Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8Cpr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215207483
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1215207483.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: G. C., nar.

XX.XX.XXXX, E. XX, XXX XX J., zast.: JUDr. Ivan Bojna, advokát, Levárska 11, 841 04 Bratislava proti
žalovanému: S.CONO, s.r.o., Za tehelňou 9, 821 04 Bratislava, IČO: 35 890 991, zast. slc partners s.r.o.,
Hviezdoslavovo námestie 16, 811 02 Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
výpoveďou a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Žalovanýje povinný zaplatiťžalobcovináhradumzdyvovýške578,67EURzaobdobieod24.03.2015
do 06.05.2015 a 5,05%-ný ročný úrok z omeškania:
- zo sumy 105,21 EUR od 01.05.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 394,55 EUR od 01.06.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 78,90 EUR od 01.07.2015 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 100 %-nú náhradu trov konania, ktorej výška bude vyčíslená
v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.03.2015 v spojení s úpravou žaloby zo dňa
31.05.2016 domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru zamestnanca výpoveďou zo

dňa 20.11.2014, ktorá bola daná podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 3 Zákonníka práce zamestnávateľom a
náhrady mzdy vo výške 578,67 EUR s úrokmi z omeškania za obdobie od 24.03.2015 do 06.05.2015.

2. Súd čiastočným rozsudkom, č.k. 8Cpr/2/2015-47 zo dňa 21.06.2016, právoplatným dňa 18.08.2016
určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou zo dňa 20.11.2014, ktorá bola daná podľa
§ 63 ods. 1 písm. d) bod 3 Zákonníka práce žalovaným, je neplatné. O práve na náhradu mzdy mal súd
rozhodnúť v konečnom rozhodnutí.

3. Žalobca si uplatňoval náhradu mzdy odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom
zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožnil pokračovať v práci. Žalobca učinil oznámenie
o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní listom zo dňa 18.03.2015, doručeným dňa 24.03.2015, pričom
žalovaný listom zo dňa 16.04.2015, doručeným žalobcovi dňa 06.05.2015, žalobcovi oznámil, že s jeho
ďalšímzamestnávanímsúhlasíazároveňhovyzval,abysadostavilnamiestovýkonupráce.Vpracovnej
zmluve bola dohodnutá hrubá mzda vo výške 400,- EUR mesačne. Žalovaný žalobcovi neodovzdával

žiadne výplatné pásky ani iné doklady preukazujúce výšku vyplatených príjmov. Rozhodujúcim obdobím
pre účely zistenia priemerného zárobku je v danom prípade IV. kvartál roku 2014. V rozhodujúcom
období bola výška hrubej mzdy 400,- EUR mesačne a ustanovený týždenný pracovný čas 38,5 hodín
týždenne. Priemerný hodinový zárobok žalobca určil nasledovne: 365 dní/7 dní = 52,14 týždňov/rok;52,14 týždňov/12 mesiacov = 4,345 týždňov/mesiac; 38,5 h/týždeň x 4,345 = 167,28 h/mesiac. Hrubá
mzda zúčtovaná v rozhodujúcom období sa vydelí počtom odpracovaných hodín v rozhodujúcom
období, t.j. (400,- EUR x 3) / (167,28 h x 3) = 1200/501,84 = 2,3912 EUR/hodina. Priemerný denný

zárobok určil nasledovne: 38,5 hodín /7 dní = 5,5 odpracovaných hodín v týždni denne; 5,5 hodín x
2,3912 EUR/hodina = 13,1516 EUR denne. Za obdobie 24.03.2015 až 06.05.2015 si žalobca uplatnil
náhradu mzdy vo výške 578,67 EUR (44 dní x 13,1516 EUR). Za obdobie od 24.03.2015 do 31.03.2015
predstavovala náhrada mzdy 105,21 EUR, za celý mesiac apríl 2015 - 394,55 EUR a za obdobie od
01.05.2015 do 06.05.2015 - 78,90 EUR.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s pracovnou zmluvou zo dňa
15.04.2011, výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. d) bod 3 ZP zo dňa 20.11.2014, oznámením
žalobcu zo dňa 18.03.2015, odpoveďou žalovaného zo dňa 16.04.2015, výpisom z účtu žalobcu a zistil
nasledovný skutkový stav:

5. Žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzavreli dňa 15.04.2011 pracovnú zmluvu
na pozíciu čašník - barman s dňom nástupu do práce 15.09.2006. Základná mesačná brutto mzda bola
dohodnutá na sumu 400,- EUR. Týždenný pracovný čas bol stanovený na maximálne 38,5 hodín. Dňa
20.11.2014 žalobca prevzal od zamestnávateľa výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 3 Zákonníka
práce.Žalobcalistomzodňa18.03.2015oznámilžalovanému,žetrvánaďalšomzamestnávanívzmysle

uzatvorenejpracovnejzmluvy.Žalovanýlistomzodňa16.04.2015žalobcovioznámil,žesúhlasísďalším
trvaním pracovného pomeru a zároveň vyzval žalobcu, aby sa dostavil na miesto výkonu práce v zmysle
pracovnej zmluvy v deň bezprostredne nasledujúci po doručení listu.

6. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že po tom, ako obdržal výpoveď, sa z dôvodu sociálnej situácie

vo februári 2015 zamestnal a zároveň žalovanému oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Potom,
ako mu žalovaný doručil akceptáciu nastúpenia do práce, už na takúto ponuku nereflektoval, nakoľko
sa to nedalo zariadiť zo dňa na deň. Pracovný čas mal rozvrhnutý na krátky a dlhý týždeň. V krátky
týždeň pracoval v stredu a štvrtok a v dlhý týždeň pondelok, utorok, piatok, sobotu a nedeľu denne od
10,00 hod. do 22,00 hod. Čo sa týka príjmu, zamestnávateľ mu nevydával žiadny písomný doklad o jeho

výške. Jediným dokladom je výpis z účtu, na ktorý mu žalovaný posielal čistú mzdu.

7. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že vzhľadom na marginálny rozdiel v
stanoviskách žalovaný uznáva celú výšku uplatneného nároku.

8. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce účinného ku dňu 20.11.2014 (ďalej len „ZP“), ak zamestnávateľ
dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite
alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho
naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno
od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ

je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do
času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru.

9. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej
len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do
zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na
pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti

pracovnej pohotovosti na pracovisku.

10. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,

ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na
tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

13. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Súd čiastočným rozsudkom, č.k. 8Cpr/2/2015-47 zo dňa 21.06.2016, právoplatným dňa 18.08.2016,
určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou zo strany žalovaného ako zamestnávateľa
je neplatné. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď a zamestnanec trvá na ďalšom

zamestnávaní, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobca listom doručeným dňa 24.03.2015
žalovanému oznámil, že skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na ďalšom
zamestnávaní. Súd má zároveň za preukázané, že žalovaný listom doručeným žalobcovi dňa

06.05.2015 súhlasil s ďalším trvaním pracovného pomeru a vyzval žalobcu, aby sa dostavil do práce v
deň nasledujúci po doručení listu. Žalobcovi tak prislúcha náhrada mzdy v sume priemerného zárobku
za obdobie od 24.03.2015 do 06.05.2015, ktorá sa vypočíta zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na
výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. V
priebehu konania neboli stranami sporu súdu predložené výplatné pásky, prípadne mzdový list, z ktorých

by súd mohol zistiť relevantné údaje pre výpočet výšky priemerného zárobku. Takýmto dokumentom nie
je ani výpis z účtu žalobcu, nakoľko žalobcovi bola zamestnávateľom poukazovaná čistá mzda, pričom
pre určenie priemerného zárobku sú smerodajnými údaje o hrubej mzde. Z uvedeného dôvodu súd
vychádzal z údajov uvedených v pracovnej zmluve zo dňa 15.04.2011, podľa ktorých hrubá mesačná
mzda žalobcu predstavovala 400,- EUR a týždenný pracovný čas bol stanovený na maximálne 38,5

hod. Priemerný hodinový zárobok žalobca určil nasledovne: 365 dní/7 dní = 52,14 týždňov/rok; 52,14
týždňov/12 mesiacov = 4,345 týždňov/mesiac; 38,5 h/týždeň x 4,345 = 167,28 h/mesiac. Hrubá mzda
zúčtovaná v rozhodujúcom období sa vydelí počtom odpracovaných hodín v rozhodujúcom období, t.j.
(400,- EUR x 3) / (167,28 h x 3) = 1200/501,84 = 2,3912 EUR/hodina. Priemerný denný zárobok určil
žalobca nasledovne: 38,5 hodín /7 dní = 5,5 odpracovaných hodín v týždni denne; 5,5 hodín x 2,3912

EUR/hodina = 13,1516 EUR denne. Za obdobie 24.03.2015 až 06.05.2015 si žalobca uplatnil náhradu
mzdy vo výške 578,67 EUR (44 dní x 13,1516 EUR). Súd je názoru, že výpočet náhrady mzdy je v súlade
s príslušnými pracovnoprávnymi predpismi, a preto nárok žalobcu považoval v uplatnenom rozsahu za
dôvodný. Napokon žalovaný uplatnenú výšku nároku uznával.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd považoval uplatnený
nárok za dôvodný v plnom rozsahu, a preto žalobe vyhovel.

16. Žalobca spolu s náhradou mzdy požadoval priznať aj úroky z omeškania z dôvodu oneskoreného
peňažného plnenia. Zákonník práce vyslovene neupravuje možnosť požadovať úroky z omeškania.

Súdna prax vo všeobecnosti zastáva názor, že pri neplatnom skončení pracovného pomeru patria
zamestnancovi spolu s náhradou mzdy aj úroky z omeškania odvolávajúc sa na subsidiárne použitie
Občianskeho zákonníka. O úrokoch z omeškania tak súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu,ktorápredstavovala0,05%.Vžalobeuplatnenávýškaúrokov
z omeškania bola v súlade s výškou zákonného úroku v zmysle vyššie citovaného nariadenia č. 87/1995
Z.z., preto súd aj v tejto časti žalobe vyhovel.

17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal vo veci plný úspech, a preto
mu prislúcha nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. O výške
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.