Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/282/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116228601
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116228601.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka
Potockého a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore
žalobcu: PRIMADENT, s. r. o., so sídlom Moyzesova 1420, Čadca, IČO: 36 427 349, zastúpeného
splnomocneným zástupcom JUDr. Vladimírom Durajom, advokátom so sídlom B. XXXX, H., proti
žalovanej: V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. S. XXXX/X, Žilina, o zaplatenie 55,- eur s príslušenstvom,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 40C/214/2016-23 zo dňa 04. apríla 2017,
takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 40C/214/2016-23 zo dňa 04.04.2017 konanie v časti žalovanej
istiny zastavil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 55,- eur od 12.12.2014 do 13.03.2017, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti
žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 79,60 %.

V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.11.2016 domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy 55,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy
od 12.12.2014 do zaplatenia ako pohľadávky za stomatologické ošetrenie.
Podaním doručeným súdu dňa 21.03.2017, zobral žalobca žalobu v časti uplatneného nároku na
zaplatenie istiny vo výške 55,- eur späť, z dôvodu úhrady tejto sumy žalovanou dňa 13.03.2017.
Vzhľadom na dispozičný procesný úkon žalobcu súd podľa § 144, § 145 Civilného sporového poriadku

(ďalej len „C. s. p.“) konanie v časti istiny vo výške 55,- eur zastavil. Predmetom konania tak zostal úrok
z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 55,- eur od 12.12.2014 do 13.03.2017.
Následne súd konštatoval, že mal preukázané, že žalobca dňa 11.12.2014 poskytol žalovanej zdravotnú
starostlivosť, za ktorú účtoval celkom 364,- eur, pričom žalovaná uhradila sumu 189,- eur a zvyšnú sumu
predstavoval jej dlh.
Nakoľko sa žalovaná nezaplatením uvedenej sumy 55,- eur v lehote jej splatnosti dostala do omeškania,

žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka. Nakoľko však sadzba úroku z omeškania, uplatnená žalobcom vo výške 5,25 % ročne,
vzhľadom na počiatok omeškania žalovanej so zaplatením dlžnej sumy presahuje maximálnu prípustnú
výšku úroku z omeškania ustanovenú vykonávacím predpisom, súd žalobcovi priznal úrok z omeškania
len vo výške 5,05 % ročne (0,05 % ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania
žalovanej s plnením peňažného dlhu, zvýšená o 5 percentuálnych bodov) zo sumy 55,- eur od

12.12.2014 (deň nasledujúci po dni poskytnutia zdravotnej starostlivosti) do 13.03.2017 (deň úhrady
dlžnej istiny) a vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 C.
s. p. Žalovaná mala vo veci čiastočný úspech v čistom vyjadrení 79,60 % [úspech žalobcu: 6,25 eur,
t. j. úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 55 eur od 12.12.2014 do 13.03.2017; celková

výška pohľadávky: 61,25 eur (t. j. istina 55 eur + úrok z omeškania vo výške 6,25 eur); úspech žalobcu
10,20 %; úspech žalovanej 89,80 %; čistý úspech žalovanej 79,60 %]. Vo vzťahu k zastavenej časti
konania súd konštatoval procesné zavinenie na zastavení konania na strane žalobcu, nakoľko žalobca
nepreukázal súdu dôvod, pre ktorý navrhol konanie v časti zastaviť. Súd tak žalovanej priznal nárok na
náhradu 79,60 % vynaložených trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku čo do výroku o trovách konania podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal
jeho zmeny spočívajúcej v priznaní mu náhrady trov konania v rozsahu 100 %.
V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko v čiastočnom späťvzatí návrhu na
vydanie platobného rozkazu podľa ust. § 145 ods. 2 C. s. p. zo dňa 16.03.2017 uviedol ako dôvod
čiastočného späťvzatia návrhu úhradu istiny žalovanou dňa 13.03.2017. Za osobu, ktorá zavinila

zastavenie konania je v zmysle § 256 ods. 1 C. s. p. považovaná aj žalovaná, ktorá svoj dlh splnila po
začatí sporu a vyvolala tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Rozhodujúcou
skutočnosťou je, že žalovaná splnila to, čoho sa domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobu späť.
Vzhľadom na uvedené je presvedčený, že sa nedopustil procesného zavinenia na zastavení konania,
nakoľko preukázal súdu dôvod, pre ktorý žiadal čiastočné späťvzatie návrhu na vydanie platobného

rozkazu podľa § 145 ods. 2 C. s. p.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou

stranou konania (§ 362 ods. 1, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m/ C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a
contrario C. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§
380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania podľa § 387
ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolacie námietky navrhovateľky vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

6. Podľa § 255 ods. 1, 2 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

7. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že v preskúmavanej veci sa žalobca podanou žalobou (návrhom na vydanie
platobného rozkazu) domáhal voči žalovanej zaplatenie sumy 55,- eur spolu s 5,25 % ročným úrokom
z omeškania z tejto sumy od 12.12.2014 do zaplatenia. Pred rozhodnutím vo veci samej žalobca súdu
dňa 21.03.2017 doručil čiastočné späťvzatie návrhu na vydanie platobného rozkazu podľa ust. § 145
ods. 2 C. s. p., pričom ako dôvod uviedol, že zo strany žalovanej došlo dňa 13.03.2017 k čiastočnej

úhrade istiny vo výške 55,- eur, naďalej však zotrval na návrhu v časti uplatneného príslušenstva a trov
konania. Následne súd konanie v časti žalovanej istiny zastavil, v časti uplatneného úroku z omeškania
vo výške 5,05 % zo sumy 55,- eur od 12.12.2014 do 13.03.2017 vyhovel a vo zvyšnej časti uplatneného
úroku z omeškania vo výške 0,20 % zo sumy 55,- eur od 12.12.2014 do 13.03.2017 žalobu zamietol.

9. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda tak na strane žalobcu ako aj na strane žalovaného. Ak by žalobca žalobu
zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného (a teda
procesné zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať žalovanému), znáša trovy konania, vrátane

trov žalovaného, žalobca.

10. V danom prípade síce žalobca zobral žalobu v časti istiny späť s poukazom na jej úhradu
žalovanou, avšak tvrdené skutočnosti žiadnym spôsobom neosvedčil (nepreukázal úhradu žalovanejistiny žalovanou doložením výpisu z účtu, príjmového pokladničného či iného dokladu). Tvrdenia o
úhrade žalovanej istiny zo strany žalovanej nepreukázal ani v odvolacom konaní. Pokiaľ žalobca v
odvolaní poukázal na ust. § 256 ods. 1 C. s. p., hoci citované ustanovenie ako dôvod priznania náhrady

trov konania predpokladá procesné zavinenie na zastavení konania protistranou, ktorá plnila až po
podaní žaloby, túto skutočnosť je potrebné v konaní hodnoverným spôsobom preukázať, ktorú povinnosť
si žalobca nesplnil. Súd prvej inštancie preto správne pri rozhodovaní náhrady trov konania v časti
zastaveného konania vychádzal zo záveru o zavinení zastavenia konania žalobcom.

11. Na základe uvedených skutočností nepovažoval odvolací súd odvolanie žalobcu za dôvodné a
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

12. Vo zvyšnej časti, ktorá nebola napadnutá odvolaním žiadnej zo strán konania zostáva rozsudok súdu
prvej inštancie nedotknutý.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná, a to v celom rozsahu,
preto jej súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)