteľnosti štátom bez právneho dôvodu došlo v
rozhodnom období. Uplatnenie reštitučného nároku podľa príslušných ustanovení zákona na Obvodnom
pozemkovom úrade v Senci bolo právne opodstatnené a o reštitučnom nároku mal rozhodnúť príslušný
správnyorgán.Zostranyštátudošlokodňatiuvlastníctvaprávnychpredchodcovžalobkýňbezprávnehodôvodu a preto aj námietka žalobkyne 1./ o neexistencií právoplatného rozhodnutia o odňatí prídelu je
irelevantná. Čo sa týka námietky voči priznaniu náhrady trov právneho zastúpenia neobstojí, nakoľko
žalovaný 2./ bol v konaní zastúpený advokátom, ktorý si vyčíslil trovy za poskytnuté právne služby na

základe vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil.
5. Žalovaný 1./ písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 7.11.2014 a 10.8.2015 zaslal
odvolaciemu súdu doloženie dôkazu významného pre rozhodnutie, a to rozhodnutie Rozhodnutie
Okresného úradu Senec, pozemkový a lesný odbor, č.jed OU-SC-PLO/2014/3845-1/768/Ko zo dňa

29.10.2014 a Rozhodnutie Okresného úradu Senec, pozemkový a lesný odbor, č.jed OU-SC-
PLO/2014/3845-1/768/Ko zo dňa 12.12.2014.
6. Žalovaný 1./ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkýň a k novému dôkazu uviedol, že sa stotožňuje
s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Žalobkyne si mali uplatniť svoj nárok iba v rámci reštitučných
predpisov a nie aj v rámci určovacej žaloby. Zápis v pozemnoknižnej vložke č. XXXX v prospech
Československého štátu bol dokladom o vlastníctve sporných pozemkov, pričom uvedení spadá pod

prevzatiepozemkovštátombezprávnehodôvoduvrozhodnomobdobí.OkresnýúradSenecpozemkový
a lesný odbor v reštitučnom konaní ČJOU-SC PLO/2014/3845-2/768/Ko zo dňa 12.12.2014 priznal
žalobkyniam, ako oprávneným osobám v reštitučnom konaní právo na náhradu za pozemok parc. č.
XXXX označený ako prídel a 16 rola o výmere 5.187 m2. Na prípad žalobkýň bolo možné aplikovať
reštitučné predpisy a preto je nutné žalobu zamietnuť a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, priznať

náhradu trov odvolacieho konania.
7. Počas odvolacieho konania žalobkyňa 2./ E. M. A. H. XX.X.XXXX. Podľa osvedčenia o Osvedčenie o
dedičstve sp. zn. 30 D 850/2015, Dnot 137/2015 vydaného JUDr. Adrianou Fekete súdnym komisárom v
Senci sa jej právnymi nástupkyňami stali K.. V. J., T.., W.. X.X.XXXX, F. Š. X, F., K.. Y. C., W.. XX.X.XXXX,
F. H. XX, Y., K.. Y. R., W.. XX.X.XXXX, F. W.Á. XX, U. M. E. A. M., W.. XX.XX.XXXX, F. F. X, F..

Odvolací súd Uznesením č.k. 9 Co 283/2014-495 zo dňa 28.11.2016, právoplatným dňa 19.12.20166
rozhodol, že bude v konaní namiesto neb. žalobkyne 2./ E. M., W.. XX.X.XXXX, pokračovať v konaní
s menovanými ako žalobkyňami 2./,3./,4./,5./. Zároveň vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobkyňami
2./,3./,4./,5./, odvolací súd tým istým uznesením rozhodol, že späťvzatie žaloby nepripúšťa.
8. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa §
380 ods 1. C.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. na ktorom doplnil dokazovanie
v zmysle § 204 C.s.p. a § 384 ods. 2 C.s.p. čítaním listinných dôkazov - Rozhodnutím Okresného

úradu Senec, pozemkový a lesný odbor, č.jed OU-SC-PLO/2014/3845-1/768/Ko zo dňa 29.10.2014,
Rozhodnutím Okresného úradu Senec, pozemkový a lesný odbor, č.jed OU-SC-PLO/2014/3845-1/768/
Ko zo dňa 12.12.2014, Osvedčením o dedičstve sp. zn. 30 D 850/2015, Dnot 137/2015, Rozhodnutím
Okresného úradu Senec, pozemkový a lesný odbor, č.jed OU-SC-PLO/2014/3845-1/768/Ko zo dňa
30.1.2017, Opravou Rozhodnutie Okresného úradu Senec, pozemkový a lesný odbor, č.jed OU-SC-

PLO/2014/3845-1/768/Kozodňa30.1.2017vydanáOkresnýmúradomSenec,pozemkovýalesnýodbor
zo dňa 2.2.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň nie je dôvodné.
10. Predmetom konania v danej veci je žaloba na určenie, že nehnuteľnosť v katastrálnom území F.,
kataster nehnuteľností vedený Správou katastra Senec, a to parcela č. XXXX/X, orná pôda o celkovej
výmere 5.187 m2, tak ako je vyznačená v geometrickom pláne č. XX/XXXX, nový stav vyhotovenom dňa

28.9.2007 Y. U.nišom a úradne overenom dňa XX.XX.XXXX Správou katastra Senec pod č. XXXX/XX
( ďalej len „nehnuteľnosť“ ) patrí v podiele 1 do dedičstva po poručiteľovi R. Č.ovi, W.. H. XX.X.XXXX,
A. H. XX.XX.XXXX, a v podiele 1 do dedičstva po poručiteľovi E. Č., C.. M., W.. XX.X.XXXX, A.
H. XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie po zistení, že pôvodné žalobkyne 1./.2./ si reštitučné nároky
uplatnili riadne a včas na príslušnom Obvodnom pozemkom úrade v Senci, ktorý vydal dňa 18.6.2009

rozhodnutie č. 703-136/2009-Lu, na základe ktorého bolo oprávnených osobám E. M. E. R. Č. ( právny
predchodca žalobkyne 1./) navrátené vlastníctvo k pozemkom v k.ú. F., konkrétne k parc. č. XXXX/XX
orná pôda o výmere 523 m2 a k parc. č. XXXX/XX lesná pôda o výmere 1.534 m2 žalobu pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. zamietol. Zastal názor, že žalobou na
určenie vlastníckeho práva nie je možné obchádzať zmysel a účel reštitučného zákonodarstva, nakoľko

reštitučné predpisy sú k všeobecným predpisom vo vzťahu špeciality. Tento vzťah sa rieši podľa zásady
lex specialis derogat legi generali, to znamená, že všade tam, kde existuje špeciálna úprava, nemožno
použiť všeobecnú. Ak sa možno domáhať ochrany práva postupom podľa reštitučného predpisu ako
špeciálneho, teda ak je daný reštitučný nárok, nie je možné uplatniť nárok na ochranu vlastníckehopráva podľa všeobecných predpisov. Oprávnená osoba, prípadne jej právny nástupca sa preto nemôže
domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov, najmä podľa § 126 ods.
1 Občianskeho zákonníka a to ani formou určenia vlastníckeho práva či už svojho alebo svojho

predchodcu ku dňu jeho smrti podľa § 80 O.s.p., ak mohla žiadať o vydanie veci podľa reštitučného
predpisu. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje, keď
rozhodovacia prax súdov v poslednom období prijala rovnaké závery a je v tomto smere jednotná ( pozri
rozhodnutia NS SR sp. zn. 4 Cdo 130/2007 z 25. februára 2009, sp. zn. 5 MCdo 4/2009 z 24. februára
2010, sp. zn. 4 Cdo 300/2008 z 27. októbra 2010, sp.zn. 3 Cdo 115/2016 z 28.6.2017, Uznesenie ÚS

SR sp. zn. III. ÚS 177/2013 z 24. apríla 2013).
11. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní na základe podaní žalovaného 1./ doplnil dokazovanie
oboznámením sa s vyššie uvedenými listinným dôkazmi a zistil, že Okresný úrad Senec, pozemkový
a lesný odbor ako príslušný orgán na konanie § 5 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva
k pozemkom a o zmene a doplnení zák. NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov svojím Rozhodnutím č.jed OU-

SC-PLO/2014/3845-1/768/Ko zo dňa 12.12.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.1.2015 po
preskúmaní návrhu E. M. rozhodol, že oprávnená osoba podľa § 2 ods. 2 zákona E. M., C.. Č., W..
XX.X.XXXX, C..Č.. XXXXXX/XXX, neter a vnučka pôvodných vlastníkov spĺňa podmienky k priznaniu
práva na poskytnutie náhrady za časť pozemku, ktorá prešla do vlastníctva čsl. štátu podľa § 3 ods. 1
písm. o/ zák. č. 503/2003 Z.z. - bez právneho dôvodu, konkrétne pozemok v kat. úz. Bernolákovo podľa

výmeru o vlastníctve pôdy parc. č. XXXX ozn E. XX, druh pozemku: roľa, výmera v m2: XXXX, celk.
pôv. vlast. podiel: 1. Oprávnenej osobe bola podľa predmetného rozhodnutia priznaná náhrada za časť
tohto pozemku vo forme iného náhradného pozemku vo vlastníctve štátu, v primeranej výmere a bonite
v akej bol pôvodný pozemok, a to z dôvodu, že nehnuteľnosť sa po jej prechode do vlastníctva štátu
nachádzavovlastníctvefyzickejosoby,čotvorízákonnúprekážkunavráteniavlastníctva.Zodôvodnenia

rozhodnutia Okresného úradu Senec vyplynulo, že právna predchodkyňa žalobkýň 2./,3./,4./,5./, E. M.Á.
si nárok na navrátenie vlastníctva, založený na rovnakých skutkových okolnostiach ako v prejednávanej
veci (t. j. titulom prídelu R. Č. a manželky E., C.. M. na základe výmeru o vlastníctve pôdy č. XX.XXX/XX-
K..F.. zo dňa 23. 12. 1947 z konfiškátu po V. X.) uplatnila na bývalom Obvodnom pozemkovom úrade
v Senci, dňa 28.12.. 2004. Za reštitučný titul Okresný úrad Senec označil zápis prechodu vlastníctva

sporného pozemku ako konfiškovaného majetku V. X. U. T. Č.. XXXX na Čsl. štát - ONV, odbor
poľnohospodárstva Bratislava - okolie, dňa 29. 10. 1957, t. j. po čase, kedy vlastníctvo k pozemku
na prídelovú parcelu už mali právni predchodcovia oprávnených osôb, čo považoval za prevzatie
nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.
11.1. Ďalším Rozhodnutím OU-SC-PLO/2014/3845-1/768/Ko zo dňa 30.1.2017, ktoré v spojení

s Opravou Rozhodnutie Okresného úradu Senec, pozemkový a lesný odbor, č.jed OU-SC-
PLO/2014/3845-1/768/Ko zo dňa 30.1.2017 vydaného Okresným úradom Senec, pozemkový a lesný
odbor dňa 2.2.2017 nadobudlo právoplatnosť dňa 27.2.2017 Okresný úrad Senec, pozemkový a lesný
odbor ako príslušný orgán na konanie § 5 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k
pozemkom a o zmene a doplnení zák. NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie

vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov po preskúmaní návrhu R. Č. rozhodol, že
oprávnená osoba podľa § 2 ods. 2 zákona R. Č., W.. XX.X.XXXX, C..Č.. XXXXXX, syn pôvodných
vlastníkov, ktorý zomrel počas reštitučného konania dňa 18.12.2009, nastupuje dedička X. Č., rod. J.,
W.. XX.X.XXXX, C..Č.. XXXXXX, manželka oprávnenej osoby spĺňa podmienky k priznaniu práva na
poskytnutie náhrady za časť pozemku, ktoré prešla do vlastníctva čsl. štátu podľa § 3 ods. 1 písm. o/ zák.

č.503/2003Z.z.-bezprávnehodôvodu,konkrétnepozemokvkat.úz.F.podľavýmeruovlastníctvepôdy
parc. č. XXXX ozn A 16, druh pozemku: roľa, výmera v m2: XXXX, celk. pôv. vlast. podiel: 1. Oprávnenej
osobe bola podľa predmetného rozhodnutia priznaná náhrada za časť tohto pozemku vo forme iného
náhradného pozemku vo vlastníctve štátu, v primeranej výmere a bonite v akej bol pôvodný pozemok, a
to z dôvodu, že nehnuteľnosť sa po jej prechode do vlastníctva štátu nachádza vo vlastníctve fyzickej

osoby, čo tvorí zákonnú prekážku navrátenia vlastníctva. Z odôvodnenia rozhodnutia Okresného úradu
Senec vyplynulo, že R. Č. a žalobkyňa 1./ si nárok na navrátenie vlastníctva, založený na rovnakých
skutkových okolnostiach ako v prejednávanej veci (t. j. titulom prídelu R. Č. E. Y. E., C.. M. na základe
výmeru o vlastníctve pôdy č. 65.619/47-III.B. zo dňa 23. 12. 1947 z konfiškátu po V. X.) uplatnila na
bývalom Obvodnom pozemkovom úrade v Senci, dňa 28.12.. 2004. Za reštitučný titul Okresný úrad

Senec označil zápis prechodu vlastníctva sporného pozemku ako konfiškovaného majetku V. X. U. T. Č..
XXXX na Čsl. štát - ONV, odbor poľnohospodárstva Bratislava - okolie, dňa XX. XX. XXXX, t. j. po čase,
kedy vlastníctvo k pozemku na prídelovú parcelu už mali právni predchodcovia oprávnených osôb, čo
považoval za prevzatie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.12. Odvolací súd vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré nastali po rozhodnutí súdu prvej inštancie ako aj
vzhľadom na doplnenie dokazovania, skúmal či v čase rozhodovania odvolacieho súdu je s poukazom
na § 217 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 C.s.p. naliehavý právny záujem podľa

§ 137 písm. c) C.s.p. na určovacej žalobe a dospel k záveru, že žalobkyne ani v odvolacom konaní
nepreukázali naliehavý právny záujem určovacej žaloby ako nevyhnutného procesného predpokladu
pre úspešné uplatnenie žalovaného nároku. Právny predchodca žalobkyne 1. / R. Č. ako aj právna
predchodkyňa žalobkýň 2./,3./,4./,5./ E. M. si svoj reštitučný nárok uplatnili riadne a včas na príslušnom
pozemkovom úrade v Senci, ešte pred podaním žaloby na súd, čo ich podľa súdu prvej inštancie ako už

bolouvedenévyššievylúčilozmožnostidomáhaťsasúdnejochranyvlastníckehoprávaprostredníctvom
podanej určovacej žaloby, ktorou nie je podľa súdnej praxe možné obchádzať účel a zmysel reštitučného
zákonodarstva.Žalobkyňa1./ ajnapriekprávoplatnostirozhodnutiaopriznaníreštitučnej náhrady trvala
na podanej žalobe. Pôvodná žalobkyňa 2./ E. M. ani jej právne nástupkyne žalobkyne 2./,3./,4./,5./ na
žalobe netrvali ale ako už odvolací súd uviedol vo svojom Uznesení č.k. 9Co 283/2014-495 zo dňa
28.11.2016 na strane žalobkýň ide o nerozlučné procesné spoločenstvo, v súlade s § 77 ods. 2 C.s.p.

a na späťvzatie žaloby je v tomto prípade potrebný súhlas každého, kto vystupuje ako žalobca, teda
v predmetnej veci i žalobkyne 1/. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobu vzali späť iba právne nástupkyne
žalobkyne 2/, žalobkyňa 1/ súhlas so späťvzatím žaloby nedala a preto odvolací súd späťvzatie žaloby
právnymi nástupkyňami žalobkyne 2/ nepripustil.
12.1. Súdy rozhodujúce v občianskom súdnom konaní musia s poukazom na ustanovenie § 194 ods. 1,2

C.s.p. rešpektovať právoplatný záver správneho orgánu o tom, že žalobkyni 1./ a právnej predchodkyne
žalobkýň 2./,3./,4./,5./, E. M. vznikol reštitučný nárok, ktorému bolo v reštitučnom konaní vyhovené.
Rozhodnutia správneho orgánu, do právomoci ktorého patrí rozhodovať o reštitučnom nároku podľa
zák. č. 503/2003 Z.z. nadobudli právoplatnosť a ich vykonateľnosť nie sú žiadnym spôsobom závislé
od rozhodnutia všeobecného súdu o tom, či nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi. Odvolací

súd vzhľadom na uvedené zastáva názor, že ak nároku, ktorý je možné uplatniť v správnom ale aj v
občianskom súdnom konaní bolo právoplatne vyhovené v skôr začatom správnom konaní, nemožno
priznaťprávnuochranuajpozitívnymrozhodnutímvsúdnomkonaní. Vtakomprípadebydošlokzásahu
do právnej istoty nielen súčasného vlastníka nehnuteľnosti (žalovaný 1./) ale aj predchodcov žalovanej
strany, ktorým bol sporný pozemok rozhodnutím orgánu verejnej moci priznaný ako náhradný, za

pozemkyrovnakozabratéštátomvobdobíod25.2.1948do1.1.1990.Nevyhnutnéjepretokonštatovať,
že určovací návrh v danom prípade nie je nástrojom prevencie a dosiahnutia právnej istoty na strane
žalobkýň, nesmeruje k odstránenie konkrétnej spornosti žalobkyňami uplatneného práva, ale naopak
smeruje k narušeniu právnej istoty súčasného vlastníka nehnuteľnosti. Aj vzhľadom na uvedené potom
naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p. v čase rozhodovania odvolacieho súdu nie je

daný ( pozri aj Rozsudok NS SR z 28. septembra 2016 sp. zn. 5 Cdo 548/ 2015).
13. Odvolací súd vzhľadom na absenciu naliehavého právneho záujmu napadnutý rozsudok podľa §
387 ods.1, 2 C.s.p. potvrdil vo výroku ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania, keď bolo
nadbytočné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi, ktoré by nemohli zvrátiť správnosť výroku súdu
prvej inštancie o zamietnutí žaloby.

14. O trovách konania správne súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. platného a
účinného v čase jeho rozhodovania vzhľadom na celkový úspech žalovaných 1./,2./ v konaní a správne
im priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú u žalovaného 1./ z trov právneho zastupovanie
jeho právneho zástupcu a z náhrady jeho cestovných výdavkoch. Rovnako u žalovaného 2./ z trov
právneho zastupovanie jeho právneho zástupcu, keďže žalovaný 2./ bol od 24.3.2009 ( č.l. 72 spisu ) do

31.1.2013 ( č.l. 288 spisu) riadne zastúpený v konaní Mgr. Petrom Bollardtom, advokátom a neobstojí
preto námietka žalobkyne 1./ , že žalovaný 2./ nie je osobou, oprávnenou poskytovať právne služby v
zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb ( ďalej len „vyhláška“).
14.1. Súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania, určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a

jej všeobecnú hodnotu 206.396,12 € v zmysle znaleckého posudku č. 47/2010 správne určil v zmysle
§ 10 ods. 1, 2 vyhlášky tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby sumou 838,21€ ( pozri nález
ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 119/2012, rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 Cdo 374/2013, 3 Cdo 8/2016, 3 Cdo
296/2012). Rovnako správne súd prvej inštancie v súlade s ustanoveniami § 14 citovanej vyhlášky
platnej a účinnej v čase vykonanie jednotlivých úkonov priznal odmenu za úkony právnej služby tak, ako

súd uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. K námietkam žalobkyne 2./, že konanie žalovaných
pri vyčíslení trov právneho zastupovania je v konaní v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaný
1./ si uplatnil odmenu za viacero úkonov, ktoré sa uskutočnili pred prvým pojednávaním a to písomné
podanie zo dňa 27.5.2009, 5.6.2006, 29.7.2009 a 11.8.2009, teda 4 úkony v rozmedzí troch mesiacov,pričom prvé pojednávanie bolo až 6.5.2010 odvolací súd uvádza, že všetky tieto úkony sú písomnými
podaniami vo veci samej a nie je dôvod na nepriznanie odmeny za tieto úkony. Podanie zo dňa
27.5.2009 je Vyjadrením k žalobnému návrhu, Podanie zo dňa 5.6.2009 obsahuje oznámenie nových

skutočností, keď aj z pripojených listinných dôkazov ( Podnet na preskúmanie zákonnosti postupu
Katastrálneho úrad v Bratislave zo dňa 5.6.2009 ) je zrejmé že nemohlo byť súčasťou prvého podania
zo dňa 27.5.2009. Podanie zo dňa 29.7.2009 obsahuje nové listinné dôkazy, ktoré boli vydané až dňa
27.7.2009 ( Oznámenie Úradu geodézie, Kartografie a katastra SR o vybavení podnetu ) a nakoniec
Podanie zo dňa 11.8. 2009 je Doplnením vyjadrenia k žalobnému návrhu, ktorého súčasťou sú aj

listinné dôkazy, ktoré zo strany žalovaného 1./, ešte neboli predložené.
14.2. Neobstoja ani námietky pôvodnej žalobkyne 2./, že z jej strany došlo k späťvzatiu žaloby, bola
uzatvorená zo žalovanými Dohoda o urovnaní, na uzavretie ktorej nepotrebovala súhlas žalobkyni 1./,
a preto ak súd prvej inštancie priznal žalovaným náhradu trov konania aj voči nej a konal tak v
rozpore s dohodou účastníkov sporu. Ako už bolo viackrát uvedené vyššie, na strane žalobkýň ide o
nerozlučné aktívne spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. ( teraz § 77 C.s.p.). Procesným dôsledkom

nerozlučného spoločenstva je, že a) rozhodnutie sa týka všetkých spoločníkov (s rovnakým výsledkom),
b) práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné, c) procesné dôsledky rozhodnutia sa týkajú všetkých
spoločníkov, čoho dôsledkom je aj to, že procesný úkon niektorého zo spoločníkov sa týka všetkých
spoločníkov. Povinnosť na náhradu trov konania preto u žalobkýň bolo potrené posudzovať spoločne
a nebolo možné samostatne rozhodovať o náhrade trov konania voči žalobkyni 1./ a samostatne

voči žalobkyni 2./, keďže žalobkyňa 1./ nesúhlasila so späťvzatím žaloby. Správny je potom právny
názor súdu prvej inštancie o existencii solidárnej povinnosti žalobkýň 1./,2./, na náhradu trov konania
žalovaným 1./ a 2./.
14.3. Žalobkyne na odvolacom pojednávaní žiadali, aby odvolací súd žalovaným náhradu trov konania
nepriznal aj s poukazom dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže okrem iného žalobkyňa 1./ je

dôchodkyňa a poberá starobný a vdovský dôchodok vo výške 472,30€. Dôvody hodné osobitného
zreteľa umožňovali v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. (platné a účinné v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie ) resp. v zmysle § 257 C.s.p. , aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného
zreteľa strane sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti
súd nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,

musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri
skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, je potrebné prihliadať jednak k
majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu, ako aj k okolnostiam, ktoré
viedli k uplatneniu nároku, k postoju strán sporu v priebehu konania a pod., pretože iba tieto kritéria
sú určujúce pri aplikácií postupu v zmysle § 150 O.s.p. V posudzovanej veci odvolací súd nevzhliadol

dôvody hodné osobitného zreteľa , ktoré by umožnili postup v zmysle citovaného ustanovenia a to s
prihliadnutím na majetkové, sociálne a osobné pomery strán sporu, keď podľa ustálenej rozhodovacej
činnosti nie je možné za dôvod hodný osobitného zreteľa považovať len zlé majetkové pomery jednej
strany sporu ( žalobkyne 1./), dokonca ani skutočnosť, že jej bolo priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov. Odvolací súd nezistil ani žiadne také správanie sa žalovaných , ktoré by malo za následok

prieťahy v súdnom konaní alebo ktoré by inak účelovo bránilo žalobkyniam domáhať sa ochrany
nimi tvrdeného práva. Nepriznanie náhrady trov konania žalovaným s poukazom na dôvody hodné
osobitného zreteľa naopak vylučuje samotný postoj žalobkyne 1./ a pôvodnej žalobkyne 2./ , ktoré
napriek tomu, že si svoj reštitučný nárok uplatnili riadne a včas na príslušnom pozemkovom úrade v
Senci, pred skončením tohto správneho konania podali žalobu na súd. Dokonca žalobkyňa 1./ aj napriek

späťvzatiu žaloby zo strany pôvodnej žalobkyne 2./ s touto nesúhlasila, trvala na nej a to aj počas
odvolacieho konania, dokonca potom, ako bolo už právoplatne rozhodnuté o jej reštitučnom nároku,
ktorému bolo vyhovené. ( pozri odsek 11.1.)
15. Žalobkyňa 1./ vo svojom odvolaní pre prípad, že odvolací súd potvrdí napadnutý rozsudok,
žiadala aby odvolací súd pripustil voči svojmu rozhodnutiu dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu. S poukazom na ust. § 470 ods. 1 C.s.p. platí tento zákon, ktorý
nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016, aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti,
zákonodarca teda ustanovil tzv. okamžitú aplikabilitu Civilného sporového poriadku i na už prebiehajúce
konania. Prípustnosť dovolania je v Civilnom sporovom poriadku upravená zásadne odlišne od právnej
úpravy v Občianskom súdom poriadku účinnom do 30.6.2016. V § 419 a nasl. C.s.p. sú vymedzené

podmienky, za splnenia ktorých je prípustné dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Civilný
sporový poriadok neumožňuje odvolaciemu súdu rozhodnúť o prípustnosti dovolania proti svojmu
potvrdzujúcemu rozsudku tak, ako to bolo ustanovené § 238 ods. 3 O.s.p., keďže toto ustanovenie nemáekvivalent v C.s.p. a preto odvolací súd nemohol rozhodnúť o žiadosti žalobkyne 1./ýň, keď prípustnosť
dovolania proti tomuto rozsudku sa riadi výlučne kritériami uvedenými v § 419 a nasl. C.s.p..
16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255

ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobkýň 1./,2./ nevyhovel a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mali žalovaní 1./,2./ v odvolacom konaní plný úspech a vznikol
im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď ako už bolo uvedené vyššie odvolací súd
nezistil výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 C.s.p. na nepriznanie náhrady trov
konania žalovaným. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).