Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Malacky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubomír Hudák

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 2T/70/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615010265
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Hudák

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1615010265.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudca JUDr. Ľubomír Hudák, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

12.09.2016 v Malackách, rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1. X. B., nar. XX.XX.XXXX v C. ( G. republika), trvale
bytom O. č. XX, okr. X.,

2. Ing. L. U., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom M.

C. Q. XXXX/XX, B.,

u z n á v a j ú s a v i n n ý m i , ž e

po vzájomnej dohode minimálne od 11.09.2013 na rôznych miestach, najmä v obci Q. v okrese F. ako
príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky, ktorí boli poverení vykonávaním služobných úkonov
s L. V., nar. XX.XX.XXXX, od tohto pod rozličnými zámienkami vytvárajúc legendu ohrozenia jeho osoby,

žiadali finančné prostriedky resp. finančný dar, pričom L. V. po nahlásení týchto skutočností príslušným
služobným miestam, súc následne riadený operatívnymi orgánmi Sekcie kontroly a inšpekčnej služby
Ministerstva vnútra SR odovzdal

- dňa 18.09.2013 v obci Q. č. XXX obž. Ing. L. U. hotovosť vo výške 5.000,- €, z ktorých obž. Ing. L.
U. sumu 500,- € odovzdal obž. X. B.,

- dňa 01.10.2013 v obci Q. č. XXX obžalovaným Ing. L. U. a X. B. odovzdal hotovosť vo výške 20.000,-

€ s tým, že každému jednému obžalovanému patrí suma 10.000,- €,

pričom obaja obžalovaní v úmysle sa obohatiť konali v rozpore s ustanovením § 48 ods. 3 písm. a),
písm. f) zák. č. 73/1998 Z. z. a v rozpore s Rozkazom Ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 6, bod
7, z 19.02.1997.

t e d a

obžalovaní X. B. a Ing. L. U.:

spoločným konaním, ako verejní činitelia, v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený majetkový prospech,
vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,

č í m s p á c h a l iprečin zneužívania právomoci verejného činiteľa spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 326 ods.
1 písm. a) Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j ú

Obž. X. B.:

Podľa § 326 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 24
(dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. súd výkon uloženého trestu obžalovanému podmienečne
odkladá a to na skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Obž. Ing. L. U.:

Podľa § 326 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 24
(dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. súd výkon uloženého trestu obžalovanému podmienečne

odkladá a to na skúšobnú dobu 26 (dvadsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa pošk. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2,
IČO: 00151866 odkazuje s nárokom na náhrady škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných Ing. L. U. a X. B., vypočul
svedkov K. A., Ing. Q. I., K. K., L. V., Mgr. E. E., Ing. F. C., Mgr. F. V., Mgr. F. B., P. A. a F. B.,
prečítal znalecké posudky Výskumného ústavu súdnej optiky Bratislava, Kriminálneho a expertízneho
ústavu PZ Bratislava, ďalej prečítal listinné dôkazy, najmä zápisnicu o zadržaní obžalovaných Ing. U.
a B., potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov, vyjadrenia a správy Prezídia PZ Bratislava, taktiež

podklady od Národnej kriminálnej agentúry, obsah záznamov telekomunikačnej prevádzky a záznam
priestorových odposluchov, popis služobnej činnosti obžalovaných, ako aj ďalšie listinné dôkazy, pričom
zistil skutkový stav tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný Ing. L. U. po poučení podľa zákonných ustanovení vydal vyhlásenie podľa § 257 ods. 1

Tr. por., že zo spáchania skutku sa necíti byť vinným. Následne využil svoje zákonné právo s tým, že
v konaní pred súdom vypovedať nebude.

Na návrh prokurátora boli podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítané skoršie výpovede obžalovaného z
prípravného konania. Vo výpovedi dňa 02.10.2013 obž. Ing. L. U. v prítomnosti dvoch obhajcov uviedol,

že pri jednom zo služobných úkonov pri rozhovore s obž. X. B. sa L. V. zmienil o tom, že má niekde
uložené peniaze. B. na to reagoval, že V. by mal z týchto peňazí odliať, pričom mu nakázal, aby ohľadne
peňazí komunikoval s V.. Pri rozhovore s V. ho požiadal o poskytnutie finančného daru resp. finančnej
pomoci, a to s odkazom na platy aké majú u polície. Sám V. uviedol, že im dá po 20.000,- € následne
zvýšil na 40.000,- € a skončil pri 70.000,- €. Obž. Ing. U. V. poďakoval s tým, že až takú sumu nemyslel.

Ďalej obžalovaný uviedol, že vec s peniazmi vymyslel B., on to mal len s V. dohodnúť. V polovici
septembra 2013 mu V. odovzdal 5.000,- € s tým, že viac nemá. Z týchto peňazí zaniesol 500,- € podľa
dohody B. svokre a ostatné peniaze si ponechal doma. Keďže V. ochorela manželka a tento potreboval
peniaze, sumu 4.000,- € vrátil V., takže si ponechal len 500,- €. B. mal V. hovoriť, že príslušníci NAKA

ho hodili cez palubu, ale on spolu s U. mu pomôžu. Obžalovaný ďalej uvádzal, že pri debatách s V. tentouvádzal rôzne sumy, nakoniec sa ustálili na sume 150.000,- Eur pre oboch obžalovaných. Domieval sa,
že peniaze môžu pochádzať z trestnej činnosti, keďže od vyšetrovateľky I. vedel, že V. ako páchateľ
podvodu dlhuje poškodeným 800.000,- €.

Pri stretnutí oboch obžalovaných s V. u neho na dome v Q. im V. vyplatil každému po 10.000,- €. Peniaze
si zobrali, on si uložil bankovky do vetrovky a B. do kapsičky. Následne sa rozhodovali, či pôjdu ešte
do práce, pričom obžalovaný navrhol, že by bolo lepšie zaniesť ich domov. Pri odchode z domu V. však
boli obaja zadržaní príslušníkmi PPÚ PZ. Obžalovaný Ing. U. ukončil svoju výpoveď prejavením ľútosti

nad svojím konaním.

V ďalších výpovediach zo dňa 07.11.2013 a 13.03.2014 obžalovaný svoje výpovede ďalej dopĺňal, resp.
čiastočne modifikoval najmä v tom, že sa skutočne chceli postarať o L. V., najmä tým, že mu zabezpečia
zamestnanie a taktiež kúpu ojazdeného motorového vozidla. Nakoniec z týchto zámerov zišlo a neboli
realizované.

Obžalovaný X. B. v podstate poprel spáchanie trestného činu, keď prehlásil, že on nikdy s V. o peniazoch
nehovoril a ani peniaze od neho nežiadal. Je toho názoru, že celá iniciatíva vyšla zo strany V., ktorý sa v
slabej chvíli U. preriekol, že má schované peniaze z trestnej činnosti. Následne z týchto peňazí ponúkol
nejaký obnos U. a cez U. aj jemu. V. namotával U. na rôzne sumy peňazí, cez 100.000,- € až na čiastku

150.000,- €. O tom, či vyšetrovateľka resp. orgánovia NAKA hodili V. „cez palubu“ on nehovoril, taký
dojem nadobudol sám V.. Od U. sa dozvedel, že V. im mal dať 5.000,- €, avšak jemu dal len 500,- €. Pri
odovzdávaní týchto peňazí osobne nebol. Osobne bol až pri druhom odovzdávaní peňazí, keď im dal
V. v Q. každému 10.000,- € avšak následne boli zadržaní.

Obžalovaný toto svoje konanie zdôvodňoval tým spôsobom, že peniaze od V. mienil odovzdať svojim
nadriadenýmorgánom,keďžesV.osobnerozohralspravodajskúhrunazistenie,kdemáukrytéfinančné
prostriedky z trestnej činnosti. Je pravdou, že porušil interné predpisy, keď nehlásil nadriadeným, resp.
nepredložil úradný záznam o svojich aktivitách zameraných na L. V.. Rozhodne však si nie je vedomý
spáchania trestného činu.

Hoci dokazovanie v prípravnom konaní a napokon aj v konaní pred súdom sa viedlo v pomerne
širokej rovine, na preukázanie spáchania skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku postačilo
niekoľko rozhodujúcich a nezvratných dôkazov.

Krajská prokuratúra Bratislava podala na obžalovaných Ing. L. U. a X. B. obžalobu pre prečin podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., pričom podstatou skutku obžaloby bolo
tvrdenie, že obaja obžalovaní ako príslušníci policajného zboru, ktorí zabezpečovali prítomnosť L. V. na
vyšetrovacíchúkonoch, uvádzalitomutonepravdivéaklamlivéskutočnosti, pričomzanekonkretizovanú
starostlivosť o jeho osobu požadovali sumu 150.000,- €. Skutočne od L. V. prevzali najprv 5.000,- € a

potom každý 10.000,- €, takže celkove im L. V. odovzdal sumu 25.000,- €, ktorá pochádzala z fondov
Ministerstva vnútra SR.

Vkonanípredsúdomsúdupozornilprocesnéstrany,žeskutok,ktorýjepredmetomobžalobyprokurátora
sp. zn. 2KV 24/2013 môže byť posúdený ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa

§ 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Vychádzal pritom z ust. § 128 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., podľa ktorého verejným činiteľom je
aj príslušník Policajného zboru, pričom pre trestnú zodpovednosť tohto tzv. špeciálneho páchateľa sa
vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Pokiaľ teda

príslušník Policajného zboru pri výkone služobných povinností koná v rozpore so zákonom a svojou
právomocou, vždy je potrebné prioritne preskúmať, či sa nejedná o trestný čin zneužívania právomoci
verejného činiteľa.

Napodkladedôkazov,ktorébolivovecivykonané,dospelsúdkzáveru,žetrestnéstíhanieobžalovaných

Ing. L. U. a X. B. bolo dôvodné a taktiež bolo dôvodné upozornenie na zmenu právnej kvalifikácie.

Z výpovede obž. Ing. L. U. vyplynulo, že L. V. by mal mať uložené peniaze pochádzajúce pravdepodobne
z trestnej činnosti. Keďže obžalovaní sa rozhodli získať časť týchto peňazí od V., začal obž. Ing. U.na popud obž. B. vyjednávať s V. o rôznych peňažných čiastkach, ktoré sa napokon ustálili na sume
150.000,- €.

Predmetné vyjednávanie s V. trvalo približne 3 týždne ( 11.09.2013-1.10.2013), pričom v priebehu tohto
obdobia odovzdal V. obžalovaným na dva krát celkovú sumu 25.000,- €. Podľa výpovede obž. Ing. U.,
B. V. tvrdil, že policajti z NAKA ho hodili cez palubu, ale on (B.) ho neprehodí.

Obžalovaný B. len čiastočne potvrdil výpoveď obž. Ing. L. U., pričom uviedol, že od L. V. žiadne peniaze

nepýtal. Celá iniciatíva vyšla od V., ktorý sa zrejme v slabej chvíli U. preriekol, že má uschované peniaze
z predchádzajúcej trestnej činnosti. Vedel, že medzi V. a U. mali „prebehnúť“ nejaké peniaze, konkrétne
5.000,- €, avšak on od U. dostal len 500,- €. Pri druhej odovzdávke v Q. už prítomný bol, 10.000,- €
od V. prevzal, ale následne boli zadržaní príslušníkmi PPÚ PZ. On osobne mal zámer tieto peniaze
odovzdať nadriadeným. Priznal, že nadriadené služobné miesta o svojich a U. aktivitách vo vzťahu k L.
V. neinformoval ústne ani písomne a to vzhľadom na zaneprázdnenosť a dovolenku.

Výpoveď obž. Ing. L. U. v podstate potvrdil svedok L. V., ktorý uviedol, že peniaze od neho pýtal
predovšetkýmobž.Ing.L.U.,ktorýbolpresvedčený,žemániekdeuschovanépeniazeztrestnejčinnosti.
U. najprv pýtal 70.000,- € s tým, že sa o ne rozdelí s obž. B.. Sám ponúkol sumu 150.000,- € a vec ohlásil
príslušníkom NAKA K. a C.. Následne sa ho ujala Inšpekcia Ministerstva vnútra SR, ktorá mu dodala

najprv 5.000,- €, ktoré odovzdal Ing. U. a neskoršie obžalovaným, každému po 10.000,- €.

Počas doby, po ktorú vyjednávali o peniazoch, mu obaja obžalovaní zdôrazňovali, že K. a E. ho „hodili
cez palubu“ ale oni sa o neho postarajú. Vylúčil, že chcel od Ing. U. kupovať auto.

Výpoveď svedka L. V. potvrdili svedkovai Mgr. E. E., Ing. F. C. a K. K.. Keď sa na svedka K. nakontaktoval
L. V. a stresovaný mu oznámil, že obž. B. a U. pýtajú od neho peniaze, vybrali sa všetci traja za V. do
Q., kde im tento potvrdil, že obžalovaní žiadajú peniaze, pričom hovoril o sume 150.000,- €. Získanú
informáciu nahlásili nadriadeným.

Vyšetrovateľka Ing. Q. I., ku ktorej boli obžalovaní ako operatívci pridelení a nadriadený obžalovaných
Mgr. F. B. prehlásili, že obžalovaní ani ústne ani písomne nehlásili, že budú rozpracovávať L. V. za
účelom získania ukrytých prostriedkov z jeho trestnej činnosti.

Na návrh obhajoby boli vypočutí svedkovia P. A. a F. B.. Obaja potvrdili , že obžalovaní ich požiadali o

zabezpečenie práce v zahraničí a vozidla zn. Felícia pre L. V.. Keďže V. sa neozval, z celej veci napokon
zišlo.

Z ďalších dôkazov, ktoré potvrdzujú konanie obžalovaných, je obsah telekomunikačnej prevádzky medzi
dotknutými osobami, najmä po línii U. - B.-V. a taktiež obsah priestorového odposluchu na pracovisku

obžalovaných. Tieto dôkazy dokresľujú a podporujú dôkazy získané výsluchmi obžalovaných a svedkov.

Potvrdenia na č. l. 293-294 dokumentujú, že L. V. prevzal do Úradu inšpekčnej služby MV SR dňa
17.09.2013 sumu 5.000,- € a dňa 30.09.2013 sumu 20.000,- €.

Súd si z Prezídia PZ vyžiadal prehľad čerpania dovoleniek oboch obžalovaných, pričom bolo zistené,
že obž. X. B. čerpal dovolenku 20.09.2013, 23.09.-30.09. 2013 a obž. Ing. L. U. 23.09. - 30.09.2013.
Podľa personálneho rozkazu Ministerstva vnútra SR boli obaja obžalovaní prepustení zo služobného
pomeru 13.11.2013.

Na podklade vykonaných dôkazov, týkajúcich sa predmetnej trestnej veci zistil súd tento skutkový stav:

obžalovaní Ing. L. U. a X. B. pri vykonávaní služobných úkonov s osobou L. V. nadobudli presvedčenie,
že tento má ukryté finančné prostriedky, ktoré získal predchádzajúcou trestnou činnosťou. Na popud
obž. X. B. začal obž. Ing. L. U. V. spracovávať, pričom žiadal od neho, aby „niečo pustil“ aj pre nich.

(Ing. U. to vo výpovedi nazval finančným darom). V období od 13.09.2013 až do 01.10.2013 došlo medzi
obžalovanými a V. k viacerým osobným a telefonickým kontaktom, pri ktorých sa upresňovala suma
peňazí, ktorú mal V. obžalovaným odovzdať. Pri týchto kontaktoch obžalovaní zdôrazňovali V., že zo
strany iných príslušníkov NAKA bol „hodený cez palubu“, čím v ňom vyvolali strach a obavy. Túto situáciuriešil V. tým spôsobom, že o veci informoval príslušníkov NAKA K., C. a E.. Uvedení príslušníci hlásili
udalosť nadriadeným funkionárom a takto sa V. dostal do pôsobnosti Sekcie kontroly a inšpekčnej služby
MV SR.

Potom už udalosti nadobudli rutinný operatívno-kriminalistický charakter, vrátane sledovania
rádiokomunikačnej prevádzky medzi aktérmi prípadu, nasadenie priestorových odposluchov, inštruktáže
a odovzdania finančných prostriedkov z fondu Ministerstva vnútra SR L. V.. Celý prípad bol ukončený
zásahom orgánov PPÚ PZ tesne po odovzdaní sumy 10.000,- € každému z obžalovaných L. V. na jeho

dome v Q..

Na tomto mieste načim sa vysporiadať s obhajobou obžalovaných. Podstatou obhajoby obž. X. B. bola
téza, že s L. V. rozohrali tzv. spravodajskú hru, ktorej zámerom bolo získať od V. prostriedky, ktoré mal
mať ukryté z predchádzajúcej trestnej činnosti, aby boli použité na náhradu škody pre poškodených. Pre
nával práce a čerpanie dovolenky nestihol informovať nadriadených.

Táto časť obhajoby obž. B. bola vyvrátená jednak výpoveďou spoluobžalovaného Ing. L. U. a tiež
výpoveďami svedkov Ing. Q. I., Mgr. Bc. F. V. a Mgr. F. B.. Obž. Ing. U. usvedčoval obž. B., že to bol práve
on, kto prišiel s nápadom získať peniaze od V., aktívne do priebehu skutku zasahoval, dokonca obž.
U. usmerňoval ako má konať. Svedkovia, príslušníci NAKA, potvrdili ,že obžalovaní ústne, ani písomne

nehlásili rozpracovanie L. V., hoci to bola ich povinnosť. Tvrdenie obž. B., že pre dovolenku nestihol
vyhotoviť o veci záznam nie je možné akceptovať, keďže samotný skutok prebiehal po časovej osi 3
týždne, z toho obžalovaný bol na dovolenke len 1 týždeň.

Pokiaľ ide o obhajobu obž. Ing. L. U., tento spoju výpoveď pri neskoršom výsluchu (dňa 07.11.2013)

čiastočne modifikoval tvrdiac, že zo sumy 5.000,- €, ktorú prevzal od V. mu vrátil 3.450,- €, on si nechal
len 550,- € a obž. B. dal cez svokru 500,- €. Ďalej tvrdil, že V. mal záujem o kúpu jeho motorového
vozidla Fiat Stilo. Táto obhajoba bola vyvrátená výpoveďou svedka L. V., s tým, že U. mu žiadne peniaze
nevrátil a o jeho motorové vozidlo nemal záujem. K tvrdeniu obž. Ing. U., že mal záujem informovať o
veci nadriadených, ale pre čerpanie dovolenky to nestihol, súd opätovne konštatuje, že z troch týždňov

trvania skutku, bol obžalovaný na dovolenke len týždeň od 23.09. do 30.09.2013.

K právnej kvalifikácii:

Prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa dopustí

páchateľvpostaveníverejnéhočiniteľa,ktorývúmyslezadovážiťsebeneoprávnenýprospechvykonáva
svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonom.

Pri rozobraní jednotlivých znakov skutkovej podstaty horeuvedeného trestného činu, súd už vyššie
poukázal na ust. § 128 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. že obžalovaní pri plnení služobných úloh mali

postavenie verejného činiteľa.

K dikcii „zadovážiť sebe neoprávnený prospech“ treba uviesť, že v právnej teórii sa prospechom rozumie
každé neoprávnené zvýhodnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy, na ktoré by verejný činiteľ
inak nemal nárok. Je nesporné, že na finančné dary (ako to nazval obž. Ing. U.) tobôž, ak mali podľa

predstavy obžalovaných pochádzať z trestnej činnosti inej osoby, nemali obžalovaní žiadny nárok. Ako
bude rozvedené ďalej, okrem mzdy a iných služobných prijímov, majú príslušníci Policajného Zboru
nárok len na ocenenia, poskytnuté služobnými orgánmi.

Pod výkonom právomoci treba rozumieť akúkoľvek činnosť vymedzenú alebo ustanovenú zákonom

alebo iným, o zákon sa opierajúcim právnym predpisom, podľa ktorého sú realizované úlohy alebo
oprávnenia štátu resp. organov štátu. K otázke vykonávania právomoci v rozpore so zákonom, resp.
spôsobom odporujúcim zákonu, je potrebné v danom prípade aplikovať zákony, a zo zákona vyplývajúce
právne predpisy, vzťahujúce sa na príslušníkov Policajného zboru SR.

Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru SR,
SIS, ZVJS a Železničnej polície je policajt povinný:- plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi
nadriadených.

Podľa Rozkazu Ministra vnútra SR č. 6/1997 z 19.02.1997 bolo všetkým policajtom v bode 7) tohto
rozkazu uložené:

- neprijímať v súvislosti s výkonom služobnej činnosti dary alebo iné výhody, s výnimkou darov

alebo iných výhod poskytovaných služobnými orgánmi na ocenenie príkladného plnenia služobných
povinností.

Pokiaľ teda obžalovaní ako verejní činitelia - policajti v úmysle si zadovážiť neoprávnený prospech v
rámci výkonu svojej služobnej činnosti (právomoci) prijali finančné dary (viď. výpoveď obž. Ing. U.) od
svedka V., konali v rozpore so zákonom o štátnej službe príslušníka Policajného zboru SR a Rozkazom

Ministra vnútra SR.

Obžalovaní ďalej vykonávali svoju právomoci v rozpore s ust. § 48 ods. 3 písm. f) Zákona č. 73/1998
Z. z., podľa ktorého

- policajt je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby
s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný
prospech alebo na prospech iného.

Obžalovaní vedeli, že vyšetrovanie vo vzťahu k L. V. ohľadne

nedovoleného ozbrojovania sa končí (viď výpoveď svedkyne Ing. I.). Túto informáciu využili vo svoj
prospech a V. ju interpretovali tak, že bol „hodený cez palubu“. Takýmto konaním nesporne vyvolali u L.
V. znepokojenie a obavy. Súd dospel k záveru, že obžalovaní služobné informácie zneužili na vlastný
prospech, čím porušili vyššie citované ustanovenie zákona.

Rozborom jednotlivých znakov prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1
písm. a) Tr. zák. dospel súd k záveru, že konanie obžalovaných je potrebné subsumovať pod tento
trestný čin spáchaný spolupáchateľstvom.

Súd nemohol akceptovať právnu kvalifikáciu prečinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 221

ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uvedenú v obžalobe, keďže sama obžaloba tvrdí, že obžalovaní konali ako
príslušníci PZ, teda verejní činitelia plniac služobné úlohy resp. právomoci vo vzťahu k L. V.. Akonáhle
je páchateľom verejný činiteľ, ako špeciálny subjekt, vždy treba preskúmať, či v danom prípade nejde o
niektorý z trestných činov verejných činiteľov (Hlava VIII., oddiel druhý Trestného zákona). Navyše pri
právnej kvalifikácii obžaloby je problematické preukázať znak „uvedený do omylu“.

L. V. nebol uvedený do omylu, ani v omyle nezotrvával. V. bol predsa inštruovaný a riadený operatívnymi
orgánmi Úradu inšpekčnej služby MV SR, od nich dostával finančné prostriedky z fondov MV SR, vedel
presne o akú záležitosť sa jedná a s orgánmi plne spolupracoval. Zo svojich prostriedkov nevydal ani
Euro. Nazývať preto L. V. poškodeným, je nepochopením obsahu ustanovenia § 46 a nasl. Tr. por.

Záverom súd k tejto kapitole odôvodnenia dodáva, že obaja obžalovaní konali z hľadiska zavinenia
formou nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr. zák. keďže vedeli, že svojim konaním porušujú zákon
a boli s tým uzrozumení. Motívom ich konania bolo získanie majetkového prospechu, čo je napokon
jedným zo znakov trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa.

K otázke totožnosti skutku treba uviesť, že napriek určitej úprave skutku oproti obžalobe bola totožnosť
zachovaná,keďžebolzachovanýopiskonaniapáchateľovataktiežnásledok.Vzásadnýchrysochzostal
skutok tak ako ho postavila obžaloba nezmenený.

Pri úvahe o druhu trestu a jeho výmere vychádzal súd zo zásad pre ukladanie trestov uvedené v § 34
Tr. zák. a to zvlášť z ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. Súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osoby páchateľov, ich
pomery, a možnosti nápravy.Obom obžalovaným poľahčovalo, že pred spáchaním trestného činu viedli riadny život (§ 36 písm. j) Tr.
zák. ). Naproti tomu súd priťažujúcich okolností nezistil. Pokiaľ ide o motiváciu konania obžalovaných,

súd už vyššie naznačil, že k spáchaniu trestného činu ich viedla zištnosť resp. snaha po neoprávnenom
prospechu, čo je jedným zo znakov trestného činu podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Súd chce
zvýrazniť, že obaja obžalovaní konali v pozícii verejných činiteľov, navyše orgánov Národnej kriminálnej
agentúry, čo je útvar zriadený pre potieranie závažnej trestnej činnosti. Je neprípustné z hľadiska štátno-
bezpečnostných záujmov republiky, aby orgány, ktoré majú bojovať proti kriminalite sa samy zvrhávali

na páchanie trestnej činnosti a na spoluprácu s kriminálnymi živlami.

Za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa § 326 ods. 1 Tr. zák. možno páchateľovi uložiť
trest odňatia slobody vo výmere 2 až 5 rokov. Súd pri úvahách o konkrétnej výmere trestu zohľadnil
okrem iného aj podiel každého z obžalovaných na spáchanej trestnej činnosti. Aktívnejším bol nesporne
obž. Ing. L. U., ktorý bol častejšie v styku s L. V. a vyjednával resp. požadoval od neho finančné

prostriedky. Pokiaľ ide o obž. X. B. tento bol pôvodcom (spiritus rector) zámeru žiadať od L. V. ukryté
peniaze, avšak sám do priebehu skutku nezasahoval, resp. len čiastočne.

Vzhľadom na doterajšiu bezúhonnosť a riadny život oboch obžalovaných je súd toho názoru, že k ich
nápravepostačíuloženietrestuodňatiaslobody,ktorýniejespojenýsjehobezpodmienečnýmvýkonom.

Z týchto dôvodov bol obž. X. B. uložený trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 24 mesiacov a obž. Ing. L. U. taktiež trest odňatia slobody
vo výmere 24 mesiacov, avšak s dlhšou skúšobnou dobou 26 mesiacov. Uvedené tresty zodpovedajú
zásadám idividuálnej a generálnej prevencie.

Výkon uložených trestov by mal viesť obžalovaných k náprave v tom smere, aby sa v budúcnosti
nedopúšťali protiprávneho konania a žili riadnym občianskym životom.

Poškodená strana Ministerstvo vnútra SR sa riadne a včas pripojila s nárokom na náhradu škody
k trestnému stíhaniu. Súd dospel k záveru, že na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody bude

potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.

V civilnom konaní bude potrebné riešiť otázku aktívnej, ale najmä pasívnej legitimácie. Ďalej bude
potrebné riešiť otázku príčinnej súvislosti medzi konaním obžalovaných a spôsobenou škodou. Keďže v
predmetnomprípadesanejednáotzv.objektívnuzodpovednosť,jepotrebnériešiťzavineniepáchateľov,

najmä či svojím konaním zavinili spôsobenie škody a či v danom prípade existuje príčinná súvislosť. Súd
pripomína, že obžalovaní ani netušili, že preberajú peniaze štátu, súc v domnení, že od V. dostávajú
prostriedky, ktoré on získal trestnou činnosťou. Z týchto dôvodov bola poškodená strana s jej nárokom
na náhradu škody odkázaná podľa § 288 ods. 1 Tr. por. na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom
tunajšieho súdu. Riadne a v lehote podané odvolanie má
odkladný účinok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.