Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 23Cbi/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116215775
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Valocká

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116215775.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou v právnej veci žalobcu: CZECH

PRO TRADE, s.r.o., so sídlom 721 00 Ostrava - Svinov, Luční 346/4, Česká republika, IČO: 26 852 721,
právne zastúpený: JUDr. Edita Lehocká, advokátka so sídlom 908 41 Šaštín - Stráže, Štúrova 1267 proti
žalovanej: JUDr. Nikoleta Gallová, so sídlom kancelárie Hlavná ul. 45, 931 01 Šamorín, správca úpadcu
HYDINÁR, a.s., so sídlom ČSLA 1403, 908 45 Gbely, IČO: 31 421 792, právne zastúpený: DEDÁK &
Partners s. r. o., so sídlom Carlton Savoy Courtyard, Mostová 2, 811 02 Bratislava o určenie popretej
pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.07.2016, domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd určil, že jeho pohľadávka prihlásená do konkurzného konania Okresného súdu Trnava sp.
zn. 23K/9/2016 na majetok úpadcu HYDINÁR a.s. prihláškou pohľadávky pod č. 29/1 je čo do právneho
dôvodu, výšky a poradia oprávnená, vyplývajúcou zo zmluvnej pokuty za rok 2013 a 2013 vo výške 211
189,- eur. V žalobe žalobca ďalej uviedol, že Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 08.02.2016, sp. zn.
23K/9/2016 vyhlásil konkurz na majetok žalovaného spoločnosť HYDINÁR, a.s., Gbely. V zákonom

stanovenej lehote si žalobca uplatnil pohľadávku a to dňa 04.04.2016 vo výške 225 581,39 eur z titulu
nezaplatenejzmluvnejpokutyzarok2013a2014,ktorédodňavyhláseniakonkurzunezaplatil.Žalovaný
ako správca poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu pod č. 29/1 v celom rozsahu. Ako dôvod popretia
pohľadávky čo do dôvodu a výšky žalovaný uviedol, že žalobca nezdokladoval výpočet zmluvnej pokuty
pre vystavenie faktúry č. 15039 zo dňa 31.03.2015 ani pre vystavenie faktúry č. 15040. Žalobca podľa
správcu nepreukázal či vôbec, kedy a ako bol fakturovaný tovar dodaný, nepriložil dodacie listy ani
žiadne potvrdenia podpísané úpadcom o prevzatí tovaru. Z doloženej dokumentácie nemal správca

preukázané, ku ktorým faktúram sa zmluvné pokuty viažu, kedy a aké sumy jednotlivých faktúr boli
uhradené. Rovnako správca považoval uzatvorenú Dohodu o narovnaní dlhu za neplatnú, nakoľko mal
pochybnosti o oprávnenosti osôb takúto dohodu uzavrieť a jedná sa o spriaznenú pohľadávku. Správca
považoval za sporné uplatnenie úrokov z omeškania z uplatnenej zmluvnej pokuty, keďže zmluvná
pokuta je paušalizovaná náhrada škody a teda nevidí relevantný dôvod na ich uplatnenie. S popretím
pohľadávky nesúhlasí z dôvodov, že to, že nepreukázal či vôbec, kedy a ako bol fakturovaný tovar
dodaný, nepriložil dodacie listy ani žiadne potvrdenia odpísané úpadcom o prevzatí tovaru je irelevantné,

nakoľko medzi žalobcom a úpadcom nie je sporná skutočnosť, či bol tovar dodaný. Žalobca tovar
žalovanému riadne dodal a včas, žalovaný za dodaný tovar žalobcovi kúpnu cenu zaplatil avšak nie v
lehotách splatnosti jednotlivých faktúr. Žalobca v prílohách prihlášky priložil aj spôsob výpočtu zmluvnej
pokuty voči žalovanému. Uviedol čísla faktúr, ktoré žalovaný zaplatil s oneskorením, dátum kedy bola táktorá faktúra skutočne zaplatená a následne je uvedený počet dní koľko bol v oneskorení so zaplatením,
t.j. počet dní v omeškaní. Z výpočtu je zrejmé, že žalovaný za dodaný tovar žalobcovi vždy zaplatil
avšak s oneskorením a preto bol žalobca oprávnený vyúčtovať a následne vyfaktúrovať žalovanému

zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne z nezaplatenej kúpnej ceny odobratého tovaru za každý deň
omeškania. Zmluvná pokuta bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá v Kúpnej zmluve, čl. VII. zo
dňa 29.02.2012 a nie na základe Dohody o narovnaní a prominutí dluhu, čiže ani prípadná neexistencia
Dohody by nemenila nič na fakte, že žalobca bol oprávnený uplatniť si voči žalovanému zmluvnú pokutu.
V účtovnej evidencii žalovaného za rok 2013 a 2014 sú faktúry č. 15039 a 15040 vystavené žalobcom

zaevidované. Dohoda o narovnaní a prominutí dluhu zo dňa 22.05.2015 bola podpísaná za účelom
dosiahnutia spravodlivého vyrovnania, podporovania vzájomných obchodných vzťahov. Po celú dobu
existencie zmluvných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným jednal žalobca vždy s osobou oprávnenou
konať za žalovaného. V čase podpisu Dohody o narovnaní a prominutí dluhu bol vedením spoločnosti
žalovaného poverený na základe generálneho splnomocnenia T.. Z. C.. Žalobca pripojil k žalobe listinné
dôkazy a to prihlášku zo dňa 30.03.2016, výpis z obchodního rejstříku týkajúceho sa žalobcu, faktúry č.

15039, 15040, zoznam „Vyrovnané položky od 01.01.13 do 31.12.13 a od 01.01.14 do 31.12.14, Kupní
smlouvu na opakující sa dodávky zboží zo dňa 29.02.2012, Dohodu o narovnání a prominutí dluhu zo
dňa 22.05.2015, Generálne splnomocnenie zo dňa 26.11.2014, Přiznání k dani z příjmu právnických
osob za rok 2015, Potvrzení zo dňa 01.06.2016.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.09.2016 uviedol, že uznesením Okresného súdu Trnava
zo dňa 08.02.2016, sp. zn.: 23R/3/2015 (v súčasnosti 23K/9/2016) zverejneným v Obchodnom vestníku
dňa 17.02.2016, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Týmto uznesením bol súčasne ustanovený
za správcu úpadcu žalovaný. Žalobca si do konkurzu úpadcu, sp. zn. 23R/3/2015 podal dňa 04.04.2016

prihlášku nezabezpečenej pohľadávky, ktoré žalovaný zapísal v zozname pohľadávok pod č. 29/1.
Nakoľko žalovaný predmetné pohľadávky považoval a považuje za sporné v zákonnej lehote na
popieranie pohľadávok poprel pohľadávky žalobcu, čo do právneho dôvodu, výšky a poradia a následne
doručil žalobcovi oznámenie o popretí jeho pohľadávok. Žalobca s popretím pohľadávky nesúhlasil,
a preto podal žalobu o určenie popretých pohľadávok. Žalovaný v Oznámení o popretí pohľadávok

uviedol, že pohľadávku vo výške 211189,- EUR popiera okrem iného aj z dôvodu toho, že Dohodu o
narovnaní a prominutí dlhu uzavretú dňa 22.05.2015 medzi žalobcom a úpadcom považuje za neplatnú
(ďalej len "dohoda"). Dohoda mala vzniknúť na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným dňa 29.02.2012 (ďalej len "kúpna zmluva"). V zmysle ust. § 39 zákona č. 64/ 1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len "OZ") " Neplatný je právny

úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom.". Žalovaný má zato, že uzavretie Dohody o narovnaní a prominutí dlhu bol len fiktívny a
vykonštruovaný úkon, ktorý mal za účel donútiť úpadcu odoberať 22 000 kg porcovaného kuracieho
mäsa mesačne. Vzhľadom na to, že už pri podpise tejto dohody bolo jasné, že úpadca nebude schopný
odoberať také veľké množstvo tovaru od žalobcu, jednalo sa len o predstieraný právny úkon, ktorým

sa žalobca snažil poškodiť úpadcu a spôsobiť mu ešte väčšie záväzky. Takéto konanie je v rozpore so
zákonom, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Rovnako žalovaný nepovažuje osobu p. Kozaňáka
za oprávneného konať v mene úpadcu pri podpisovaní tejto dohody. Žalovaný má zato, že plná moc
udelená p. C. nemohla byť udelená v rozsahu právomoci konateľa. V prípade, že by úpadca mal záujem,
aby v jeho mene konal Ing. C. v rozsahu právomoci konateľa úpadcu mohol ho za konateľa ustanoviť.

Štatutárnym orgánom spoločnosti je konateľ, ktorý má najširšie oprávnenia. Tieto oprávnenia však nie
je možné v rovnakom rozsahu preniesť na tretiu osobu. V opačnom prípade možno konštatovať, že sa
ide o obchádzanie zákona. Napriek uvedenému žalovaný zdôrazňuje, že podpísanie dohody a prevzatie
záväzku vo výške 211189,- EUR za úpadcu je taký dôležitý právny úkon, ktorý by mal robiť len konateľ,
nakoľko ten je v zmysle zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych

predpisov povinný konať v mene spoločnosti, konať s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti,
inak je v zmysle zákonných ustanovení zodpovedný za spôsobenú škodu. V prípade tretej osoby však
takátodikciazákonaneplatí.Napreukázanieoprávnenostikonaniavmeneúpadcunepostačujetvrdenie
žalobcu, že s ním komunikovala p. O. alebo p. M.. Osoba, ktorá uzatvára dohody v mene spoločnosti
a zaväzuje spoločnosť na uhradenie záväzkov vo výške 200 000,- EUR musí byť oprávnená osoba v

zmysle zákonných ustanovení. V danom prípade štatutárny orgán. T.. Z. C. nemohol za úpadcu a v jeho
mene konať a podpísať dohodu, nakoľko takéto oprávnenie mu zo splnomocnenia nevyplýva. Žalovaný
považuje uplatnené zmluvné pokuty v zmysle kúpnej zmluvy zo strany žalobcu za neprimerane vysoké
k hodnote a významu zabezpečovaných záväzkov. Žalobca si za rok 2013 vyčíslil zmluvnú pokutu vovýške 106 087,- EUR a celková hodnota kúpnej ceny za dodaný tovar za dané obdobie bola vo výške
731401,- EUR. Zmluvná pokuta predstavovala 14 % z celkovej kúpnej ceny. Za rok 2014 si žalobca
uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 105 102,- EUR, pričom celková kúpna cena za tovar dodaný bola len

vo výške 567 268,98 EUR. Z toho vyplýva, že zmluvná pokuta predstavovala 18 % z celej kúpnej ceny.
Pri úvahách o primeranosti zmluvnej pokuty a prípadnom využití moderačného práva by sa súd mal
zaoberať všetkými relevantnými okolnosťami konkrétneho prípadu. Žalovaný sa domnieva, že súd by
mal najmä brať na zreteľ nasledovné skutočnosti:
a) hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti

skutočnosť, či došlo k vzniku škody alebo nie
reciprocita zmluvnej pokuty
dodatočné splnenie zabezpečovanej povinnosti.
Žalovaný dostatočným spôsobom preukázal, že uplatňované zmluvné pokuty sú neprimerane vysoké k
významu a hodnote zabezpečovaného záväzku. Je predsa nemysliteľné, aby si žalobca uplatnil zmluvné
pokuty vo výške 14 a 18 % z celkovej kúpnej ceny za dodaný tovar v súlade s kúpnou zmluvou. Takéto

konanie žalobcu je v rozpore s poctivým obchodným stykom, a preto výkon takéhoto práva nemôže
požívať právnu ochranu. Omeškaním úpadcu nebola žalobcovi spôsobená žiadna škoda. Uvedené
vyplýva z toho, že úpadca nebol v omeškaní so splnením dlhu v roku 2013 o viac ako 40 dní a
v roku 2014 o viac ako 50 dní. S prihliadnutím na krátkosť dohodnutej doby splatnosti jednotlivých
pohľadávok t. j. 15 dní je možné dôvodne vyvodiť záver, že žalobcovi v danom prípade nemohla vzniknúť

škoda spojená s omeškaním úpadcu. Úpadca v žiadnom prípade nemal záujem pohľadávky žalobcu
neuhradiť, prípadne akýmkoľvek spôsobom poškodiť žalobcove práva. Úpadca vynaložil všetko úsilie
na to, aby dlžné záväzky žalobcovi uhradil. Napriek tomu, že žalobca vedel v akej finančnej situácii
sa úpadca nachádzal, požadoval od neho uhradenie zmluvných pokút vo výške 211 189,- EUR a
to aj bez zohľadnenia toho, že istiny svojich pohľadávok mal už dávno úpadcom uhradené. Aj toto

konanie zo strany žalobcu javí znaky špekulatívnosti a konania v rozpore s poctivým obchodným stykom.
Žalovaný dáva do pozornosti súdu, že zmluvná pokuta vo výške 0,5 % z dlžnej kúpnej ceny za každý aj
začatý deň omeškania bola dohodnutá len v prospech žalobcu. Vzájomná reciprocita oboch zmluvných
strán v tomto obchodnom vzťahu teda výrazne absentuje. Žalobca nebol sankcionovaný za omeškania
súvisiace s oneskoreným dodaním tovaru. Na základe vyššie uvedeného, apeluje žalovaný na súd, aby

v prípade, že prizná žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvných pokút využil moderačné právo súdu a
neprimerane vysoké zmluvné pokuty ponížil pri zohľadnení vyššie uvedených skutočností na primeranú
mieru.Žalovanýpovažuježalobuzanedôvodnú,žalovanýkonalsodbornoustarostlivosťou,keďsprávne
poprel pohľadávku žalobcu v zmysle zákonných ustanovení a judikatúry súdov, a preto žiada, aby
prvostupňový súd na základe uvedeného a vykonaní dokazovania zamietol žalobu.

3.Žalobcasadňa 6.3.2017vyjadrilkvyjadreniužalovanéhoauviedol,žeargumentyžalovaného,ktorým
spochybňuje platnosť a účel Dohody o narovnaní a prominutí dluhu zo dňa 22.05.2015 uzatvorenej
medzi žalobcom a spoločnosťou úpadcu sú ničím nepodložené tvrdenia. Podpisu Dohody predchádzal
medzi žalobcom a spoločnosťou úpadcu podpis Kúpnej zmluvy na opakujúce sa dodávky zboží zo dňa

29.02.2012, ktorou sa spoločnosť úpadcu zaviazala odoberať od žalobcu tovar - kuracie mäso a to
s platnosťou od 01.03.2012 na dobu neurčitú. Podľa verejne dostupných informácií mala spoločnosť
úpadcu v roku 2012 tržby z predaja tovaru, výrobkov a služieb vo výške 4,01 mil. €. Pri uzatvorení
uvedenej kúpnej zmluvy malo stanovenie výšky zmluvnej pokuty vo výške 0,5% denne z omeškanej
sumycharakterpreventívnyazabezpečovací.Žalobcapriurčenísivýškyzmluvnejpokutykonalvsúlade

so zásadami poctivého obchodného styku. Dohoda o výške zmluvnej pokuty spĺňa všetky zákonom
vyžadované atribúty. Spoločnosť úpadcu sa dostala do omeškania s platbami za dodaný tovar od
žalobcu v roku 2013 a 2014. Žalobca mohol už v roku 2013 a 2014 podať žalobu na súd a domáhať
sa zaplatenia výšky zmluvnej pokuty, ktorá v tom čase spoločnosti úpadcu vznikla. Žalobca však z
dôvodu zachovania dobrých obchodných vzťahov, daných i historicky, nakoľko žalobca a úpadca spolu

obchodovali už od roku 2012, tak neurobil. Naopak, žalobca sa s úpadcom dohodol na uzatvorení
Dohody, v ktorej si sám úpadca vymienil odoberanie tovaru od žalobcu prostredníctvom spoločnosti
Demalia s.r.o. Žalobca pokiaľ sa chcel vyhnúť vymáhaniu uhradenia uplatnených súm zmluvných pokút
a pokiaľ chcel i naďalej do spoločnosti úpadcu dodávať tovar, musel túto požiadavku úpadcu akceptovať,
takže v skutočnosti došlo k poškodeniu žalobcu, nie však úpadcu. Úpadca sa vďaka jednaniu Ing. Z.

C. a podpísaním Dohody vyhol vzniku priameho záväzku za odohraný tovar a týmto významne sťažil
právne postavenie žalobcu v pozícii veriteľa. Toto dokladá skutočnosť, že žalovaný popiera žalobcovi
pohľadávku za zmenku, avalovanú úpadcom (zmenečným ručiteľom) ako záruku úhrady tovaru, ktorý
bol dodávaný žalobcom priamo do skladu úpadcu, ktorý nebol žalobcovi uhradený. Konanie o určeniepravosti, výšky a poradia pohľadávky zo zmenky je vedené na Okresnom súde Trnava pod sp.zn.
23Cbi/16/2016. Žalobca a úpadca sa v tejto Dohode dohodli, že úpadca bude odoberať kuracie mäso
porcované a to v množstve 22 000 kg mesačne a to po dobu 5 rokov. Následne po dodržaní týchto

zmluvných podmienok zo strany úpadcu malo prísť k odpusteniu oboch zmluvných pokút zo strany
žalobcu. SKP úpadcu vo vyjadrení tvrdí, že podpisom Dohody mal žalobca záujem na poškodení
úpadcu a spôsobiť mu väčšie záväzky. Žalobca však tovar dodával spoločnosti Demalia ,s.r.o. a nie
priamo spoločnosti úpadcu, takže záväzky voči žalobcovi za nezaplatený dodaný tovar vznikali na
strane spoločnosti Demalia, s.r.o. a nie na strane spoločnosti úpadcu. Úpadca touto Dohodou nebol

v žiadnom prípade poškodený, a to preto, že dohodnuté množstvo 22 000 kg odohraného kuracieho
masa vychádzalo z histórie dodávaného množstva mäsa úpadcovi od žalobcu v rokoch 2013 a 2014. V
roku 2013 odobral úpadca od žalobcu celkom 366 386 kg mäsa, tzn. mesačný odber 30 532 kg mäsa.
V roku 2014 odobral úpadca od žalobcu celkom 265 736 kg, tzn. mesačný odber 22 144 kg mäsa. Z
vyššie uvedeného je zrejmé, že úpadca v dobe podpisu tejto Dohody, z histórie vzájomných obchodov
so žalobcom za roky 2013 a 2014, mal absolútnu vedomosť, že je schopný odoberať dohodnutých

22 000 kg mäsa mesačne. Podľa verejne dostupných informácií je jednoznačné, že úpadca mal v
roku 2012 tržby z predaja tovaru vo výške 4,01 mil. €, t.j v čase podpisu Kúpnej zmluvy a v roku
2015, v čase podpisu Dohody tržby z predaja tovaru vo výške 1,33 mil. €. Žalobca nemal na základe
množstva odobratého mäsa v rokoch 2013 a 2014 dôvod pochybovať o schopnosti úpadcu odoberať
zmluvne dohodnuté množstvo tovaru. Žalobca má zato, že Dohoda o narovnaní a prominutí je platne

uzatvorená a neodporuje dobrým mravom ani poctivému obchodnému styku. Uzavretou Dohodou nebol
úpadca v žiadnom prípade poškodený, naopak uzavretie tejto Dohody je jasným dôkazom, že úpadca
získal výhodu, a to tak, že v prípade splnenia dohodnutých podmienok /teda odobratím dohodnutého
množstva kuracieho mäsa v období od 01.06.2015 do 01.06.2020/ tejto Dohody by mu boli zo strany
žalobcu obidve zmluvné pokuty v celkovej výške 211.189 € odpustené a žalobca by na obe zmluvné

pokuty hľadel ako na zaplatené. Žalovaný si touto Dohodou zaistil pravidelné dodávky, dohodnutého
množstva mäsa na dohodnutú splatnosť tzn. úpadcovi bol poskytnutý obchodný úver a to na dobu 5
rokov. Predložené generálne splnomocnenie bolo podpísané p. C. M. ako predsedom predstavenstva
úpadcu dňa 26.11.2014. Podľa úplného výpisu z obchodného registra spoločnosti úpadcu bol pán
C. M. predseda predstavenstva spoločnosti úpadcu v čase od 13.10.2014, kedy mu vznikla funkcia

predsedu predstavenstva úpadcu a túto zastával až do skončenia funkcie dňa 12.10.2015. Žalovaným
spochybňovanie pravosti takto udeleného splnomocnenia je teda jednoznačne mylné a účelové. Pán M.
C., bol v čase podpisu generálneho splnomocnenia oprávnený na podpis generálneho splnomocnenia.
Následne tak podpis Dohody splnomocnencom Ing. Z. C. bol urobený oprávnenou osobou. Podľa
úplného výpisu z obchodného registra spoločnosti úpadcu bol Ing. Z. C. predsedom predstavenstva

úpadcu v čase od 19.04.2014, kedy mu vznikla funkcia predsedu predstavenstva a túto zastával až
do skončenia funkcie predsedu predstavenstva dňa 13.10.2014. Pán Ing. Z. C., bol v čase podpisu
Dohody generálnym splnomocnencom na konanie za spoločnosť úpadcu. Na základe takto udeleného
plnomocenstva zaväzoval spoločnosť úpadcu v plnom rozsahu. V texte generálneho splnomocnenia
je zároveň uvedené, že toto splnomocnenie sa vzťahuje aj na konanie, na ktoré sa inak vyžaduje

osobitné splnomocnenie. Žalobca nemal po predložení písomného generálneho plnomocenstva, žiadnu
pochybnosť o tom, že by p. Ing. Z. C. nebol oprávnený na podpísanie Dohody, v konečnom dôsledku
konanie splnomocnenca udelené mu generálnym plnomocenstvom nebolo žiadnym spôsobom voči
tretím osobám obmedzené a v čase podpisu Dohody Ing. Z. C. reálne podpisoval všetky dokumenty
potrebné k riadnemu chodu spoločnosti úpadcu. Správca úpadcu takouto konštrukciou spochybňuje

všetky právne úkony, ktoré urobil pán Ing. Z. C. za spoločnosť úpadcu v čase existencie, platnosti
jemu udeleného generálneho splnomocnenia. Štatutárny orgán spoločnosti úpadcu, v tomto prípade
predseda predstavenstva, sa môže počas výkonu funkcie nechať zastupovať a to udelením, v tomto
prípade generálneho plnomocenstva, ďalšej osobe, aby konala v jeho mene za spoločnosť. Mám za to,
že ako fyzická tak právnická osoba môže konať buď samostatne, alebo sa môže dať zastúpiť zástupcom

a to vo všetkých veciach. Zmluvnú pokutu zákon vníma ako paušalizovanú náhradu škody, teda veriteľ,
v prípade ak si s dlžníkom dohodol výšku zmluvnej pokuty, má byť v prípade porušenia zmluvných
podmienokuspokojenývýškoudohodnutejzmluvnejpokuty.ŽalobcaaúpadcasivKúpnejzmluvezodňa
29.2.2012 dohodli tzv. kumulatívnu zmluvnú pokutu, t.j. že nárok žalobcu na náhradu vzniknutej škody
nebol popri nároku na zmluvnú pokutu dotknutý. To, že žalobca neuvádza vznik škody neznamená, že

nemá nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty v dohodnutej výške. Tvrdenie správcu úpadcu,
že žalobcovi nevznikla škoda len z dôvodu, že úpadca bol v omeškaní v roku 2013 o viac ako 40 dní
a v roku 2014 o viac ako 50 dní nepreukazuje, či žalobcovi škoda vznikla alebo nie. Jedná sa len o
vykonštruované tvrdenie správcu úpadcu, ktoré nie je ničím podložené a preukázané. Žalobcovi škodavznikla a to tak, že v čase omeškania úpadcu so splatnosťami jednotlivých faktúr t.j. kúpnej ceny za
dodaný tovar, bol žalobca nútený si požičať finančné prostriedky od PM Company s.r.o.,vo výške 1 250
000,- CZK. Existuje teda príčinná súvislosť medzi vznikom škody /požičanie si finančných prostriedkov,

následná povinnosť zaplatenia úrokov z požičanej sumy zo strany žalobcu/ a konaním spoločnosti
úpadcu /nezaplatením kúpnej ceny riadne a včas/. Žalobcovi tak konaním úpadcu, ktorý si nesplnil
svoju povinnosť zaplatiť za dodaný tovar riadne a včas, vznikla škoda vo výške zaplatených úrokov z
požičanej sumy za r. 2014 a 2015 v sume 600.000,- CZK. Touto vzniknutou, neuplatnenou škodou nie
je dotknutý nárok žalobcu na úhradu zmluvných pokút, podľa odst. VIII. Ujednania o zmluvnej pokute z

Kúpnej zmluvy medzi žalobcom a úpadcom zo dňa 29.02.2012. Je potrebné zdôrazniť, že tak ako Kúpna
zmluva, tak i Dohoda sú dvojstranné právne úkony, t.j. na ich platnosť je potrebný konsenzus oboch
zmluvných strán. Ani jedna zo zmluvných strán nepodpísala žiadny z dokumentov pod nátlakom ani
za nápadne nevýhodných podmienok. Dohoda o výške zmluvnej pokuty medzi zmluvnými stranami je
ustálenou obchodnou praxou. K argumentácií žalovaného o nevyváženosti zmluvy (zmluvná pokuta len
v prospech žalobcu), je síce pravda, avšak v celej histórii obchodnej spolupráce sa prakticky nestalo, aby

tovar zo strany žalobcu nebol dodaný a to i v situácii, kedy bol úpadca v omeškaní s úhradami splatných
faktúr a to až o 50 dní. Argumenty a konanie správcu úpadcu sa javia ako nezrozumiteľné a žalobca
nechápe ani motív k takému konaniu. Na základe vyššie uvedeného sa žalobcovi javí konanie správcu
úpadcu ako snaha poškodiť žalobcu. Na základe vyššie uvedených argumentov zo strany žalobcu má
za to, že žaloba bola podaná dôvodne, žalovaný nepreukázal ani jedno zo svojich tvrdení. Z uvedeného

dôvodu žiada, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

4. Na pojednávaní dňa 18.07.2017 advokát žalobcu uviedol, že navrhuje výsluch konateľa žalobcu p. O.
P. , ktorý sa vyjadrí k dohode o narovnaní dlhu ako aj k podpisu kúpnej zmluvy, ako aj ku skutočnostiam,
ktoré sú tam uvedené. Vysvetlil by, prečo prišlo k podpisu tejto dohody. Má za to, že k podpisu tejto

dohody prišlo z dôvodu mimosúdneho vyrovnania, zaplatenia, uhradenia tej zmluvnej pokuty. Iný dôkaz
nenavrhuje. K prihláške žalobca pripojil kúpnu zmluvu, dohodu o narovnaní, faktúry, výpočty zmluvných
pokút jednotlivých, generálne plnomocenstvo. Popretie bolo z dôvodu spornosti podľa žalovanej výpočtu
zmluvnej pokuty. Popretie pohľadávky zabudol pripojiť k žalobe. Žalobu o určenie pohľadávky č. 29/2
nepodávali. Obsah dohody o narovnaní je dohoda medzi žalobcom a úpadcom, že zmluvné pokuty

vyčíslené za r. 2013 a 2014, úpadca sa zaviazal, že bude odoberať prostredníctvom spoločnosti Demália
od žalobcu 22 000 kg kuracie mäsa mesačne a keď túto podmienku dodrží, tak žalobca bude o tú
sumu znižovať vlastne zmluvnú pokutu. Sám úpadca si vymienil, že mäso bude dodávať žalobca
prostredníctvom spol. Demália. A že v prípade, že splní úpadca a odoberie 22 000 kg kuracieho mäsa
mesačne tak sa zníži zmluvná pokuta o 3500,- eur každý mesiac po splnení, to bol vlastne obsah tej

dohody o narovnaní. Nikdy nebola splnená táto podmienka po podpise tejto dohody. To, čo odoberal
úpadca, tým si vlastne znižoval starý dlhu u žalobcu, ktorý bol zhruba v sume 55 000 eur. Úpadca
odoberal menšie množstvo mäsa, ako bolo dohodnuté v dohode a týmto odberom si znižoval dlh
existujúci u žalobcu. On mal ešte dlh 55 000 eur u žalobcu, okrem tejto zmluvnej pokuty a tým, že
odoberal menšie množstvo, neznižovala sa zmluvná pokuta ale dlh. K tej dohode a plneniu z nej nikdy

neprišlo, myslí z dohody o narovnaní. Nikdy neprišlo k odobratiu tých 22 000 kg ani k zníženiu zmluvnej
pokuty. Žalobca dodával Demálii kuracie mäso, Demália toto mäso dodávala Hydinárovi - úpadcovi,
ale len papierovo to prechádzalo cez Demáliu, Hydinár - úpadca neuhradil faktúry Demálii a Demália
neuhradila žalobcovi, to bolo tých 55 000 eur. V prípade úpadcu a Demálie sa jednalo o tie isté osoby,
spriaznené osoby - Ing. C.. Žalobca mal čisto obchodný vzťah s úpadcom, dodávateľsko-odberateľský

vzťah. Žiadne osobné prepojenie medzi žalobcom a žalovaným nebolo. Nevie sa vyjadriť, prečo boli
uzatvárané takéto zmluvy. V konaní 23Cbi/16/2016 bola zmenka, kde výstavca zmenky bola Demália a
avalom úpadca - Hydinár - pohľadávka vo výške 60 000 eur a veriteľom bol O. P. - konateľ spol. CZECH
PRO TRADE a táto zmenka bola vystavená v čase podpisu tejto dohody o narovnaní a prominutí dlhu,
v ten istý deň ako zabezpečovací inštitút prípadných pohľadávok a záväzkov. Konanie je skončené,

pre nedostatok kauzy súd návrh zamietol, bolo tam vysvetlené, že pohľadávka vznikla z tohto istého
kolotoča.Naotázkusúdu,prečosižalobcauplatnilvprihláškepohľadávkypohľadávkuzkúpnejzmluvya
nie zo zmluvy o narovnaní a prominutí dlhu, keď tak podľa Českého ako aj Slovenského práva, doterajší
záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania, advokát žalobcu odpovedal: Žalobca
uplatnil pokutu z kúpnej zmluvy a nie z dohody o narovnaní, pretože zmluvná pokuta vznikla zo samotnej

kúpnej zmluvy, tá dohoda sa podpisovala až potom. Úpadca nikdy nenamietal dodanie tovaru, tovar
bol dodaný, len nebol zaplatený riadne a včas a z toho titulu sú zmluvné pokuty. S dodacími listami by
nemal byť problém.5. Advokát žalovaného na pojednávaní dňa 18.07.2017 uviedol, že žalovaný si stojí za svojim popretím
pohľadávky, ako aj za tvrdeniami, uvedenými vo svojich vyjadreniach. Čo sa týka tejto zmluvnej pokuty,
v zmysle kúpnej zmluvy, nie je do dnešného dňa preukázané, koľko mäsa resp. či služba bola úpadcovi

poskytnutá a tovar reálne dodaný, napriek tomu, že táto skutočnosť bola uvedená už v samotnom
popretí pohľadávky, žalobca do dnešného dňa tieto podklady nedodal, dodal iba odber tovaru, z ktorého
nie je zrejmé, či tovar bol skutočne dodaný a či boli následne na to vystavené faktúry. K dohode o
narovnaní, má za to, že to nebol ústretový krok zo strany žalobcu, nakoľko síce žalobca tvrdí, že z
verejne dostupných zdrojov boli tržby úpadcu v plusových číslach, avšak jeho zisk bol v hlbokom

mínuse a muselo byť žalobcovi zrejmé, že tento dlh nebude možné plniť. Na túto skutočnosť bol
upozornení aj ekonómkou úpadcu. Čo sa týka výšky zmluvnej pokuty, nie je žiadnym spôsobom
vyčíslená a je neprimerane vysoká, nakoľko tvorí 14 % resp. 18 % z kúpnej ceny za r. 2013,2014, teda
aspoň podľa prihlášky žalobcu. Sporné je tiež uplatnenie úroku z omeškania, nakoľko sama zmluvná
pokuta je paušalizovanou náhradou škody. Ďalšia skutočnosť, z ktorej môže vyvodiť, že výška zmluvnej
pokuty ešte nemôže byť určená vyplýva zo spornej dohody o narovnaní, nakoľko spol. Demália, resp.

úpadca sa zaviazal odoberať mäso až do r. 2020. Ak by náhodou plnil, táto zmluvná pokuta mala byť
znížená. Tiež chceme poukázať na možné spriaznenie, ktoré síce nemáme podložené medzi úpadcom a
žalobcom a to v osobách Ing. Z. C., ktorý mal konať na základe generálneho plnomocenstva a konateľa
žalobcu p. P., na základe tvrdení konateľa úpadcu. Zmluvná pokuta bola prihlásená tak z predložených
podkladovvyplýva,žebolauplatnenánazákladepôvodnejKúpnejzmluvy,avšaknakoľkobolasprávcovi

predložená sporná dohoda o narovnaní, musela sa vyporiadať aj s týmto predloženým dôkazom, z toho
vyplýva, že nie je možné zistiť, že či skutočne chcel žalobca si prihlásiť pôvodnú kúpnu zmluvu alebo
zmluvnú pokutu z dohody, ktorá ju mala nahradiť. Čo sa týka úpadcu, diali sa tam pofidérne veci a
preto správca potrebuje listiny od potenciálnych veriteľov a na základe toho môže uznať alebo poprieť
pohľadávky.

6. Podaním zo dňa 03.08.2017 advokát žalobcu doručil súdu doklady a to dodatok č. 1 k dohode o
narovnaní a prominutí dluhu zo dňa 22.05.2015 a časť dokladov o dodaní tovaru úpadcovi a zaplatení
faktúr úpadcom.

7.Kpodaniužalobcusavyjadrilžalovanýdňa18.09.2017kdeuviedol,žepopieravšetkytvrdeniažalobcu
v podaní. Žalobca ako prílohu podania predložil Dodatok č. l k Dohode o narovnání a prominutí
dluhu zo dňa 22.05.2015 (ďalej len „ Dodatok č. 1), ktorým mal podľa svojich tvrdení správne uplatniť
výšku zmluvnej pokuty z rámcovej Kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi žalobcom a úpadcom dňa
29.02.2012, nakoľko Dohoda o narovnání a prominutí dluhu mala zaniknúť na základe Dodatku č. l.

Dodatok č. l netvoril súčasť prihlášky pohľadávok, ktoré si žalobca prihlásil do konkurzného
konania úpadcu. a taktiež ani žaloby, na základe ktorej vznikol predmetný incidenčný spor. Dodatok
č. l žalobca "našiel" až v momente, kedy bolo zrejmé, že nárok na zmluvné pokuty v zmysle rámcovej
Kúpnej zmluvy zanikol. Vierohodnosť takéhoto dokumentu je z tohto dôvodu spochybnená v zmysle
ust. § 191 ods. l zákona č. 160/2015 (CSP). Žalovaný dáva do pozornosti súdu ust. § 153 ods. l CSP,

v zmysle ktorého sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak
ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania. Preto by prvoinštančný súd nemal v zmysle sudcovskej koncentrácie konania a
najmä ust. § 153 ods. 2 CSP na tento dôkaz žalobcu prihliadnuť. Žalobca v treťom odseku podania

uvádza, že Dodatkom č.l malo dôjsť k zániku samotnej dohody, nakoľko úpadca si svoju povinnosť
deklarovanú v Dohode o narovnání a prominutí dluhu neplnil. Do dnešného dňa však žalobca
nepreukázal, že dohodnuté množstvo mäsa spoločnosti DEMALIA, s.r.o., so sídlom Žilinská 16, 811 05
Bratislava, IČO: 45 296 057, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro,
vložka č.: 61992/B (ďalej len "DEMALIA, s.r.o."), prostredníctvom ktorej mal úpadca mäso odobrať,

skutočne dodal a úpadca za tieto dodania kúpnu cenu neuhradil. Žalovanému sa tiež nepozdáva
retroaktivita Dodatku č.1, nakoľko platnosť Dohody o narovnání mala zaniknúť podpisom Dodatku č.1.
Je vylúčené, aby účinky dodatku ( v našom prípade plynutie lehoty) nastali skôr, než bol dodatok vôbec
platne uzavretý. Žalovaný už viac ráz zdôraznil, že podpísanie rámcovej Kúpnej zmluvy, Dohody
o narovnání a prominutí dluhu a Dodatku č. l sú také právne úkony, ktoré v zmysle Obchodného

zákonníka prináležia iba konateľovi spoločnosti, a nie tretej osobe. V opačnom prípade by mohlo
dôjsť k situácii, kedy by sa konatelia spoločností vedeli zbaviť zodpovednosti vyplývajúcej z ich funkcie.
Žalobca nesprávne tvrdí, že uzatvorenie Dohody o narovnání a prominutí dluhu bol ústretový
krok žalobcu smerujúci k poníženiu pohľadávky žalovaného. Dodatok č.l mal opätovne uzavrieť p. Ing.Z. C. na základe generálneho plnomocenstva. Ten preukázateľne nepodpisoval dokumenty potrebné
k riadnemu chodu spoločnosti úpadcu ako žalovaný uvádza vo svojom vyjadrení. Toto tvrdenie tiež
podporuje prihlásená pohľadávka na strane konateľa žalobcu, O. P., ktorá mala vzniknúť na základe

zmenky podpísanej Ing. Z. C. za vystaviteľa zmenky spoločnosť DEMALIA, s. r. o. a zároveň za avala -
ručiteľa úpadcu. Táto pohľadávka bola žalovaným popretá a ohľadom určenia pravosti, výšky a poriadia
tejto pohľadávky bol vedený incidenčný spor na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.: 23Cbi/16/2016.
Prvostupňoyý súd nakoniec rozsudkom žalobu konateľa žalobcu v celom rozsahu zamietol. Výsluch
konateľa žalobcu, p. P., považuje teda žalovaný za nehospodárny a neúčelný, nakoľko ten vedel o zlej

finančnej situácii úpadcu a machináciách pána Ing. C.. Aj jeho konanie, ako konateľa žalobcu, prispelo
k zhoršeniu ekonomickej situácie a následnému úpadku úpadcu. Čo sa týka uplatnenej výšky zmluvnej
pokuty,túpovažuježalovanýzaneprimeranú.Omeškaním úpadcu nebolažalobcovi spôsobená žiadna
škoda. Úpadca nikdy nebol v omeškaní so splnením dlhu v omeškaní o viac ako 40 resp. 50 dní. Úpadca
v žiadnom prípade nemal záujem pohľadávky žalobcu neuhradiť, prípadne akýmkoľvek spôsobom
poškodiť žalobcove práva. Požadovanie zaplatenia takto vysokej zmluvnej pokuty, bez zohľadnenia

toho, že istiny boli úpadcom dávno zaplatené, navodzuje dojem, že konanie žalobcu je špekulatívne a v
rozpore s poctivým obchodným stykom. Predložené faktúry a dodacie listy nepreukazujú reálne dodanie
kuracieho mäsa a následnú reálnu fakturáciu úpadcovi. Niektoré dodacie lístky ani len neobsahujú
pečiatku a podpis preberajúcej osoby za úpadcu, nedá sa identifikovať osoba, ktorá ich podpísala a
na faktúrach absentuje dôkaz o doručení faktúr úpadcovi. V súčasnosti existujú moderné prostriedky

ako diskový nosič alebo iné médium, na ktorých mohol žalobca predložiť všetky potrebné dokumenty.

8. Na pojednávaní dňa 21.09.2017 uviedol advokát žalobcu, že doložil len časť dokladov o dodaní tovaru
vzhľadom na veľké množstvo listín.

9. Konateľ žalobcu O. P. na pojednávaní uviedol, že v r. 2012 prišli do obchodného styku s Ing.
E., vtedajším konateľom firmy Hydinár a. s. Gbely, dohodli sa na vzájomnej obchodnej spolupráci.
K spolupráci prišlo z dôvodu, že hľadali výrobcu a distribútora kuracieho mäsa, pretože obchodujú s
kuracím mäsom väčšinou do výroby. Dohodli sa na vzájomnej spolupráci, vzhľadom na skutočnosť, že
boli požiadaní o poskytnutie splatnosti, žiadali a dohadovali sa, aké záruky sú im schopní poskytnúť,

že májú mať zaplatený tovar včas, dohodli sa, že zárukou bude v zmluve zapísaná doložka o zmluvnej
pokute v prípade problémov s omeškaním platenia záväzku. Spočiatku fungovali dodávky a platby, tak
ako sa dohodli. V zmluve protistrana nič také nepožadovala a ako svedčí cca 5 ročná spolupráca a
skúsenosťzovzájomnéhoobchodnéhostyku,ichfirmavždyhľadelavtendeň,keďbolomäsoobjednané
dodať, naopak protistrana Hydinár meškala v platbách 40-50 dní. Fungovalo to na základe písomných

objednávok, boli doručované faxom, následne oni tovar v určený deň dodali do firmy Hydinár. Tovar bol
na odbyte potvrdený a následne sa vystavila faktúra, ktorá bola zaslaná buď poštou, alebo emailom,
originál faktúr a príslušenstva predávali vždy za určité obdobie pri osobnej návšteve Hydinára a. s.
ekonómke firmy Ing. Pribilovej. V určitom čase sa začali úhrady z Hydinára omeškávať, spočiatku o
týždeň, následne 14 dní atď. až prišlo k situácii, kde to bolo tých cca 40-50 dní, medzitým prišlo k

personálnym zmenám, neprehľadným v Hydinári, keď konateľ Ing. E. bol nahradený inou osobou, s
ktorou nikdy nejednali, jednali vždy s poverenou osobou Ing. O.. Jednanie o tom, aby sa úhrady za
ich pohľadávky nepredlžovali neviedli k výsledku, pretože situácia v úhradách sa stále zhoršovala v r.
2015 sa situácia vyhrotila a p. Pribilová sa vyhovárala na to, že de facto vlastník Ing. C., jej odoberal
nejaké financie a ona nerozhoduje o všetkých tokoch peňazí vo firme. Na návrh stretnutia nereagoval

a preto vystavili faktúry na zmluvné pokuty, ktoré im umožňovala zmluva, priebežne mali pohľadávky
medzi 55 000 - 60 000 eur, pretože mäso sa dodávalo 3 krát v týždni. Predpokladá, že Ing. O. odovzdala
informácie Ing. C., a boli kontaktovaní, požiadaní o stretnutie k doriešeniu vzniknutej situácie, dohodli si
vzájomné stretnutie s Ing. C., na tomto stretnutí sa Ing. C. preukázal originálom generálnej plnej moci
na zastupovanie za firmu Hydinár udeleným vtedajším konateľom p. Kohútom. Na tomto stretnutí sa

dohodli na tom, že obe strany uzatvoria dohodu o urovnaní a prominutí dlhu, kde za prvé: firma Hydinár
uzná výšku zmluvnej pokuty a jej existenciu a následne v ďalších bodoch bude dohodnuté, za akých
podmienok príde k prominutí dlhu. Ich záujmom bolo, aby bolo de facto zmluvná pokuta, jej výška a
existencia uznaná Hydinárom, ďalej ich snahou bolo zlepšiť situáciu v úhradách faktúr za nimi dodané
mäso a potom aj po obchodnej stránke ich snahou bolo udržať vzájomný dodávateľský kontakt s firmou,

čo bolo dojednané do r. 2020. Bolo im tvrdené, že majú nejaké záväzky voči Finančnému úradu, ale
boli uistení, že sa situácia pomaly zlepšuje. Nedala sa preveriť reálnosť toho, z dostupných zdrojov iba
obraty nejakým spôsobom poznajú. Na Daňovom úrade mali nejaký dlh, boli uistení Ing. C., že situácia
sa zlepší a má pripravené kroky, ktoré situáciu zlepšia a ozdravia firmu. V dohode bolo dohodnuté, žesa bude dodávať mäso priamo firme Hydinár, pretože tovar chodil s dodacími listami priamo do firmy
Hydinár. Ale firma Hydinár si zaumienila, že chce, aby jej dodávateľom nebola česká firma ale slovenská
- firma Demalia, uvádzali dôvody a to veterinárnej správy a kontroly. Vyhoveli požiadavkám firmy Hydinár

a dojednalo sa to v tejto zmluve. Súhlas firmy Demalia vyslovil Ing. C., ktorý ju zastupoval tiež na základe
generálnej plnej moci a táto osoba jednala za obe tieto firmy. V tej chvíli nevideli dôvod, prečo by mal
byť s tým nejaký problém, pretože aj oni dodávajú v ČR týmto spôsobom firmám, keď odberné miesto je
odlišné s fakturačným. Samozrejme, keby boli tušili, že firma Hydinár bude cielene poslaná do konkurzu
za účelom ukrátiť veriteľov a tým nehovorí o tejto prihlásenej pohľadávke, ale pohľadávke za dodané

mäso, ktoré, ak by dodávali priamo fakturačne na firmu Hydinár, ich pohľadávka by bola pohľadávka
priama, ale bola nepriama, istená zmenkou, ktorú síce zažalovali, ale pre určitý nedostatok vo vyplnení
bola táto zmenka popretá. Keby vedeli, že Hydinár pôjde cielene do konkurzu, nikdy by nepristúpili k
dohode o dodávkach cez Demáliu. Nedostali zaplatené ani za mäso. Z dôvodov technických, ktoré im
boli sprostredkované, nedochádzalo k naplneniu tejto dohody, tak v objeme preberaného tovaru, tak v
termíne platieb za ich dodávky a preto prebehlo ďalšie jednanie a bol spísaný dodatok v auguste, kde

sa dohodli na spísaní dodatku pôvodnej dohody, že pokým súvisle 3 mesiace v poradí nebude firma
Hydinár plniť záväzky z uzatvorenej dohody, stane sa táto dohoda neplatnou a budú oprávnení uplatniť
pôvodne uznané zmluvné pokuty. Celá tá zmluva sa stane neplatnou, tak znel dodatok, lebo oni sa
zriekli celej zmluvnej pokuty a do r. 2020 mali plniť. Na otázku súdu prečo to spisovali, keď im už tri
mesiace neplatili za dodávky? odpovedal konateľ žalobcu: Oni platili, ale stále neskôr a sľubovali, že

sa objemy vrátia na pôvodné dohodnuté množstvo. Dohoda o zrušení dohody bola spísaná na základe
toho, že sa neplnila, telefonicky sa dohodli na spísaní dodatku. K prihláške nepredložil dodatok, ich
právna zástupkyňa vo chvíli, keď podávala prihlášku, tento dodatok mala, povedala, že ten dodatok
to tam nemusia dávať. Dohoda dokladala, že zmluvné pokuty boli vystavené a uznané a následná
vzniknutá situácia potom, keď správca poprel túto pohľadávku a dôvody, ktoré uvádza, že sa vo firme

Hydinár diali divné veci, tz. že nemajú snáď faktúry, dodacie listy, aj v poslednom vyjadrení je to znovu
opakované, kde oni na dôvody popretia správcu reagovali, kde im bolo vyčítané, že nedoložili dodacie
listy, faktúry už k zaplateným faktúram, doložili správcovi znovu súpisy faktúr, potvrdené daňovým
poradcom, ktorý potvrdzoval, že predmetné faktúry sú v účtovníctve firmy CZECH PRO TRADE vrátane
zmluvných pokút a boli predmetom daňového priznania firmy CZECH PRO TRADE. P. C. prišiel za ním

do Ostravy, kde podpisovali to, na čom sa telefonicky dohodli. Na obsahu sa dohodli, pretože povedal,
že ak to nepodpíše, prestanú im dodávať, takže nemal inú možnosť. S konateľom nikdy nehovoril a
podľa jeho názoru, takto to bolo hovorené Ing. O., konateľom síce nebol Ing. C., ale aj pri ich stretnutiach
v Hydinárovi, týchto ľudí riadil, boli tam prítomní minimálne dvakrát a jednali aj s ním v priestoroch
Hydináru, pred nimi vydával pokyny tak Ing. O., ako aj pracovníkom odbytu. Pri spisovaní dodatku mu

predložil plnú moc, aj v originály. Čo sa týka dokladovania faktúrami a dodacími listami, dodaný tovar
bol zaplatený a je to preukázané aj výpismi, spochybňovanie je zdržovanie súdu a dôvod, ktorý vlastne
neexistuje.

10. Advokát žalovaného na pojednávaní dňa 21.09.2017 uviedol, že trvá na svojich vyjadreniach, čo

sa týka podania žalobcu, ktoré im bolo doručené, tento dodatok k dohode najmä jeho vierohodnosť
rozporuje,neboldodanýžalobcom,anikprihláškedokonkurzuataktiežaniprizačatítohtoincidenčného
konania, žalobca ju priložil, až keď zistil, že dohoda mu je zo strany súdu rozporovaná, trvá na tom,
že žalobca nepriložil všetky svoje dokumenty, ktoré boli vyžiadané, okrem tých, ktoré sú uvádzané vo
vyjadrení, jedná sa najmä o objednávky, tak ako spomínal konateľ žalobcu, ktoré mali byť zasielané

faxom. A mohol ich dodať napr. aj na CD, čo by bolo stále hospodárne, namiesto toho sa žalobca snaží
preniesť dôkazné bremeno na žalovaného. To, že Ing. C. vystupoval v rámci firmy a robil tam nejaké
úkony rozporuje, Ing. C. nevystupoval ako štatutárny orgán, mal vykonávať túto funkciu alebo obdobnú
funkciu na základe generálnej plnej moci, o ktorej si však konateľ žalobcu nezisťoval, či bola alebo
nebola odvolaná. Podľa vedomostí správcu, Ing. C. nevykonával priamo riadiacu činnosť, ale vykonával

iba činnosti, ktoré viedli k zhoršeniu ekonomickej situácie úpadcu napr. podpis takýchto dôhod, napr.
dohody o urovnaní, ktorá je predmetom sporu. Nemá vedomosť o tom, ako pokračuje trestné konania
ohľadom p. C..

11. Žalobca v podaní zo dňa 20.10.2017 uviedol, že dňa 03.10.2017 bolo právnemu zástupcovi žalobcu

prostredníctvom elektronickej pošty doručené podanie žalovaného, ktorým súdu v zmysle pojednávania
dňa 21.09.2017 predložil zoznam akcionárov úpadcu. Z predloženého zoznamu akcionárov úpadcu
je zrejmé, že väčšinu akcií vlastnili synovia, tj. spriaznené osoby Ing. Z. C.. Celkovo tak spriaznené
osoby Ing. C. vlastnili v apríli 2014, 3893 ks akcií v hodnote 332 € a 600 ks akcií v hodnote 34 €.Tvrdenia žalobcu, že Ing. C. bol prostredníctvom spriaznených osôb majoritným akcionárom, vlastníkom
spoločnosti úpadcu, sa ukázalo ako pravdivé. Žalovaný vo svojom popretí pohľadávky č.29/1 zo dňa
02.06.2016 a vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach neustále uvádza, že podpísaná Dohoda

o narovnaní a prominutí dluhu zo dňa 22.05.2015 je neplatná a Ing. C. Z. nebol oprávnený konať
v mene úpadcu. Žalobca pristupuje na toto právne stanovisko žalovaného a tiež považuje uzavretú
dohodu o narovnaní a prominutí dluhu zo dňa 22.05.2015 za právne neplatnú. Žalobca uvádza, že
svoju pohľadávku prihlásenú do konkurzu prihlásil titulom nezaplatených zmluvných pokút, ktoré vznikli
z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.02.2012, a ktorú v tom čase podpisoval predseda predstavenstva

T.. Z. E.. V čl. VIII. tejto kúpnej zmluvy si úpadca a žalobca dojednali zmluvnú pokutu pre prípad, že
úpadca neuhradí dodaný tovar riadne a včas. Úpadca v roku 2013 a 2014 neuhradil žalobcovi za dodaný
tovar kúpnu cenu riadne a včas a žalobca v zmysle čl. VIII. tejto kúpnej zmluvy vystavil úpadcovi faktúrou
č.15039 zo dňa 31.03.2015 zmluvnú pokutu za rok 2013 v čiastke 106 087 Eur a faktúrou č.15040 zo
dňa 31.03.2015 zmluvnú pokutu za rok 2014 v čiastke 105 102 Eur. Celkovo zmluvné pokuty za rok 2013
a 2014 činia 211 189 Eur. Skutočnosť, že bol tovar úpadcovi reálne dodaný a že úpadca za dodaný tovar

zaplatil v omeškaní preukázal žalobca písomnými dôkazmi - fotokópie faktúr, dodacích listov a výpisov
z účtu žalobcu. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca trvá na podanej žalobe.

12. Na pojednávaní dňa 31.10.2017 advokát žalobcu uviedol, že žalobca trvá na svojich argumentoch,
ako aj na podanej žalobe. Má za to, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko zmluvné pokuty vznikli

žalobcovi z uzavretej rámcovej kúpnej zmluvy. Na otázku súdu, prečo až 20.10.2017 uznala, že dohoda
o urovnaní je neplatná, keď doteraz tvrdila opak, odpovedala, že sa jedná o názorové vyjadrenie
žalobcu, ktorý má za to, že zmluvné pokuty vznikli titulom uzatvorenia rámcovej kúpnej zmluvy a nie
uzatvoreného dodatku. Dodatok bol uzatvorený následne, po tom, čo vznikli zmluvné pokuty a tieto
vznikli po uzatvorení rámcovej kúpnej zmluvy. Žalobca má za to, že v podstate platnosť /neplatnosť

dohody o narovnaní nemá vplyv na existenciu zmluvných pokút. Žalobca pristúpil na právny názor
žalovaného, nakoľko má názor, že to neovplyvní existenciu zmluvných pokút. Na otázku súdu máte
doklad o doručení jednotlivých faktúr? odpovedal, že samotný doklad o doručení nemá, ale úpadca mal
o tom vedomosť, keď následne spolu rokovali o dodatku o narovnaní a uznaní dlhu, titulom zmluvných
pokút, čiže úpadca mal vedomosť o existencii a výške zmluvných pokút. Žalobca zároveň súdu doložil

potvrdenie daňového poradcu o tom, že to bolo aj súčasťou daňového priznania žalobcu. Na otázku
súdu ako má súd skontrolovať výpočet výšky zmluvnej pokuty odpovedal, že počítal to počítač, výpočet
zmluvnej pokuty prostredníctvom počítačového programu. Omeškanie bolo pri každej jednotlivej faktúre
individuálne, odvíjalo sa to od splatnosti faktúry, napr. splatná 08.02.2012 a zaplatená bola 14.06.2013,
tedaúpadcabolvomeškaní188dní.Splatnosťfaktúrbolaakodohodnutá15dňovásplatnosť,oddátumu

vystavenia faktúry nasledovala. Prílohou prihlášky bola rámcová kúpna zmluva, dohoda o narovnaní,
generálne splnomocnenie, faktúra č. 15040, faktúra č. 15039, výpočet zmluvnej pokuty. Generálne
splnomocnenie je súčasťou dohody o narovnaní, takže je to spojené ako jedna príloha. Doložili dohodu
o narovnaní, aj keď ju považujú za neplatnú, aby vysvetlili, čo sa udialo v celom tom procese.

13. Advokát žalovaného na pojednávaní dňa 31.10.2017 uviedol, že žalovaný má za to, že žalobca
je nekonzistentný v svojich tvrdeniach, tvrdí a dokladá dôkazy podľa toho, ako je to jemu vhodné
a nedodržuje tým princíp hospodárnosti konania, má za to, že priložením zoznamu akcionárov sa
nič podstatné pre spor neobjasnilo, nakoľko akcionári spoločnosti v tomto prípade neboli štatutárnym
orgánom spoločnosti a túto skutočnosť si mal konateľ žalobcu alebo žalobca zistiť. Žalovaný tiež doložil

vyjadrenie bývalej ekonómky úpadcu, z ktorého je zrejme, že úmysel žalobcu nespočíval v nejakej
pomoci úpadcovi, ako to tvrdil na poslednom pojednávaní konateľ žalobcu, ale účelom bolo dostať
úpadcu do zhoršenej ekonomickej situácie a teda jeho úpadku. Ako posledné by uviedol, že prečo toto
konanie vlastne do dnešného dňa prebieha odznelo z úst konateľa žalobcu a to, že ide o princíp.

14. Na záver pred rozhodnutím súdu uviedol advokát žalobcu, že trvá na podanom návrhu a má za
to, že v priebehu konania súdu predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že úpadcovi dodal tovar
riadne a včas, úpadca za tento tovar žalobcovi kúpnu cenu nezaplatil včas a dostal sa do omeškania.
Následne žalobca v súlade s čl. 8 Kupní smlouvy na opakujúci se dodávky zboží uzavretej 29. 02. 2012,
vtedajším predsedom predstavenstva úpadcu T.. E. vystavil úpadcovi faktúry za zmluvné pokuty za r.

2013 a r. 2014 v celkovej sume 211 189 eur, tieto úpadca nezaplatil. Žalobca si tak následne správne
uplatnil svoju pohľadávku titulom nezaplatených zmluvných pokút v konkurznom konaní vedenom voči
úpadcovi. Žalobca žiada súd, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel.15. Advokát žalovanej, na záver pred rozhodnutím súdu uviedol, že z dokazovania, ktoré prebehlo
v konaní, je zrejmý úmysel žalobcu, ktorý smeroval k zhoršeniu ekonomickej situácie úpadcu, čo
preukazuje jednak čestné vyhlásenie Ing. O. a tiež zmenka z druhého incidenčného konania, ktorá

bola tiež vystavená na konateľa žalobcu. Žalovaný má do dnešného dňa za to, že žalobca nepriložil
všetky žiadané dokumenty a najmä nepreukázal doručenie jednotlivých faktúr. Tiež má za to, že žalobca
neodôvodnil riadne výšku zmluvných pokút, ich výpočet a tiež ich výška je neprimerane vysoká v rozpore
spoctivýmobchodnýmstykom.Taktiežúrokyzomeškania,ktorésižalobcauplatňujeztýchtozmluvných
pokút považujeme za sporné, nakoľko zmluvná pokuta je paušalizovaná náhrada škody. Žalovaný preto

žiada súd žalobu zamietnuť a uplatňuje si trovy konania.

16. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov sporových strán, konateľa
žalobcu, s písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a
to s prihláškou, oznámením o popretí pohľadávok, úplným výpisom z obchodního rejstříku týkajúceho
sa žalobcu, časťou dodacích listou, faktúr, výpočtom zmluvnej pokuty žalobcom, výpisom akcionárov

úpadcu, úplným výpisom z obchodného registra úpadcu, ako i s obsahom celého spisového materiálu
a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

17. V konaní bolo nesporné, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného
súdu Trnava č. k. 23R/3/2015 zo dňa 08.02.2016, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č.

OV 32/2016 dňa 17.02.2016, teda s poukazom na § 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 Zákona č.
7/2005 Z. z. (ďalej len ZKR) účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 18.02. 2016, teda nasledujúci deň
po zverejnení súdneho rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v obchodnom vestníku. Žalobca si v rámci
zákonnej štyridsaťpäťdňovej lehoty prihláškou zo dňa 04.04.2016 prihlásil do konkurzu vyhláseného na
majetok úpadcu svoju súhrnnú prihlášku nezabezpečenej pohľadávky č. 29/1. Popretie pohľadávok bolo

žalobcovi oznámené dňa 13.06.2016.
Predmetná žaloba bola podaná na súd 08.07.2016, teda v zákonom predpísanej lehote.
Spornou skutočnosťou zostalo posúdenie skutočnosti, či popretie zo strany správcu bolo dôvodné alebo
nie a to najmä z pohľadu posúdenia právneho dôvodu vzniku pohľadávok uvedeného v prihláškach s
prihliadnutím na doložené listiny k prihláškam.

16. Žalobca sa domáhal žalobou určenia právneho dôvodu, výšky a poradia pohľadávky č. 29/1,
žalobca je v konaní zastúpený advokátom, ktorý zastupoval žalobcu aj v konkurznom konaní pri podaní
prihlášky pohľadávky. Z prihlášky nezabezpečenej pohľadávky poradové č. 29/1 zo dňa 30.03.2016
priloženej k žalobe súd zistil, že žalobca ako veriteľ si prihlásil v konaní tunajšieho súdu 23R/3/2015
voči dlžníkovi HYDINÁR a.s. svoju pohľadávku v celkovej sume istiny 211 189,- eur a 14 392,39 eur

úroky z omeškania. Ako dôvod vzniku pohľadávky uviedol skutočnosť, že žalobca ako veriteľ uzavrel s
dlžníkom dňa 29.02.2012 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola dodávka tovaru v množstve, sortimente
a cenách uvedených v jednotlivých objednávkach. Dlžník ako kupujúci bol povinný za dodaný tovar
zaplatiť veriteľovi - predávajúcemu za dodaný tovar riadne a včas, t.j. v 15 dňovej lehote po dodaní
plnenia - splatnosti za každú vystavenú faktúru. Kúpna zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.

Súčasťou podmienok predmetnej zmluvy v článku VIII. Ujednání o smluvní pokute, bolo i dojednanie
o zmluvnej pokute a to vo výške 0,5 % denne z nezaplatenej kúpnej ceny dodaného a odobraného
tovaru. Dlžník veriteľovi v roku 2013 a 2014 neuhradil faktúry včas, dostal sa do omeškania. Na základe
zmluvne dohodnutej výšky zmluvnej pokuty veriteľ vyfakturoval faktúrou č. 15039 zo dňa 31.03.2015,
splatnou dňa 14.04.2015 sumu zmluvnej pokuty za rok 2013 v čiastke 106 087,- eur a faktúrou č. 15040

zo dňa 31.03.2015 splatnou dňa 14.04.2015 sumu zmluvnej pokuty za rok 2014 vo výške 105 102,- eur.
Zároveň si uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške 8,05 % ročne od 15.04.2015. Pohľadávka vznikla
z titulu nesplnenia si povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi za dodaný tovar včas. K prihláške boli pripojené
prílohy v počte 5, a to rámcová kúpna zmluva, dohoda o narovnaní, generálne splnomocnenie, faktúra
č. 15040, faktúra č. 15039, výpočet zmluvnej pokuty. Generálne splnomocnenie je súčasťou dohody o

narovnaní, takže je to spojené ako jedna príloha.

18. Podľa § 181 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP) súd označil, že medzi stranami
sú sporné tvrdenia o existencii pohľadávky, o dodaní tovaru, o výpočte zmluvnej pokuty, nesporné je
uzavretie kúpnej zmluvy na opakujúce sa dodávky tovaru zo dňa 29.02.2012 a uzavretie dohody o

narovnaní a prominutí dlhu zo dňa 22.05.2015.

19. Z oznámenia o popretí pohľadávok zo dňa 03.06.2016 súd zistil, že žalovaný poprel súhrnnú
prihlášku pohľadávok žalobcu pod číslom 29/1 čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia.Správca považuje pohľadávku 29/1 za spornú, nakoľko nie je zdokladovaný výpočet zmluvnej pokuty
pre vystavenie faktúry č. 15039 a ani pre faktúru č. 15040. Veriteľ nepreukázal, či vôbec, kedy a ako bol
fakturovaný tovar dodaný, nepriložil dodacie listy ani žiadne potvrdenia podpísané úpadcom o prevzatí

tovaru. Z doloženej dokumentácie ( ktorá tvorí prílohy prihlášok veriteľa) nie je preukázané, ku ktorým
faktúram sa zmluvné pokuty viažu, kedy a aké sumy jednotlivých faktúr boli uhradené. Rovnako správca
považuje uzavretú dohodu za neplatnú, nakoľko má pochybnosť o oprávnenosti osôb takúto dohodu
uzavrieť a jedná sa o spriaznenú pohľadávku. Správca považuje sporné uplatnenie úrokov z omeškania
z uplatnenej zmluvnej pokuty, keďže zmluvná pokuta je paušalizovaná náhrada škody a teda nevidí

relevantný dôvod na ich uplatnenie.

20. Z Kupní smlouvy priloženej k žalobe súd zistil, že dňa 29.02.2012 sa žalobca a úpadca dohodli na
tom, že žalobca bude úpadcovi dodávať tovar v množstve, sortimente a cenách uvedených v objednávke
podľa cenníku predávajúceho, platného pre príslušné obdobie. Dohodli sa na platbe na faktúru s 15
dennou splatnosťou od dátumu zdaniteľného plnenia. Zároveň sa dohodli na zmluvnej pokute v prípade

omeškania úpadcu so splnením záväzku - úhrady dodaného tovaru po lehote splatnosti vo výške 0,5 %
z nezaplatenej kúpnej ceny odobraného tovaru za každý deň omeškania.

21. Z dokladov, ktoré majú preukazovať dodanie tovaru a splatnosť pohľadávok súd zistil, že dňa
07.01.2013 bol vystavený dodací list na dodávku tovaru, avšak na tomto dodacom liste je uvedené,

že chýba 13 kg kuracích trupov, keď nebolo dodané množstvo uvedené na dodacom liste 600 kg, ale
len 587 kg. Na základe tohto dodacieho listu bola vystavená faktúra č. 13005, kde je uvedený dátum
uskutočnenia plnenia 07.01.2013 a splatnosť faktúry 21.01.2013, čo nie je 15 dní po uskutočnenom
plnení. Taktiež k dodaciemu listu zo dňa 08.01.2013 je priložená faktúra so splatnosťou 22.01.2013, čo
nie je 15 dní po uskutočnenom plnení. V doklade označenom ako výpočet zmluvnej pokuty, ktorý podľa

vyjadrenia žalobcu vykonal počítačový program na výpočet zmluvnej pokuty, je uvedený deň splatnosti
faktúry č. 13006 22.01.2013, teda program vychádzal z nesprávne uvedenej splatnosti faktúry a teda
nesprávne vypočítal počet dní omeškania. To isté platí o ostatných priložených faktúrach a dodacích
listoch. Preukázať správnosť vypočítanej zmluvnej pokuty mohol žalobca odstrániť doložením všetkých
dokladov o dodaní tovaru, faktúr a dokladov o zaplatení, čo však neurobil ani v prihláške a ani v tomto

súdnom konaní.

22. Podľa § 28 ods. 1,2,3 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ( ďalej len ZKR)
pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.
Prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej

prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu; v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj
na súd. Doručením prihlášky do elektronickej schránky správcu sa prihláška považuje za doručenú aj
na súde.
Podľa § 29 ods. 1 ZKR prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné
náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko

a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa, b) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu,
c) právny dôvod vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e)
celková suma pohľadávky, f) podpis.
Podľa § 29 ods. 1 ZKR pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s
uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho

práva.
Podľa § 29 ods. 6 ZKR k prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ,
ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom
rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.
Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 7/2005 ZKR každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou

a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a
vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom
rozsahu poprieť.
Podľa § 32 ods. 2 ZKR prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ
prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho

dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia
zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je
možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.Podľa § 32 ods. 3 ZKR písm. a) pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty
na prihlasovanie pohľadávok.
Podľa § 32 ods. 9 ZKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,

pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené
na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí
pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,
ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
Podľa § 32 ods. 15 ZKR v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,

vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
Podľa § 32 ods. 16 ZKR rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom
konkurzného konania.
Podľa § 95 ods.3 ZKR tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta a
pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky

bol spriaznený s úpadcom (ďalej len "spriaznené pohľadávky"); na prípadné zabezpečenie týchto
pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada.
Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia
tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom
(štatutárne orgány).

Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené
vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé.
Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa
právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý
účastník nemohol vedieť.

Podľa ust. § 301 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych
predpisov neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam
zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia
porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla
neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.

Podľa ust. § 265 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník výkon práva, ktorý je v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

23. Podľa ust. § 32 ods. 1 ZKR každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou
dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj

vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.
Veriteľ je povinný pohľadávku uplatnenú v prihláške aj riadne preukázať, a to najmä listinami, nakoľko pri
zisťovaní pohľadávok je správca viazaný obsahom prihlášok a listín priložených veriteľom k prihláškam,
nakoľko konkurzné konanie v časti zisťovania pohľadávok nie je konaním, v ktorom sa uplatňuje zásada
ústnosti,apretobolopovinnosťoužalobcuakoveriteľasvojnárokajpreukázať.Uvedenésavšaknestalo

ani v podanej žalobe. Ako vyplýva z prihlášky a súčasne aj zo žaloby, veriteľ si prihlásil do konkurzného
konania pohľadávky č. 29/1 a 30/1 titulom dohody o dodaní tovaru a dohody o narovnaní. Pohľadávka č.
30/1 nie je predmetom žiadneho incidenčného konania, ale z dôvodov popretia tejto pohľadávky vyplýva,
že išlo o pohľadávku za dodaný tovar na základe Dohody o narovnání spoločnosti Demalia s.r.o., pričom
žalobca si ju uplatnil voči úpadcovi, hoci do októbra 2017 tvrdil, že Dohoda o narovnání je platná. Až dňa

03.08.2017 žalobca predložil Dodatok k Dohode o narovnání, z ktorého vyplýva, že bol podpísaný dňa
18.08.2015, teda 3 mesiace po podpise Dohody o narovnání zo dňa 22.05.2015, pričom podľa dodatku
v prípade, že úpadca nebude tri mesiace plniť Dohodu o narovnání, dohoda zaniká. Pritom žalobca
uviedol, že úpadca neplnil Dohodu o narovnání od začiatku jej platnosti. Na tento dôkaz však súd ani
neprihliadalzdôvodu,žebolvkonanípredloženýneskoro,atoažpotomčosúdpoložilžalobcoviotázku,

prečo si uplatňuje v prihláške pohľadávky pohľadávku z kúpnej zmluvy a nie zo zmluvy o narovnaní
a prominutí dlhu, keď tak podľa Českého ako aj Slovenského práva, doterajší záväzok je nahradený
záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

24. Súd žalovanú pohľadávku nemá za preukázanú, nakoľko nebola doložená relevantnými

listinami, z ktorých by bolo možné vyvodiť existenciu pohľadávky v prihlásenej výške. K prihláške
neboli priložené všetky objednávky, dodacie listy, faktúry a ani iné dôkazy preukazujúce existenciu
pohľadávok, na základe ktorých by správca a v tomto konaní súd mohol vypočítať skutočnú výšku
zmluvnej pokuty. Existencia nároku na zmluvnú pokutu je viazaná na existenciu základnej pohľadávkyna zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar. Ak nie je preukázaná existencia základnej pohľadávky a to
objednávkami, dodacími listami potvrdenými úpadcom, faktúrami a platbami, nie je možné preukázať
existenciu zmluvnej pokuty a jej výšku. Vzhľadom na pochybnosti zistené správcom a súdom v

konkurznom konaní a v incidenčných konaniach vyvolaných týmto konkurzom, je dôsledné preukázanie
pohľadávky podmienkou jej uznania správcom alebo súdom. Bez týchto dokladov nie je možné nárok
žalobcu preskúmať ani postupom podľa ust. § 32 ods. 18 ZKR. V súlade s ustanovením § 32
ods.1 ZKR môže správca poprieť pohľadávku iba ak dospel k záveru, že pohľadávka je sporná.
Samotná spornosť pohľadávky musí však vykazovať takú právnu alebo faktickú relevanciu, že bude

argumentačne udržateľná a obhájiteľná. V tomto smere nepostačuje subjektívna spornosť pohľadávky,
ktorú vníma výlučne správca na základe chybných premís, resp. na základe svojej nedostatočnej
prieskumnej činnosti. Ustanovenie § 32 ods. 1 ZKR umožňuje správcovi v konkurze využiť inštitút
popretia prihlásenej pohľadávky iba v situácii kedy je spornosť pohľadávky objektívna. Popieranie
pohľadávok nemôže byť zneužívané na prenášanie zodpovednosti za preskúmanie každej pohľadávky
(pri ktorej správca subjektívne dospeje k údajnej spornosti) na súd v incidenčnom konaní. Správca

má totiž normatívnu povinnosť pohľadávku veriteľa dôkladne preskúmať, pričom poprieť ju môže iba v
prípade, ak je pohľadávka skutočne (na základe relevantnej argumentácie) sporná. V posudzovanom
prípade súd považoval popretie prihlásených pohľadávok veriteľa pod poradovým č. 29/1 a 30/1 za
dôvodné, keďže existencia pohľadávok nebola preukázaná žalobcom riadnym spôsobom a riadnymi
dôkazmi. V prejednávanej veci je potrebné uviesť, že žalobca je zastúpený advokátom, preto

mu musia byť známe právne predpisy týkajúce sa konkurzného konania a hlavne prihlasovania
pohľadávok. Prihlášky síce mali všetky náležitosti, preto správca nemal dôvod neprihliadať na tieto
prihlášky, avšak bolo jeho povinnosťou poprieť tieto prihlášky pre nepreukázanie existencie pohľadávok.
Dôkazné bremeno na preukázaní existencie a nespornosti záväzku medzi žalobcom ako veriteľom a
dlžníkom, ktorého preukázanie je základnou hmotnoprávnou podmienkou na preukázanie existencie

prihlásenej pohľadávky, nesie žalobca. Toto dôkazné bremeno doposiaľ nebolo unesené, hoci bolo v
určitom rozsahu tvrdené, avšak nakoľko je nositeľom dôkazného bremena žalobca, žalovaný nemá
aké dôkazy označiť, a nemá ani aké iné skutkové okolnosti uviesť. Žalobca nemôže obviňovať
správcu (ktoréhokoľvek) z nesprávneho postupu, ak on sám nevie uniesť dôkazné bremeno, a
neurobil to ani doposiaľ (od doručenia oznámenia o popretí pohľadávky). Bez preukázania základného

hmotnoprávneho základu majúceho za základ existenciu prihlásenej pohľadávky, nie je možné nárok
žalobcupreskúmaťanipostupompodľaust.§32ods.18ZKR.Vzhľadomnauvedenéniejemožnénárok
stále považovať za dôvodný a preukázaný. ZKR predpokladá preukázanie pohľadávok a práve na tento
účel je zakotvené preukázanie pohľadávky v prílohách, ako aj spôsob akým má správca poprieť a zistiť
pohľadávku. Súd má za to, že správca postupoval v súlade s odbornou starostlivosťou, keď predmetné

pohľadávky poprel, preto súd v tejto časti žalobu zamietol. Žalobca neodstránil nedostatky prihlášky ani v
tomtoincidenčnomkonaní,naopakpredloženýmipísomnýmidokladmiešteviacspochybniloprávnenosť
prihlásenej pohľadávky.

25. Každá prihláška pohľadávky v konkurznom konaní je založená na tvrdeniach veriteľa, ktoré

je potrebné overiť a skontrolovať. Uvedenú kontrolu vykonáva správca a taktiež veritelia, ktorí majú
za presne stanovených zákonných podmienok právo veriteľom prihlásenú pohľadávku poprieť, pričom
správca má nielen právo na vykonávanie takejto kontroly ale aj zákonnú povinnosť. Túto povinnosť
musí vykonávať s dostatočnou odbornou spôsobilosťou a starostlivosťou. Konkurzný správca pritom
pri vykonávaní takejto kontroly porovnáva doručenú prihlášku pohľadávky s účtovníctvom úpadcu,

ak nie je úpadca účtovnou jednotkou, správca porovná prihlásenú pohľadávku veriteľa s ostatnou
dokumentáciou a taktiež so zoznamom záväzkov, ktorý bol priložený a je súčasťou návrhu na vyhlásenie
konkurzu. Spornosťou pohľadávky sa vo všeobecnosti rozumie prípad, keď z okolností známych v
danom čase, t.j. v čase plynutia lehoty na zisťovanie a popieranie pohľadávok, možno dôvodne
pochybovať o existencii takejto pohľadávky. Súd sa stotožnil s názorom správcu úpadcu, že nebola

spornosť výšky pohľadávky odstránená. Správca tak v rámci odbornej starostlivosti bol povinný poprieť
pohľadávku. Taktiež je potrebné povedať, že nie je možné prenášať zodpovednosť veriteľa za riadne
prihlásenie a preukázanie pohľadávky na správcu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení,
nakoľko k žalobe nedoložil dôkazy preukazujúce existenciu právneho dôvodu uvedeného v prihláške
nezabezpečených pohľadávok a neurobil tak ani po zaslaní písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe

a ani na základe výzvy súdu na vyjadrenie spolu s poučením, že v prípade nepredloženia dôkazov na
základe tejto výzvy súd nemusí prihliadnuť na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas. Ako dôvod nepredloženia všetkých dodacích listov a faktúr uviedol, že ide o
veľké množstvo písomných dokladov, čo nie je relevantný dôvod.26. Úlohou súdu je len preskúmať, či správcom uvedený dôvod na popretie pohľadávky je daný a
v prejednávanej veci súd zistil, že správcom uvedené dôvody na popretie pohľadávky sú dané, preto

žalobu zamietol.

27. Súd považuje za potrebné uviesť, že sám žalobca spochybnil prihlásenú pohľadávku, keď k
prihláške priložil Dohodu o narovnání, podpísaním ktorej došlo k zániku pôvodnej pohľadávky z Kúpnej
zmluvy a vznikla nová pohľadávka z titulu Dohody o narovnání. Súd sa preto zaoberal aj možnosťou

Ing. Kozaňáka podpísať takúto dohodu a zistil, že cez osoby blízke bol Ing. Kozaňák majoritným
akcionárom úpadcu a vystupoval ako vlastník úpadcu, v prevádzke úpadcu riadil zamestnancov a mal
splnomocnenie od štatutárneho zástupcu na konanie za úpadcu, preto za právnickú osobu mohol robiť
právne úkony podľa § 20 ods.2 Občianskeho zákonníka. Ak prekročil svoje oprávnenie, vznikajú práva
a povinnosti úpadcovi, keďže sa právny úkon týka predmetu činnosti úpadcu a ide o prekročenie, o
ktorom druhý účastník nemohol vedieť. Žalobca si teda prihlásil pohľadávku zo zaniknutého právneho

úkonu. Pochybnosti sú ďalej z dôvodu, že súdu je z jeho činnosti známe, že v konkurznom konaní boli
prihlásené vysoké pohľadávky z právnych úkonov urobených Ing. C. s rôznymi spriaznenými osobami
vyvolávajúcimi veľké pochybnosti. Ide o úkony, ktoré neboli v prospech úpadcu a takouto sa javí aj
Dohoda o narovnání, keď bola podpísaná v období, keď mal úpadca už veľké finančné problémy a
zaviazal sa odoberať veľké množstvo tovaru, ktoré podľa vyjadrenia ekonómky úpadcu nebol schopný

odoberať a platiť v krátkych lehotách a na túto skutočnosť bol konateľ žalobcu upozornený. Je
teda dôvodná pochybnosť o platnosti Dohody o narovnání, pretože ním mohol byť porušený alebo
obchádzanýzákonavýkonpráva,ktorýjevrozporesozásadamipoctivéhoobchodnéhostyku,nepožíva
právnu ochranu. Taktiež pochybnosti spôsobuje fakt, že ako zabezpečenie pohľadávky žalobcu ako
obchodnej spoločnosti si zmenku dal podpísať na svoje meno konateľ žalobcu a takto vyplnenú zmenku

Ing. C. za úpadcu podpísal. Vykonanie týchto právnych úkonov konateľom žalobcu a Ing. C. ( a tiež
ďalších ako uzavretie Dodatku č.1 k Dohode v čase keď bolo zrejmé, že Dohodu nie je úpadca
schopný plniť, podpísanie zmenky v prospech konateľa žalobcu, vyúčtovanie zmluvnej pokuty za rok
2013 a aj 2014 až v čase úpadku úpadcu, uznanie dlhu Ing. C. za úpadcu zo zmluvnej pokuty v
zjavne vyššej výške ako mala byť vypočítaná a pod. ) evokujú zdanie spriaznenosti týchto osôb, ale

súd sa však týmito skutočnosťami podrobnejšie nezaoberal, keď z dokazovania vyplynulo, že správca
správne poprel pohľadávku pre jej nepreukázanie dôkazmi, keď v konaní vyplynula skutočnosť, že
žalobca nesprávne vypočítaval výšku zmluvnej pokuty a nepredložením všetkých relevantných dokladov
neumožnil správcovi a ani súdu vypočítať správnu výšku zmluvnej pokuty. V prípade, že by bola
pohľadávka žalobcu riadne preukázaná, súd by sa zaoberal aj jej neprimeranosťou a pristúpil by k jej

moderovaniu na minimálnu výšku, nakoľko dokazovaním bolo preukázané, že bola dohodnutá v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku, keď bola dohodnutá jednostranne a neprimerane vysoká.
Skutočnosť, že žalobca nikdy nemeškal s dodaním objednaného tovaru nebolo za strany žalobcu
preukázané, hoci bolo tvrdené. Taktiež vznik škody na strane žalobcu bol nedostatočne preukázaný a
nie včas.

28. Pokiaľ žalobca nepreukázal existenciu pohľadávky, jej výšku a splatnosť, nemôže požadovať úroky
z omeškania pre nezaplatenie pohľadávky včas, preto ani v časti úrokov z omeškania súd pohľadávku
uplatnenú v prihláške nemohol uznať a aj v tejto časti žalobu zamietol. Poradie pohľadávky bolo
uplatnené v prihláške správne ako podriadená pohľadávka, avšak pre popretie právneho dôvodu a výšky

pohľadávky bolo nevyhnutné aj popretie poradia pohľadávky, preto súd aj v tejto časti žalobu zamietol.

29. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto by mu patrila náhrada trov konania, ale súd je toho názoru,
že správca je právne vzdelaný a nie je účelné, aby bol v konaniach zastupovaný pravidelne advokátom,
keď je sám advokátom a okrem vykonávania správcovskej funkcie sám zastupuje iných správcov v

incidenčných konaniach a v konaniach kde je sám účastníkom sa dá zastupovať advokátom. Okrem
trov právneho zastúpenia mu iné trovy nevznikli a trovy advokátskeho zastúpenia súd nepovažoval za
účelne vynaložené náklady, preto žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).